Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: Obec Slovenská Nová Ves, so sídlom Slovenská Nová Ves 30, zastúpeného: JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 12, proti odporcom: 1. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.12.2010 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom spoločne a nerozdielne zaviaže odporcov zaplatiť mu sumu vo výške 11.037,08 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že je ako správca dane v súlade s ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie, v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce alebo jeho časť. Navrhovateľ ako obec sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární a to atómovej elektrárne V1, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť JAVYS, a.s. a atómovej elektrárne V-2, prevádzkovateľom ktorej je spoločnosť SE, a.s.. Každý z prevádzkovateľov atómovej elektrárne V-1 a V-2 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia. Navrhovateľ v návrhu poukázal na ustanovenie , veta druhá zákona číslo o mierovom využívaní jadrovej energie, podľa ktorého za jedno jadrové zariadenie nemožno považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú. Vyššie uvedené jadrové elektrárne sú teda z právneho pohľadu dve samostatné jadrové zariadenia a z dikcie ust. cit. zák. nie je možné pre V-1 a V-2 stanoviť jednu spoločnú oblasť ohrozenia (Úrad jadrového dozoru SR stanovil pre atómové elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia: a) pre V-1 prevádzkovateľa JAVIS a.s. IČO: 35 946 024 rozhodnutím č. 39/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína JZ JE V-1, b) pre V-2 prevádzkovateľa SE a.s. IČO : 35 829 052 rozhodnutím č. 355/2007, pričom stredom oblasti ohrozenia je stred ventilačného komína pri hlavnom výrobnom bloku JE V-2). Stredy jednotlivých oblastí ohrozenia sú stanovené rozdielne a teda aj keď sú obe samostatné oblasti ohrozenia z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Navrhovateľ sa tak nachádza v dvoch samostatných oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sú prevádzkované dvomi rozdielnymi subjektmi, a preto v súlade ustanovením zákona číslo o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s ustanovením zákona číslo o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za roky 2007 a 2008 v plnej výške:

I. Platobnými výmermi č. 2/2008 zo dňa 09.01.2008 a č. 4/2009 zo dňa 27.01.2009, vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za rok 2007 a 2008 za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-1. Dňa 14.01.2008 a dňa 05.02.2009 daňovník JAVYS podal voči platobným výmerom č. 2/2008, č. 4/2009 odvolanie. Dňa 18.06.2008 odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušil platobný výmer č. 2/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ dňa 27.01.2009 vydal platobný výmer č. 2/2009, voči ktorému podal dňa 04.02.2009 prevádzkovateľ JAVYS a.s. odvolanie. Dňa 08.07.2009 odporca v 2. rade, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 2/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa JAVYS a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenia pomerne. Dňa 08.07.2009 odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenil aj platobný výmer č. 4/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa JAVYS a.s. k úhrade dane za jadrové zariadenie pomerne.

II. Platobnými výmermi č.1/2008 zo dňa 09.01.2008 a č. 6/2009 zo dňa 30.01.2009, vyrubil daň prevádzkovateľovi SE a.s. za prevádzkovanie jadrového zariadenia V-2 za rok 2007 a 2008. Dňa 22.01.2008 a dňa 13.02.2009 daňovník SE podal voči platobným výmerom č.1/2008 a č. 6/2009 odvolanie. Dňa 28.04.2008 odporca v 2. rade ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím zrušil platobný výmer č. 1/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne dňa 30.01.2009 navrhovateľ vydal platobný výmer č. 5/2009, voči ktorému podal dňa 13.02.2009 prevádzkovateľ SE a.s. odvolanie. Dňa 27.07.2009 odporca v 2. rade, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 5/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. Dňa 27.07.2009 odporca v 2. rade ako odvolací orgán svojím rozhodnutím rovnako zmenil aj platobný výmer č. 6/2009 tak, že zaviazal prevádzkovateľa SE a.s. na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

Navrhovateľ vyrubil daňovníkom JAVYS a.s. a SE a.s. každému samostatne platobnými výmermi daň za jadrové zariadenie za rok 2007 a 2008 vo výške 5.518,48 Eur za každý rok. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ dospel k záveru, že odporca v 2. rade konal v rozpore so o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ustanovením o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009, keď svojimi rozhodnutiami vyrubil daň prevádzkovateľom jadrových zariadení pomerne, t.j. zaviazal ich zaplatiť nižšiu daň. Takýmto konaním bolo navrhovateľovi ako správcovi dane odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje , a teda odporca v 2. rade navrhovateľovi spôsobil škodu, ktorú predstavujú príjmy z daní, o zaplatenie ktorých bol navrhovateľ ukrátený.

Navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody s poukazom na ustanovenie s odôvodnením, že odporcovia v 1. a 2. rade nie sú schopní preukázať, že neporušili právnu povinnosť a to, že postupovali v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránili záujmy obcí a dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Odporcovia svojim konaním navrhovateľovi ako prijímateľovi dane spôsobili majetkovú ujmu, a to škodu v žalovanej sume 11.037,08 Eur tým, že navrhovateľ tak, ako je uvedené vyššie nemohol ako správca dane vyrubiť daň daňovým subjektom v plnej výške, ktorú by boli daňové subjekty navrhovateľovi povinné v zmysle ním vydaných platobných výmerov zaplatiť. Príčinnú súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou navrhovateľ videl v tom, že by mu škoda nebola spôsobená, ak by odporca postupoval v súlade s vtedy platným ustanovením o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady účinného do 30.11.2009 a potvrdil by navrhovateľom vydané platobné výmery, na základe ktorých navrhovateľ daňový subjektom vyrubil daň v plnej výške. Zavinenie odporcov videl v tom, že je nemysliteľné, že odporcovia nevedeli respektíve nemohli vedieť, že svojim konaním porušujú platnú legislatívu Slovenskej republiky.

Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 28.03.2011, v zmysle ktorého žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu, že návrh považuje za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či sa jedná o návrh na vydanie platobného rozkazu alebo o žalobný návrh, nakoľko samotné podanie je formulované ako žaloba, ale žalobný petit je formulovaný tak, že navrhovateľ žiada vydanie platobného rozkazu. Odporca v 1. rade ďalej poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a prípadnú náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nie je možné si uplatňovať podľa . Predmetný návrh je neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle , nakoľko rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky - odporcu v 2. rade (predtým Daňového riaditeľstva SR) , od ktorých navrhovateľ odvíja škodu neboli nikdy zrušené, preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľ bol vykonávateľom verejnej moci. V zmysle ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Navrhovateľ nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v 2. rade, pôvodne v žalobe označený ako Daňové riaditeľstvo SR, ktorého pôsobnosť prešla od 1.1.2012 na Finančné riaditeľstvo SR, v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.03.2011 uviedol, že konanie o uplatnenom nároku navrhovateľom je potrebné zastaviť, a to z dôvodu, že konanie navrhovateľa ako správcu dane vo veci vyrubenia miestnej dane v zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a odporcu v druhom rade ako odvolacieho orgánu v tomto konaní je upravené predpismi daňového práva o správe daní a poplatkov. Daňové právo je v rámci teórie práva zaradené do oblasti verejného práva, pričom štát je reprezentovaný štátnymi orgánmi vo vzťahu k ostatným subjektom v nadradenej pozícii. Normy verejného práva, medzi ktoré sa zaraďujú aj normy daňového práva viažu vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu na právny akt štátneho orgánu, ktorého právne účinky nastávajú nezávisle od vôle adresátov. Pre akty štátnych orgánov v oblasti verejného práva platí tzv. prezumpcia správnosti to znamená, že na akt štátnych orgánov ako reprezentantov moci sa z hľadiska právnej istoty pozerá ako na akt správny, platný, aj keď má určité vady čo znamená, že má právoplatné účinky až kým nie je zrušený alebo zmenený právom predpísaným spôsobom. Za tým účelom právny poriadok na území Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa možno v rámci verejného práva domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu

- rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov t.j. správne súdnictvo upravené v (ďalej „“),

- využitím mimoriadnych opravných prostriedkov - obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle , o správnom konaní

- podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle o prokuratúre.

Odporca v 2. rade poukázal na ust. § 7 O. s .p. s tým, že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu, je možné zo strany civilného súdu len v rámci správneho súdnictva. Až na základe rozhodnutia vo veci zmeny alebo zrušenia rozhodnutia štátneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti je možné domáhať sa náhrady škody (ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Odporca v 2. rade dospel k záveru, že v predmetnej veci náhrady škody nie je daná právomoc súdu v zmysle ust. , nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny vzťah. Podaný návrh nie je návrhom v zmysle správneho súdnictva a uplatneniu náhrady škody na súde z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. nesprávneho úradného postupu nepredchádzal zákonom stanovený postup smerujúci k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha náhrady škody v zmysle ust. , ktorý je takmer výsostne inštitútom súkromného práva. Právna úprava stanovuje ako podmienku uplatnenia náhrady škody zrušenie alebo zmenu nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu. Až vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti je podkladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím, pokiaľ o náhrade škody nebolo rozhodnuté v tomto konaní. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré je stále právoplatné, a ktorého platnosť a zákonnosť nebola napadnutá. Posúdenie zákonnosti rozhodnutí vydaných správnym orgánom síce patrí do rozhodovacej právomoci súdov, avšak len v rámci správneho súdnictva, na základe žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Odporca v 2. rade ďalej uviedol, že jeho rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené právom stanoveným spôsobom, a preto nie je možné považovať jeho konanie za porušenie zákonom stanovenej povinnosti, ktorá je základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ust. . Zákon pre úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody stanovuje viacero predpokladov, ktoré musia byť súčasne splnené (ujma, príčinná súvislosť medzi konaním porušujúcim povinnosť a ujmou, zavinenie) a je irelevantné zaoberať sa preukazovaním ďalších predpokladov.

Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 18.05.2012, na ktoré sa dostavili účastníci konania, resp. ich zástupcovia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, a to: Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru č. 39/2007 zo dňa 17.01.2007, Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru č. 355/2007 zo dňa 22.03.2006, Platobným výmerom č. 2/2008 zo dňa 09.01.2008, rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č.k. I/227/2110-37820/2008/994291-r zo dňa 18.06.2008, Platobným výmerom č. 2/2009 zo dňa 27.01.2009, Platobným výmerom č. 4/2009 zo dňa 27.01.2009, Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č .k. I/227/5273-70681/2009/994291-r zo dňa 08.07.2009, Platobným výmerom č. 1/2008 zo dňa 09.01.2008, Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. k. I/227/2121-37498/2008/994291-r zo dňa 28.04.2008, Platobným výmerom č. 5/2009 zo dňa 30.01.2009, Platobným výmerom č. 6/2009 zo dňa 30.01.2009, Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. k. I/227/1639-88764/2009/994291-r zo dňa 27.07.2009, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ) a ustálil nasledovný skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane v zmysle s ustanovenia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie alebo jeho časť.

Navrhovateľ vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a.s. a SE a.s. daň za jadrové zariadenia za rok 2007 a 2008 v plnej výške a to rozhodnutiami v úvode rozsudku uvedenými. Predmetné rozhodnutia boli odporcom v 2. rade zrušené a vec bola navrhovateľovi vrátená na nové konanie. Navrhovateľ opäť rozhodol tak, že prevádzkovateľov jadrových zariadení zaviazal na zaplatenie dane v plnej výške. Odporca v 2. rade na základe opravných prostriedkov podaných prevádzkovateľmi jadrových zariadení rozhodnutia navrhovateľa /druhé v poradí/ zmenil tak, že zaviazal prevádzkovateľov jadrových zariadení na zaplatenie dane pomerne. Odporca v 2. rade pri rozhodnutí daňovej povinnosti postupoval v zmysle stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2008, ktorým bolo odporcovi v 2. rade odporučené pri posudzovaní vyrubenia dane prevádzkovateľom jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach zohľadniť ustanovenie tretej vety Odporca v 2. rade v zmysle citovaného písomného odporúčania postupoval pri vyrubení dane v súlade ustanovením , veta tretia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období, podľa ktorého daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok. Daň za jadrové zariadenie sa vypočíta ako súčin základu dane podľa a sadzby dane podľa . Ak je daňovníkov v jednej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením niekoľko, správca dane vyrubí pomernú časť dane za jadrové zariadenie každému daňovníkovi. Pomerná časť dane za jadrové zariadenie sa určí ako podiel dane pripadajúci na jednotlivých daňovníkov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade ktorým vyrubil daňovým subjektom daň za prevádzkovanie jadrových zariadení pomerne neboli do rozhodnutia súdu zrušené pre nezákonnosť súdom v správnom konaní.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1, písm. d) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods.2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pri posudzovaní návrhu na začatie konania sa súd zaoberal predovšetkým otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcov. Nakoľko v zmysle ustanovenia , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, má súd za to, že pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania je štát zastúpený príslušným ministerstvom respektíve ústredným orgánom štátnej moci, a teda v danom prípade je vecne pasívne legitimovaným subjektom len odporca v 1. rade. Odporca v 2. rade tak, ako je navrhovateľom v konaní označený pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle citovaného ustanovenia nie je, a z tohto dôvodu súd návrh voči tomuto odporcovi zamietol.

Súd zamietol návrh na začatie konania voči odporcovi v 1. rade, nakoľko, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky - označený odporca v 2. rade, ako správny orgán nesprávne úradne postupoval tým, že vyrubil prevádzkovateľom jadrových zariadení daň pomerne. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov. Odporca v 2.rade tak, ako vyplynulo z dokazovania, pri rozhodovaní o výške vyrubenej dane prevádzkovateľom jadrových zariadení postupoval v súlade s citovaným ustanovením , veta tretia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení platnom v rozhodnom období. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade, od ktorých navrhovateľ odvíja škodu, neboli nikdy zrušené pre nezákonnosť (posudzovanie zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu vydaného v dôsledku porušenia právnej povinnosti orgánu štátu je možné len v rámci správneho konania na vecne príslušnom krajskom súde). Navrhovateľ je týmito rozhodnutiami ako prvostupňový správny orgán viazaný.

Navrhovateľ bol v danom prípade vykonávateľom verejnej moci a v zmysle ust. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, avšak navrhovateľ nikdy nebol účastníkom takéhoto konania.

Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný i vzhľadom na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci nie je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade podľa ust. , nakoľko porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa v znení neskorších predpisov, pretože tým je jedine nesprávny úradný postup, resp. zrušenie nezákonného rozhodnutia (čo v danom prípade nenastalo). Porušenie ust. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa ust. , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu (odporcovi v 1. rade) práve pre osobitnú úpravu V danom prípade nie je možné posudzovať zodpovednosť štátu (odporcu v 1. rade) podľa ust. , nakoľko na prejednávanú vec sa vzťahuje zákon číslo , ktorý je vo vzťahu k zákonom lex specialis.

Súd má za to, že zodpovednosť odporcu v 2. rade nie je možné posudzovať v zmysle ustanovenia o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov s poukazom na citované ustanovenie , teda v rámci daňového konania, ktoré je jedným z konaní správneho orgánu, konal ako správny orgán, ktorého rozhodnutia sú pre orgány nižšieho stupňa záväzné, pokiaľ neboli správnym súdom pre nezákonnosť zrušené. Navrhovateľovi ako prvostupňovému orgánu v rámci správneho konania nie je priznané ani právo v zmysle ustanovenia Toto právo prináleží účastníkom správneho konania ako aj osobám, s ktorými sa v správnom konaní nekonalo ako účastníkom konania, hoci sa s nimi ako účastníkmi konať malo, a ktoré tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu.

Záverom súd poukazuje aj na rozhodnutie právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, rozsudok zo dňa 13.3.2012, vydaný pod č.k. -128, v ktorom v rámci rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -128 v právnej veci navrhovateľa Obec W. proti odporcovi v 1. rade SR, zastúpená Ministerstvom financií SR a odporcovi v 2. rade Finančnému riaditeľstvu SR vyriekol právny názor, že konanie o zodpovednosti štátu za škodu nie je konaním o obnove daňových konaní, súd nie je oprávnený v občianskom súdnom konaní prehodnocovať právne závery, v ktorých majú svoj základ právoplatné rozhodnutia vydané v daňovom (správnom) konaní. Súd pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v rozsahu pôsobnosti teda nemôže nahrádzať postupy a ani naprávať rozhodnutia správnych orgánov, pretože nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k týmto orgánom. Uviedol tiež, že zodpovednosť štátu/štátneho orgánu za škodu podľa možno aplikovať prípady, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti štátnym orgánom mimo uplatňovania jeho pôsobnosti pri výkone verejnej moci.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o náhrade trov konania rozhodoval v súlade s citovaným ustanovením v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Súd však úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporcovia, ktorí v konaní mali plný úspech si náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnili z dôvodu, že im trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.