Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-113-2023.pdf
PDF · 172.8 KB
Case nature
Subarea
3Co/113/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľky: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, E., zast. P. &. Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, advokátskou kanceláriou so sídlom A. XX, I., proti povinnému z neodkladného opatrenia: X. Z. I. S..X..F.., U.: XX XXX XXX, Š. XX, I., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01.08.2023, č. k. 41C/11/2023-64, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd povinnému z neodkladného opatrenia uložil povinnosť do prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľku k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o budúcej kúpnej zmluve číslo [6.03] uzavretej medzi povinným a navrhovateľkou dňa 03.12.2022, alebo v prípade zániku predmetnej zmluvy inak než jej naplnením, až do úplného uspokojenia nárokov navrhovateľky voči povinnému vyplývajúcich zo zániku predmetnej zmluvy, zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho práva, alebo k prevodu časti vlastníckeho práva, alebo k zaťaženiu právom povinného či tretej osoby, ktorejkoľvek nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve povinného, v pomere 1/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným Ú. I., katastrálny odbor, pre okres I. U., F. I.
- E. A., katastrálne územie E. A., a to stavby so súp. č. XXXX stojacej na adrese A. XX, XXX XX I., druh stavby administratívna budova, postavenej na pozemkoch - parcelách registra „T.“, parc. číslo XXXXX/ X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. číslo XXXXX/XX, o výmere 1 046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parc. číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres I. U., F. I. - E. A., katastrálne územie E. A., ako aj pozemkov - parciel registra „T.“,: parc. č. XXXXX/X o výmere 1 117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 1 046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 79 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 a § 329 CSP odôvodnil tým, že navrhovateľka v konaní neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani obavu z ohrozenia exekúcie. Úvodom poukázal na právnoteoretické aspekty rozhodovania
o neodkladnom opatrení zdôrazniac skutočnosť, že je ak neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, tak musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov povinného, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Uviedol, že z predloženého LV č. XXXX, pre okres I. U., F. I. - E. A., k. ú. E. A. mal za preukázané vlastnícke právo povinného k pozemkom: parcela reg. „T.“, parc. č. XXXXX/X o výmere 1 117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 1 046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie ako i k stavbe: druh stavby administratívna budova, postavená na pozemkoch - parcelách registra „T.“, parc. č. XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1 046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2. Za osvedčenú mal aj existenciu zmluvného vzťahu navrhovateľky s povinným z titulu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve [6.03] uzavretej dňa 03.12.2022, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o uzavretí kúpnej zmluvy v znení jej prílohy, s predmetom prevodu vlastníckeho práva z povinného na navrhovateľku k a) budúcemu bytu č. X.XX, ktorý sa bude nachádzať na šiestom nadzemnom podlaží administratívnej budovy, b) spoluvlastníckemu podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve administratívnej budovy, ktorého výška mala byť určená v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve, c) spoluvlastníckemu podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. 6.03 na zastavaných pozemkoch, a prípadne aj na pozemkoch priľahlých k administratívnej budove - parcelách registra „T.“, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1.117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres I. U., obec I. - E. A., katastrálne územie E. A., ktorého výška mala byť určená v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve. Z ust. čl. 9 bodu 9.2. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zistil, že navrhovateľka dala povinnému súhlas s prevodom „Projektu“, súčasťou ktorého je aj prevod predmetu budúcej kúpnej zmluvy. Z LV č. XXXX mal za osvedčené aj vyznačenie plomby na predmetnom liste vlastníctva na základe K.-XXXXX/XXXX (kúpna zmluva). Listinnými dôkazmi navrhovateľka osvedčila aj úhradu časti kúpnej ceny za predmet prevodu vo výške 50.000 eur (dňa 01.12.2022 v sume 10.000 eura a dňa 05.12.2022 vo výške 40.000 eura). Ďalšími listinnými dôkazmi osvedčila podanie trestného oznámenia z podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu zo dňa 22.04.2023 a postúpenie trestnej veci z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III. Z trestného oznámenia vyplýva, že navrhovateľka vypovedala o skutočnostiach týkajúcich sa jej záujmu o predmet prevodu (t. j. 1,5 izbový byt v developerskom projekte A. XX K. I.), o rokovaniach s O.. U.. Š. Š., ktorý vystupoval ako konateľ budúceho predávajúceho (povinného), o uzavretí rezervačnej zmluvy dňa 01.12.2022, na základe ktorej uhradila sumu 10.000 eur, ako i o uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej navrhovateľka vykonala úhradu vo výške 40.000 eur. Vypovedala, „že v decembri 2022 jej pán Š. ukázal stav rezervovaného bytu“, pričom si dohodli komunikáciu v januári týkajúcu sa úveru, s ktorým vybavením jej mal pomôcť, avšak v januári 2023 už bola komunikácia sťažená a O.. U.. Š. Š. bol neochotný. Na základe uvedeného mala navrhovateľka záujem postúpiť rezervovaný byt prostredníctvom tejto osoby na inú osobu, avšak „už sa mu nedalo dovolať a na stavbu sa nedalo dostať“. Po podaní inzerátu ohľadom postúpenia bytu sa dozvedela, že rovnaký problém v uvedenom projekte má i pani U.. Y. T.. Vo výpovedi navrhovateľka ďalej uviedla, že žiadne právne kroky doposiaľ nevykonala, napr. odstúpenie od zmluvy. Z podania doručenému Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor dňa 23.05.2023 súd zistil, že navrhovateľka žiadala, aby nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva, a aby bol návrh na vklad vlastníckeho práva pod sp. zn. K.-XXXXX/XXXX zamietnutý. Ďalej zo Zmluvy o záväznej rezervácii číslo 6.3. uzavretej medzi F. D. a odporcom dňa 24.10.2022 súd zistil, že predmetom rezervácie bola totožná nehnuteľnosť ako nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom prevodu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou a povinným dňa 03.12.2022. Súd však z daného nemal za osvedčené trvanie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi rezervačnej zmluvy
uzavretej dňa 24.10. 2022 (t. j. či nedošlo k naplneniu zániku zmluvy v zmysle ust. čl. 7), prípadne nemal ani osvedčenú úhradu rezervačného poplatku v zmysle rezervačnej zmluvy F. D. ako časti kúpnej ceny za prevod totožnej nehnuteľnosti. Z dátumu uzavretia doloženej Zmluvy o záväznej rezervácii bytu číslo X.X alternatívne apartmánu č. X.XX medzi navrhovateľkou a povinným dňa 26.11.2022 jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo po uzavretí vyššie uvedenej rezervačnej zmluvy (s p. F. D.), inak by danú situáciu súd vyhodnotil, ak by časový sled uzavretia zmlúv bol opačný. Uviedol, že navrhovateľka k primeranosti zásahov do majetkových pomerov povinného vo vzťahu k hodnote chráneného nároku netvrdila žiadne skutočnosti ani ich neosvedčovala. Súd vzal do úvahy zaplatenú časť kúpnej ceny vo výške 50.000 eur ako i dojednanú kúpnu cenu predmetu prevodu vo výške 120.000 eur a s prihliadnutím na dostupné verejné informácie o danom projekte (www.magnetova11.sk) zistil, že v danej stavbe sú ponúkané byty/apartmány v počte 120 bytových jednotiek (za cenu od 75.900 eura do 194.000 eura = priemerná cena 134.950 eura), teda i v prípade posudzovania hodnoty nehnuteľností, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať, vychádzajúc iba z hodnoty stavby pri výpočte z najnižšej ceny bytov 75.900 x 120 bytových jednotiek ide o sumu 9.108.000 eura bez ceny parkovacích miest a pivničných kobiek. Zároveň súd zohľadnil i ponuku na stránke www. nehnuteľnosti.sk, z ktorej vyplýva, že administratívna budova na totožnej ulici s úžitkovou plochou 242 m2 je ponúkaná na predaj za sumu 365.000 eura (t. j. i v prípade nezrealizovania projektu prestavby administratívnej budovy na byty z uvedenej ponuky vyplýva cena za 1 m2 vo výške 1.500 eura), pričom predmetná budova povinného je vo väčšej výmere a taktiež je potrebné prihliadnuť na cenu pozemkov, na ktoré sa má obmedzenie v zmysle neodkladného opatrenia vzťahovať. Súd dané skutočnosti vyhodnotil ako výrazný nepomer medzi hodnotou vecí a práv, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať a hodnotou chráneného nároku. Z uvedeného vyvodil, že navrhovateľka v konaní neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani obavu z ohrozenia exekúcie ako jednu z podmienok návrhu, keď z predložených dôkazov nemal za osvedčené, že povinný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok a samotný predaj nehnuteľností bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť ako úkon smerujúci k zmareniu/sťaženiu budúcej exekúcie. Zdôraznil tiež, že samotná navrhovateľka v čl. 9 bod. 9.2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dala súhlas s prevodom projektu na tretiu osobu. Konštatoval, že potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčuje ani samotná skutočnosť, že povinný uzavrel rezervačnú zmluvu s treťou osobou pred uzavretím rezervačnej zmluvy s navrhovateľkou. Pri rozhodovaní súd skúmal osvedčenie objektívneho stavu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Uviedol, že toto nebezpečenstvo musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľka mala súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U povinného môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď povinný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Navrhovateľka v danom prípade netvrdila ani nepreukazovala, že povinný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa - navrhovateľky. Zhrnúc uvedené prvoinštančný súd nepovažoval za splnené všetky kumulatívne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka relevantným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu z ohrozenia exekúcie a vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo aj k porušeniu princípu proporcionality vzhľadom na výrazný nepomer medzi hodnotou vecí a práv, na ktoré sa malo obmedzenie vzťahovať a hodnotou chráneného nároku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
3. Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd pre naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že z predloženého LV č. XXXX pre kat. úz. E. A. vyplynulo, že najneskôr dňa 10.05.2023 bola na ňom vyznačená plomba na základe K.-XXXXX/XXXX ohľadom prebiehajúceho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa povinný pravdepodobne snažil v rozpore so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX uzavretou s navrhovateľkou previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k jedinému majetku vo vlastníctve povinného
na tretiu osobu, naviac bez akéhokoľvek informovania navrhovateľky. Po zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola vyznačená plomba K.-XXXXX/XXXX, by bola navrhovateľka nútená domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, prípadne jej odporovať, inak by vlastnícke právo k predmetu prevodu nikdy nezískala a nebolo by možné ani uspokojiť jej nároky z porušenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX, nakoľko povinný by už nedisponoval exekvovateľným majetkom. Odplata za prevod vlastníckeho práva by pravdepodobne skončila na účte iného subjektu ako povinného, nakoľko povinný vo všetkých troch zmluvách predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol zakaždým iné číslo účtu, pričom podľa jej vedomostí minimálne jeden účet mu nepatrí. Iné číslo účtu povinný uviedol pravdepodobne za účelom vyhnúť sa plneniu svojej daňovej povinnosti. Prvoinštančný súd uvedené skutočnosti celkom opomenul. Okresný úrad Bratislava neskôr dňa 16.08.2023 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého bola na LV č. XXXX vyznačená plomba na základe K.-XXXXX/XXXX, a ktorým sa povinný v rozpore so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX uzavretou s navrhovateľkou snažil previesť vlastnícke právo k svojmu jedinému majetku na tretiu osobu. V dôsledku uvedeného pominula bezprostredná hrozba zbavenia sa jediného majetku vo vlastníctve povinného. Predmetná hrozba však pretrváva aj naďalej, keďže aktuálne povinnému nič nebráni ani v iných úkonoch, ktorými môže zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky voči povinnému. Povinný môže sťažiť dokonca i úplne zmariť speňaženie jediného nehnuteľného majetku, a tým uspokojenie pohľadávky navrhovateľky voči povinnému napr. aj tým, že svoj jediný majetok zaťaží právami tretích osôb. Aj napriek uvedenému prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, avšak nie z dôvodu zániku bezprostrednej hrozby sťaženia či úplného zmarenia uspokojenia pohľadávky navrhovateľky voči povinnému. Podotkla, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd informovala aj o skutočnosti, že jej obavy sú umocnené aj v dôsledku konania neznámeho páchateľa, ktoré môže napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu či niektorého z iných trestných činov. Minimálne zlú vieru povinného a potrebu čo najskôr rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukazovala aj skutočnosť, že povinný sa dvoma dokumentmi zaviazal previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu na dve rôzne osoby, z čoho rovnako vyplýva splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, že neosvedčila trvanie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi rezervačnej zmluvy zo dňa 24.10.2022. Uviedla, že jej nie je zrejmé, ako inak ako predložením predmetnej zmluvy má súdu osvedčiť trvanie zmluvy medzi povinným a p. F. D., a ako má osvedčiť, že nedošlo k zániku trvania predmetnej zmluvy a ani prečo niečo také od nej súd s poukazom na teóriu negatívneho dôkazu vyžaduje. Naopak dokazujú sa pozitívne skutočnosti, t. j. trvanie zmluvy. Ak nedošlo k zániku zmluvy, nemá čo viac predložiť súdu a žiadnym ďalším dôkazom v predmetnej súvislosti nedisponuje. Vo vzťahu k záveru o neproporcionalite navrhovaného neodkladného opatrenia prvoinštančnému súdu vytkla, že nezohľadnil skutočnosť, že povinný iným majetkom nedisponuje, a preto sa nemožno domáhať nariadenia neodkladného opatrenia na majetok vo vlastníctve povinného v menšej hodnote. V dôsledku uvedeného bol podľa navrhovateľky naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Opomenul pritom naviac dočasný charakter neodkladného opatrenia, ktoré malo trvať iba do prevodu nehnuteľnosti na navrhovateľku alebo v prípade zániku zmluvy inak ako uspokojením, do úplného uspokojenia jej nárokov voči povinnému. Po dokončení projektu by tak povinný mohol prevádzať jednotlivé byty na ich nadobúdateľov hneď po tom, ako by previedol vlastnícke právo na navrhovateľku. Ak povinný projekt nedokončí, logicky z jeho strany nedôjde nielen k prevodu predmetu prevodu podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX na navrhovateľku, ale nedôjde ani k prevodu ostatných bytov a ich súčastí na ich nadobúdateľov v zmysle ostatných zmlúv o budúcich zmluvách uzatvorených povinným s tretími osobami, keďže kým tieto nebudú skolaudované a zapísané do katastra nehnuteľností, nemôžu byť ani samostatným predmetom prevodu vlastníckeho práva k nim na ďalšie osoby. Navrhovateľka bola toho názoru, že povinný mal povinnosť vopred ju informovať o prevode vlastníckeho práva, a to aj napriek jej súhlasu s takýmto prevodom, keď úplne korektným a právne správnym by bolo, ak by došlo k podpisu trojstranného dokumentu, v zmysle ktorého by tretia osoba vstúpila do práv a povinností povinného zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX, keďže aj dotknuté ust. bodu 9.2. predmetnej zmluvy pojednáva o pristupujúcej strane, teda o strane pristupujúcej k už existujúcej dvojstrannej Zmluve o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX. Odhliadnuc od uvedeného, keďže povinný navrhovateľku o prevode neinformoval, nemá odkiaľ vedieť, či ide o prevod vlastníckeho práva v zmysle bodu č. 9.2. zmluvy alebo či ide o prevod vlastníckeho práva porušujúci Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX. Vyjadrila názor, že úlohou súdu nebolo zistiť, či uvedeným konaním došlo alebo nedošlo k porušeniu zmluvy, keď pre nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo, aby súd posúdil, či návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa povinný pravdepodobne
snažil kúpnou zmluvou previesť vlastníckeho právo k jeho jedinému majetku na tretiu osobu, mohlo dôjsť k porušeniu zmluvy. Aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o povinnosti navrhovateľky preukázať porušenie zmluvy. Uviedla, že súd nevyužil možnosť dopytovať sa povinného na skutočnosť, o aký prevod sa jedná a návrh zamietol bez toho, aby sa vôbec zaoberal otázkou, či mohlo dôjsť k porušeniu zmluvy. Tento postup bol súd dokonca povinný v zmysle § 295 CSP realizovať a v dôsledku jeho porušenia došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. g) CSP, keď prvoinštančný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré v predmetnom konaní neboli zo strany súdu napriek jeho povinnosti uplatnené. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla vykonanie akýchkoľvek dôkazov potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, napr. aj v podobe písomného vyjadrenia povinného či jeho ústneho výsluchu za účelom objasnenia okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola vyznačená plomba na základe K.-XXXXX/XXXX. Opomenutím aplikácie § 295 CSP došlo podľa názoru navrhovateľky aj k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a de facto k znemožneniu realizácie práv navrhovateľky v miere porušujúcej právo na spravodlivý súdny proces a odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Za nedostatočne ozrejmený považovala názor prvoinštančného súdu, že prevod, vo vzťahu ku ktorému bola vyznačená plomba K.-XXXXX/XXXX, je prevod v súlade so zmluvou. V tejto časti označila odôvodnenie za nedostatočné, arbitrárne a nezákonné, napĺňajúce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V ďalšom poukázala na to, že zákon logicky nemôže vyžadovať, aby zo strany povinného už dochádzalo k úkonom, ktorým má neodkladné opatrenie zabrániť, a že už neustálym vznikom nových a nových exekučných záložných práv na jediný majetok vo vlastníctve povinného sa stáva akákoľvek budúca exekúcia v prospech navrhovateľky ohrozenou, čo prvoinštančný súd nezohľadnil aj napriek predloženým listom vlastníctva týkajúcich sa jediného majetku povinného. V ďalšom prvoinštančnému súdu vytkla aj opomenutie zohľadnenia ust. § 31a písm. e) zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle ktorého by nariadenie neodkladného opatrenia bolo pre okresný úrad záväzné a spôsobilé zvrátiť existujúci stav. Ak preto chcel súd s poukazom na to, že zo strany povinného nedošlo ešte k takým úkonom, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to napriek v tom čase prebiehajúcemu konaniu o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola na LV vyznačená plomba na základe K.-XXXXX/XXXX, dospieť k záveru, že nemôže návrhu vyhovieť, súd vec nesprávne právne posúdil aj v predmetnom smere. V absolútnom rozpore s logikou predošlých vyjadrení súdu, v zmysle ktorých sa vo vzťahu k vyznačenej plombe jedná o prevod v súlade s bodom 9.2. zmluvy, je záver súdu o neosvedčení skutočnosti, že sa povinný zbavuje svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. Ak totiž ide o prevod v súlade so zmluvou, potom je pre toto konanie výška kúpnej ceny za takýto prevod irelevantná, keďže v danom prípade nadobúdateľ vstúpil do práv a povinností povinného a bol by povinný previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu na nadobúdateľa namiesto povinného. Predmetný nijako neodôvodnený vnútorný logický rozpor tvrdení súdu robí napadnuté uznesenie zmätočným a tým aj nezákonným. Navrhovateľke naviac nie je zrejmé, ako môže súd konštatovať, že nedošlo k predaju nehnuteľnosti za nízku cenu, keď v konaní ani len nezisťoval výšku kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola na liste vlastníctva vyznačená plomba, čo subsumovala pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Nestotožnila sa ani so záverom súdu, že samotný predaj nehnuteľnosti bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť ako úkon smerujúci k zmareniu/sťaženiu budúcej exekúcie, keďže ak nejde o prevod podľa bodu 9.2. zmluvy, potom navrhovateľka zápisom takéhoto prevodu do katastra stratí aj poslednú možnosť ako zabezpečiť svoju pohľadávku voči povinnému pre prípad zániku zmluvy inak než jej splnením. Navrhovateľka nemá ako inak zabezpečiť finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti, ak nepozná číslo účtu, na ktorý majú byť predmetné finančné prostriedky zložené. A aj keby toto číslo účtu poznala, existuje vysoký predpoklad, že tieto finančné prostriedky budú ihneď po zložení na účet z účtu vybrané, prípadne, že budú zložené na účet tretej osoby, voči ktorej navrhovateľka nemôže zakročiť exekúciou na prostriedky na predmetnom účte v banke. Povinný prijíma kúpnu cenu na účty tretích osôb a vzhľadom na množstvo prebiehajúcich exekúcií je vysoko pravdepodobné, že by kúpnu cenu neprijal na svoj vlastný účet blokovaný exekútormi. Ak by aj povinný prijal kúpnu cenu na vlastný účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v prospech iných veriteľov povinného, v prospech ktorých boli doposiaľ vydané exekučné príkazy na blokáciu prostriedkov na predmetnom účte povinného, pričom tieto exekúcie podľa názoru navrhovateľky už dávno prevyšujú hodnotu prevádzaných nehnuteľností. Súd tieto skutočnosti nijako nepreveroval a bez toho, aby sa nad predmetnými skutočnosťami čo i len zamýšľal, vyhodnotil nedôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, teda že pohľadávku
navrhovateľky bude možné uspokojiť aj bez nariadenia neodkladného opatrenia napriek aktuálnej situácii povinného, ktorú si súd pravdepodobne taktiež vôbec nepreveroval, nenahliadol do LV č. XXXX pre kat. úz. E. A. predloženého do konania, ani do registra exekúcií. Prvoinštančnému súdu tak vytkla, že o veci rozhodol bez toho, aby sa s prejedávanou vecou dôkladnejšie zaoberal (vada podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP). Ak sa v dôsledku uvedeného stane pohľadávka navrhovateľky nevykonateľnou, bude to súd, kto navrhovateľke spôsobil škodu a bude sa jej domáhať v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Neobstojí ani súdom vytknuté neuvedenie bezprostrednej a nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, ktorá by navrhovateľke hrozila v prípade nenariadenia nedôkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie bolo navrhované za účelom zabránenia porušenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX. Je zrejmé, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu definovanému zmluvou si povinný už nebude môcť splniť svoj záväzok voči navrhovateľke a táto sa už nebude môcť stať vlastníčkou predmetu prevodu. Nenapraviteľná ujma tak spočíva v zániku možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu prevodu, pričom ak by sa aj navrhovateľka následne takémuto prevodu nebránila žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, prípadne odporovacou žalobou, alebo ak by v týchto konaniach bola neúspešná, vznikol by jej voči povinnému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody. Nakoľko však povinný žiaden iný majetok nemá, prevodom predmetu zmluvy by sa jej pohľadávka stala nevymáhateľnou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak neslúžil iba na zabránenie porušeniu zmluvy, ale aj na zabezpečenie eventuálnych pohľadávok navrhovateľky voči povinnému. Tento nárok môže pritom vzniknúť nielen v dôsledku prevodu predmetu zmluvy, ale napr. aj v dôsledku odstúpenia navrhovateľky od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre porušovanie povinností zo strany povinného. Nenapraviteľná ujma tak spočíva aj v zániku možnosti zabezpečenia eventuálnych nárokov navrhovateľky voči povinnému v prípade zániku zmluvy, či už v dôsledku nemožnosti plnenia vzhľadom na prevod predmetu zmluvy na inú osobu alebo v dôsledku akejkoľvek inej skutočnosti. Opätovne zopakovala, že tým, že sa prvoinštančný súd pravdepodobne neoboznámil s prejednávanou vecou dostatočným spôsobom, došlo aj k protiprávnemu zásahu do základného práva navrhovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na prístup k súdu) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne k naplneniu odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Vyslovila názor, že blokácia nehnuteľnosti by povinného bez akýchkoľvek rozumných pochybností intenzívne motivovala plniť si svoje zmluvné záväzky voči navrhovateľke. Nariadením neodkladného opatrenia by tak bol motivovaný dokončiť rekonštrukciu Projektu, zabezpečiť kolaudáciu jednotlivých bytov v Projekte a následne previesť na navrhovateľku vlastnícke právo k bytu č. X.XX a k ďalším nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve samozrejme iba za predpokladu, že by aj navrhovateľka si v budúcnosti splnila svoje zmluvné povinnosti (uzavrieť s povinným zmluvu a zaplatiť zvyšok kúpnej ceny). Jedine takto by bolo možné následne zrušiť neodkladné opatrenie nariadené súdom a povinný by po jeho zrušení mohol začať prevádzať aj zvyšné byty do vlastníctva ostatných budúcich kupujúcich, a teda generovať zisk z dokončeného Projektu. V opačnom prípade by sa povinný k zisku z projektu nikdy nedopracoval. Navrhovateľka má za to, že zabezpečenie jej nárokov voči povinnému pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX inak než jej naplnením, je možné dosiahnuť iba za súčasného nariadenia neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zároveň. Preto sa v prípade zániku predmetnej zmluvy inak ako naplnením, bude samostatným návrhom domáhať aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, čo však nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o tomto jej návrhu zo dňa 17.07.2023, keďže aj nariadenie neodkladného opatrenia má svoj význam, ktorý prvoinštančný súd zjavne opomenul. Ani nariadenie zabezpečovacieho patrenia totiž samo o sebe nedokáže zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky navrhovateľky voči povinnému z prípadného zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, t. j. pohľadávky navrhovateľky voči povinnému na vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody, prípadne ďalšie jej nároky s tým spojené. Ani zriadenie záložného práva súdom totiž nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca úplne zmarí výkon záložného práva, teda speňaženie zálohu, a tým zmarí uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník môže sťažiť, či dokonca úplne zmariť speňaženie zálohu napríklad tým, že záloh zaťaží právami tretích osôb. V prípade, ak budú na zálohu viaznuť práva tretích osôb, môže vzniknúť stav, kedy nebude mať nik záujem záloh kúpiť, v dôsledku čoho bude speňaženie zálohu neúspešné. Dlžník totiž napriek evidencii záložného práva zriadeného súdom v prospech veriteľa môže napríklad uzatvoriť k zálohu nájomnú zmluvu, ktorou sa zaviaže prenajať záloh tretej osobe do užívania na neprimerane dlhý čas, alebo môže zriadiť vecné bremeno v prospech tretej osoby, eventuálne môže vykonať iné obdobné úkony, ktorými záloh nevýhodne zaťaží s cieľom zmariť speňaženie zálohu a tým aj uspokojenie veriteľovej pohľadávky. A práve nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia aj pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak než jej naplnením, má týmto úkonom povinného a ich dôsledkom
zabrániť. Dôvodom sťaženia, či dokonca prípadného zmarenia speňaženia majetku takýmito úkonmi povinného je skutočnosť, že nájomné práva a tiež iné práva (aj vecné bremená), zostanú tretím osobám zachované aj po speňažení zálohu v exekučnej dražbe. Ich existencia, najmä ak sú zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu nenájde, že nik nebude ochotný záloh kúpiť (Š., A.., B., W.., I., O.., L., A.., S., L.., J., A.. a kol. Občiansky zákonník 1, § 1- 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 1299). Nadobúdateľ, t.j. vydražiteľ, by totiž nemohol vec riadne užívať a brať z nej úžitky, keďže by musel strpieť výkon práva inej osoby. Uviedla, že úlohou nariadenia neodkladného opatrenia pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy č. X.XX inak než jej naplnením, je preventívne zabrániť úkonom povinného, ktoré môžu sťažiť alebo úplne zmariť speňaženie zálohu, a teda predísť nevyhnutnosti následného súdneho konania o žalobe, ktorou by navrhovateľka musela odporovať úkonom povinného, eventuálne domáhať sa ich absolútnej neplatnosti. Poukázala tiež na to, že súdna prax doposiaľ nevyriešila otázku, či je vôbec možné považovať nakladanie dlžníka so zálohom, ktoré zmenšuje jeho hodnotu, za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade zlepší postavenie veriteľa. Judikatúra totiž prijala záver, podľa ktorého úkony uskutočnené v rozpore s vykonateľným neodkladným opatrením sú absolútne neplatné pre rozpor s § 39 OZ, ako aj z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ (rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27. 04. 2017, sp. zn. 1VCdo/1/2017, rozsudok NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1377/2001, rozsudok NS ČR sp. zn. 20Cdo/2662/2003). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytne veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi speňažením zálohu, t. j. majetku dlžníka. Aj v prípade, ak by dlžník svoj majetok scudzil po tom, ako bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo, zostane toto veriteľovi zachované (§ 151h ods. 1 OZ) a veriteľ bude môcť záloh speňažiť. Avšak ani existencia záložného práva nie je zárukou toho, že dlžník nebude s majetkom nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv na jeho speňaženie, a tým uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel len čiastočne a práve blokácia dotknutej nehnuteľnosti pre prípad zániku zmluvy inak ako jej splnením je spôsobilá fakticky zabrániť úkonom povinného, ktorými by povinný dokázal zmenšiť hodnotu svojho jediného majetku aj po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, pričom takýmto úkonom povinného je možné zabrániť aj bez toho, aby bola navrhovateľka nútená iniciovať konanie o odporovacej žalobe či konanie o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorých výsledok je navyše vopred neistý, zatiaľ čo neodkladné opatrenie jej poskytne okamžitú ochranu. Záver prvoinštančného súdu o tom, že navrhovateľka neuviedla aká bezprostredná nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma jej hrozí v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia je naviac aj v priamom rozpore so znením petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zákazu nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, a to buď do prevodu na navrhovateľku alebo do úplného uspokojenia jej nárokov vyplývajúcich zo zániku predmetnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľka domáhať buď nahradenia prejavu vôle v prípade, ak by napriek dokončeniu projektu neuzavrel s navrhovateľkou kúpnu zmluvu alebo v prípade zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak ako jej naplnením, sa vo veci samej bude domáhať určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v dôsledku ktorého dôjde k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, alebo bude takýmto právnym úkonom odporovať, alebo sa bude domáhať nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia či náhradu škody a iných. Nenariadením neodkladného opatrenia môže dôjsť k porušeniu týchto nárokov, a to predstavuje konkrétnu bezprostrednú nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu, ktorá navrhovateľke hrozí v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Prvoinštančnému súdu ďalej vytkla, že sa v odôvodnení nijako nezaoberal rozdielnymi účinkami navrhovaného neodkladného opatrenia počas trvania zmluvy alebo v prípade jej zániku inak než splnením. Opätovne v tejto súvislosti zdôraznila úlohu neodkladného opatrenia počas trvania zmluvy, ktorou je zabrániť prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a tým predísť následným súdnym konaniam. Neodkladné opatrenie pre prípad zániku zmluvy inak ako jej splnením má zabrániť povinnému sťažiť či zmariť speňaženie dotknutých nehnuteľností v rámci vymáhania pohľadávky navrhovateľky a rovnako tak predísť ďalším súdnym konaniam. Tieto nedostatky v postupe prvoinštančného súdu, ktorý nereflektoval na navrhovateľkou uvedené skutočnosti, zakladajú odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočívajúci v nedostatočnom oboznámení sa s prejednávanou vecou. Napadnuté rozhodnutie je podľa nej nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Súd sa nevyjadril ani k tvrdeniu navrhovateľky o ohrození jej práv a právom chránených záujmov nielen v dôsledku hroziaceho zápisu prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, ale aj v dôsledku možného naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ktoré vytvára dostatočne odôvodnenú obavu z porušenia jej práv, ktorému má zabrániť navrhované neodkladné opatrenie. Záverom poukázala na
to, že zo strany povinného môže k porušeniu jeho povinností voči navrhovateľke dôjsť aj v dôsledku akéhokoľvek budúceho prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby vykonanému v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, či v dôsledku akéhokoľvek iného úkonu, ktorým fakticky dôjde k zaťaženiu dotknutých nehnuteľností či zníženiu ich trhovej hodnoty. Táto hrozba pritom bude existovať dovtedy, kým súd prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia nezakáže povinnému nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Obava z porušenia práv či právom chránených záujmov navrhovateľky je umocnená aj narastajúcim počtom exekučných záložných práv zriadených k jedinému majetku vo vlastníctve povinného, z ktorého je zrejmé, že povinný si neplní svoje povinnosti voči ostatným subjektom a obavu umocňuje aj nekontaktnosť povinného, na základe ktorej možno predpokladať, že si ani do budúcna nebude plniť svoje povinnosti. Z uvedeného tiež usúdila, že povinný projekt nikdy nedokončí, čo odôvodňuje potrebu zabezpečenia nárokov navrhovateľky. Zabezpečenia viaznuce na jedinom nehnuteľnom majetku povinného sú pritom verejne dostupnou informáciou, nakoľko sú zapísané v katastri nehnuteľností a navrhovateľka tak nebola povinná ich existenciu preukazovať a súd mal na to prihliadať ex offo.
4. Povinný z neodkladného opatrenia sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
15. V prejednávanej veci sa navrhovateľka prostredníctvom neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal povinnému z neodkladného opatrenia akýmkoľvek spôsobom (najmä prevod vlastníckeho práva alebo jeho časti, zaťaženie právom povinného či tretej osoby) nakladať s označenými nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve, konkrétne administratívnou budovou so súp. č. XXXX nachádzajúcou sa na A. XX, I. a k nej prislúchajúcim zastavaným a priľahlým pozemkom, vlastnícky vzťah ku ktorým je evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. A.. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný návrh ako nedôvodný. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (predovšetkým Zmluva o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX zo dňa 03.12.2022, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. A.) mal za osvedčenú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami založenú Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve č. X.XX uzatvorenej dňa 03.12.2022 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“) a na strane povinného aj vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom zákazu uloženého navrhovaným neodkladným opatrením. Zo zmluvy o budúcej zmluve zistil, že jej predmetom mala byť dohoda zmluvných strán o uzatvorení kúpnej zmluvy, na základe ktorej povinný ako budúci predávajúci prevedie vlastnícke právo k budúcemu bytu č. X.XX nachádzajúcemu sa na X. nadzemnom podlaží v označenej administratívnej budove vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve budovy a spoluvlastníckeho podielu na zastavaných a priľahlých pozemkoch na navrhovateľku ako budúcu kupujúcu za dohodnutých zmluvných podmienok. V čl. 9 bod 9.2. predmetnej zmluvy navrhovateľka udelila povinnému súhlas s prevodom „Projektu“, súčasťou ktorého má byť aj predmet budúcej kúpy. Navrhovateľka listinnými dôkazmi osvedčila aj úhradu časti kúpnej ceny vo výške 50.000 eura (dňa 01.12.2022 v sume 10.000 eur a dňa 05.12.2022 vo výške 40.000 eura). Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal za osvedčenú aj existenciu plomby vyznačenej pod č. K.-XXXXX/XXXX (kúpna zmluva). Navrhovateľka v nadväznosti na prebiehajúce katastrálne konanie listom zo dňa 23.05.2023 žiadala katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava, aby predmetný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepovolil. Ešte predtým dňa 22.04.2023 podala v danej súvislosti trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Zo Zmluvy o záväznej rezervácii bytu č. X.XX uzatvorenej dňa 24.10.2022 medzi povinným a F. D. súd zistil, že predmetom rezervácie bol byt, ktorý mal byť predmetom prevodu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej s navrhovateľkou. Len zo samotnej zmluvy však nepovažoval za osvedčené trvanie tohto zmluvného vzťahu medzi povinným a F. D., t. j. či nedošlo k zániku zmluvy v zmysle čl. 7 a tiež či F. D. uhradila rezervačný poplatok. Za dôležité naviac považoval časové súvislosti, keď povinný rezervačnú zmluvu s F. D. uzatvoril dňa 24.10.2022 a s navrhovateľkou dňa 26.11.2022. Pri posudzovaní nároku sa zaoberal okrem iného aj otázkou proporcionality zásahov do majetkových práv povinného vo vzťahu k hodnote chráneného nároku, ku ktorej sa navrhovateľka nijako nevyjadrila. Zohľadnil navrhovateľkou zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 50.000 eur, ako aj celkovú kúpnu cenu 120.000 eur s prihliadnutím na verejne dostupné údaje o danom projekte, z ktorých zistil, že v predmetnej administratívnej budove je ponúkaných na predaj celkovo 120 bytových jednotiek za cenu od 75.900 eur do 194.000 eur, a preto pokiaľ by pri posudzovaní hodnoty nehnuteľností, na ktoré sa má požadované obmedzenie vzťahovať, vychádzal z najnižšej hodnoty bytov, výsledná suma by predstavovala 9.108.000 eura bez ceny parkovacích miest a pivničných kobiek. Zohľadnil aj inzerciu na www.nehnuteľnosti.sk, z ktorej vyplýva, že administratívna budova na totožnej ulici s menšou úžitkovou plochou 242 m2 je ponúkaná na predaj za 365.000 eura a prihliadnuť považoval za potrebné aj na cenu pozemkov, ktorých sa má
obmedzenie dotknúť. Z uvedeného konštatoval výrazný nepomer medzi hodnotou vecí a práv, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať a hodnotou chráneného nároku. Odhliadnuc od toho navrhovateľka podľa prvoinštančného súdu tiež neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo vyvodil zo skutočnosti, že súdu neosvedčila, že povinný sa zbavuje svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, či inak znehodnocuje svoj majetok. Bol toho názoru, že samotný predaj nehnuteľnosti nemožno bez ďalšieho považovať za úkon smerujúci k zmareniu/sťaženiu exekúcie. V súvislosti so zamýšľaným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zdôraznil, že samotná navrhovateľka dala v zmluve o budúcej zmluve súhlas s prevodom projektu na inú osobu. Neodkladnosť požadovanej úpravy nevzhliadol ani z predloženej rezervačnej zmluvy k totožnému bytu s inou osobou, nakoľko táto bola uzatvorená ešte pred uzatvorením rezervačnej zmluvy s navrhovateľkou. Dôvodnosť podaného návrhu nevyvodil ani vo vzťahu k možnému ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie, keď navrhovateľka netvrdila a ani neosvedčila, že povinný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že tým zmenšuje alebo znižuje jeho speňažiteľnosť. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na danú vec sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, ktoré by v danej veci odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Vychádzajúc z obsahu aj odvolacej argumentácie, navrhovateľka nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu neodkladného zásahu do právneho vzťahu s povinným odvodzovala od skutočnosti, že v katastri nehnuteľnosti bola k predmetnej nehnuteľnosti zapísaná plomba nasvedčujúca zápisu zmeny vlastníckeho práva (po zamietnutí návrhu na vklad argumentovala tým, že povinný nie je v súčasnosti nijako obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťou a mohol by prostredníctvom právnych úkonov zmariť alebo sťažiť uspokojenie jej pohľadávky). Súd má však v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie za to, že len samotný prevod spornej nehnuteľnosti nemusí pre navrhovateľku nevyhnutne znamenať zhoršenie jej pozície. Uvedené platí o to viac, že podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve súhlasila s možným postúpením práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu v prípade prevodu projektu (rekonštrukcie budovy). Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ďalej odvodzuje jednak od záujmu na realizácii práv zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (t. j. prevodu vlastníckeho práva k bytu na ňu) a v prípade zániku zmluvy inak ako jej splnením, zabezpečením uspokojenia jej peňažnej pohľadávky (či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a iné možné peňažné pohľadvky). Vo vzťahu k obom dôvodom založila svoju argumentáciu na ničím nepodložených subjektívnych dohadoch a hypotézach (o pravdepodobnom prevode nehnuteľnosti v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, o možnom skončení peňazí za predaj nehnuteľnosti povinným na účte iného subjektu, o možnom zaťažení predmetu prevodu právami iných osôb). Súdu nepredložila žiadne priame či nepriame dôkazy, ktoré by mohli objektívne nasvedčovať úmyslu povinného poškodiť subjektívne práva navrhovateľky (napr. písomnú komunikáciu s povinným či iné dôkazy preukazujúce reálne konanie povinného v rozpore so zmluvnými či zákonnými povinnosťami v neprospech navrhovateľky). Dôvodom pre výnimočný a závažný zásah do vlastníckeho práva povinného nemôže byť predsa bez ďalšieho len skutočnosť, že žalovaný by mohol disponovať s nehnuteľnosťou, o čom bola navrhovateľka uzrozumená už pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Rovnako neodkladné opatrenie nemá za cieľ dopĺňať hmotnoprávne inštitúty zabezpečenia záväzkov, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, keď ako sama uvádza, blokovaním dispozície s nehnuteľnosťou chce docieliť, aby povinný splnil všetky povinnosti, ku ktorým sa zaviazal zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Prisvedčiť tak možno správnosti aj ďalšieho záveru prvoinštančného súdu, že navrhovateľka neosvedčila žiadne konanie povinného, ktoré by malo smerovať, resp. deklarovať jeho záujem zmariť či sťažiť uspokojenie akejkoľvek pohľadávky navrhovateľky a vyvolávať konkrétnu hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy či zmarenia exekúcie. Uvedený záver si navrhovateľka celkom nesprávne vysvetľuje, keď v odvolaní napáda, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť uskutočňovanie úkonov, ktorým má neodkladné opatrenie zabrániť. Povinnosťou navrhovateľky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo osvedčiť či preukázať, že povinný previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, či porušil zmluvu, ale že povinný uskutočňuje konkrétne kroky, ktoré smerujú k prevodu nehnuteľnosti bez adekvátneho finančného ekvivalentu, v časovej následnosti po uzatvorení zmluvného vzťahu s navrhovateľkou uzatvára zmluvy smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k identickému bytu, ako je ten, na ktorý sa vzťahuje zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 03.12.2022 a iné. Rovnako ani navrhovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že sa jedná o jediný majetok povinného nevedie bez väčších pochybností k záveru o naplnení dôvodných obáv z ohrozenia prípadnej exekúcie. Argumentácia navrhovateľky je pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nekonkrétna, všeobecná, a to aj vo vzťahu k možnej
budúcej existencii jej pohľadávky pre prípad zániku zmluvného vzťahu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak ako splnením. Navrhovateľka v konaní netvrdila, že odstúpila od zmluvy, resp. že by zmluvný vzťah inak skončil, príp. že by povinného neúspešne žiadala o vrátenie prvej časti kúpnej ceny. Vo vzťahu k tvrdenému a neosvedčenému ohrozeniu budúcej exekúcie bagatelizuje subsidiárny charakter neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ktoré ako prvoradý právny inštitút nastupuje v prípade obáv z ohrozenia exekúcie a existencie majetku, ku ktorému je možné zriadiť záložné právo. Irelevantná je argumentácia navrhovateľky o súčasnej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia aj zabezpečovacieho opatrenia, keď navrhovateľka výslovne uviedla, že zabezpečovacieho opatrenia sa bude domáhať až v budúcnosti a rovnako aj z dôvodu, že súd nevyhodnotil ako opodstatnenú ani jej argumentáciu odôvodňujúcu dôvodnosť neodkladného opatrenia pre zachovanie jej práva pre budúci prevod vlastníckeho práva k bytu. Navrhovateľka okrem iných skutočností ignoruje aj to, že neodkladným opatrením sa domáha zákazu dispozície s nehnuteľnosťou, ktorá nie je totožná s predmetom prevodu vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (budúca kúpna zmluva sa má týkať jedného bytu, ktorý by mal vzniknúť v predmetnej nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii). Rovnako nárok odôvodňuje dohadmi o tom, že prevod nehnuteľnosti by mohol byť v rozpore s čl. 9.2. zmluvy (uvádzajúc pravdepodobne) bez toho, aby špecifikovala v čom by za danej situácie (predchádzajúceho súhlasu navrhovateľky v pozícii budúcej kupujúcej jedného z bytov, ktoré v rámci rekonštrukcie administratívnej budovy majú vzniknúť, s prevodom projektu) mal spočívať rozpor, resp. porušenie zmluvy zo strany povinného. Pokiaľ v tomto smere absentovala argumentácia samotnej navrhovateľky a konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa mohol súd relevantne vysporiadavať, nemožno označiť za arbitrárne odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že len samotný prevod nehnuteľnosti neznamená porušenie čl. 9.2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Celkom nedôvodne navrhovateľka v tejto súvislosti poukazuje aj na porušenie povinnosti zo strany povinného informovať ju o zamýšľanom prevode, keďže takúto povinnosť si v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nevymienila. Irelevantné je v tejto súvislosti jej subjektívne presvedčenie o tom, aký postup by bol zo strany povinného správny a korektný. Odvolaciemu súdu nie je ani zrejmé, aké právne následky by malo mať prípadné ne/informovanie navrhovateľky zo strany povinného. Plne sa možno stotožniť aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v prospech naliehavej potreby nariadiť požadované neodkladné opatrenie nepripísal skutočnosť, že povinný cca mesiac pred podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s navrhovateľkou podpísal zmluvu o rezervácii toho istého bytu s p. F. D.. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že len samotná zmluva o záväznej rezervácii nepreukazuje trvanie predmetného záväzku v čase podpisovania zmluvy s navrhovateľkou, nakoľko ako vyplýva z jej obsahu (čl. 7 v spojení s čl. 3.1.1.) v prípade, ak rezervujúca (F. D.) nezaplatila v lehote 2 dní od podpisu tejto zmluvy prvú časť kúpnej ceny, zmluva bez ďalšieho zanikla (tzv. rozväzovacia podmienka zmluvy). Pokiaľ mal súd predmetnému dôkazu pripísať navrhovateľkou požadovanú relevanciu, bolo nevyhnutné navrhovateľkou osvedčiť, že zo strany budúcej kupujúcej došlo v lehote dvoch dní od podpisu zmluvy k úhrade prvej časti kúpnej ceny. V snahe pričítať povinnému nekalé úmysly navrhovateľka netvrdila a neosvedčila, že by po tom, ako podpísala s povinným zmluvu o záväznej rezervácii, t. j. po 26.11.2022, došlo zo strany povinného ako budúceho predávajúceho k uzatvoreniu zmluvy o záväznej rezervácii či inej zmluvy, ktorá by mala za následok prevod alebo záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu, t. j. porušenie povinností dohodnutých v čl. 5 zmluvy o záväznej rezervácii. V intenciách uvedeného je rovnako nezohľadniteľná aj skutočnosť, že navrhovateľka podala v danej veci trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, a ktorá sama o sebe nevedie k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a opäť vyjadruje jej vlastné subjektívne presvedčenie.
17. Súd prvej inštancie správne reflektoval aj na ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva a na ňu nadväzujúci princíp proporcionality, ktorý je jednou z nevyhnutných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podľa navrhovateľky nehnuteľnosti, na ktoré sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať, sú jediným majetkom povinného. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil aj pokiaľ požadovaný zásah do vzájomných práv medzi navrhovateľkou a povinným vyhodnotil ako neproporcionálny, čo vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľka sa neodkladným opatrením snaží obmedziť vlastníckeho právo povinného vo vzťahu k administratívnej budove, ktorej rekonštrukcia má viesť k vytvoreniu množstva bytov, za účelom zabezpečenia možnosti prevodu vlastníckeho práva k jednému bytu, za ktorý doposiaľ uhradila časť kúpnej ceny vo výške 50.000 eur. Vo svojej subjektívne zameranej argumentácii celkom opomína skutočnosť, že požadovaný zásah sa nevyhnutne dotkne množstva ďalších osôb, resp. subjektov vystupujúcich v postavení budúcich kupujúcich, dodávateľov atď... a môže aj v neprospech navrhovateľky viesť k paralyzovaniu dokončenia rekonštrukcie ako nevyhnutného predpokladu pre
kolaudáciu a následné prevody vlastníckeho práva k bytom, o ktorý sa aj navrhovateľka usiluje. Nemenej podstatná je opäť aj ústavná dimenzia vlastníckeho práva, konkrétne čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastnícke právo všetkých má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Navrhovateľka v odvolaní proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia obhajuje tým, že po dokončení projektu a po tom, ako povinný prevedie na ňu vlastnícke právo v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bude môcť previesť vlastnícke právo aj k ostatným bytom. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaným neodkladným opatrením chce uprednostniť vlastný záujem nereflektujúc, že vyhovením návrhu by došlo k zásahu do vlastníckych a iných práv ďalších subjektov (nielen povinného) možno v obdobnom postavení. Žiadnym spôsobom však neodôvodnila, prečo by mal súd prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia uprednostniť práve jej vlastnícke právo, pred vlastníckym právom všetkých ostatných subjektov dotknutých projektom A. XX, ktoré by bolo plne závislé od uspokojenia nárokov navrhovateľky. Súd musí vždy zohľadniť, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde na strane povinného, príp. aj tretích osôb k závažnejšej ujme ako na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia v prípade, ak mu súd nevyhovie. Relatívny a nerozhodný je v súvislosti s posudzovaním proporcionality atribút dočasnosti neodkladného opatrenia, nakoľko okamih jeho trvania sa viaže na vopred nepredvídateľnú dĺžku trvania.
18. Pokiaľ navrhovateľka s odkazom na ust. § 295 CSP namieta aj danosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, odvolací súd jednak poukazuje na rozpor vo vlastnej argumentácii navrhovateľky a jej požiadaviek adresovaných súdu, kedy jednak súd žiadala o čo najskoršie rozhodnutie vzhľadom na vyznačenie plomby na LV č. XXXX a v tejto súvislosti súd upozorňovala, že si rozhodnutie nemusí ponechávať na posledný deň zákonnej lehoty, na druhej strane mu vyčíta, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dokazovanie výsluchom povinného, či vyžiadaním jeho vyjadrenia a tiež na osobitný charakter rozhodovania o neodkladnom opatrení. Ako dôvodí samotná navrhovateľka naliehavosť ingerencie súdu prostredníctvom tohto procesného nástroja, ktorý by mal viesť k poskytnutiu účinnej a rýchlej ochrany, nevytvára priestor pre vykonanie riadneho dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP (§ 329 ods. 1 CSP). Navrhovateľa žiadajúceho o poskytnutie urýchlenej súdnej ochrany zaťažuje bremeno tvrdenia a osvedčenia rozhodných skutočností v takej miere, aby bolo bez závažných pochybností možné konštatovať dôvodnosť požadovanej ochrany. Naopak oboznámenie povinného s návrhom by vo viacerých prípadoch mohlo viesť k zmareniu účelu tohto procesného inštitútu. Odvolací súd je toho názoru, že celkom výnimočná možnosť výsluchu strán či nariadenia pojednávania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemá viesť k pátraniu po rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia a nie je opodstatnená za situácie, kedy požiadavka na nariadenie neodkladného opatrenia je založená na subjektívnych hypotézach a dohadoch a navrhované dokazovanie nie je spôsobilé osvedčiť splnenie všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to je tomu v danom prípade. Okolnosti, za akých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom ktorej bola v katastri zapísaná plomba, nemôžu mať vplyv minimálne na správny záver súdu prvej inštancie o neproporcionalite požadovaného neodkladného opatrenia, čo je samo o sebe dôvodom pre nevyhovenie návrhu. Uvedené platí aj v prípade, ak je navrhovateľom spotrebiteľ, ktorému hmotné aj procesné právo priznáva osobitnú ochranu. Vzhľadom na uvedené postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol na základe navrhovateľkou predložených listinných dôkazov nezakladá ani odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), e) či g) CSP.
19. Vo vzťahu k atakom navrhovateľky na postup a konštatačný záver súdu prvej inštancie je potrebné tiež zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s jej právnou argumentáciou neznamená, že sa s vecou dostatočne neoboznámil, alebo že by jej nevenoval dostatočnú pozornosť. Naopak z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal predloženými listinnými dôkazmi a závery z nich vyplývajúce posudzoval z hľadiska splnenia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a zohľadnenia jeho účelu. Navrhovateľka vo svojej argumentácii nereflektuje jednak výnimočnosť neodkladného opatrenia, ktoré má nastúpiť v prípade akútneho a bezprostredného ohrozenia jej práv alebo opodstatnenej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj požiadavku proporcionality požadovaného zásahu. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť ako motivačný nástroj na plnenie zmluvných záväzkov či predstavovať ďalší prostriedok ich zabezpečenia (pozn. navrhovateľka v odvolací argumentovala tým, že požadovaná blokácia majetku bude povinného intenzívne motivovať v plnení zmluvných povinností). Navrhovateľka celkom nepatrične v snahe obhájiť záujem na nariadení neodkladného opatrenia prvoinštančnému súdu vytkla existenciu takmer všetkých odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b), d), e), f),g), h) CSP). Odvolací súd však po
dôslednom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a v intenciách vyššie uvedeného dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie nebol postihnutý žiadnou vadou, ktorá by mala za následok znemožnenie uskutočňovania práv navrhovateľky či nesprávne rozhodnutie vo veci, pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci pri zohľadnení osobitostí rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, z predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a na navrhovateľkou osvedčený skutkový stav aplikoval ustanovenia príslušnej právnej normy, vec správne právne posúdil a prijaté závery riadne a presvedčivo v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, t. j. odvolací súd nezistil existenciu žiadneho z navrhovateľkou uvádzaných odvolacích dôvodov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poskytol súd prvej inštancie odpoveď na všetky otázky majúce podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (viď napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07, García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998, Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).
20. Záverom odvolací súd poukazuje na viazanosť skutkovým stavom v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP), a preto žiadnym spôsobom nezohľadnil navrhovateľkou oznámenú skutočnosť, že medzičasom Okresný úrad Bratislava nevyhovel návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe plomby vyznačenej pod č. K.-XXXXX/XXXX. Bol však zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z vyššie opísaných okolností posudzovanej veci sa samotná zmena vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam nejaví ako dostatočná pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).