Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-68-2011.pdf
PDF · 127.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Františkánska 22, Trnava, proti odporcom: 1. S. H., rodená J., narodená XX.X.XXXX, bytom D. XX, T., toho času P. 74, Trnava, 2. T. H., narodený XX. X. XXXX, bytom P. XX, T., o vypratanie bytu takto
rozhodol:
I. Odporkyňa v rade 1, odporca v rade 2 sú povinní vypratať byt č. XX pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome 35 b.j. na P. ulici č. XX v T., súp. číslo XXXX, postavenom na parcelke č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 706 m2, katastrálne územie T., zapísaný na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra T. a to po zabezpečení náhradného ubytovania.
II. Odporkyňa v rade 1, odporca v rade 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 437,70 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa In Medias Res s.r.o. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 31. 3. 2011 doručeným súdu dňa 26. 4. 2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by uložil odporcom povinnosť vypratať byt č. XX na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. 35, na ul. P. XX, v T., označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, výmera 706 m2, katastrálne územie T., okres T., obec T., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra T., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 8C/68/2011-55 zo dňa 2. 5. 2011, ktorým návrhu vyhovel.
Odporcovia podali voči rozkazu na plnenie odpor zo dňa 10. 5. 2011, v ktorom okrem iného uviedli, že navrhovateľ ich chce poškodiť a neoprávnene dostať z bytu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v rade 1, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 31. 3. 2011, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 2. 5. 2011, zmluvou o nájme bytu zo dňa 2. 9. 2004, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 4. 3. 2011, vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2010, sobášnym listom, Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12. 12. 2007, Uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007,
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 23. 9. 2008, Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 23. 9. 2008, Uznesením NS SR sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18. 2. 2010, vyjadrením Krajskej prokuratúry Trnava Kc 111/08-17 zo dňa 18. 8. 2009, Uznesením ÚS SR II.ÚS 312/2010-19, Zmluvou o výkone správy zo dňa 1. 7. 2000, plánom speňažovania konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, obsahom spisu 25K/2/2007, spisu 44Cbi/6/2007, spisu 28/23/2007, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Odporkyňa v rade 1 uviedla, že manželstvo s odporcom v rade 2 uzavreli v roku 1980. Do bytu sa nasťahovali na základe výmeny bytu s pánom J.. Zmluvu o nájme bytu zo dňa 2.9.2004 podpísala. Navrhovateľ im poslal v novembri 2008 oznámenie, že majú platiť jemu nájomné a úhrady za služby, dozvedeli sa aj výšku a čísla účtov. Úhrady platila navrhovateľovi prostredníctvom správcu, ktorý im zaslal aj vyúčtovanie za rok 2009. Vyúčtovanie za rok 2010 prevzala. Aj v súčasnosti uhrádza nepravidelne platby navrhovateľovi a to nájomné vždy, avšak zálohové platby podľa finančných prostriedkov. Toho času je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi od 1. 12. 2011. Odporca v rade 2 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nájomná zmluva s navrhovateľom neexistuje. V priebehu roku 2009 až 2010 ich navštívil pán H. s tým, že podpisovali, že majú záujem o odkúpenie bytu. Potom ako im bola doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 29.3.2011, kontaktovala navrhovateľa listom zo dňa 31.3.2011 a oznámila mu, že je ochotná dlh uhrádzať v splátkach. Do opatery má zvereného vnuka X. H., narodeného X.X.XXXX.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25K/2/2007 vyplýva, že uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007 sú vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Petra Ondreičku. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára - navrhovateľa.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 44Cbi/6/2007 vyplýva, že JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 ako žalobca sa voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava ako žalovanému, žalobou zo dňa 26. 11. 2007 domáha vylúčenia obytného domu (35 bytových jednotiek) súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie T., zapísaného na LV č. č. XXXXX z konkurznej podstaty žalovaného. Rozsudkom č. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) súd žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol.
Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2. 9. 2004 vyplýva, že ju uzavrel za prenajímateľa TAZ a. s. v likvidácii Trnava, v zastúpení Správa mestského majetku Trnava a za nájomcu odporkyňa v rade 1 na dobu neurčitú od 1. 11. 2004.
Zo sobášneho listu odporcu vyplýva, že dňa 9. 8. 1980 uzavreli manželstvo odporcovia.
Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 4. 3 2011 vyplýva, že navrhovateľ dal odporkyni v rade 1 a odporcovi v rade 2 výpoveď z bytu č. XX nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží bytového domu na ul. P. XX v T. z dôvodu ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ, keď dlh nájomcu voči prenajímateľovi za obdobie roku 2009 za neuhradenie nájomného predstavuje spolu sumu vo výške 156,81 eur. Okrem iného obsahuje skutočnosť, že nájomcovia neplatili nájomné v období apríl 2009, jún 2009, december 2009 /doručené odporkyni v rade 1 dňa 29. 3. 2011, odporcovi v rade 2 dňa 29. 3. 2011/.
Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 28. 9. 2010 vyplýva, že navrhovateľ dal odporkyni v rade 1 výpoveď z bytu z dôvodu ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ /doručené odporkyni v rade 1 dňa 7. 10. 2010/.
Z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2009 zo dňa 14. 6. 2010 vyplýva, že odporcovia mali nedoplatky za služby 800,25 eur, nedoplatok za nájom 159,33 eur.
Z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2010 zo dňa 31. 5. 2011 vyplýva, že odporcovia mali nedoplatky za služby 1118,80 eur, nedoplatok za nájom 53,11eur.
Z prehľadu platieb odporcu od januára 2009 vyplýva výška predpísanej platby za nájom 53,11 eur, predpis platby za služby od januára 94,97 eur mesačne.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie T., zo dňa 2. 5. 2011 vyplýva, že byt č. XX v celosti, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží, v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X na ulici P. XX v T., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia bytového domu vo veľkosti 3810/100000, vlastní obchodná spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 28P/23/2007-22 zo dňa 2. 10. 2007 vyplýva, že maloletého X. H., narodeného X. X. XXXX zveruje súd so náhradnej osobnej starostlivosti S. H., narodenej XX. X. XXXX.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23. 4. 2012 vyplýva, že odporkyňa v rade 1 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 23. 11. 2011, odporca v rade 2 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 31. 1. 2011. Od 1. 11. 2011 sú evidovaní ako poberatelia dávky a príspevkov t. č. vo výške 163,60 eur mesačne. V minulosti poberali dávku v hmotnej núdzi od 1. 2. 2004 do 31. 8. 2011 a dávku sociálnej pomoci od 1. 8. 1999 do 30. 4. 2004.
Z oznámenia navrhovateľa zo dňa 15. 5. 2012 vyplýva, že navrhovateľ nedisponuje žiadnymi náhradnými bytmi.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ustanovenia § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ods. 2 ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa ustanovenia § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
Podľa ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa ustanovenia § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zo skutkových zistené mal súd preukázané, že od 22. 10. 2010 je úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník bytu č. XX v celosti na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. 35, na ul. P. XX, v T., označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X. Odporkyňa v rade 1 ako nájomkyňa uzavrela dňa 2. 9. 2004 s TAZ a. s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava ako prenajímateľom Zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú od 1. 9. 2004. Predmetný byt odporkyňa v rade 1 užíva od 1. 9. 2004 spoločne s odporcom v rade 2 svojím manželom a maloletým X. H., keď manželstvo uzavrela dňa 9. 8. 1980. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu zahrnul Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, zahrnul dňa 16. 10. 2007 okrem iného aj bytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žalobca JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 80, so sídlom Coburgova 84, Trnava voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, Paulínska 20, Trnava, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 zamietnutá. Odporcovia platia od januára 2009 navrhovateľovi mesačne nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak nepravidelne, keď navrhovateľ využil svoje právo a dal odporcom výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zo dňa 4. 3. 2011, ktorá bol odporkyni v rade 1 a odporcovi v rade 2 aj riadne doručená dňa 29. 3. 2011. Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009 vykonal Jozef Stano - Správa a predaj bytov, odporcovia mali nedoplatok spolu 959,58 eur /za služby 800,25 eur + za nájom 159,33 eur/.
Navrhovateľ ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, sa v konaní domáha vypratania predmetného bytu č. XX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie T., ktorého vlastníkom je úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, odôvodňujúc, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Podľa navrhovateľa Zmluva o nájme predmetného bytu zo dňa 2. 9. 2004 uzavretá medzi TAZ a.s. v likvidácii a odporkyňou v rade 1 je absolútne neplatná, nakoľko domnelý prenajímateľ TAZ a.s. v likvidácii nikdy nemal právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase jej uzatvárania nebol vlastníkom predmetného bytu. Odporkyňa v rade 1 poukázala na to, že v roku 2009 uhrádzali navrhovateľovi nájomné za predmetný byt na účet oznámený navrhovateľom aj keď nepravidelne.
Predpokladom rozhodovania o návrhu navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná otázka, či odporcom svedčí právo nájmu predmetného bytu. Odporcovia aj v písomnom odpore poukazovali na Zmluvu o nájme predmetného bytu uzavretú dňa 2. 9. 2004. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2. 9. 2004 Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199 so sídlom Trnava, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii (od 5. 10. 2007 v konkurze), IČO 00 009 199, neprestal byť vlastníckom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii nikdy nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o nájme
predmetného bytu s odporkyňou v rade 1, je tento právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Zmluva o nájme bytu je od samého počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Nakoľko teda nájomná zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu, opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu.
Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bolo, či došlo k vzniku nájmu predmetného bytu medzi navrhovateľom a odporcami. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že odporcovia užívajú predmetný byt od 1. 9. 2004, dňa 9. 8. 1980 uzavreli manželstvo. V priebehu roku 2009 platili navrhovateľovi nájomné, na ktorom im vznikol dlh. Správca obytného domu Jozef Stano - Správa domových bytov dňa 14. 6. 2010 vyhotovil vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009. Účastníci sa zhodli na tom, že medzi nimi nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, ďalej na tom, že výpoveď zo dňa 4. 3. 2011 bolo doručená riadne odporkyni v rade 1 a podľa listinných dokladov aj odporcovi v rade 2. Pričom neexistencia písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť. Ako totiž vyplýva z ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Súd má za to, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporcovia uhrádzali aj keď nepravidelne platby nájomného a preddavky na úhradu plnenia poskytované za užívanie bytu, a to na účet navrhovateľa, a to v priebehu roku 2009, aj v roku 2010. Správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy vyhotovoval pre odporcu ročné vyúčtovania zálohových platieb. Za toto obdobie žiadnu navrhovateľ platbu prijatú od odporcu nevrátil, a zároveň sa správal ako prenajímateľ, keď odporcom dal výpoveď z nájmu bytu z dňa 4. 3. 2011, a následne vo veci podal žalobu na vypratanie voči odporcom. Na základe uvedeného navrhovateľ nepodnikol žiaden právny krok, ktorým by nájomný / užívací vzťah odporcov k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že skutočnosť že vlastnícke právo spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii (s ktorou mala odporkyňa uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a následne vyvrátené) bola navrhovateľovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Súd sa teda stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane navrhovateľa ako aj odporcov. Medzi účastníkmi bolo zrejmé, ktorý byt odporcovia užívajú a to najneskôr dňom 4. 3. 2011, kedy bola daná výpoveď z nájmu bytu a v akej výške platia odporcovia nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu navrhovateľovi a to najneskôr pred podaním výpovede z nájmu bytu. K obojstrannému súhlasu s obsahom zmluvy tak došlo najneskôr 3. 3. 2011, kedy došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenia bytu a rozsahu jeho užívania, keď ďalšia náležitosť a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bola vyriešená už skôr, a to ich uhrádzaním na výzvu navrhovateľa na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania došlo ku konsenzu o obsahu podstatných obsahových náležitostí novej nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá na dobu neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá. Avšak v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že navrhovateľ bol oprávnený dať odporcom výpoveď z nájmu predmetného bytu, keď odporcom svedčí právo spoločnému nájmu bytu, ktorého sa úkon prenajímateľa týka, a teda navrhovateľ sa mohol ako prenajímateľ bol oprávnený podať aj návrh na súd na vypratanie predmetného bytu voči odporcom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úkon vykonaný navrhovateľom, konkrétne výpoveď z nájmu bytu zo dňa 4. 3. 2011 bol v danom prípade spôsobilý vyvolať ním predpokladaný právny účinok (zánik nájmu bytu), keď jedným zo znakov právneho úkonu je, že vôľa konajúceho subjektu musí byť prejavená v dostupne vnímateľnej forme. V prípade výpovede nájmu bytu ako jednostranného, adresovaného hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa voči nájomcovi, prejav vôle spočíva v tom, že písomná výpoveď musí byť zo strany prenajímateľa nájomcovi daná (doručená) nájomcovi, čo v tomto prípade bolo splnené pokiaľ ide o oboch odporcov. Inak povedané, ak výpoveď nájmu bytu má vyvolať právny účinok, ktorý s výpoveďou zánik spája (zánik nájmu bytu), musí byť vôľa, obsahom ktorej je výpoveď, takýmto spôsobom prejavená. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, keď nájom bol ukončený uplynutím výpovednej doby dňom 30. 6. 2011, avšak odporcovia boli v čase dania výpovede osobami v hmotnej núdzi a teda výpovedná lehota sa predĺžila o 6 mesiacov a teda nájom zanikol dňom 31. 12. 2011 a dňom 1. 1. 2012 užívajú odporcovia predmetný byt bez právneho dôvodu, týmto dňom bolo možné navrhovateľovi poskytnúť ochranu v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a návrhu vyhovel.
Pokiaľ ide o poskytnutie bytovej náhrady, súd mal v konaní preukázané, že odporcom svedčí právo na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania, nakoľko odporcovia boli v čase dania výpovede ako aj v čase rozhodovania poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Okrem toho odporkyňa v rade 1 má zverené do náhradnej osobnej starostlivosti maloletého X. /vnuka odporcov/,ktorému zabezpečuje starostlivosť v domácnosti odporcov. Súd rozhodol tak, že povinnosť vypratania odporcov je spojená s povinnosťou navrhovateľa zabezpečil odporcom náhradné ubytovanie, keď navrhovateľovi zohľadnil skutočnosť, že nedisponuje náhradnými bytmi a teda nemôže odporcom poskytnúť náhradný byt.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 437,70 eur
za 6 úkonov právnej pomoci:
príprava a prevzatie dňa 31. 3. 2011
písomné podanie - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 31. 3. 2011
účasť na pojednávaní dňa 12. 1. 2012
účasť na pojednávaní dňa 23. 2. 2012
účasť na pojednávaní dňa 17. 4. 2012
účasť na pojednávaní dňa 17. 5. 2012 1/2
2 x á 57 eur, 2 x á 11,40 eur (20 % DPH z 57), 2 x režijný paušál á 7,41 eur, 2 x á 1,48 eur (20 % z 7,41), 4 x á 58,69 eur, 4 x á 11,74 eur (20 % z 58,69 eur), 4 x režijný paušál á 7,63 eur, 4 x á 1,53 eur (20 % DPH z 7,63) x á režijný paušál á 7,63 eur, 1 x á 1,53 eur (20 % z 7,63) v zmysle ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 3, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa In Medias Res s.r.o.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.