Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/28/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/ XX, E. F., korešpondenčná adresa G. X, E. F., zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: PANMEDICA, s.r.o., Hlboká 4246/16, Nové Zámky, IČO: 51 452 235, zastúpenému právnymi zástupcami: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 a Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne zo dňa 18. 05. 2023 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -258 zo dňa 31. marca 2023 v znení opravného uznesenia č. k. -272 zo dňa 29. 05. 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 31. 03. 2023 súd prvej inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. až do právoplatného skončenia dovolacieho konania v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. .

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP).

Uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno in rem, ktoré sa v bode I. žaloby malo týkať povinnosti strpieť umiestnenia stavby rodinného domu na časti parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, v časti II. žaloby sa malo týkať povinnosti žalovaného strpieť vstup a vjazd oprávnených z vecného bremena na pozemok, prechod a prejazd peši, motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami oprávnenými z vecného bremena cez časť pozemku č. XXXX/ XX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom a v časti III. žaloby sa týkalo povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 1,- euro. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania navrhol, aby súd prerušil konanie v zostávajúcej časti do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj vyporiadanie BSM), ktoré je vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Nové Zámky. V uvedenom konaní sa okrem iného rozhoduje o vlastníckom práve žalobkyne k rodinnému domu, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX, resp. parc. č. XXXX/XX. Právny zástupca žalovaného spochybnil výlučné vlastnícke právo žalobkyne k tomuto rodinnému domu.

Z kolaudačného rozhodnutia mesta Nové Zámky č. 2237-ES/3103/2021/195/IB zo dňa 21. 04. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/XX v k. ú. E. F. je postavená stavba – rodinný dom, pričom stavebné povolenie bolo vydané na žalobkyňu. Vlastnícke právo k uvedenému rodinnému domu spochybnil právny zástupca

žalovaného, ktorý zároveň poukázal na skutočnosť, že o vlastníckom práve k uvedenému rodinnému domu sa rozhodne v konaní o vyporiadaní BSM, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. . Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Nové Zámky uvedenej sp. zn. mal súd prvej inštancie preukázané, že rodinný dom, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX, je predmetom konania o vyporiadanie BSM.

V konaní o zriadení vecného bremena musí súd ako prejudiciálnu riešiť otázku vlastníckeho práva k rodinnému domu postavenému na parc. č. XXXX/XX, resp. parc. č. XXXX/XX. Len vlastník rodinného domu môže byť totiž aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena - práva prechodu, ktoré sa týka práva prechodu cez parcelu, na ktorej je postavený rodinný dom. Ak by vlastnícke právo žalobkyne k uvedenému rodinnému domu nebolo preukázané, podľa názoru súdu by žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. .

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

Uviedla, že v danom konkrétnom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky na prerušenie konania, súd prvej inštancie napádaným uznesením zasahuje do jej práva na spravodlivý súdny proces a do zásady hospodárnosti konania, spôsobuje prieťahy v konaní, jeho výrok obsiahnutý v napádanom uznesení nie je dostatočne určitý a tento nemožno považovať za vykonateľný.

S napádaným uznesením a v ňom obsiahnutým odôvodnení nesúhlasí, považuje ho za nedostatočné a za nesprávne v celom rozsahu, rozporuje ho a má za to, že vydaniu napádaného uznesenia predchádzalo viacero pochybení zo strany vo veci konajúceho súdu.

Ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) upravuje fakultatívne dôvody na prerušenie konania, a teda v danom prípade sa jedná o posúdenie otázky, ktorú mohol konajúci súd prejudiciálne vyriešiť sám.

Fakultatívne prerušenie konania teda znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, čo je potrebné vnímať v spojení so zásadou hospodárnosti konania, vzhľadom na čo by prerušenie konania malo predstavovať skôr reštriktívnu výnimku než pravidlo. Nemožno opomínať, že k prerušeniu konania podľa ust. by mal konajúci súd pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, a teda až potom, ak zlyhali iné vhodné opatrenia konajúceho súdu prijaté prostredníctvom dostupných prostriedkov nápravy. V danom konkrétnom prípade však súd prvej inštancie pred tým, ako konanie prerušil, nepristúpil k žiadnym iným vhodným (pozn. či už účinným alebo neúčinným) opatreniam a tieto neboli zo strany súdu ani žiadnym spôsobom špecifikované v odôvodnení napádaného uznesenia. Podľa názoru žalobkyne teda možno pristúpiť ku konštatovaniu, že súd prvej inštancie porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z dikcie ust. , vzhľadom na čo sa žalobkyni javí, že v tomto smere konal prvoinštančný súd contra legem.

V konaní o vysporiadanie BSM vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. , v ktorom má byť predbežne posúdená otázka vlastníckeho práva k rodinnému domu, bude potrebné v rámci dokazovania pristúpiť k ohodnoteniu predmetného rodinného domu ako aj k ohodnoteniu obchodného podielu v spoločnosti PANMED, s.r.o. a za tým účelom pristúpiť k znaleckému dokazovaniu, čo strany predmetného konania navrhovali a súd akceptoval. Z uvedeného je zrejmé a niet pochýb o tom, že konanie o vysporiadanie BSM vedené pod sp. zn. bude prebiehať značne dlhú dobu na úrovni niekoľkých rokov a z objektívneho hľadiska je tak evidentné, že v prípade právoplatného prerušenia konania o zriadenie vecného bremena toto bude nedôvodne spočívať a prebiehať oveľa dlhšie, ako by tomu bolo v prípade, ak by súd prvej inštancie nepristúpil k prerušeniu konania v predmetnej právnej veci, ale naopak by si otázku vlastníckeho práva k rodinnému domu posúdil prejudiciálne sám.

Žalobkyňa navrhla, aby si súd prvej inštancie pripojil s spisovému materiálu v predmetnej veci súdny spis v konaní o vyporiadanie BSM pod sp. zn. a bude tak mať k dispozícii rovnaké podklady, ako aj znalosť rovnakých skutkových okolností ako súd vo vyššie označenom konaní, v dôsledku

čoho môže pristúpiť k vyriešeniu prejudiciálnej otázky o určení vlastníctva k rodinnému domu bez rizika rozdielneho posúdenia právnych a skutkových okolností (bude disponovať rovnakým spisovým materiálom na vyriešenie predbežnej otázky) a zároveň bez potreby vyčkávania v rozsahu niekoľkých rokov do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM vedeného pod sp. zn. .

Konanie o vyporiadaní BSM vedené pod sp. zn. nie je konanie začaté na základe určovacej žaloby a predbežné posúdenie otázky o vlastníctve k rodinnému domu nebude ani zahrnuté do výroku súdneho rozhodnutia, vzhľadom k čomu predbežné posúdenie otázky vlastníctva rodinného domu v konaní o vyporiadanie BSM nebude pre súd konajúci v tejto veci, (t. j. o zriadenie vecného bremena) záväzný, čo preukazuje, že súd môže namiesto nedôvodného a nehospodárneho „vyčkávania“ posúdiť predmetnú predbežnú otázku sám a pokračovať v konaní (viď rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe so. Zn. ).

Nemožno opomínať ani ten esenciálny fakt, že výrok súdu prvej inštancie obsiahnutý v napádanom uznesení nie je možné považovať za vykonateľný, pretože vo výroku takéhoto druhu ako v predmetnom prípade, je povinnosťou súdu stanoviť okamih, dokedy bude konanie prerušené. V danom konkrétnom prípade však súd prvej inštancie konanie prerušil až do právoplatného skončenia dovolacieho konania, avšak výrok súdu takéhoto znenia z pohľadu žalobkyne nemožno považovať ani za správny, ani za dostatočne určitý, a teda podľa jej názoru má aj uvedené pochybenie, v súvislosti s formuláciu výroku súdu prvej inštancie, za následok neprekonateľnú vadu napádaného uznesenia, nakoľko žiadne dovolacie konanie vo veci pod sp. zn. v súčasnosti neprebieha. Bez ohľadu na doposiaľ uvedené je potrebné poukázať na skutočnosti, že zo strany žalobkyne bolo v rámci doterajšieho priebehu predmetného súdneho konania vlastnícke právo k rodinnému domu dostatočne preukázané, z jej strany bola predložená zmluva o dielo na výstavbu rodinného domu uzatvorená s developerskou spoločnosťou Mayerson Development s.r.o., pričom táto bola zmluvnými stranami podpísaná až po rozvode manželstva žalobkyne a A. H. I.. Žalobkyňa s uvedenou developerskou spoločnosťou uzatvorila zároveň dohodu o spôsobe splnenia záväzku, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa ako stavebník v zmysle právoplatného stavebného povolenia je oprávnená zapísať do katastra nehnuteľností svoje vlastnícke právo k rozostavanej stavbe. Následne došlo medzi žalobkyňou a developerskou spoločnosťou k odovzdaniu a prevzatiu diela - rodinného domu, čo bolo deklarované v zápisnici o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorá je súčasťou administratívneho spisu z kolaudačného konania vedeného Mestom Nové Zámky ako stavebným úradom. Odovzdaním a prevzatím diela v zmysle uvedených právnych úkonov tak došlo podľa čl. VII ods. 3 zmluvy o dielo k prevodu výlučného vlastníckeho práva k dielu - k stavbe zo zhotoviteľa Mayerson Development s.r.o. na žalobkyňu.

Bez toho, aby bolo zriadené vecné bremeno k rodinnému domu (pozn.: čoho sa žalobkyňa domáha podanou žalobou v predmetnom súdnom konaní) nie je možné zo strany Mesta Nové Zámky určiť súpisné a orientačné číslo predmetného rodinného domu, čo dosvedčuje rozhodnutie Mesta Nové Zámky č. 41832-ES/9191/2022/143/BB zo dňa 12. 12. 2022, obsahom ktorého je zamietavé stanovisko k žiadosti žalobkyne o určenie súpisného a orientačného čísla k rodinnému domu. Dôsledkom uvedeného je následná nemožnosť zapísania rodinného domu ako stavby do príslušného katastra nehnuteľností, nakoľko jedným z predpokladov pre zápis stavby do katastra nehnuteľností podľa katastrálny o obecnom zriadení a vyhláškou Ministerstva vnútra č. je doloženie rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla v prípade, že sa jedná o stavbu, ktorej sa súpisné a orientačné číslo prideľuje.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prerušenie predmetného súdneho konania spôsobuje okrem iného aj zásah do práva žalobkyne nakladať so svojim majetkom a tento majetok zlegalizovať spôsobom súladným so všetkými relevantnými právnymi predpismi, skutočnosti, ktoré si vyžadujú akútne a aktuálne právne riešenie, ktoré je však vzhľadom na súdom prvej inštancie zvolený postup, a teda akési „vyčkávanie“, viac než v nedohľadne.

Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie v rámci odôvodnenia uznesenia o prerušení konania, že v prípade, ak by vlastnícke právo žalobkyne k rodinnému domu nebolo preukázané, podľa názoru súdu by žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, žalobkyňa uviedla, že aj za predpokladu, že by predmetný rodinný dom patril do BSM (čo žalobkyňa popiera), po právoplatnom skončení konania o vyporiadanie BSM

by sa vlastnícke právo k domu, a teda ani aktívna legitimácia na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena nezmenila, nakoľko v doterajšom priebehu konania o vyporiadanie BSM vedeného pod sp. zn. z písomných podaní strán sporu a z ich prednesov na pojednávaniach (A. C. a A. I.) vyplýva, že obaja zhodne navrhujú, aby v prípade, ak by bol rodinný dom zo strany súdu zahrnutý do masy BSM (čo žalobkyňa rozporuje, nakoľko doteraz rozsiahlo a relevantne preukázala skutočnosti preukazujúce opak), tento následne v rámci vyporiadania BSM pripadol do jej výlučného vlastníctva.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, podľa názoru žalobkyne vyššie uvedený názor prvoinštančného súdu, týkajúci sa aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby, nemožno v danom konkrétnom prípade uprednostniť a klásť do popredia pred akútnu a aktuálnu potrebu zriadenia prístupu k rodinnému domu formou zriadenia vecného bremena na základe rozhodnutia súdu a zasahovať do práva žalobkyne na užívanie svojho majetku.

Postup zvolený súdom prvej inštancie je vo výraznom rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a to aj z dôvodu, že jeho „vyčkávací“ postup je vzhľadom na okolnosti prípadu príliš širokým časovým úsekom v porovnaní s tým, že súd by mohol v prerušenom konaní pokračovať a v omnoho kratšom časovom horizonte si sám prejudiciálne posúdiť otázku vlastníctva k rodinnému domu. Týmto spôsobom by bola žalobkyňa bližšie k získaniu súpisného a orientačného čísla k rodinnému domu, ktorý by mohol byť zaevidovaný do katastra nehnuteľností a zároveň by žalobkyňa zabránila zbytočnému chátraniu a znehodnocovaniu domu.

Z pohľadu žalobkyne nebolo zo strany súdu prvej inštancie prerušenie konania posúdené v intenciách vhodnosti, pretože prerušením predmetného súdneho konania do skončenia iného súdneho konania nastane predĺženie tohto konania o niekoľko rokov, a teda rozhodnutie prvoinštančného súdu výrazne vplýva na prieťahy v konaní a naviac výrazne limituje právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie garantované SR.

4. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie vydal podľa ust. opravné uznesenie č. k. -272 dňa 29. 05. 2023, ktorým opravil svoje odvolaním napadnuté uznesenie č. k. -258 zo dňa 31. 03. 2023 o prerušení predmetného konania tak, že z jeho výrokovej časti vypustil slovo „dovolacieho“.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. v znení neskorších predpisov – ďalej aj „CSP“), viazaný rozsahom, dôvodmi podaného odvolania, ako i skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 31. 03. 2023 v znení opravného uznesenia zo dňa 29. 05. 2023 podľa ust. , potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením týchto uznesení.

7. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 24. 05. 2021 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobkyne zo dňa 27. 04. 2021, ktorou sa domáhala: 1/ zriadenia vecného bremena in rem vo svoj prospech ako vlastníčky stavby rodinného domu postavenej na základe stavebného povolenia č. 3958-ES/4065/2020/195/IB, na základe ktorého je vlastník parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX povinný strpieť umiestnenie a stavbu rodinného domu na časti parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom vypracovaným spoločnosťou

AAAGEODET, s.r.o. dňa 20. 01. 2021 úradne osvedčeným Okresným úradom Nové Zámky pod č. 65/21 dňa 26. 01. 2021, 2/ zriadenia vecného bremena in rem v jej prospech ako vlastníka stavby rodinného domu postavenej na základe stavebného povolenia č. 3958-ES/4065/2020/195/IB, na základe ktorého je vlastník parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX povinný strpieť vstup a vjazd oprávnených z vecného bremena na pozemok, prechod a prejazd peši, motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami oprávneného z vecného bremena cez časť pozemku parc. č. XXXX/XX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom vypracovaným spoločnosťou AAAGEODET, s.r.o. úradne osvedčeným Okresným úradom Nové Zámky pod č. 676/21 dňa 20. 05. 2021, 3/ žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 1,- euro do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23. 11. 2021, doručenom súdu prvej inštancie dňa 24. 11. 2021. Spochybnil výlučné vlastníctvo žalobkyne k stavbe rodinného domu a uviedol, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a jej bývalého manžela A. H. I. pod sp. zn. , pričom do masy BSM patrí okrem iného aj predmetná stavba rodinného domu.

Dňa 10. 02. 2023 sa v predmetnej veci uskutočnilo predbežné prejednanie veci, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že konanie o vyporiadaní BSM je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a pozemky, ktorých sa má vecné bremeno týkať sa v mase BSM nenachádzajú, teda uvedené konanie nie je z hľadiska prebiehajúceho konania dôležité. V závere predbežného prejednania veci súd prvej inštancie skonštatoval, že nemá preukázané vlastnícke právo žalobkyne k stavbe, ktorá sa nachádza na sporných pozemkoch a termín pojednávania určil na deň 31. 03. 2023.

Následne, dňa 24. 02. 2023 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobkyne – doplnenie rozhodujúcich skutočností zo dňa 24. 02. 2023, v ktorom okrem iného uviedla, že rodinný dom, ku ktorému navrhuje zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s A. H. I., t. j. po 17. 06. 2020 a bola toho názoru, že s ňou predložených listinných dôkazov vyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých je preukázané jej vlastnícke právo k rodinnému domu.

Pojednávanie v predmetnej veci (o zriadenie vecného bremena) sa uskutočnilo dňa 31. 03. 2023, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa bola stavebníčkou a v súčasnosti je vlastníčkou skolaudovaného rodinného domu postaveného na pozemkoch, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Ďalej uviedla, že žalobu v bode 1/ petitu berie späť a zároveň v bode 2/ petitu opravila chybu v písaní tak, že petit nemá znieť ...oprávnených z vecného bremena.., ale ... oprávneného z vecného bremena... . Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoje výlučné vlastníctvo k predmetnej stavbe rodinného domu, pričom poukázal na jej podanie zo dňa 10. 01. 2023 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , v ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznamovala súdu, že rodinný dom ani v súčasnosti nie je v jej vlastníctve.

Sudca súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 31. 03. 2023 vyhlásil uznesenie (v znení neskoršieho opravného uznesenia zo dňa 29. 05. 2023), ktorým konanie o zriadení vecného bremena vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. prerušil až do právoplatného skončenia konania v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. .

9. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ako aj napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vyplýva, že tento súd správne rozhodol o prerušení predmetného konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. . Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie následne aj náležite odôvodnil, pričom odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prerušenie súdneho konania má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova. Okamihom začiatku plynutia lehoty je deň doručenia uznesenia o pokračovaní v konaní (ust. ). Ak ide o prerušenie podľa ust. , súd v konaní pokračuje len na návrh ktorejkoľvek strany, pričom ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

11. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 21. 10. 2010). Toto ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v . Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ust. preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. ).

12. Prerušenie sporového súdneho konania podľa ust. je odôvodnené v prípadoch tých konaní, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré sa má (resp. je potrebné) prerušiť. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak iné konanie vecne (skutkovo) súvisí s konaním, ktoré sa má (resp. je potrebné) prerušiť a toto iné začaté konanie môže významne ovplyvniť výsledok predmetného konania (v tomto prípade konania o zriadení vecného bremena). V takomto prípade je vhodné vyčkať na výsledok iného začatého konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.

13. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou zo dňa 27. 04. 2021 domáhala zriadenia vecného bremena v jej prospech a vydania rozsudku s tam navrhovaným petitom, ktorý následne na pojednávaní konanom dňa 31. 03. 2023 upravila (8. bod tohto rozsudku). Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie, po vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne ako i samotnej žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného u neho pod sp. zn. . Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia zo dňa 31. 03. 2023 o prerušení konania (v znení opravného uznesenia zo dňa 29. 05. 2023) konštatoval, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha iné konanie vedené pod sp. zn. o vyporiadanie BSM, pričom nahliadnutím do tohto spisu mal preukázané, že predmetom uvedeného konania je rodinný dom postavený na parc. č. XXXX/XX. Uvedenú skutočnosť nespochybnila ani samotná žalobkyňa, ktorá v podanom odvolaní uviedla, že v konaní o vyporiadanie BSM vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. má byť predbežne posúdená otázka vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu.

14. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že je potrebné vyčkať na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , predmetom ktorého je vyporiadanie BSM bývalých manželov A. B. C. (žalobkyňa) a A. H. I.. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v ust. . Konanie o vyporiadanie BSM sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi strán sporu v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať (teda ani prípadným zhodným návrhom strán sporu). Je však povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, resp. čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež cenu vecí, ktoré do neho patria. Práve

rozsah tohto spoluvlastníctva je ťažisková otázka, ktorú súd v takomto konaní hĺbkovo rieši. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na námietku žalobkyne v podanom odvolaní zo dňa 18. 05. 2023, ktorá síce uviedla, že „zo strany žalobkyne bolo v rámci doterajšieho priebehu predmetného súdneho konania vlastnícke právo k rodinnému domu dostatočne preukázané, zo strany žalobkyne bola predložená Zmluva o dielo na výstavbu rodinného domu uzatvorená s developerskou spoločnosťou Mayerson Development s.r.o.“, ale toto tvrdenie je výslovne v rozpore s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktorý podľa zápisnice na pojednávaní dňa 31. 03. 2023 okrem iného uviedol „Máme tiež za to, že žalobkyňa nepreukázala svoje výlučné vlastnícke právo k predmetnej stavbe“.

Uvedené nasvedčuje správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o existencii dôvodu na prerušenie konania o zriadenie vecného bremena, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. sa rieši taká otázka, ktorá v zmysle ust. má význam pre rozhodnutie súdu v prerušenom konaní o zriadení vecného bremena. V závislosti od výsledku rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. o vyporiadanie BSM potom súd prvej inštancie v konaní o zriadenie vecného bremena (sp. zn. ) posúdi, či žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Aktívna vecná legitimácia žalobkyne je nevyhnutná pre jej úspech v konaní o zriadenie vecného bremena. Súd v prvom rade musí mať definitívne vyriešenú otázku, či predmetný rodinný dom patrí alebo nepatrí do BSM bývalých manželov alebo je jeho výlučnou vlastníčkou žalobkyňa a až následne môže posúdiť aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby o zriadení vecného bremena. V konaní vedenom pod sp. zn. sa teda rieši otázka, ktorej vyriešenie môže mať vzhľadom k charakteru podanej žaloby v tomto konaní (o zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne) význam aj pre posúdenie predmetnej veci, čo znamená, že je daný dôvod na prerušenie predmetného konania. Súd nemôže ako prejudiciálnu otázku posúdiť otázku, ktorá je už predmetom iného konania a ktorá bude s konečnou platnosťou vyriešená v tomto inom konaní (v tomto prípade v konaní o vyporiadanie BSM).

15. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie pred fakultatívnym prerušením konania v predmetnej veci nepristúpil k žiadnym iným vhodným opatreniam a tieto ani nešpecifikoval v odôvodnení svojho uznesenia o prerušení konania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol o prerušení konania o zriadenie vecného bremena, pretože nebolo možné urobiť iné vhodné opatrenia, ktorými by sa dosiahol rovnaký výsledok, a to, že by sa vyriešila otázka, ktorá môže mať význam pre toto konanie.

Odvolací súd nevzhliadol za dôvodné ani námietky žalobkyne v tom smere, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, a to s poukazom na už vyššie uvedené.

Rovnako sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobkyne o tom, že „...názor prvoinštančného súdu, týkajúci sa aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby, nemožno v danom konkrétnom prípade uprednostniť a klásť do popredia pred akútnu a aktuálnu potrebu zriadenia prístupu k rodinnému domu formou zriadenia vecného bremena...“. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. (z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ).

K namietanému zneniu výroku napadnutého uznesenia dáva odvolací súd do pozornosti žalobkyne, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 31. 03. 2023 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie o zriadení vecného bremena vedené pod sp. zn. prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Pri vypracovaní písomného uznesenia došlo k chybe v písaní, keď súd vo výrokovej časti uznesenia uviedol, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. , čo bolo v rozpore s tým, ako bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní. Následne však súd prvej inštancie svoje pochybenie napravil a vydal opravné uznesenie č.k. -272 dňa 29. 05. 2023, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie opravil tak, že z jeho výroku vypustil slovo „dovolacieho“, pričom predmetné opravné uznesenie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 12. 06. 2023.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. , , pričom nezistil žiadny z dôvodov na jeho zrušenie alebo zmenu.

17. V súvislosti s trovami konania odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o prerušení konania je procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej nekončí a ktoré predpokladá ďalší procesný postup potom, ako odpadne prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené. Súd prvej inštancie konanie prerušil v rámci prebiehajúceho konania. Z uvedených dôvodov o náhrade trov konania spojených s prerušením konania nerozhodoval (nakoľko nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí). O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej (ust. ) a z tohto dôvodu ani odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.

18. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (, ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (, ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (, ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )