Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Ps-29-2022.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ps/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., t.č. bytom Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ, Hlavná 13, Stupava, zast. procesným opatrovníkom mestom Pezinok, za účasti opatrovníčky E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., o návrhu pozbaveného v spôsobilosti na právne úkony na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 7Nc 1003/01-50 zo dňa 19.09.2001 tak, že obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:
- nakladať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony s výnimkou disponovania a nakladania s finančnou hotovosťou neprevyšujúcou 50,- Eur mesačne,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti a o mieste svojho bydliska,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.
Súd ponecháva obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony.
Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu, nakladania s jeho majetkom a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.
Týmto rozsudkom sa mení uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 7P 43/01-18 zo dňa 24.04.2002 vo výroku o rozsahu opatrovníckych práv a povinností opatrovníka.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ – pozbavený v spôsobilosti na právne úkony sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2022 domáhal navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Pezinok ho rozsudkom č.k. 7NC 1003/01-20 zo dňa 19.09.2001 pozbavil spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu bola určená jeho matka rozhodnutím Okresného súdu Pezinok č.k. 7P/43/01-18 zo dňa 24.04.2002. Uviedol, že je imobilný z liekov a chcel by ísť do školy.
2. Opatrovníčka navrhovateľa sa v podaní zo dňa 27.02.2023 písomne vyjadrila, že nie je kompetentná posúdiť zdravotný stav navrhovateľa. Aktuálne má navrhovateľ COVID a udržuje s ním telefonický kontakt, veci mu prináša do areálu Domova sociálnych služieb. Pred epidémiou COVID chodil aj domov. Ďalej uviedla, že kupuje navrhovateľovi hygienické potreby, oblečenie, obuv, pri osobnom stretnutí mu poskytne aj finančné prostriedky nad rámec stanovených 50 Eur. Podľa nej navrhovateľ disponuje s finančnými prostriedkami hospodárne. Má informácie z Domova sociálnych služieb, že sa navrhovateľ nezapája do žiadnych aktivít, chodí sa bicyklovať. Od 10.05.2022 do 27.06.2022 bol hospitalizovaný v Pinelovej nemocnici v Pezinku, po prepustení bol v stabilizovanom stave. Doložila súdu prepúšťaciu správu z nemocnice.
3. Procesný opatrovník – mesto Pezinok vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2023 uviedol, že sa na navrhovateľa informoval v zriadení, kde je umiestený. V zariadení mu je poskytovaná potrebná starostlivosť, dohľad nad užívaním liekov, stravovanie a má tam zabezpečené základné potreby. Samoobslužné úkony zvláda sám len so slovným usmernením, starostlivosť o izbu pod dohľadom personálu. Hospodári sám s vreckovým 50 Eur mesačne, venuje sa posilňovaniu, rád bicykluje a sleduje rôzne filmy. S poukazom na závery znaleckého dokazovania súhlasil s prejedaním veci v jeho neprítomnosti.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, obsahom pripojeného opatrovanského spisu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to prepúšťacou správou Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela v Pezinku, správou Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Kaštieľ a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Zo spisovej dokumentácie vedenej tunajším súdom súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 7Nc 1003/2001 – 50 zo dňa 19.09.2001 bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Podľa odôvodnenia rozsudku zo znaleckého posudku znalkyňou z odboru psychiatria MUDr. Eleny Žigovej č. 32/2001 zo dňa 05.07.2001 súd zistil, že vyšetrovaný trpí chronickou psychózou schyzofrénneho okruhu s nenávratným znížením kvalít osobnosti a oslabením kvalít autonómne existovať. Stav je trvalý, liečbou sa dá zmierniť priebeh a zmierniť negatívne sociálne prejavy. Vyšetrovaný nie je schopný samostatne si zabezpečovať osobné potreby, je agresívny, nespolupracuje na ambulantnej liečbe, nie je schopný robiť právne úkony. Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7P/43/2001-18 zo dňa 24.04.2002 bola za opatrovníčku navrhovateľa ustanovená jeho matka E. B. s tým že je oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať, spravovať jeho záležitosti a nakladať s jeho majetkom.
6. Navrhovateľ v minulosti opakovane inicioval konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, jeho návrhy boli zamietnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12Ps 6/08-58 zo dňa a 24.10.2008 a rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 9Ps/29/2013-46 zo dňa 24.09.2014. Podľa odôvodenia rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12Ps 6/08-58 zo dňa a 24.10.2008 zo znaleckého posudku MUDr. Víta Provazníka mal súd preukázané, že u vyšetrovaného nemožno konštatovať takú zmenu zdravotného stavu, ktorá by dávala predpoklad k navráteniu spôsobilosti na právne úkony. Znalec konštatoval, že vyšetrovaný je v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti. Vzhľadom na diagnostický záver schyzotypovej poruchy je možné očakávať zhoršenie zdravotného stavu. Podľa odôvodenia rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 9Ps/29/2013-46 zo dňa 24.09.2014 znalkyňa MUDr. Lívia Katonová v znaleckom posudku č. 21/2014 zo dňa 30.03.2014 konštatovala, že navrhovateľ trpí reziduálnou schizofréniu a nezvratnou zmenou osobnosti vplyvom roky trvajúcej duševnej poruchy. Uvedené duševné ochorenie a jeho následky majú trvalý charakter, pričom menovaného robia nespôsobilým v plnom rozsahu. Menovaný nie je schopný cieľavedome konať a posúdiť následky svojho konania.
7. Z prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela v Pezinku zo dňa 27.06.2022 súd zistil, že navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Navrhovateľ sa dostavil na hospitalizáciu na základe odporúčania ambulantnej psychologičky z dôvodu dekompenzácie duševného stavu (depresívny syndróm, paranoidné obsahy v myslení dosahujúce bludný charakter). Vyšetrením navrhovateľa bolo zistené, že navrhovateľ trpí reziduálnou schizofréniou s oploštením emotivity, boli konštatované prítomné dezaktualizované paranoidné perzekučné bludy, bez depresívnych koncepcií, bez suicidálnych ideácií a tendencií. Ďalej bola konštatovaná v správaní navrhovateľa skôr pasivita, dominuje obraz postprocesuálne zmenenej osobnosti so stratou motivácie, tendenciou k sociálnej izolácii, kritickosť a úsudkové schopnosti znížené. Záverom bolo diagnostikované, že osobnosť navrhovateľa je premorbídne abnormne štrukturovaná, s disharmonickým vývojom, postprocesuálne zmenená - defekt osobnosti.
8. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 20/2023 zo dňa 10.07.2023 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že navrhovateľ bol od doby puberty opakovane hospitalizovaný v psychiatrických zariadeniach, aj počas výkonu trestu odňatia slobody. V minulosti mal opakované agresívne prejavy voči príbuzným, spoluväzňom a spoluobyvateľom. Opakovane bol súdnoznalecky posudzovaný v súvislosti s opakovanými žiadosťami o navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Klinicky sa u navrhovateľa jedná o procesuálne ochorenie so vznikom datovaným od obdobia puberty, trvalo je na liečbe psychofarmakmi. U navrhovateľa chýba pocit choroby. Dôvody opakovaného podania návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony sú nerealistické, neujasnené. V závere znaleckého posudku v odpovediach na položené otázky znalkyňa uviedla, že navrhovateľ naďalej trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ide u neho o ochorenie trvalého charakteru v súčasnosti už s postprocesuálnymi (postchorobnými) zmenami osobnosti v zmysle defektu. Znalkyňa konštatovala, že zdravotný stav navrhovateľa sa od rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. 7Nc 1003/2001 – 50 zo dňa 19.09.2001 nezlepšil, prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, liečbou nie je možné očakávať zlepšenie jeho zdravotného stavu ani úplné vyliečenie. U navrhovateľa je nutná trvalá medikácia, ktorá zaručí dlhodobú stabilizáciu zdravotného stavu, nie však vyliečenie. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nie je schopný samostatnej existencie, nedokáže si zabezpečiť základné životné potreby, jeho predstavy v tomto smere sú nerealistické, nie je schopný robiť právne relevantné úkony a obstarávať si svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy a samosprávy a inými organizáciami, je schopný nakladať so svojím majetkom len v obmedzenej miere do výšky 50 Eur mesačne. Navrhovateľ je v stave porozumieť zmyslu a významu konania a pochopiť význam rozhodnutia len v obmedzenej miere a je ho možné v konaní vypočuť. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa je aktuálne stabilizovaný, keďže je pod dohľadom, berie lieky. U navrhovateľa prišlo v dôsledku ochorenia k postprocesuálnym zmenám osobnosti. Čo je stav, ktorý sa môže už len prehlbovať, nie vyliečiť, ide o trvalé zmeny. Vďaka liečbe je stav navrhovateľa možné udržiavať v stabilizovanom stave. Navrhovateľ má nereálne predstavy o svojom fungovaní, je nekritický voči svojmu ochoreniu. V reálnom svete by nevedel sám existovať. Je potrebné jeho zotrvanie v zariadení alebo pod dohľadom inej osoby. Zotrvanie v sociálnom zariadení je najideálnejším riešením.
9. Podľa správy Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Kaštieľ zo dňa 26.09.2023, navrhovateľ dodržiava predpísanú liečbu, pravidelne užíva lieky, ktoré sú mu podávané pod dohľadom, dohľad pri podávaní liekov je potrebný. Navrhovateľ sa individuálne venuje posilňovaniu s vlastnými činkami, navštevuje komunitu za účelom drobných nákupov, pravidelne sa venuje bicyklovaniu v okolitej prírode, vo svojom voľnom čase sa venuje sledovaniu rôznych filmov, dokumentov a vyhľadávaniu informácií pomocou svojho notebooku. Voči pracovníkom zariadenia a ostatným prijímateľom sa správa nekonfliktne, je introvert a komunikuje v minimálnej miere. Od príchodu do zariadenia nemá záujem o budovanie sociálnych kontaktov, nezúčastňuje sa spoločných aktivít v zariadení a ani aktivít organizovaných mimo zariadenia. Býva v jednolôžkovej izbe, čo je pre prijímateľa veľmi dôležité, zakladá si na svojom súkromí. Hospodári s finančnými prostriedkami na základe súhlasu opatrovníčky, a to so sumou 50 Eur mesačne. Tieto finančné prostriedky si v celej sume vyberá a sám si zabezpečuje drobné nákupy podľa jeho potrieb. V zariadení ho navštevuje jeho matka spoločne s otcom, sú aj v pravidelnom telefonickom kontakte. Zariadenie spolupracuje s opatrovníčkou bez problémov, vo forme telefonických dohovorov alebo písomnej komunikácie. V prípade potreby je vždy nápomocná pri zabezpečovaní potrieb navrhovateľa.
10. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Pri výsluchu uvádzal, že nevie, čo si to pani znalkyňa vymýšľa. On vie, že to nie je prvá znalkyňa. U psychiatra bol naposledy včera. Chodieva tam asi raz za rok. Lieky užíva pravidelne. Ak by lieky nebral, tak by vôbec nedokázal spať.
Venuje sa posilňovaniu, chodí aj bicyklovať. V domove sociálnych služieb sa cíti dobre, má sám izbu. Dostáva vreckové 50 Eur, kupuje si za ne cigarety. Rodina ho navštevuje podľa potreby, je s ňou aj v telefonickom kontakte.
11. Opatrovníčka – matka navrhovateľa pri výsluchu uviedla, že súhlasí s tým, aby bola naďalej opatrovníčkou svojho syna. Z jej pohľadu je syn v domove sociálnych služieb spokojný, jeho stav je stabilizovaný. Všetko potrebné pre neho zabezpečuje spolu s manželom.
12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
15. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
17. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
18. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
19. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
20. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
21. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
22. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
23. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
24. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
25. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
26. Moderné právne úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít, v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím, netolerujú možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 1.7.2016 prijatím nových procesných kódexov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. V zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku súd môže rozhodnúť len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, zmene obmedzenia alebo o navrátení spôsobilosti na právne úkony. Pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami. Táto zmena bola zrealizovaná v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13. decembra 2006 (ďalej aj len „Dohovor“) a tiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka a že osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života. Článok 12 bod 4. Dohovoru upravuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.
27. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
28. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).
29. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
30. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky na navrátenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 7Nc 1003/2001 – 50 zo dňa 19.09.2001 pozbavený v spôsobilosti na právne úkony, čo je toho času v rozpore s ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, ako aj článku 12 bodu 4. Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, súd rozhodol o obmedzení navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony, keďže z lekárskych správ ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že u navrhovateľa nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, naďalej trpí duševnou poruchou – reziduálnou schizofréniou, t.j. závažným duševným ochorením, prejavujúcim sa chorobným vnímaním reality, poruchami myslenia a následným zníženým psychosociálnym fungovaním. Táto duševná porucha nie je len prechodná, čo ho robí nespôsobilým na vykonávanie niektorých právnych úkonov. Všetky vykonané dôkazy, vrátane znaleckého dokazovania a vykonaných výsluchov jednoznačne viedli k tomu, že u posudzovaného bolo preukázané, že naďalej trpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle, ktorá je trvalého charakteru a nie je možné jej vyliečenie. Pod dohľadom nad psychofarmakálnou liečbou je možné dosiahnuť len stabilizáciu stavu navrhovateľa. Navrhovateľ nie je schopný samostatného sociálneho fungovania, nedokáže si sám obstarávať svoje záležitostí a je odkázaný na pomoc a dohľad inej osoby.
31. Vzhľadom na zistenie, že ochorenie u navrhovateľa naďalej pretrváva, nie je možné navrhovateľovi navrátiť spôsobilosť na právne úkony ako žiadal. S poukazom na vyššie uvedenú zmenu právnej úpravy bolo však potrebné zmeniť rozhodnutie o pozbavení navrhovateľa spôsobilosti na právne úkony, a preto súd navrhovateľa obmedzil v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako vymedzil vo výroku rozsudku, čím došlo k čiastočnému navráteniu spôsobilosti na právne úkony. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu navrhovateľovi. Je v záujme navrhovateľa, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie jeho ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. Je potrebné na ochranu života a zdravia navrhovateľa, aby za neho opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti a mieste jeho pobytu. Súd ponechal navrhovateľovi možnosť disponovať s finančnou hotovosťou do 50 Eur mesačne, a to s poukazom na závery znaleckého posudku zohľadňujúc požiadavku rešpektovania ľudskej dôstojnosti (ÚS SR sp.zn I. ÚS 313/2012-52). Vo výroku rozsudku súd určil rozsah obmedzenia s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
32. Súd zároveň ponechal navrhovateľovi opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, a to jeho matku. Navrhovateľ osobu opatrovníka nenamietal a opatrovníčka súhlasila so svojím zotrvaním v tejto funkcii. E. B. je blízkou osobou navrhovateľa (matkou navrhovateľa), je na výkon tejto funkcie spôsobilá, aj na základe jej doterajšieho výkonu opatrovníctva, je predpoklad, že túto funkciu bude aj naďalej vykonávať v najlepšom záujme navrhovateľa – svojho syna tak, aby boli riadne zabezpečené všetky jeho potreby, a to najmä adekvátna zdravotná a sociálna starostlivosť. Súd nezistil skutočnosti pre zmenu opatrovníka a je toho názoru, že túto funkciu bude aj naďalej vykonávať ku prospechu opatrovanca.
33. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.