Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-66-2011.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/66/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti odporkyni: G. T., U.. XX.XX.XXXX, H.. V. XX, F., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 26.04.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť vypratať byt č. XX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome 78 b.j. na ul. I. Č.. XX H. F., vchod č. XX, označený súp.č. XXXX, k.ú. Trnava, okres Trnava, obec Trnava, zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, postavený na parc.č. XXXX/XX, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, výmera 520 m2, k.ú. Trnava, okres Trnava, obec Trnava, zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, byt ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva.
Uviedol, že dňa 12.9.2007 Okresný súd Trnava uznesením č. 25K/2/2007-70 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199, dňa 12.12.2007 bolo rozhodnuté o výmene správcu, keď za nového správcu bol ustanovený G.. B.. D. L. - žalobca. Dňa 29.9.2010 bola uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalobcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., IČO 36 862 649 ako predchádzajúcim prenajímateľom a vlastníkom bytu ktorý je predmetom žaloby, čím spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik nadobudol vlastnícke právo k uvedenému bytu. V zmysle § 44, ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie nakladať s majetkom a oprávnenie konať za spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik, vyhlásením konkurzu prešlo na žalobcu ako správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) - bytové domy na ulici I. XX - XX, I. XX, C. XX - XX, U. XX, F..F. X, C..E. XX - XX, R. X - XX K. V. XX H. F. do súpisu všeobecnej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal C.. D. - správca úpadcu TAZ, a.s. proti žalobcovi na Okresný súd Tmava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré patril aj predmetný byt) z konkurznej podstaty, dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.
6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, a v spojení s Uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, zamietol žalobu C.. D. z dôvodu, že nebolo preukázané právo spoločnosti TAZ, a.s. vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu majetku spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik; v konaní súdy zisťovali vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. k nehnuteľnostiam vo forme prejudiciálnej otázky. Žalovaná uzatvorila dňa nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácií (zastúpená Správou mestského majetku Trnava). Spoločnosť TAZ, a.s. ako prenajímateľ odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik nasledovne: dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik, podľa ktorého predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravovala spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý bol vymedzený (určený) v rozhodnutí, podkladom ktorého bol privatizačný projekt (dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku SR (FNM), vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť; dňa 29.4.1992 vznikla spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s. (od 11.4.1995 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX, a.s., od 2.6.1997 zmena obchodného mena na TAZ Trnava, a.s.), pričom zakladateľom spoločnosti bol FNM ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku, keď predmetom vkladu mal byť aj byt žalovaných; dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. (výmaz spoločnosti z obchodného registra); dňa 1.2.1996 vznikla spoločnosť TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX spol. s r.o.). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. a spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 31.12.1996 došlo k prevodu nehnuteľností (vrátane bytu žalovaných) na spoločnosťou TAZ spol. s r.o. - dňa 2.4.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., pričom všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti prešli na jej právneho nástupcu; dňa 14.5.1998 vznikla obchodná spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena na TAZ, a.s.). Navyše v čase uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku bol Okresným súdom Trnava, sp.zn. 13C/179/99 nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami, z obsahu ktorého vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j. aj zriaďovať k nim práva tretích osôb - nájomcov; Správa mestského majetku si neoverila oprávnenie C.. D. v Zmluve o výkone správy špecifikovaným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - C.. D. nebol oprávnený takýmto spôsobom nakladať s konkurznou podstatou (takýto postup nebol schválený v pláne speňažovania, C.. D. nebol povinný uzatvoriť žiadnu nájomnú zmluvu s tretími osobami, predmetom ktorej by bol byt patriaci do konkurznej podstaty. V konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007 bolo preukázané že nehnuteľnosti (t.j. ani byt) nepredstavovali majetok ktorý by v privatizačnom projekte B.. D. bol určený na privatizáciu - preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k bytu, a preto FNM SR nenadobudol vlastnícke právo k bytu; zároveň neexistoval žiaden iný nadobúdací právny titul v prospech FNM SR, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k bytu na FNM SR. Ak potom majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený a schválený na privatizáciu, potom predmetom privatizácie nebol tento majetok, a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť) predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva (z toho vyplýva neplatnosť právnych úkonov pre priamy rozpor s právnou zásadou „nemo plus juris ad alium transferre potest quam ipse habet”). Na záver uviedol že žalovaní uzatvorili dňa 29.10.2002 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii, táto zmluva však trpí vadami pre ktoré ju nemožno považovať za platnú - domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s bytom tak že by ho mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi, nakoľko v čase uzatvárania nájomnej zmluvy (ani v čase pred a po) nebol vlastníkom a ani nemal práva odvodené od vlastníka; nájomná zmluva je ako právny úkon odporujúci zákonu absolútne neplatná, keďže ju uzatvoril nevlastník (t.j. osoba ktorá k bytu nemohla platne zriadiť záväzkovo - právny vzťah), nakoľko na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom na vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na LV zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v súdnom konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007.
K návrhu priložil navrhovateľ Zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii zastúpenú Správou mestského majetku Trnava a odporkyňou dňa 07.10.2002, výpis z Obchodného vestníka, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. 6Odbo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, Uznesenie Okresného súdu Trnava č. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, Uznesenie Okresného súdu Trnava č. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008, čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. F..
Okresný súd Trnava vo veci vydal rozkaz na plnenie č.k. 18C/66/2011-53 zo dňa 27.04.2011, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Odporkyni bol doručený dňa 06.09.2011.
Proti rozkazu na plnenie podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor, doručený tunajšiemu súdu dňa 21.09.2011. V tomto odporkyňa uviedla, že v roku 1992 1-izbový byt na ul. I. Č.. XX získala výmenou za byt na ul. E. Č.. XX H. F., jednalo sa o 2-izbový byt, ktorý bol vtedy bytom zamestnanca TAZ Trnava D. F.. K výmene bytov dal súhlas TAZ Trnava, Správa mestského majetku Trnava, Obvodný úrad Trnava. V byte najskôr bývala sama potom sa k nej nasťahoval jej vnuk D. L., neskôr sa do bytu prisťahovala aj jeho manželka. Po tomto odporkyňa situáciu riešila odchodom z bytu, a to aj zo zdravotných dôvodov, nakoľko je zdravotne ťažko postihnutá a požiadala o pridelenie ubytovania v malometrážnych v bytoch na sídlisku Družba v F., kde aj býva. Byt na I. Č.. XX ponechala vnukovi D. L..
Z listinných dôkazov súd zistil, že žiadatelia D. F. a odporkyňa G. T. podali žiadosť o výmenu bytov, touto výmenou odporkyňa žiadala vymeniť byt na E. Č.. XX s bytom na I. Č.. XX, ktorý užíval D. F.. Stanovisko k výmene týchto bytov dával správca domu - Trnavské automobilové závody, š. p. Trnava, Mestský úrad Trnava, Bytové hospodárstvo Trnava, stanovisko uvedených bolo súhlasné. K dohode o vzájomnej dobrovoľnej výmene bytov medzi odporkyňou a rodinou D. F. došlo dňom 24.04.1992, kedy bol daný účastníkom výmeny k tejto výmene súhlas, súhlas Bytového hospodárstva v Trnave.
Odporkyňa G. T. na pojednávaní konanom dňa 02.11.2011 iba potvrdila skutočnosti uvádzané v podanom odpore proti vydanému rozkazu na plnenie. Doplnila iba, že byt na ul. E. Č.. XX vymenila s D. F. v roku 1992, Mesto Trnava jej na základe žiadosti pridelilo miesto v starobinci na ul. F. H. H. F., kde však nenastúpila, potom dostala pridelený byt v malometrážnych bytoch v Trnave, čo bolo asi v roku 2006-2007. Od uvedenej doby teda v byte na I. Č.. XX nebýva, od uvedenej doby neplatí ani nájomné. Na adrese F., H.. V. XX má aj trvalé bydlisko.
Svedkovia D. L. K. K. L. na pojednávaní konanom dňa 14.05.2012 zhodne vypovedali, že v byte na I. XX začal s odporkyňou bývať pôvodne iba D. L., ktorý je vnukom odporkyne, v tomto byte býval asi od roku 1995. Neskôr v roku 2005 prišla za ním do bytu bývať aj jeho manželka K. L.. Následne po tom odporkyňa z bytu odišla bývať do malometrážnych bytov. Obaja zhodne uviedli, že nemajú s nikým uzatvorenú nájomnú zmluvu, nájomné neplatia nikomu od začiatku roku 2009, nakoľko nevedeli, komu majú nájomné platiť, či správcovi C.. D. alebo B.. L..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov D. L. K. K. L., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporkyňa uzatvorila dňa 07.10.2002 so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii, zastúpenej pri uzatváraní nájomnej zmluvy Správou mestského majetku Trnava nájomnú zmluvu na byt č. XX, na ulici I. Č.. XX H. F..
Vlastnícke právo k bytu bolo ustálené a určené (a následne zapísané v katastri nehnuteľností) navrhovateľovi, a to dňom 20.11.2008. Následne bol byt navrhovateľom prevedený na spoločnosť TAZ
- správa a predaj bytom nájomcom, s.r.o., ktorá následne opätovne byt previedla na navrhovateľa.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35, ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou.
Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme.
Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu, opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme.
Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.
Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a to z dôvodu, že súd mal preukázanú skutočnosť, že napriek skutočnosti, že odporkyňa uzatvorila so spoločnosťou TAZ a.s. v likvidácii nájomnú zmluvu dňa 17.10.2002, predmetný byt neužíva už asi 6 rokov, približne od roku 2007, trvale sa zdržuje a býva na adrese F., H.. V. Č.. XX, kde je prihlásená aj k trvalému bydlisku. Za daného skutkového stavu je potom v danom prípade žaloba navrhovateľa o vypratanie odporkyne z bytu bezpredmetná, nie je dôvodná, z ktorého dôvodu súd návrh zamietol. V danom prípade bola preukázaná skutočnosť, že predmetný byt užíva vnuk odporkyne D. L. so svojou manželkou K. L., ktorým už navrhovateľ doručil výpoveď z nájmu predmetného bytu nachádzajúceho sa v F. U. Z.. I. Č.. XX.
V zmysle 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešnej odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si trovy konania neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.