Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-1-2023.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci oprávneného: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, V., adresa doručovania: X. XX, B., proti povinnej: M. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Q. XXX, t. č. bytom P.. O. XX, XXX XX K., o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku a úhrady finančných nákladov na cestovanie v súvislosti s úpravou styku v období od 02.12.2022 do 04.12.2022 s maloletým dieťaťom: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 31Em/2/2023-13 zo dňa 22. februára 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 31Em/2/2023-13 zo dňa 22. februára 2023 p o t v r d z u j e.
Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
2. O návrhu na výkon rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) a 377 ods. 2 CMP. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia žiadal uložiť povinnej peňažnú pokutu ako sankciu za to, že mu neumožnila styk s maloletým v dohodnutom náhradnom termíne v čase od 02.12.2022 do 04.12.2022 a zaviazať povinnú na úhradu všetkých finančných nákladov na cestovanie z B. do K. a späť s celkovou amortizáciou vozidla, ktoré súvisia s nerealizovaním jeho styku s maloletým v dohodnutom náhradnom termíne. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 31 P/77/2022 - 23 zo dňa 15.6.2022 nevyplýva povinnosť matky uhrádzať otcovi dieťaťa všetky náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jeho cestou z B. do K. v prípade, ak sa jeho styk s maloletým z rôznych dôvodov nezrealizuje, kedy na uvedenom závere napokon nemení nič ani tá skutočnosť, že oprávnený je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a jeho jediným príjmom je podpora nezamestnanosti. V súhrne tak súd prvej inštancie uzavrel, že oprávnený sa domáha výkonu takej povinnosti, ktorá nebola v exekučnom titule povinnej uložená, z uvedeného dôvodu nemal inú možnosť ako jeho návrh v tejto veci zamietnuť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
3. Proti uzneseniu sa odvolal v zákonnej lehote oprávnený a zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že povinná okrem toho, že porušila jeho právo na styk s maloletým dňa 25.11.2022, porušila aj ich vzájomnú dohodu na náhradnom termíne. Povinná mu nemožnosť realizácie styku v riadnom termíne
(25.11.2022) odôvodňovala zdravotným stavom maloletého, pričom dodatočne (dňa 29.11.2022) zo správy ošetrujúceho lekára maloletého zistil, že maloletý dňa 25.11.2022 s ním cestovať mohol a rovnako, že sa v jeho domácnosti mohol doliečovať. Povinná nechce, aby s ním maloletý trávil čas, neinformuje ho o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého. Ak povinná nedodrží súdne rozhodnutie a on si dodatočne požiada o náhradu ušlého času s maloletým, tak súd odobrí konanie povinnej bez sankcie. Má za to, že aj súd ho oberá o jeho čas s maloletým napriek tomu, že v inom konaní rozhodol o rozsahu spoločne stráveného času.
4. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného žiadala uznesenia súdu prvej inštancie potvrdiť, s odvolaním oprávneného nesúhlasila. Uviedla, že maloletého na styk s oprávneným vždy riadne pripraví, žiaľ maloletý k oprávnenému ísť nechce. Nie je pravdou, že nechce, aby oprávnený s maloletým spoločne trávili čas, maloletého motivuje na stretnutia, rozpráva sa s maloletým o stretnutiach s oprávneným. Maloletý k oprávnenému podľa vyjadrenia povinnej nemá vybudovaný vzťah a táto sa tomu ani nečuduje.
5. Oprávnený v následnej písomnej reakcii na vyjadrenie povinnej vo svojom vyjadrení poukázal, že už osem rokov musí opakovane podávať návrhu na súd prvej inštancie, aby mohol byť s maloletým. Povinná podľa neho „hrá divadlo“ pred inštitúciami ako nebráni v jeho styku s maloletým, ale jej konanie hovorí o opaku.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§ 362 CSP, §7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Vo vyvolanom odvolacom konaní sa odvolací súd dôsledne oboznámil s odvolaním oprávneného, ako aj s ďalšími písomnými podaniami, ktoré rodičia maloletého dieťaťa produkovali v priebehu konania o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia. Hodnotiac ich podania podľa obsahu treba konštatovať existenciu vzájomného rodičovského konfliktu (tie boli v predchádzajúcom období riešené súdmi aj na základe ďalších podaní uplatnených oprávneným, príkladmo v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 12CoE/2/2023, 12CoE/4/2023) sú v popredí názorové rozdiely rodičov v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností, v súvislosti s riešením skoro všetkých záležitostí svojho maloletého syna. Tak je tomu i v tomto súdenom prípade, keď sa otec, v pozícii oprávneného, domáha voči matke ako povinnej nariadenia výkonu rozhodnutia v súvislosti s nerealizovaním jeho styku v náhradnom termíne od 02.12.2022 do 04.12.2022.
8. Z odvolania oprávneného aj z jeho ďalšieho vyjadrenia v odvolacom konaní odvolací súd ustálil, že oprávnený v konaní o výkon rozhodnutia žiada uloženie sankcie povinnej za to, že sa nezrealizoval vzájomne dohodnutý termín jeho styku s maloletým dieťaťom a zároveň, aby bola povinnej uložená povinnosť nahradiť mu cestovné náklady, ktoré vynaložil na cestu z B. do K., keďže k realizácii styku v tomto termíne nedošlo. V súdenej veci je ale významný právny charakter tohto konania, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil a aj ozrejmil podrobne v rovine právnej v ods. 10 a 11 napadnutého uznesenia, na ktoré odôvodnenie v tejto časti odvolací súd odkazuje a v celom rozsahu sa s jeho znením stotožňuje. Vo vykonávacom konaní - ako je to v tejto veci, výsledkom má byť splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútenou formou. Výkon takých povinností povinnej ako to navrhuje oprávnený by bolo možné za predpokladu, ak by exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/113/2021-12 zo dňa 24. septembra 2021 povinnej takéto povinnosti uložilo. Označené rozhodnutie, ale neobsahuje povinnosť povinnej umožniť oprávnenému náhradný termín stretnutí s maloletým pre prípad, že jeho styk upravený týmto rozhodnutím realizovaný nebude. Podľa zistení odvolacieho súdu napadnuté uznesenie okresného súdu neuložilo ani vzhľadom na vyššie uvedené povinnej povinnosť nahradiť oprávnenému cestovné náklady pre prípad, že sa jeho styk s maloletým neuskutoční. Odvolací súd pre komplexnosť rozhodnutia uvádza, že sociálna situácia otca je v danom prípade irelevantná.
9. V súhrne horeuvedených úvah a súvislostí potom odvolací súd nemohol odvolaniu oprávneného vyhovieť. Konštatujúc vecnú správnosť zamietnutia návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane bezprostredne súvisiaceho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Iba nad rámec odvolací súd poznamenáva, že je mu známe z úradnej činnosti, že ku dňu jeho rozhodovania exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/113/2021-12 zo dňa 24. septembra 2021, bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/260/2018-900 zo dňa 29.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/21/2023-1186 zo dňa 22. júna 2023 vo výroku týkajúcom sa nariadeného neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zrušený, čo je taktiež dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 377 ods. 3 CMP, keďže ide o okolnosť absolútne vylučujúcu výkon rozhodnutia (okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti).
11. S poukazom na čl. 2 CSP primerane a podporne odvolací súd zvýrazňuje, že závery vyslovené v tomto rozhodnutí sú v súlade i s rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Žiline, napr. s rozhodnutím vo veci sp. zn. 12CoE/2/2023.
12. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. V súdenom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a v takomto type konania každý z účastníkov si znáša sám svoje trovy.
13. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.