Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-42-2023.pdf
PDF · 151.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: G. Š., nar. XX. K. XXXX, bytom Q. XXX/X, V. I. zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava proti žalovanej: Y. D., nar. X. K. XXXX, bytom Q. XXX, Q. o žalobe na obnovu konania v dedičskej veci po poručiteľke: L. Š., nar. XX. C. XXXX, zomr. XX.E. XXXX, naposledy bytom V. I., vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/806/2017, Dnot 180/2018, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 65C/8/2021-84 zo dňa 7. novembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na obnovu dedičského konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/806/2017, Dnot 180/2018. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 15.mája 2017 podala dedičskému súdu návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva po poručiteľke, na konanie o ktorom bola poverená notárka JUDr. Mária Kucharovičová ako súdna komisárka. Prejednanie veci sa uskutočnilo na dedičskom pojednávaní konanom 5. októbra 2020 za účasti dedičov, žalovanej a pána K. Č., splnomocneného zástupcu žalobkyne pána G. Š. a splnomocneného zástupcu ostatných dedičov pána C. B.. Notárka vykonala súpis novoobjaveného majetku a dlhov poručiteľky, ku ktorému prítomní účastníci konania a ich zástupcovia uviedli, že tento súpis považujú za správny a úplný. Následne uzavreli dohodu o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva, a to ústne do zápisnice o dedičskom pojednávaní a na znak súhlasu s ňou ju všetci vlastnoručne podpísali. Notárka túto dohodu dedičov o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva schválila uznesením z 5.októbra 2020 č. k. 30D/806/2017-108, Dnot 180/2018. Písomné vyhotovenie tohto uznesenia bolo v ten istý deň osobne doručené prítomným účastníkom konania a ich zástupom, ktorí zároveň vyhlásili, že sa vzdávajú práva podať proti nemu odvolanie. Prevzatie tohto uznesenia a vzdanie sa práva na podanie odvolania proti nemu následne všetci prítomní účastníci konania a zástupcovia potvrdili vlastnoručným podpisom do úradného záznamu z 5. októbra 2020 vyhotoveného po skončení dedičského pojednávania. Uvedené uznesenie tak v ten deň nadobudlo právoplatnosť, čo notárka vyznačila pečiatkou na prvopise tohto uznesenia. Bývalý Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie príslušný na rozhodovanie o žalobe na obnovu konania po zistení, že tento mimoriadny opravný prostriedok, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje podľa § 397 písm. c) v spojení s § 2 ods. 1 a § 75 C.m.p., podal v stanovenej lehote (§ 403 ods. 1 a § 404 písm. c) C.s.p.) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 400 C.s.p.), nariadil vo
veci pojednávanie a skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre povolenie obnovy konania. Dospel pritom k záveru, že žalobu žalobkyne na obnovu konania je potrebné zamietnuť nie je dôvodná (§ 414 C.s.p.).
1.2. Žalobkyňa prípustnosť svojej žaloby na obnovu konania vyvodzovala z dôvodu podľa § 397 písm. c) C.s.p., teda že v predmetnom dedičskom konaní bolo rozhodnuté v jej neprospech v dôsledku protiprávneho konania sudcu v danom prípade poverenej notárky JUDr. Márie Kucharovičovej ako súdnej komisárky. Jej konaním malo prísť ku nesprávnemu zaprotokolovaniu návrhu na uzavretie dohody, a tým k zámene nadobúdateľov dedičstva, čím bola žalobkyni spôsobená vážna ujma na právach, kedy v rozpore s dohodou dedičov nadobudla žalovaná niekoľkonásobne vyšší podiel z dedičstva, ako predstavoval jej zákonný nárok. Podľa § 397 písm. c) C.s.p. musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky a to, že bolo rozhodnuté v jeho neprospech v pôvodnom konaní, subjekt vymedzený zákonom spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne uznaný vinným a odsúdený a existuje príčinná súvislosť medzi trestným činom zákonom vymedzeného subjektu a nepriaznivým rozhodnutím pre účastníka konania. Žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, spáchanie ktorého konkrétneho trestného činu, príčinne súvisiaceho s vydaním nepriaznivého rozhodnutia v predmetnej dedičskej veci, sa poverená notárky dopustila a neoznačila žiadne odsudzujúce rozhodnutie trestného súdu, ktorým by bola za tento trestný čin právoplatne uznaná vinnou. K uvedenému je potrebné poznamenať, že subjektívny názor účastníka konania, že procesný postup notára ako súdneho komisára v dedičskom konaní bol nesprávny, a teda protiprávny, nemožno automaticky stotožniť s trestnou činnosťou. Civilný súd je v zmysle § 193 C.s.p. viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o tom, kto ich spáchal. To znamená, že civilný súd si sám nesmie urobiť predbežný záver o tom, či určité účastníkom označené konanie je alebo nie je trestným činom, pretože zisťovanie trestných činov, odhaľovanie ich páchateľov a samotné vyšetrovanie spadajú výlučne do právomoci zákonom určených orgánov činných v trestnom konaní a trestného súdu. Notárka JUDr. Mária Kucharovičová je stále aktívna, vykonáva notársku činnosť, podmienkou ktorej je okrem iných aj bezúhonnosť notára, čo teda implikuje, že za žiadny úmyselný trestný čin súvisiaci s výkonom notárskej činnosti doposiaľ právoplatnej odsúdená nebola. Prípustnosť ani dôvodnosť podanej žaloby žalobkyne na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. c) C.s.p. nevyplýva.
1.3. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2022 žalobkyňa uviedla, že dôvod žaloby na obnovu konania jej celého obsahu na obnovu konania je potrebné správne kvalifikovať ako dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) C.s.p. Z obsahu jej žaloby na obnovu konania vyplýva, že nebola v danom prípade nebola vôľa žalobkyne uzavrieť dedičskú dohodu v znení obsiahnutom vo vydanom uznesení o dedičstve, ale v pôvodne pripravenom znení, ktoré na začiatku dedičského pojednávania predostrel splnomocnený zástupca ostatných dedičov pán C. B.. Novou skutočnosťou, je absencia vôle žalobkyne uzavrieť dohodu o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva, ktorá napokon bola vo forme uznesenia schválená poverenou notárkou. O tomto dôvode pre povolenie obnovy konania sa dozvedela 11.mája 2020, kedy bolo zjavné, že žalovaná na výzvu vtedajšej právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Emílie Korčekovej nepristúpi na predložený návrh dohody o vyrovnaní nadobudnutých dedičských podielov tak, aby zodpovedali ich zákonným nárokom. Táto lehota na pristúpenie k uvedenej dohode žalovanej márne uplynula 10.mája 2020. Právna kvalifikácia je podľa obsahu je dôležitým interpretačným pravidlom, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný zmysel, než ktorý použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaná procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/128/2010). Súd prvej inštancie si je vedomý, že žalobkyňa nebola povinná svoj nárok právne kvalifikovať, resp. ako svoj nárok právne kvalifikuje nesprávne, nie je súd týmto jeho právnym názorom viazaný, ale je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na žalobcom tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú, pretože v zmysle zásady iura novit curia je súd tým, kto má právnu kvalifikáciu vykonať. Avšak v danom prípade posudzujúc celý obsah podanej žaloby na obnovu konania vo vzájomnom vnútornom kontexte, logike či zvoleným výrazovým prostriedkom, a to za
aplikácie akékoľvek výkladového pravidla, nevyplýva, že by bolo navonok absenciu či nezhodu jej vôle so schválenou dohodou o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola koncipovaná počas priebehu dedičského pojednávania. Z obsahu žaloby na obnovu konania objektívne vyplýva len to, že dôvod obnovy konania spočíva v nesprávnom procesnom postupe notárky, keď chybne zaprotokolovala do zápisnice dohodu s iným obsahom, na ktorom sa účastníci dedičského konania dohodli, a že neupozornila dedičov na rozpor vzniknutý v nárokoch žalobkyne a žalovanej so zákonom určenými dedičskými podielmi, čiže chyba notárky pri protokolácii dohody a nesplnenie si poučovacej povinnosti. Žalobkyňa teda na pojednávaní konanom 7.novembra 2022 dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania začala vyvodzovať z iného, než pôvodne uplatňovaného dôvodu, čo je neprípustné, pretože podľa § 408 C.s.p. platí, že dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
1.4. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného uviedol, že jedným z dôvodov pre povolenie obnovy konania je podľa § 397 písm. a) C.s.p. tiež to, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie bol povinný zamerať svoj prieskum na to, či sú skutočne splnené zákonom ustanovené predpoklady toho dôvodu obnovy konania, a to či tu existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúcich sa strán alebo predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Účelom žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, rozhodnutia či dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli použiť a tak ani brať do úvahy pri rozhodovaní. Cieľom nie je revízia pôvodného konania ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov či spochybňovanie spôsobu ich hodnotenia alebo na ich základe prijatý právny záver. Pre nápravu nesprávne alebo neúplne zisteného skutkového stavu slúži ako opravný prostriedok odvolanie. V konaní o povolenie obnovy konania avšak vykonané dôkazy a na ich základe zistených skutkový stav veci už právoplatne rozhodnutej nie je možné prehodnotiť či inak korigovať. So zreteľom na uvedené, skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán alebo predmetu pôvodného konania sa tak musia viazať na skutkový stav veci alebo skutkový dej, čiže na rozhodujúce skutočnosti súvisiace s procesným nárokom, o ktorom sa vedie konanie, na základe ktorých sa vykoná jeho právne posúdenie. Za takéto relevantné skutočnosti rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré by prichádzali do úvahy v dedičských konaniach, možno príkladom spomenúť skutočnosti, rozhodnutia či dôkazy týkajúce sa existencie dedičstva, jeho majetkovej podstaty, výšku aktív alebo pasív, výšky čistej hodnoty dedičstva, dedičských titulov, dedičskej spôsobilosti, okruhu dedičov, ich prejavov týkajúcich sa odmietnutia dedičstva, ich právneho postavenia.
1.5. Absencia vôle žalobkyne uzavrieť dohodu dedičov o vysporiadaní novoobjaveného dedičstva v znení schválenom napadnutým uznesením notárky, resp. nedorozumenie či omyl v tejto vôli alebo pohnútke, nemá žiadny relevantný význam pre skutkový stav veci, pretože s ním vôbec vecne nesúvisí. Je vždy na vlastnom uvážení účastníka konania, či sa z procesného hľadiska rozhodne súdne konanie skončiť dohodou alebo vydanie meritórneho rozhodnutia ponechá na súd. To, že účastník konania dedič sa rozhodne v súdnom konaní uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva a po riadnom potvrdení prejavu tejto svojej vôle si následne uvedomí svoj omyl, neznamená a ani to nemožno stotožňovať s tým, že pôvodné konanie je postihnuté skutkovou vadou. Uvedené nemá charakter novej skutočnosti, rozhodnutia či dôkazu, ktorý žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom dedičskom konaní, tak ako to má na mysli ustanovenie § 397 písm. a) C.s.p. Žalobkyňa tým, že sama slobodne a vážne vyslovila a svojím podpisom potvrdila súhlas s návrhom na schválenie dedičskej dohody skoncipovaný prítomnými dedičmi a ich zástupcami na dedičskom pojednávaní, si sama zapríčinila, že dedičské konanie sa skončilo pre ňu s takýmto výsledkom. Nedorozumenie či omyl v tejto vôli, ale ani nesprávny procesný postup notárky, nesprávna protokolácia dedičskej dohody či jej nedostatočné poučenie nie sú takými novými skutočnosťami, rozhodnutiami alebo dôkazmi, ktoré až dodatočne vyšli najavo a ktoré sa v pôvodnom konaní objektívne nemohli použiť, a tak ani brať do úvahy pri rozhodovaní.
1.6. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade posudzovania prípustnosti žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) C.s.p. nie je splnená ani podmienka včasnosti podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku, pretože ten je potrebné podať v subjektívnej lehote troch mesiacov, odkedy sa žalobca mohol dozvedieť o tomto dôvode obnovy. Žalobkyňa v žalobe na obnovu konania sama výslovne uvádza, že o tomto dôvode sa dozvedela bezprostredne po skončení predmetného dedičského konania, čo sama preukázala priloženým mailom poverenej notárky zo 14.
októbra 2020, z ktorého táto skutočnosť, resp. jej vedomosť o uvedenom zjave vyplýva. Ak by sa za základ pre začiatok plynutia tejto subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania bral uvedený mail notárky zo 14. októbra 2020, potom táto lehota žalobkyni márne uplynula 14. januára 2021. Ak ju podala až 9. júna 2021 urobili tak oneskorene. Súd prvej inštancie námietku žalobkyne, že začiatok tejto lehoty treba počítať až odo dňa, kedy bolo zrejmé, že žalovaná nepristúpi na návrh dohody o vyrovnaní dedičských podielov so žalobkyňou tak, aby zodpovedali zákonom určeným podielom (t. j. 11. mája 2021) vyhodnotil ako zjavne nenáležitú. Z ustanovenia § 403 ods. 1 C.s.p. je zrejmé. že okamih začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby na obnovu konania sa viaže na subjektívnu vedomosť o tomto dôvode obnovy konania, a nie na konanie či nekonanie iných osôb. Z predložených listinných dôkazov je evidentné, že žalobkyňa o tomto dôvode vedela hneď po skončení predmetného dedičského konania a nič jej nebránilo tento dôvod riadne a včas uplatniť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že prípustnosť ani dôvodnosť podanej žaloby žalobkyne na obnovu konania nevyplýva ani z dôvodu podľa § 397 písm. a) C.s.p.
1.7. Súd prvej inštancie podľa § 185 ods. 1 C.s.p. zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom všetkých účastníkov predmetného dedičského konania, pretože tieto dôkazy nepovažoval za potrebné pre doposiaľ zistený skutkový, právny a procesný stav prvej fázy konania o povolení obnovy konania. Vykonávanie dokazovania v konaní o žalobe na obnovu konania, vrátane určenia jeho rozsahu, je závislé od procesnej fázy, v ktorej sa konanie aktuálne nachádza. To znamená, že v prvej fáze konania (t. j. v konaní o povolenie obnovy konania) sa dokazovanie vykonáva len v rozsahu relevantnom pre zistenie prípustnosti a dôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania, a až v druhej fáze (t. j. v konaní po povolení obnovy konania) sa vykonávanie dôkazov zameriava k predmetu konania vo veci samej. Inak povedané, v prvej fáze sa nevykonáva dokazovanie v pravom slova zmysle. Súd sa nezameriava na získanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania, ale zaoberá sa jednotlivými dôkazmi výhradne z hľadiska relevantného v zmysle § 397 písm. a) až f) C.s.p., teda či napĺňajú alebo nenapĺňajú niektorý z uplatnených dôvodov pre povolenie obnovy konania. Až keď súd obnovu konania povolí, pretože niektorý z uplatnených dôvodov pre obnovenie konania je skutočne daný, posudzuje označené dôkazy a hodnotí ich vo vzťahu k meritu veci. Navrhovaný výsluch dedičov a ich splnomocnených zástupcov v predmetnom dedičskom konaní teda nemohol priniesť žiadne relevantné skutkové zistenia pre posúdenie prípustnosti a dôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania, a to ani z hľadiska § 397 písm. c) C.s.p. a ani z hľadiska § 397 písm. a) C.s.p.
1.8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 409 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa odvolaním domáhala zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho vrátenia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a odôvodnila ho tým, že žalobou sa domáhala obnovy dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/806/2017, Dnot 180/2018 na základe skutkových a právnych tvrdení uvedených v žalobe na obnovu konania a teda najmä, že postupom súdneho komisára, notárky JUDr. Kucharovičovej v dôsledku chybného zaprotokolovania rozhodnutia dedičov, prišlo k nesprávnemu zaprotokolovaniu návrhu na uzatvorenie dohody dedičov o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva a tým k zámene nadobúdateľov dedičstva, čím žalobkyni spôsobili vážnu ujmu na jej dedičských nárokoch, kedy v rozpore s dohodou dedičov žalovaná nadobudla niekoľkonásobne vyšší podiel z predmetu dedičstva ako predstavoval jej zákonný nárok. Omyl a chybné zaprotokolovanie dohody dedičov o vyporiadanie novoobjaveného dedičstva bol zistený až po skončení dedičského konania a to splnomocneným zástupcom účastníkom Jozefom Ivčičom, ktorá skutočnosť bola bez zbytočného odkladu oznámená jednak notárovi ako aj žalovanej spolu so žiadosťou o nápravu chybného zápisu. Žalobkyňa poukázala na splnenie objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá je uvedená v § 403 ods. 2 C.s.p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil ani jeden z dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania, ktoré sú uvedené v § 397 písm. a) až f) C.s.p., pretože skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy týkajúce sa strán, alebo predmetu pôvodného konania sa musia viazať na skutkový stav veci, alebo skutkový dej, čiže na rozhodujúce skutočnosti súvisiace s procesným nárokom o ktorom sa vedie konanie a na základe ktorých sa vykonaná jeho právne posúdenie. Absencia vôle žalobkyne uzavrieť dohodu dedičov o vyporiadaní novoobjaveného dedičstva v znení schválenom napadnutým uznesením notárky, nedorozumenie, teda skutkový podklad
pre meritórne rozhodnutie, pretože s ním vôbec vecne nesúvisí. Tiež súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že nebola žaloba podaná v subjektívnej lehote 3 mesiacov.
2.1. Žalobkyňa uviedla, že z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplýva, žeby konajúca notárka mala dopustiť trestného činu, ale len poukazovala na to, že bol daný v rozpor medzi zaprotokolovaním obsahu dedičskej dohody a vôľou účastníkov dedičského konania a teda pokiaľ žalobkyňa v žalobe na obnovu konania uviedla, že jej prípustnosť a dôvodnosť vyvodzuje z § 397 písm. c) C.s.p., ide tu o zrejmú nesprávnosť a pisársku chybu, ktorú napravila cestou zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.11.2022 a právnu kvalifikáciu prípustnosti dôvodnosti upresnila § 397 písm. a) C.s.p. Ako vyplýva už z podanej žaloby nesprávne zaprotokolovanie návrhu dedičov na uzatvorenie dedičskej dohody, vzdanie sa možnosti podať opravný prostriedok a vyhotovenie uznesenia došlo v jeden deň, kedy súčasne uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňa až po obdržaní uznesenia o dedičstve s vyznačenou právoplatnosťou zistila, že je tu nezhoda medzi vôľou dedičov ohľadom predmetu dedičskej dohody a písomnej schválenej dohody dedičov v uznesení o dedičstve. O tejto skutočnosti sa teda dozvedela až po právoplatnosti napadnutého uznesenia o dedičstve, z ktorého dôvodu nemohla dosiahnuť zosúladenie obsahu dohody dedičov a písomného vyhotovenia uznesenia o dedičstve. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že základným predpokladom skutočnosti rozhodnutia, alebo dôkazu môže byť len nesprávne, alebo neúplne zistený skutkový stav a demonštratívne v bode 16.3. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje na skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy týkajúce sa existencie dedičstva, jeho majetkovej podstaty. Žalobkyňa bez svoje viny nemohla vykonať nápravu ešte pred vydaním rozhodnutia v dedičskom konaní, keďže uznesenie zo dňa 05.10.2020 bolo doručené už s vyznačenou právoplatnosťou. Práve za účelom preukázania priebehu sporného dedičského pojednávania žiadala o výsluch sporových strán a prípadne ďalších osôb zúčastnených na dedičskom konaní, avšak súd prvej inštancie návrh na vykonanie dokazovania výsluchom takýchto svedkov zamietol, nakoľko tieto dôkazy nepovažoval za potrebné pre doposiaľ zistený skutkový, právny a procesný stav prvej fázy konania o povolení obnovy konania.
2.2. K oneskorenému podaniu žaloby na obnovu konania uviedla, že po doručení uznesenia o dedičstve dňa 05.10.2020 nebolo zrejmé či dôjde, alebo nedôjde k náprave uvedeného omylu, prípadne pisárskej chyby v uznesení o dedičstve a tiež nebolo zrejmé, či všetci dedičia budú súčinní v tom slova zmysle, že vrátia konajúcej notárke vyhotovené uznesenie o dedičstve. Žalovaná na pokusy o žalobkyne o mimosúdnej dohode zostala pasívna a preto cestou advokátky JUDr. Emílie Korčekovej žalovanú vyzvala na súčinnosť potrebnú k náprave vzniknutého omylu ohľadom dohody dedičov, ktorú výzvu žalovaná prevzala dňa 30.04.2021. Žalovanej bola určená lehota na vyjadrenie daná do 10.05.2021, čo sa však nestalo. Hodnoverne sa dozvedela o dôvode na obnovu konania až dňom 11.05.2021, pretože v období od 06.10.2020 odkedy súd prvej inštancie počíta plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá je trojmesačná, až do 11.05.2021 tu bol predpoklad mimosúdneho vyriešenia veci spôsobom vrátenia všetkých exemplárov uznesenia o dedičstve konajúcej notárske, ktorá by vyhotovila nové uznesenie o dedičstve, ktoré bude korešpondovať skutočnej vôli účastníkov dedičského konania ohľadom dedičskej dohody, alebo bude dedičstvo potvrdeného účastníkom dedičského konania ohľadom dedičskej dohody, alebo bude dedičstvo potvrdené účastníkom dedičského konania podľa ich zákonných dedičských podielov. Predpoklad na mimosúdne vyriešenie vzniknutého omylu žalobkyňa považovala za reálny, pretože schválená dedičská dohoda nijako nekorešponduje vôli účastníkov dedičského konania a niky tu nebola žiadna dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou ohľadom tej skutočnosti, že by žalovaná mala nadobudnúť viacnásobne väčšiu výmeru pozemkov ako tú, ktorá korešponduje jej dedičskému zákonnému podielu. Ak sa súd domnieval, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene mal túto žalobu uznesením odmietnuť. Ak bola žaloba na obnovu konania podaná oneskorene, súd prvej inštancie sa nadbytočne zaoberal otázkou či tu sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 C.s.p. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie z hľadiska prípustnosti žaloby na obnovu konania sa nevyporiadal so skutočnosťou, že až do doručeného uznesenia o dedičstve s vyznačenou právoplatnosťou sa hodnoverne dozvedela až dňa 11.05.2021, kedy bolo isté, že k náprave pre pasivitu žalovanej nedôjde uvedeným spôsobom a teda vrátením všetkých exemplárov uznesenia o dedičstve a vydaním nového uznesenia o dedičstve , čo je v dedičskom konaní možné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné, čo zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Súčasne s tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi a stanovenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty ustálil len na základe vlastného výkladu ustanovenia § 403 ods. 1 C.s.p., je tu daný odvolací dôvod uvedený v § 369 ods. 1 písm. f) C.s.p. Žalobkyňa poukazuje aj na to, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho,
aby sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, a teda v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústava a článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Na dedičskom konaní po nebohom W. Š. a L. Š. (starý rodičia žalovanej) boli účastníci dedičského konania vyzvaný na predloženie dedičskej dohody, ak ju majú. Zástupca účastníkov konania C. B. reagoval tým, že dohodu majú a predložil tabuľku, kto a čo má nadobudnúť. Žalovaná ani K. Č. (švagor žalovanej) pred konaním žiadnu dohodu nepotvrdili. Zástupcovia B. a G. Š. (syn žalobkyne) mali k dispozícii telefonický kontakt na žalovanú. Žalovaná vzniesla námietku, že nebola prizvaná k dohode. Na otázku notárky o čo by mala záujem uviedla čísla parciel XXX/X (orná pôda) a XXXX (vinica). Po vyjadrení žalovanej, sa notárka spýtala, či všetci prítomní súhlasia s nadobudnutím, aj keby získala uvedené pozemky, aj keby jej pripadlo viac ako je jej dedičský podiel, upozornila na to účastníkov konania o tejto skutočnosti a následne vyzval všetkých účastníkov, aby sa k danej veci vyjadrili. Všetci s tým súhlasili. Všetko bolo spísané do zápisnice, všetci si ju prečítali a na znak súhlasu podpísali. Následne bolo uznesenie o dedičstve vytlačené. Uznesenie bolo opatrené pečiatkou právoplatnosti, vyplatila poplatok a odišla. Bol to syn žalobkyne, ktorý inicioval opatrenie pečiatkou právoplatnosti. Na druhý deň žalovanú kontaktoval pán B., že žalobkyňa chce to čo zdedila žalovaná, už kontaktovali notárku a žalovaná má vrátiť právoplatné uznesenie. Dňa 11.10.2020 pán B. na žiadosť žalovanej zaslal žalovanej e-mail, v ktorom jej všetko vysvetlil. Žalovaná splnomocnila dcéru C. Q., aby zistila u notárky v čom je problém. Dňa 13.10.2020 pani Q. kontaktovala pána B., s tým, že uznesenie je právoplatné a že účastníci sa vzdali práva na podanie odvolania. Notárka dňa 14.10.2020 potvrdila závery žalovanej. Žalobkyňa veľmi dobre vedela od počiatku, že k zmene dohody dedičov nepríde. Zákonný podiel je jedna vec a druhá vec sú iné okolnosti, ktoré vstupujú do dedičského konania a menia tým celú podstatu veci. V dohode dedičov nejde striktne podľa dedičských podielov. Nie je pozemok ako pozemok, výmera ako výmera alebo hodnota ako hodnota. Žalobkyni ide hlavne o to, aby si vysporiadala pozemok v zastavanom území obce Chorvátsky Grob pod domom a prístup k domu. Žalovaná to rešpektuje a ani nič nenamietala. Osobná citová hodnota žalobkyne k tomuto pozemku je úplne iná ako žalovanej. Trhová hodnota pozemku je predsa neporovnateľne vyššia ako úzkeho pásu role mimo zastavaného územia obce, ktorá je predmetom sporu a ktorú v zmysle dohody, právoplatného uznesenia nadobudla. Ak sa účastníci dohodnú, dohodu spíše notár a všetci účastníci konania alebo ich splnomocnení zástupcovia túto dohodu podpíšu, pani notárka vydá uznesenie a splnomocnení zástupcovia účastníkov konania požiadajú o opatrenie rozhodnutia pečiatkou právoplatnosti, nemôžu len tak spochybňovať dohodu dedičov len preto, že si to na ďalší deň rozmysleli alebo zlyhala komunikácia medzi splnomocniteľom a splnomocneným. K dohode by nedošlo, keby nesúhlasili všetci prítomní. Nie je možné sa vyhovárať, že žalobkyňa nebola na pojednávaní prítomná osobne. Žalobkyňa udelila plnú moc svojmu synovi G. Š. na jej zastupovanie v predmetnom dedičskom konaní v celom rozsahu, súhlasila s tým. aby jej zvolený zástupca za ňu prevzal aj vydané súdne rozhodnutie, ako aj vzdal sa odvolania po vyhlásení alebo prevzatí uznesenia vo veci samej.
4. K vyjadreniu žalovanej podala repliku žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaná sa nevyjadrila k dôvodom uvedeným v odvolaní, ale sa len vyjadruje k výkladu skutkového stavu ako prebiehalo dedičské konanie a samotné sporné dedičské pojednávanie. Súd prvej inštancie mal podľa žalobkyne uznesením odmietnuť žalobu ak sa domnieval, že žaloba na obnovu konania bola podaná po lehote. Po doručení uznesenia o dedičstve nebolo zrejmé či v danej veci dôjde, alebo nedôjde k náprave omylu ohľadom dedičskej dohody, prípadne pisárskej chyby v uznesení o dedičstve a tiež nebolo zrejmé či všetci dedičia budú súčinný v tom slova zmysle, že vrátia konajúcej notárke vyhotovené uznesenia o dedičstve. Až po výzve cestou zvolenej advokátky, ktorú žalovaná prevzala dňa 30.04.2021 sa žalobkyňa hodnoverne dozvedela o dôvode obnovy konania, pretože v období od 06.10.2020 odkedy súd prvej inštancie počíta plynutie subjektívnej premlčacej lehoty tu bol reálny predpoklad mimosúdneho vyriešenia veci opravou, resp. vyhotovením nového uznesenia o dedičstve. Predpoklad na mimosúdne vyriešenie veci opravou, resp. vyhotovením nového uznesenia o dedičstve. Žalobkyňa považovala za reálne, že príde k vyriešeniu vzniknutého omylu, pretože schválená dedičská dohoda nijako nekorešponduje vôli účastníkov dedičského konania a nikdy tu nebola dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou na základe, ktorej by žalovaná mala nadobudnúť viacnásobne väčšiu výmeru pozemkov ako tú, ktorá korešponduje jej dedičského zákonného podielu. Práve za účelom preukázania priebehu sporného dedičského pojednávania žalobkyňa žiadala o výsluch sporových strán a prípadne ďalších osôb zúčastnených na dedičskom konaní, avšak súd prvej inštancie návrh na vykonanie dokazovania výsluchom takýchto
svedkov zamietol, tieto dôkazy nepovažoval za potrebné pre zistený skutkový, právny a procesný stav prvej fázy konania o povolení obnovy konania, čím žalobkyňa má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa je názoru, že bez svoje viny nemohla vykonať nápravu ešte pred vydaním uznesenia v dedičskom konaní, keďže uznesenia zo dňa 05.10.2020 bolo doručené s vyznačenou právoplatnosťou. Žalobkyňa sa vzdala svojho práva na odvolanie, keďže nepochybovala o skutočnosti, že dedičská dohoda korešponduje skutočnej vôli účastníkov dedičského konania. Až po nadobudnutí sa žalobkyňa dozvedela, že dohoda nekorešponduje vôli účastníkov, nemala inú možnosť ako sa domáhať zjednanej nápravy formou žaloby o obnovu konania.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že nie je pravda, že sa nevyjadrila k dôvodom odvolania. Žalobkyňa udelila na zastupovanie plnú moc synovi G. Š., teda výslovne súhlasila s tým, aby jej zvolený zástupca za ňu prevzal aj vydané súdne rozhodnutie, ako aj vzdal sa odvolania po vyhlásení alebo prevzatí uznesenia vo veci samej. Dohoda dedičov sa tvorila v dedičskom konaní. Pani notárka na dedičskom konaní upozornila všetkých prítomných na to, že žalovanej pripadne viac ako jej zo zákona prináleží, čo nebolo účastníkmi namietané. O vzdanie sa lehoty na a opatrenie uznesenia o dedičstve pečiatkou právoplatnosti, ale práve zástupca žalobkyne na základe plnej moci. Žalobkyňa ani jej zástupca, žalovanú priamo ani raz pred, počas alebo po skončení celého dedičského konania nekontaktovali, ale komunikovali celý čas v jej mene C. B., ktorý zbieral plné moci od všetkých účastníkov dedičského konania a to od samotného začiatku. Ďalej poukázala na predmet dedičstva a charakter jednotlivých pozemkov, kde zákonný podiel je jedna vec a druhá veci sú iné okolnosti, hodnoty, ktoré vstupujú do dedičského konania. Žalobkyňa si vysporiadala pozemok v zastavanom území obce, ktorý je síce výmerou neporovnateľný s pozemkom, ktorý nadobudla žalovaná, ale je aj inou hodnotou či už trhovou alebo citovou. Bolo jasné, že k zmene dohody dedičov nepríde, preto sa aj obrátila na advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú. Na výzvu pani advokátky reagovala nekonaním a z toho dôvodu, že postoj žalovanej sa už skôr jasne vyjadrila či už mailom s pánom B. alebo v rámci komunikácie s pani notárkou a aj konaním žalovanej a to tak, že k vráteniu všetkých predmetných exemplárov právoplatného uznesenia notárke nikdy neprišlo.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Podľa § 75 C.m.p., žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.
7.1. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b)možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c)bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e)je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f)možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
7.2. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7.3. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7.4. Podľa § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a)bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b)nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c)ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
7.5. Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.
7.6. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a)bola podaná oneskorene, b)bola podaná neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d)ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e)je zjavne nedôvodná.
7.7. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
9. Predmetom tohto konania je žaloba na obnovu dedičského konania. Žalobkyňa sa domáhala obnovu dedičského konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava III vedeného pod sp. z. 30D/806/2017, Dnot 180/2018 zo dňa 05.10.2020. V predmetnom konaní prišlo k uzavretiu dohody dedičov o novoobjavenom dedičstve počas pojednávania konaného dňa 05.10.2022. Následne bola vyhotovené uznesenie o schválení dedičskej dohody. Podľa úradného záznamu zo dňa 05.10.2020 sa účastníci dedičského konania vzdali práva podať odvolanie, na základe čoho bola na predmetnom uznesení vyznačená právoplatnosť. Žalobkyňa sa domáhala obnovy konania z dôvodu, že prišlo k nesprávnemu zaprotokolovaniu návrhu na uzatvorenie dohody s tým, k zámene nadobúdateľov dedičstva. Žalovaná mala nadobudnúť niekoľkonásobne vyšší podiel z dedičstva ako predstavoval jej zákonný nárok. Notárka mala byť ochotná napraviť omyl za predpokladu, že sa jej vrátia všetky exempláre rozhodnutia, čo však odmietla žalovaná.
10. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa napádajú právoplatné rozhodnutia. Obnova konania tak ako každý iný či už riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok musí spĺňať podmienky, aby bola daná súdu prípustnosť jeho použitia. Tieto podmienky musí súd skúmať z úradnej povinnosti. Medzi podmienky uplatnenia žaloby na obnovu konania, ktoré súd skúma je právoplatné súdne rozhodnutie, voči ktorému zákon pripúšťa možnosť podať žalobu na obnovu konania, oprávnený subjekt na podanie odvolania, lehotu na podanie odvolania a či dané podanie spĺňa náležitosti žaloby na obnovu konania a či sú dané zákonom stanovené dôvody na podanie žaloby na obnovu konania. Pokiaľ ide o rozhodnutia, voči ktorým zákon pripúšťa použitie žaloby na obnovu konania, tak C.s.p. tieto rozhodnutia vymedzuje v ustanoveniach § 397 až § 399 C.s.p. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom súdov. Môže ísť teda o rozsudok prvoinštančného či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny či rozsudok pre zmeškanie a uznanie nároku. Podľa Civilného mimosporového poriadku, je žaloba na obnovu konania prípustná aj voči rozhodnutiu prijatému v dedičskom konaní, t. j. proti uzneseniu notára vydaného v dedičskom konaní. Predpokladom prípustnosti je nielen splnenie objektívnych a subjektívnych podmienok prípustnosti vymedzených v § 397 a nasl. C.s.p., ale aj podmienky osobitne vymedzenej v tomto ustanovení, a to, že zmenu alebo zrušenie rozhodnutia nie je možné dosiahnuť inými zákonnými prostriedkami. Uvedenú skutočnosť skúma súd ex officio, t. j. či neexistuje iný zákonný inštitút namiesto žaloby na obnovu konania, ktorým by bolo možné docieliť zrušenie právoplatného uznesenia vydaného v dedičskom konaní.
10.1. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu subjektívnej lehoty t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie dôvodov na obnovu konania. Žalobkyňa síce v samotnej žalobe označila, že podáva žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. c) C.s.p. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku venoval aj tomuto dôvodu a mal za to, že dané dôvody neboli naplnené, teda nedošlo k rozhodnutiu v neprospech strany z dôvodu trestného činu notára. Odvolací súd je názoru, že daný dôvod nebolo potrebné skúmať, nakoľko žaloba na obnovu konania nebola podaná z tohto dôvodu. Odvolací súd má za to, že nie je úlohou žalobkyne správne právne posúdiť prejednávanú vec, nakoľko právne posúdenie je vždy úlohou súdu. Odvolací súd má za to, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa podávala žalobu na obnovu konania podľa § 397 písm. a) C.s.p., teda z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa samotná dôvod na obnovu konania správne uviedla na pojednávaní. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom toho, že neboli splnené podmienky na prípustnosť tohto dôvodu na obnovu konania
11.1. Pokiaľ ide o dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) C.s.p. musia by ť naplnené kumulatívne tieto podmienky. Prvou je, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 C.s.p. bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) C.s.p. Oproti pôvodnej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku [§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.], zákonodarca spresnil, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. To len podčiarkuje celkovú koncepciu účinkov rozhodnutí podľa C.s.p. inter partes. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (pozri aj výklad k § 400 C.s.p.). Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo znamená, že ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí vyhovieť samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania. 11.2. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie sú dané skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré by sa týkali žalobkyne a mohli by pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, ktoré by nemohla bez svoje viny použiť. Žalobkyňa bola ako vyplýva zo súdneho spisu na pojednávaní v priebehu dedičského konania zastúpená svojim synom. V priebehu dedičského konania prišlo k uzavretiu dedičskej dohody, na základe ktorej prišlo k prerozdeleniu novoobjaveného majetku po poručiteľke. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovila súhlas s dohodou tak ako bola dohodnutá medzi účastníkmi dedičského konania. Taktiež, že je nepochybné ako vyplýva z úradného záznamu spísaného na dedičskom pojednávaní dňa 05.10.2020, že žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu sa vzdala práva podať odvolanie. V danom prípade sa žalobkyňa obmedzila na konštatovanie, že zo strany notárky prišlo k zlému zaprotokolovaniu obsahu dedičskej dohody, avšak nijakým spôsobom neuviedla,
kde malo prísť k pochybeniu pri protokolácii zápisnice. Žalobkyňa mala možnosť na pojednávaní sa oboznámiť s obsahom pojednávania a obsahom dohody, čo potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa teda ak nechcela pristúpiť k danej dohode mala možnosť navrhnúť na pojednávaní inú dohodu čo však nespravila, zápisnicu podpísala aj s konkrétnym obsahom dohody. Zo strany notárky neprišlo k žiadnemu pochybeniu, nakoľko zaprotokolovala do zápisnice a následne aj do vydaného uznesenia len to, na čom sa účastníci dedičského konania dohodli. Nedošlo ani k pochybeniu pri vyznačení právoplatnosti, nakoľko vôľou účastníkov strán sporu bolo vzdať sa odvolania. Skutočnosť, že žalovaná nadobudla majetok vo väčšom rozsahu ako je jej zákonný podiel, nezakladá dôvod na obnovu konania. Žalobkyňa nebola uvedenou skutočnosťou nijako poškodená. Dedičia majú možnosť uzatvoriť dedičskú dohodu, ktorou si vysporiadajú pozostalosť po poručiteľovi. Podľa dohody je možné nadobudnúť aj viac ako je zákonný podiel stým, že môže byť uložená povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov, prípadne bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov ako bolo v danom prípade. V prípade ak by bolo nadobudnutie dedičstva vo väčšom rozsahu ako je zákonný podiel v rozpore so zákonom súd by takúto dohodu neschválil. Podľa tvrdení žalovanej, ktoré neboli žalobkyňou účinne popreté, účastníci dedičského konania boli notárkou poučený o nadobudnutí majetku žalovanou vo väčšom rozsahu ako je zákonný podiel žalovanej. Odvolací súd teda uvádza, že dohoda bola zaprotokolovaná správne tak ako sa dohodli účastníci na pojednávaní dňa 05.10.2020, žalobkyňa mohla na predmetnom pojednávaní uplatniť námietku, že žalovaná nadobudne väčší podiel akoby bol jej zákonný podiel, a mohla nesúhlasiť s uzavretím dohody. Žaloba na obnovu konania nie je možné napraviť skutočnosť, že žalobkyňa si premyslela dohodu a po právoplatnosti sa snaží o nápravu uzavretej dohody. V právnom štáte musí platiť právna istota, podľa ktorej je možné zasahovať do právoplatných rozhodnutí, len za výnimočných situácii. V danom prípade má odvolací súd za to, že neboli naplnené podmienky na prípustnosť obnovy konania a bolo potrebné žalobu zamietnuť. 12. Pokiaľ ide o podanie žaloby po uplynutí subjektívnej lehoty, tak odvolací súd má za to, žaloba bola podaná v lehote. Zákon ustanovuje na podanie žaloby na obnovu konania v ustanovení § 403 C.s.p. lehotu subjektívnu a objektívnu. Subjektívna je taká, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Objektívna lehota začína plynúť od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívnych dôvodov, samozrejme za predpokladu, že ostane naďalej zachovaná subjektívna trojmesačná lehota podľa § 403 ods. 1 C.s.p.. Zo súdneho spisu vyplýva, že hoci žalobkyňa zistila, že žalovaná má väčší podiel akoby mal byť jej zákonný podiel tak, uvedené nedostatky sa snažila riešiť najprv s notárkou formou opravy a následne so žalovanou formou mimosúdneho riešenia. Nakoľko uvedené komunikácie neviedli k žalobkyni požadovanej náprave, žalobkyni začala plynúť lehota tak ako uvádza až 11.05.2021, teda až potom čo zistila, že nie je možné dosiahnuť nápravu inak. Tu odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie pri včasnosti podania žaloby nebral do úvahy, že v prípade žaloby na obnovu dedičského konania je podmienkou, že nápravu alebo zrušenie nie je možné dosiahnuť inak. Odvolací súd je teda toho názoru, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty by mal reflektovať na konanie o inú formu nápravy.
13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok č. k. 65C/8/2021-84 zo dňa 7. novembra 2022 ako vecne správne v zmysle § 381 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).