Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov 1. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., I. XXX/XX 2. Ing. O. I., nar. XX.X.XXXX bytom T., I. XXX/XX, žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom v Prešove, Hlavná 61 proti žalovaným 1. X. X., nar. X.X.XXXX, bytom J. B. O. TD XQL, A. S. 2. Q. L. - K., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B. XX, žalované v 1. a 2. rade zastúpené Mgr. Matúšom Balarom, advokátom AK Balara, s. r. o., Košická 56, Bratislava, v konaní o zaplatenie 82 984,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 26.10.2011 č. k. -192, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy odvolacieho konania žalovanej v prvom rade 364,68 Eur a žalovanej v druhom rade 364,68 Eur na účet Mgr. Matúša Balara, advokáta, AK Balara s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a zaviazal ich znášať trovy konania tak, že sú povinní uhradiť v prospech žalovanej v prvom rade 4 751,77 Eur a v prospech žalovanej v druhom rade 5 471,46 Eur všetko na účet Mgr. Matúša Balaru, advokáta, AK Balara, s. r. o., Košická 56, Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorí tvrdili, že žalobca v prvom rade uzatvoril dňa 25.11.2003 s právnym predchodcom žalovanej v prvom rade zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej boli peňažné prostriedky vo výške 2 500 000 Sk, ktorých prevzatie právny predchodca žalovanej v prvom rade potvrdil podpisom na písomne uzavretej zmluve. Žalobca v prvom rade sa s právnym predchodcom žalovanej v prvom rade dohodli na bezúročnom poskytnutí pôžičky, ktorú sa právny predchodca žalovanej v prvom rade zaviazal vrátiť do 31.12.2005. Nakoľko žalobca v prvom rade poskytol pôžičku z finančných prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aktívne legitimovaná na podanie žaloby aj jeho manželka

- žalobkyňa v druhom rade. Žalovaná v prvom rade je dcérou X. L. - K., zomrelého 24.4.2008, ktorá do konania vstúpila na jeho mieste, ako dedička, t. č. žijúca v Írskej republike. Žalovaná v druhom rade je bývalá manželka X. L. - K. a ich manželstvo bolo rozvedené až po uzatvorení predmetnej zmluvy o pôžičke. Žalované v prvom a druhom rade v konaní spochybnili, aby nebohému X. L. - K. žalobcovia poskytli pôžičku, lebo nebohý žil vo veľmi skromných podmienkach, takmer bez finančného zabezpečenia a po istú dobu nepoberal ani dôchodok, na ktorý mal nárok. Spôsob života akým žil právny predchodca žalovanej v prvom rade nenasvedčuje, aby došlo k požičaniu takej veľkej sumy finančných prostriedkov. Práve naopak, spôsob života otca a bývalého manžela, jeho dlhy, rôzne pôžičky, ktoré mal

vo vzťahu k iným osobám, samozrejme v oveľa nižšej sume, aká je predmetom tohto konania svedčia o tom, že bol v hmotnej núdzi. Zároveň žalované poukázali, že za života právneho predchodcu žalovanej v prvom rade o poskytnutej pôžičke zo strany žalobcov nevedeli, pričom žalobca v prvom rade napriek splatnosti pôžičky uplatnil nárok na súde až po smrti nebohého. V konaní vypočutý svedok Ing. M. I. potvrdil, že bol susedom nebohého L.- K. a zároveň jeho dôverníkom, mal s ním veľmi blízky vzťah a v podstate o ňom vedel všetko. Svedok vylúčil, aby právny predchodca žalovanej v prvom rade obdržal v roku 2003 titulom poskytnutej pôžičky značnú finančnú sumu, pretože žil veľmi skromne a od svedka si požičiaval sumy 50 - 100 Sk. V roku 2008, keď mu bol vyplatený spätne dôchodok vo výške 100 000,- Sk „ožil“ a hneď sa to prejavilo v tom, že všetkým priateľom a susedom zaplatil v krčme, čo dokazuje, že prvýkrát mal finančné prostriedky vyššej sumy titulom poskytnutého spätne zaplateného dôchodku. Ak niekomu bol niečo dlžný, všetko vždy vrátil. V iných prípadoch nebohý nemal ani na živobytie. Stalo sa, že ho „odpojili plynári, elektrikári, nezaplatil ani za odber vody a energie“. Svedok zároveň potvrdil, že od nebohého sa dozvedel o nevýhodne uzavretej zmluve so žalobcami o prenájme rodinného domu, ktorého bol vlastníkom. Nájomnú zmluvu uzatvoril na 20 rokov s tým, že žalobcovia ako nájomníci mu mali mesačne platiť 1 000,- Sk. Svedok potvrdil, že v prípade, ak by mu žalobcovia boli 2 500 000,- Sk poskytli titulom pôžičky, určite by o tejto skutočnosti od nebohého vedel, pričom uvedená skutočnosť by sa určite odrazila aj na jeho životnej úrovni. Z výsluchu ďalšieho svedka Q. M. súd zistil pomery, v akých nebohý L. - K. žil. Keďže nemal takmer žiadne finančné prostriedky, v čase keď jednorázovo získal sumu 100 000 Sk ako nedoplatok za dôchodok, hneď sa to prejavilo v jeho správaní. Svedok potvrdil vedomosť aj o uzavretí nájomnej zmluvy so žalobcami, s ktorou nebohý nebol spokojný, kvôli jej uzavretiu sa veľmi trápil. Tiež potvrdil, že žalobca v prvom rade vyfakturoval nebohému sumu 400 000 Sk za vykonané práce na dome, ktorú faktúru nebohý nevyplatil, pretože nemal z čoho ju zaplatiť. Tiež vypočutý svedok Ing. X. spochybnil poskytnutie pôžičky aj to, akým spôsobom života žil nebohý L. - K., čo vyvracia tvrdenia žalobcov, aby títo tak vysokú sumu peňazí požičali sociálne odkázanému, zadlženému právnemu predchodcovi žalovanej v 1.rade.

Na základe takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd uzavrel, že s poukazom na výsluch účastníkov konania, svedkov a s poukazom na spôsob života nebohého pána K. v konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalobcov mu boli poskytnuté titulom pôžičky finančné prostriedky. Žalobcovia nepreukázali hodnoverným spôsobom, že dlžnú sumu skutočne jednorázovo v hotovosti nebohému vyplatili. Zmluva o pôžičke je síce podpísaná, ale podpis žalovaného až „na siedmej strane“ bez textu, spochybňuje dôveryhodnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke. V kontexte celého diania, ani svedok navrhnutý žalobcami (W. I.) nepotvrdil, že by skutočne videl odovzdanie sumy 2 500 000 Sk nebohému, len tvrdil, že bola poskytnutá nebohému „kopa peňazí, nejaké množstvo peňazí“. Súd žalobu o poskytnutie pôžičky zamietol z dôvodov, že žalobcovia hodnoverným spôsobom nepreukázali, že skutočne finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy o pôžičky nebohému pánovi L. - K. vyplatili. Spôsob života nebohého, ktorý nikdy nemal dostatok finančných prostriedkov ani na živobytie, bol zadlžený, často si požičiaval nižšie sumy svedčí o tom, že v prípade ak by skutočne získal tieto finančné prostriedky určite by zmenil svoj spôsob života, určite by sa pochválil svojim priateľom a susedom, o poskytnutí, resp. vyplatení sumy 2 500 000 Sk. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola aj skutočnosť, že žalobca opakovane počas súdneho konania výslovne uviedol, že žiadal od X. L. - K. vrátenie požičanej sume ešte vroku 2003. Dôvodom mala byť skutočnosť, že X. L. - K. mu neumožnil pokračovať v dohodnutej rekonštrukcii rodinného domu v Starej Lesnej, ktorého bol bezpodielovým spoluvlastníkom (so žalovanou v druhom rade). Žalobcovia túto skutočnosť považovali za porušenie ich dohody a tvrdili, že odstúpili od zmluvy o pôžičke ešte v lete 2003, a preto žiadali pána L. - K. o vrátenie poskytnutej pôžičky. Tým, že žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia ešte v roku 2003, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa názoru súdu premlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, podľa . K premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo najneskôr 31.12.2005. Do tejto doby bolo možné podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žaloba bola podaná až 9.5.2008, je nepochybné, že nárok žalobcov je premlčaný. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, naviac je pre nezrozumiteľnosť vo vzťahu k otázke premlčania nepreskúmateľný. Súd žalobu zamietol okrem iného aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcov. V tomto smere je záver súdu nesprávny, a to s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.9.2010. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určite plnenie, a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislo hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Žalobcovia v prvom a druhom rade predložili súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 20.11.2003. Z čl. II. nazvaného ako práva a povinnosti zmluvných strán vyplýva, že touto zmluvou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2 500 000 Sk, ktoré budú prenechané dlžníkovi jednorázovo po podpísaní tejto zmluvy. Prevzatie tejto sumy dlžník potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Argumentáciu súdu v tom, že podpis je na 7.strane bez textu, čím spochybňuje dôveryhodnosť zmluvy je bez právnej relevancie. Zmluvné strany svojimi podpismi na zmluve potvrdili to, čo je jej obsahom. Zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom konania je spísaná ako štandardná zmluva, a ako štandardný kontrakt je účastníkmi riadne podpísaná. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorej existenciu nevyžaduje písomnú formu. Účastníci zmluvy o pôžičke však zvolili písomnú formu v záujme právnej istoty predovšetkým na strane veriteľa (žalobcu) a dlžník svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie 2 500 000 Sk. Predložením zmluvy o pôžičke žalobcovia uniesli dôkazné bremeno. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok Ján Korba, pričom jeho výpoveď súd vyhodnotil nesprávne v kontexte predložených dôkazov. Rovnako nesprávne došlo k vyhodnoteniu unesenia preneseného dôkazného bremena na žalovaných v prvom a druhom rade. Len samotná skutočnosť, že žalovaní o poskytnutí pôžičky nevedeli, resp. že dlžník X. L. -K. žil skromne a tvrdenie zo strany svedkov, že keby peniaze skutočne dostal, zmenil by spôsob života, nie je dostačujúce na preukázanie, že k prevzatiu peňažných prostriedkov nedošlo. Z tohto dôvodu žalovaný v prvom a druhom rade neuniesli dôkazné bremeno. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku poukázali na to, že súd na jednej strane nesprávne tvrdí, že nie je preukázané odovzdanie sumy 2 500 000 Sk, na druhej strane nárok o ktorom tvdil, že ho nepovažuje za preukázaný, považuje za premlčaný. Aj keby súd ustálil, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov skutočne došlo vo vzťahu k premlčaniu súd rovnako nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že správanie žalobcu (žiadosť žalobcu, aby dlžník X. L. - K. vrátil peňažné prostriedky v lete 2003) považuje za odstúpenie od zmluvy. V tomto smere súd neprihliadol na významné ustanovenie zmluvy o pôžičke v zmysle, ktorej sa dlžník zaväzuje splatiť dlh v lehote do 31.12.2005. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy je potrebné poukázať, že od zmluvy o pôžičke možno odstúpiť pokiaľ sa na tom strany dohodnú alebo ak to ustanovuje právny predpis. Odstúpenie od zmluvy nie je zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke obsiahnuté. Nie je z rozsudku súdu zrejmé, z akého titulu a ustanovenia právneho predpisu posúdil prejav žalobcu ako odstúpenie od platnej zmluvy o pôžičke. Preto ani aplikácia inštitútu bezdôvodného obohatenia nie je správna. Žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať žalobcom náhradu trov konania.

Žalované v prvom a druhom rade k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že je otázne prečo žalobcovia v odvolaní argumentujú občianskoprávnou úpravou „odstúpenia od zmluvy“, keď za relevantný dôkaz považujú písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa mali žalobcovia a X. L. - K. dohodnúť, že sa právne vzťahy založené zmluvou budú riešiť režimom . V takom prípade prichádza do úvahy odstúpenie od zmluvy pre podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy, pričom žalobcovia vytýkali X. L. - K. porušenie zmluvy o nájme, znemožnením rekonštrukcie rodinného domu, pričom previazanosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o nájme potvrdili samotní žalobcovia vo svojich výpovediach. Žalovaná v prvom rade namietala premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo počas konania nemohla vedieť ako súd posúdi peňažný nárok uplatnený žalobcami, obzvlásť keď žalobca v prvom rade opakovane pred súdom tvrdil, že žiadal o vrátenie sumy vo výške údajne poskytnutej pôžičky už v roku 2003 napriek

zmluvne dohodnutej splatnosti v roku 2005. Žalovaná v prvom rade sa preto stotožňuje s úvahou súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku, že aj keby sa žalobcom podarilo uniesť dôkazné bremeno poskytnutia pôžičky, musel by byť peňažný nárok uplatnený žalobcami posúdený ako premlčaný. Rozhodujúce pre rozhodnutie súdu bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcami ohľadom tvrdenia o poskytnutí pôžičky. Žalobcovia nikdy neposkytli pôžičku v takom veľkom rozsahu inej osobe, ako mali údajne poskytnúť X. L. - K., ktorého poznali predtým nanajvýš tri roky z občasných víkendových pobytov u neho v Starej Lesnej. Z týchto kontaktov však museli vedieť, že žije životom asociála potom, ako ho celá rodina opustila aj za cenu vzdania sa možnosti užívania nehnuteľného majetku, ktorý nebohý užíval následne sám. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede žalobcov v konaní pred súdom prvého stupňa, vyvolávajú značné pochybnosti o tom, že peniaze na poskytnutie pôžičky mali žalobcovia v rozsahu 2 500 000 Sk doma v hotovosti na základe ich úspešnej podnikateľskej činnosti. Žalobcovia nevedeli v konaní preukázať ich výber z banky pred dátumom údajného poskytnutia pôžičky. Peniaze mali poskytnúť X. L. - K. za tým účelom, aby týmito peniazmi platil rekonštrukciu svojho rodinného domu, ktorý vlastnil spolu s manželkou - žalovanou v druhom rade. Žalobca výslovne na pojednávaní tvrdil, že rekonštrukcia rodinného domu mala byť platená z peňazí poskytnutých pôžičkou, teda že žalobcovia za svoje vlastné peniaze rekonštruovali cudzí dom. Rekonštrukciu rodinného domu v Starej Lesnej, ktorého vlastníkom bol X. L. - K. s manželkou začala vykonávať spoločnosť KORSA, s. r. o., Lipany, ktorej spoločníkmi sú obaja žalobcovia a konateľom žalobca v prvom rade, pričom táto spoločnosť vystavila aj faktúru na cenu diela v rozsahu 489 159,50 Sk (nachádza sa v spise). X. L. - K. faktúru napriek údajne poskytnutej pôžičke neuhradil, ani len čiastočne, ale spoločnosť KORSA, s. r. o., sa práva na úhradu fakturovanej ceny diela nedomáhala, neuplatnila návrh na súde v premlčacej dobe a doteraz ju len eviduje medzi pohľadávkami. Prečo sa spoločnosť KORSA s. r. o., nedomáhala úhrady svojej faktúry, nevedeli žalobcovia ako jej spoločníci v konaní uviesť. Žalobcovia od roku 2003, kedy sa začali domáhať vrátenia údajnej pôžičky, až do smrti X. L. - K. (apríl 2008) ani raz ho nevyzvali písomne na vrátenie sumy pôžičky. Prvou písomnosťou v danej veci bola až žaloba uplatnená na súde bezprostredne po smrti X. L.

- K. (máj 2008). Tieto skutočnosti sú rozhodne nie štandardné, podobne ako samotná zmluva o pôžičke, čím vyvolávajú dôvodné pochybnosti o poskytnutí pôžičky. Faktúra vystavená spoločnosťou KORSA s. r. o., má ako prílohu prehľad rozpočtových nákladov. Jednou z položiek (na poslednej strane) je položka „pôžička“ vo výške 5 450 Sk. Toto je jediná písomnosť, v ktorej sa spomínaná pôžička poskytnutá X. L. - K., a ktorú adresovali žalobcovia prostredníctvom svojej spoločnosti menovanému za jeho života. Poskytnutie pôžičky X. L. - K. vo výške 3 000 až 5 000 Sk pripustil vo svojej výpovedi aj svedok M.. Nie je preto vylúčené, že aj táto pôžička bola poskytnutá na základe písomnej zmluvy podpísanej účastníkmi na poslednej strane bez osvedčenia podpisu dlžníka. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že poskytnutie pôžičky je dostatočne preukázané a právo na vydanie sumy vo výške údajne poskytnutej pôžičky nie je premlčané, navrhli, aby aplikoval ust. () o miere zodpovednosti žalovanej v prvom rade, ako dedičky po nebohom X. L. - K., za dlhy poručiteľa v rozsahu ceny dedičstva zníženej o náklady pohrebu zdokladované v spise listinnými dôkazmi a výpoveďou žalovanej v druhom rade. Podobne ako počas celého konania pred súdom prvého stupňa, ani v odvolaní žalobcov voči rozsudku súdu prvého stupňa sa nenachádza ani jeden argument, prečo by malo byť rozhodnutie súdu o žalobe vo vzťahu k žalovanej v druhom rade iné, ako zamietnutie žaloby. Žalobcovia neuviedli jediný dôvod (právny argument), pre ktorý by mala byť žalovaná v druhom rade zaviazaná na plnenie uplatnené žalobou. Skutočnosť, že žalovaná v druhom rade nevedela údajne o pôžičke, nepodpísala ju, neprevzala peniaze, ani nebola nikdy vyzvaná žalobcami na vrátenie sumy pôžičky bola nepochybne preukázaná zhodnými výpoveďami oboch žalobcov a žalovanej v druhom rade. Žalovaná v druhom rade nikdy nebola v akomkoľvek kontakte so žalobcami (s výnimkou stretnutia na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa). Žalovaná v druhom rade zmluvu o pôžičke nepodpísala, neprevzala od žalobcov žiadne peniaze a nikdy nebola žalobcami ani vyzvaná na ich vrátenie. Žalovaná v druhom rade nevedela o tejto údajnej pôžičke a nikdy s ňou žiadnym spôsobom (výslovne či konkludentne) nevyjadrila súhlas. Peniaze, ktoré mali byť údajne požičané X. L. - K. (ktorý bol v čase údajného poskytnutia pôžičky manželom žalovanej v druhom rade) nie sú v žiadnom prípade spoločnou vecou nebohého a žalovanej v druhom rade. Preto nemôže byť ani zmluva o pôžičke, v ktorej nie je žalovaná v druhom rade účastníčkou, považovaná za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Na daný právny úkon nemožno preto aplikovať vo vzťahu k žalovanej v druhom rade ust. o solidárnom záväzku manželov. Žalované v prvom a druhom rade navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešov (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z . Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , a) . Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. , nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie či doplnenie dokazovania, ani dôležitý verejný záujem ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky či žalobca v prvom rade ako veriteľ skutočne na základe písomnej zmluvy o pôžičke (č. l. 6 - 7 spisu) vyplatil X. L.

- K. (zomrelému XX.X.XXXX t. j. pred začatím predmetného konania) finančné prostriedky vo výške 2 500 000 Sk. Žalované v prvom a druhom rade v priebehu konania spochybnili, aby otec žalovanej v prvom rade a bývalý manžel žalovanej v druhom rade prijal titulom poskytnutej pôžičky sumu 2 500 000 Sk. Správne preto postupoval prvostupňový súd, ak zameral dokazovanie na preukázanie poskytnutia pôžičky. Keďže v čase uzatvorenia písomnej zmluvy o pôžičky žalované sa nezdržiavali v mieste, kde mala byť poskytnutá pôžička (žalovaná v prvom rade dlhodobo cca 19 rokov žije v zahraničí, žalovaná v druhom rade odišla od bývalého manžela X. L. - K. zo spoločnej domácnosti ešte v roku 1997), správne postupoval prvostupňový súd ak vykonal dokazovanie výsluchom svedkov v konaní, pričom išlo o osoby, ktoré sa zdržiavali v mieste bydliska X. L. - K., boli s ním niektorí aj v dennodennom kontakte, a tým boli informovaní o všetkých, a to aj menej dôležitých skutočnostiach v jeho živote. Svedkovia Ing. M. I. (sused X. L. - K.) aj Q. M. (prevádzkovateľ pohostinstva v Starej Lesnej, v ktorom sa zdržiaval X. L. - K. celé dni posledné roky svojho života) totožne potvrdili, že vedeli o podrobnostiach z jeho života. Podrobne poznali pomery, v akých nebohý žil, boli s ním v dennodennom kontakte a zhodne vylúčili možnosť, aby nebohému mohla byť niekedy poskytnutá sumu 2 500 000 Sk v hotovosti. Tiež svedok Ing. D. X., ktorý je príbuzný žalobcu v prvom rade, spochybnil poskytnutie pôžičky svojou svedeckou výpoveďou v tom, že žalobca v prvom rade mu ako svojmu príbuznému nikdy nespomenul poskytnutie predmetnej pôžičky, pričom na druhej strane mu žalobca spomenul, že s nebohým uzavrel nájomnú zmluvu, ktorú svedok aj čítal. Tiež svedok vedel, že X. L. - K. neuhradil faktúru spoločnosti KORSA, s. r. o., ktorej spoločníkmi sú žalobcovia. Svedok zároveň potvrdil, že vystavená faktúra pre nebohého sa mu zdala „neprimerane vysoká odrobenej práci“, a preto bol u žalobcu „intervenovať“ v prospech nebohého. Uvedené svedecké výpovede vyvolávajú značné pochybnosti o poskytnutí pôžičky X. L. - K., pričom za relevantný dôkaz poskytnutia pôžičky rozhodne nemožno považovať len písomnú zmluvu o pôžičke ako v odvolaní tvrdia žalobcovia. Okolnosť, že bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke ešte neznamená, že táto samotná aj preukazuje skutočné vyplatenie finančných prostriedkov pre nebohého, najmä za okolností, za ktorých ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, bola zmluva o pôžičke uzatváraná. Je nelogické, aby žalobcovia poskytli peniaze X. L. - K. za tým účelom, aby im týmito peniazmi platil X. L. - K. rekonštrukciu rodinného domu v Starej Lesnej, ktorý vlastnil spolu s manželkou (žalovanou v druhom rade). Rekonštrukciu rodinného domu v Starej Lesnej začala vykonávať spoločnosť, ktorej spoločníkmi boli obaja žalobcovia a konateľom žalobca v prvom rade, pričom práve táto spoločnosť vystavila pre nebohého faktúru na cenu diela v rozsahu 489 159,50 Sk. Napriek vystavenej faktúre sa spoločnosť KORSA, s. r. o., nikdy nedomáhala vo vzťahu k X. L. - K. práva na úhradu fakturovanej ceny diela a žalobcovia v konaní ani nevedeli nijako vysvetliť, z akého dôvodu sa nedomáhali zaplatenia pohľadávky. Tým, že žalobcovia poznali nebohého X. L. - K. z občasných víkendových pobytov u neho v Starej Lesnej, poznali aj spôsob jeho života, a preto značnú pochybnosť vyvoláva požičaná suma 2 500 000 Sk osobe akou v tom čase bol X. L. - K. žijúci v dome pravidelne odpájanom od elektriny, plynu a vody

pre nedoplatky, ktorého celá rodina opustila aj za cenu vzdania sa možnosti užívania rodinného domu v Starej Lesnej, ktorý užíval následne sám, najmenej od roku 1997 aj bez manželky.

Všetky vyššie uvádzané skutočnosti a dôkazy nepochybne sú v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku podrobne uviedol na základe akých dôkazov vykonaných v konaní, mal za preukázané, že k poskytnutiu pôžičky pre X. L. - K. zo strany žalobcu nedošlo. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, že žalobcovia nepreukázali hodnoverným spôsobom, aby finančné prostriedky na základe písomnej zmluvy o pôžičke nebohému X. L. - K. odovzdali, vyplatili, a teda reálne požičali. Rozhodujúcim aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo predovšetkým nepochybne neunesenie dôkazného bremena žalobcami ohľadom tvrdenia o poskytnutí pôžičky X. L. - K.. Z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali v konaní vyplatenie finančných prostriedkov nebohému X. L. - K., správne postupoval prvostupňový súd, ak žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Ostatné odvolacie námietky súd považoval za právne bezvýznamné, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a z dôvodov nepreukázania vyplatenia finančných prostriedkov pre nebohého. Samotná skutočnosť, že žalobcovia v konaní nepreukázali, aby reálne požičali X. L. - K. 2 500 000 Sk bola dôvodom pre zamietnutie žaloby.

Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania, ktorý žalobcovia v odvolaní nespochybnili.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa , v spojení s . Úspešné žalované vo vyjadrení k odvolaniu požiadali o priznanie náhrady trov konania a požadovanú náhradu aj vyčíslili. Odvolací súd priznal úspešným žalovaným v1. a 2. rade náhradu trov konania, každej vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 27.01.2012, vypracované advokátom, ktorý žalované zastupoval). Vychádzal z vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, každej zo žalovaných (v 1. a 2. rade) priznal súd náhradu trov odvolacieho konania vo výške po 364,68 Eur (296,27 (1/2 z 592,53 Eur) tarifná odmena + 7,63 Eur režijný paušál + 60,78 Eur 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.