Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-23-2012.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 151, IČO: 35765143, zastúpená spoločnosťou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, IČO: 36795038, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D., O.. Ť. XXXX/X-XX, v konaní o zaplatenie sumy 349,42 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 33,97 eura za obdobie od 24.09.2011 až do jej zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9,90 eura za obdobie od 26.10.2011 až do jej zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9,90 eura za obdobie od 25.11.2011 až do jej zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 9,90 eura za obdobie od 22.12.2011 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 250,54 eura zastavuje.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému sa náhrada pomernej časti trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 01.03.2012 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 349,42 eura s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,97 eura za obdobie od 24.09.2011 až do jej zaplatenia, s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 9,90 eura za obdobie od 26.10.2011 až do jej zaplatenia, s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,10 eura za obdobie od 25.11.2011 až do jej zaplatenia, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,10 eura za obdobie od 22.12.2011 až do jej zaplatenia, s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 283,35 eura za obdobie od 27.01.2012 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnil ju tým, že žalobca uzavrel so žalovaným prostredníctvom telefónu Zmluvu o pripojení č. DSL11072052606 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie služby Rýchlejší internet Mini bez TP F. Uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným preukazuje podpísaný Odovzdávací a preberací protokol k zmluve z 09.08.2011. Na jej základe boli žalobcom žalovanému dodané služby, ktoré boli vyfakturované faktúrami: č. 611304344 splatná 23.09.2011 na sumu 33,97 eura (faktúra 1), č. 611347640 splatná 25.10.2011 na sumu 9,90 eura (faktúra 2), č. 611391392 splatná 24.11.2011 na sumu 11,10 eura (faktúra 3), č. 611435516 splatná 21.12.2011 na sumu 11,10 eura (faktúra 4) a č.
611446818 splatná 26.01.2012 na sumu 283,35 eura (faktúra 5). Poplatok za upomienku v sume 1,- euro (správne 1,20 eura s DPH) uvedený na žalovaných faktúrach si žalobca uplatňuje v zmysle bodu 6.5 Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete internet, Oddiel A - vysokorýchlostné pripojenie, platnej od 15.07.2011. Zakúpenie koncového zariadenia v sume 8,36 eura uvedené na faktúre č. 611304344 si žalobca uplatňuje v zmysle bodu 1.7 písm. b) Cenového výmeru č. 32/2011, ktorý v zmysle zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších právnych predpisov a vyhlášky č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, stanovuje dočasné doplnenie Tarify na poskytovanie prístupu do siete internet (ďalej len „Tarifa“), ktorá je podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) súčasťou zmluvy o pripojení. Suma zriaďovacieho poplatku vo výške 6,64 eura uvedená na faktúre č. 611304344 je vyčíslená v súlade s bodom 1.5.2 Cenového výmeru č. 32/2011. Náhradu škody z dôvodu odstúpenia fakturovanú faktúrou č. 611446818 si žalobca uplatňuje v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa č. V bod 2 písm. a) Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania prístupu do siete Internet (ďalej len „VOP“), ktoré sú podľa § 43 ods. 1 ZoEK súčasťou zmluvy o pripojení, a to povinnosť riadne a včas uhrádzať sumu za poskytované služby. Z dôvodu uvedeného porušenia povinnosti žalovaným bol žalobca podľa čl. VIII bod 6 písm. b) VOP nútený od zmluvy odstúpiť, čím vzhľadom na nedodržanie dohodnutej doby viazanosti došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Suma vo výške 282,15 eura predstavuje náhradu škody žalobcu, ktorý v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným a následným predčasným ukončením zmluvy odstúpením od zmluvy nedosiahol očakávaný hospodársky výsledok, ktorý by bol dosiahol v prípade trvania dohodnutej doby viazanosti zmluvy. Okrem toho žalobcovi v súvislosti so zriadením a poskytovaním služby vznikli náklady predstavujúce v priemere sumu 247,20 eura, pričom ide najmä o náklady za poplatok za zriadenie služby, mesačný paušál spoločnosti T-Com za DSL linku, pokuta za predčasné zrušenie DSL linky spoločnosti T-Com, hodnota koncového zariadenia poskytnutého žalovanému, režijné náklady (vyhotovenie zmluvy, obal zmluvy, telefonovanie, aktivácia klienta, poštovné, kuriér atď.). Žalobca si uplatňuje voči žalovanému zároveň zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Pred začatím prvého pojednávania vo veci zobral žalobca podaním z 23.04.2012 doručeným súdu 24.04.2012 žalobu späť v časti 250,54 eura. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že ku dňu súdneho pojednávania - 25.04.2012 si žalobca z dôvodu konštantnej judikatúry uplatňuje z vyčíslenej sumy náhrady škody 282,15 eura iba jej časť, a to vo výške 31,61 eura, nakoľko v ostatnej časti náhrady škody by súd mohol posúdiť uplatňovaný nárok žalobcu ako predčasný, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho priznanie (tzv. predčasné uplatnenie nároku). V zmluve sa žalovaný zaviazal využívať služby žalobcu počas dojednanej doby viazanosti, a to v dĺžke 36 mesiacov. Nakoľko si však žalovaný neplnil svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas, žalobca využil svoje oprávnenie a od zmluvy odstúpil listom z 20.12.2011, pričom doba viazanosti zmluvou mala uplynúť až 13.08.2014 (doba viazanosti začala plynúť odo dňa zriadenia služby, ktoré nastalo dňa 13.08.2011). Žalobca odstúpením od zmluvy, okrem toho, že realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu zo zmluvy a zo ZoEK, postupoval taktiež plne v súlade s ust. § 417 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého platí, že „komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia“. Žalobca si teda odstúpením od zmluvy splnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody a týmto úkonom znížil celkovú výšku škody, ktorá by mu bola vznikla zo strany žalovaného z titulu neuhrádzania platieb za poskytnuté služby riadne a včas, nakoľko napríklad po odstúpení od zmluvy si už žalobca od žalovaného neuplatňuje poplatok za upomienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Mcdo/23/2008 z 21.12.2009, z ktorého vyplýva, že „ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel“. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že ušlý zisk predstavuje reálne dosiahnuteľný príjem, o ktorý poškodený prišiel v dôsledku protiprávneho úkonu škodcu, pričom musí byť preukázané, že poškodený mohol preukázateľne a dôvodne očakávať, že tento príjem dosiahne, nebyť protiprávneho úkonu škodcu. V prípade žalobcu a žalovaného, ktorí si vzájomne v zmluve dojednali určitú dobu viazanosti zmluvou (36 mesiacov), žalobca reálne očakával, že počas tejto doby mu bude žalovaný platiť dojednané platby v
dohodnutej výške. Nakoľko sa však tak nestalo a žalovaný prestal uhrádzať svoje záväzky riadne a včas, k očakávanému zväčšeniu majetku žalobcu neprišlo. Ku dňu pojednávania súdu 25.04.2012 žalobca vypočítal výšku ušlého zisku, ktorý neutŕžil od žalovaného, ako 3 x 8,25 eura (január až marec 2012) + 6,86 eura (alikvotná časť mesačného paušálu za 25 dní v mesiaci apríl 2012), t. j. celkovo vo výške 31,61 eura. Žalobcom vyčíslená výška ušlého zisku 31,61 eura, tak predstavuje násobok sumy mesačného paušálu (resp. jeho alikvotnej časti), na úhradu ktorého sa vopred v zmluve žalovaný zaviazal počas dojednanej doby viazanosti. Možno tiež konštatovať, že ide o sumu, ktorá je podľa názoru žalobcu primeraná a žalovaný si musel byť pri uzatvorení zmluvy vedomý, že sumu v danej výške bude povinný žalobcovi vzhľadom na dobu viazanosti zmluvy uhradiť. Z uvedených skutočností vyplýva, že nebyť porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas za objednané služby, žalobcovi by nebol ušiel dôvodne očakávaný hospodársky výsledok, s ktorým počítal s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal využívať poskytované služby žalobcu počas vopred dohodnutej doby viazanosti. Medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas za poskytnuté služby a vznikom nároku žalobcu na úhradu ušlého zisku, preto existuje priama príčinná súvislosť, nakoľko ušlý zisk žalobcu spôsobilo jedine a výlučne správanie sa žalovaného.
Žalovaný vo výpovedi potvrdil pravdivosť skutočností uvádzaných žalobcom pokiaľ ide o to, že s ním uzatvoril zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie služby rýchlejší internet, kde si dohodli 36 mesačnú dobu viazanosti. Vyjadril ochotu zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v splátkach. Ohľadne svojich príjmov uviedol, že jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 68,- eur mesačne. Býva v jednom byte s bývalou manželkou pracujúcou v materskej škôlke ako kuchárka a ich troma deťmi. Vie, že mesačne mal žalobcovi platiť okolo 10,- eur. Ten internet objednal preto, lebo to chcel pre deti. Nezaplatil za využívané služby preto, lebo bol nezamestnaný. Očakával, že mu budú chodiť faktúry poštou, ale neskôr zistil, že mu chodili domov e-mailom a keď to zistil, tak mal už 3 či 4 splátky zameškané.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k telefonickému dojednaniu zmluvy o pripojení, predmetom ktorého bol produkt „Rýchlejší internet Mini“ s dohodnutou dobou viazanosti 36 mesiacov za cenu 9,90 eura s DPH (8,25 eura bez DPH) mesačne počas obdobia prvej polovice doby viazanosti a za cenu 15,23 eura s DPH (12,69 eura bez DPH) počas druhej polovice doby viazanosti. Ako bolo zistené prehraním telefonického hovoru medzi žalovaným a pracovníkom žalobcu, medzi účastníkmi došlo k dohode o cene zriaďovacieho poplatku 6,64 eura + DPH a k dohode o cene zakupovaného koncového zariadenia (Zyxel P660R-T3 v 3) za cenu 8,36 eura + DPH. Okrem záznamu telefonického rozhovoru medzi pracovníkom žalobcu a žalovaným uzavretie danej zmluvy medzi účastníkmi potvrdzuje aj odovzdávací a preberací protokol k zmluve o pripojení č. DSL11072052606 podpísaný bývalou manželkou žalovaného 09.08.2011. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami zasielanými podľa žalovaného len elektronicky (žalobca iný spôsob zasielania netvrdil a ani nepreukázal) dohodnutý mesačný paušálny poplatok, keď faktúrou 1 na celkovú sumu 33,97 eura vrátane DPH (28,31 eura bez DPH) okrem paušálneho poplatku za obdobie od 13.08.2011 do 31.08.2011 vo výške 5,06 eura + DPH a za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011 vo výške 8,25 eura + DPH vyúčtoval žalovanému tiež úhradu zriaďovacieho poplatku 6,64 eura + DPH a cenu zakúpeného koncového zariadenia - 8,36 eura + DPH. Faktúrou 2 vyúčtoval žalovanému paušálny mesačný poplatok za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011 vo výške 8,25 eura + DPH, faktúrou 3 paušálny poplatok v rovnakej výške za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2011 a faktúrou 4 paušálny poplatok v takej istej výške za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011. Okrem toho faktúrami 3 a 4 - každou z nich vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 1,20 eura vrátane DPH. V rovnakej výške vyúčtoval poplatok za upomienku aj faktúrou č. 5, ktorou vo zvyšnej časti vyúčtoval „náhradu škody zo zmluvy o pripojení“ v celkovej výške 282,15 eura bez bližšieho zdôvodnenia tejto fakturovanej položky. Hoci žalobca (jeho pracovník) žalovaného pri telefonickom dojednaní podrobne informoval o cene služby vrátane ceny zriaďovacieho poplatku a ceny zakupovaného koncového zariadenia, po tom ako došlo medzi účastníkmi k dohode s poukazom na čl. 4 bod 5 VOP, žalovaného len všeobecne informoval, že práva a povinnosti oboznámených strán upravujú VOP a Tarifa zverejnené na webstránke žalobcu. Podľa doloženej kópie Tarify na poskytovanie prístupu do siete Internet oddiel A - Vysokorýchlostné pripojenie, platnej od 15.07.2011 pod bodom 6.5. Ostatné poplatky je uvedený poplatok za upomienku 1,- euro bez DPH (1,20 eura s DPH). O tomto poplatku a jeho výške žalobca pri uzatváraní zmluvy (na rozdiel od ostatných fakturovaných platieb, vyjmúc účtovanej náhrady škody) žalovaného neinformoval. Možno teda uzavrieť, že dokazovanie nepreukázalo, že by vôľa (vedomosť) žalovaného prezentovaná
pri uzatváraní zmluvy mala pokrývať aj platbu takéhoto poplatku pre prípad oneskorenej úhrady. Preto súd žalobu pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia aj tohto poplatku po 3x 1,20 eura s uplatneným úrokom z tejto sumy ako nedôvodnú zamietol.
Zmluva o poskytovaní služby vysokorýchlostného internetu (Rýchlejší internet mini) je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Nebolo sporné, že žalovaný neuhradil (a to ani čiastočne) ani jednu zo žalovaných faktúr. Pokiaľ nimi žalobca vyúčtoval žalovanému úhrady za poskytovanie služieb vo výške dohodnutého mesačného poplatku, platbu zriaďovacieho poplatku a platbu za dodané koncové zariadenie, v tejto časti súd považoval žalobou uplatnený nárok za nesporný a preukázaný. Žalované faktúry 1/ a 2/ súd potom považoval v celom rozsahu za dôvodné a pokiaľ ide o faktúry 3/ a 4/, tieto považoval za dôvodné každú z nich ohľadne sumy 9,90 eura. Celkovo potom priznal žalobcovi sumu 63,67 eura (33,97 + 3x po 9,90 eura) vrátane uplatneného (zákonného) úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. za obdobie omeškania žalovaného, s úhradou tej ktorej zo žalovaných faktúr 1 až 4, resp. pokiaľ ide o faktúry 3 a 4 ich dôvodnej časti.
Vo zvyšnej časti, teda pokiaľ nimi žalobca vyúčtoval poplatok za upomienku, z už vyššie uvedeného dôvodu súd považoval faktúry 3 a 4 za nedôvodné a v celom rozsahu považoval za nedôvodnú aj faktúru 5, ktorej prevažnej časti sa však týkalo čiastočné späťvzatie žaloby, po ktorom na danej faktúre žalobca zotrval len ohľadne sumy 32,81 eura (31,61 eura ako náhrady škody + 1,20 eura ako poplatku za upomienku). Neušlo pozornosti súdu, že v Tarife - oddiel A pod 6.4.1 je uvedené, že žalobca môže požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty aj za porušenie inej právnej povinnosti (povinnosti, ak účastník poruší právnu povinnosť, v dôsledku ktorej žalobca môže odstúpiť od zmluvy o pripojení) vo výške 282,15 eura, teda vo výške, ktorú si žalobca v tomto konaní podanou žalobou uplatnil ako „náhradu škody“ v podobe „ušlého“ zisku.
Súd ani v časti, ktorá zostala predmetom konania nepovažoval uplatnený nárok na ušlý zisk - ohľadne sumy 31,61 eura za dôvodný a preukázaný. Odhliadnuc od skutočnosti, že sám žalobca už v žalobe tvrdil, že v súvislosti s poskytovaním dohodnutej služby žalovanému mu mali vznikať náklady (bližšie nedoložené a ani nešpecifikované pokiaľ ide o konkrétnu výšku nákladov súvisiacu práve so zmluvným vzťahom žalobcu k žalovanému) v podobe platby mesačného paušálu spoločnosti T-Com za DSL linku, + režijné náklady, čo samo o sebe preukazuje, že (čistý) príjem žalobcu z dohodnutých mesačných paušálnych poplatkov, ktorý by mohol žalobca dosiahnuť pri „očakávanom behu udalostí“, kedy by si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti počas dohodnutej doby viazanosti, by sa nemohol rovnať súčtu mesačných dohodnutých poplatkov bez DPH, ale bol by nižší, je potrebné poukázať na to, že právom (nie povinnosťou) žalobcu bolo pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením úhrad za poskytované služby odstúpiť od zmluvy (z dôvodu uvedeného v § 43 ods. 5 písm. b) ZoEK). Toto právo (vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu) žalobca aj využil. Ak toto právo (ktoré mu vzniklo v dôsledku porušenia povinností žalovaným, jeho omeškaním s platením ceny za poskytnutú službu po dobu predpokladanú zákonom) žalobca realizoval, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy, nemôže prípadný prospech, ktorý by žalobca mal, ak by toto právo nevyužil, predstavovať jeho ušlý zisk. Ak sa žalobca takto rozhodol, musel si byť vedomý, že po zrušení zmluvy v dôsledku platného odstúpenia od nej, z jeho strany, už nebude môcť žiadať od žalovaného plnenie jeho zmluvných povinností za obdobie nasledujúce po zrušení zmluvy, keďže už zmluva zanikla. Finančný prospech, ktorý by mal žalobca zo zmluvy po dobu dohodnutej viazanosti a ktorého konkrétnu výšku vykonané dokazovanie ani nepreukázalo, za situácie ak došlo k zrušeniu zmluvy vôľou samotného žalobcu, potom nemôže predstavovať škodu v podobe ušlého zisku, na náhradu ktorej by mal mať žalobca voči žalovanému nárok. Daný prospech (v nezistenej výške) potom žalobca nedosiahol z vlastnej vôle, keďže sa rozhodol od zmluvy odstúpiť. Ak by nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy napriek porušovaniu povinností žalovaným, mohol sa domáhať judikovania svojich splatných pohľadávok voči žalovanému s ich následným núteným vymáhaním tak, ako si svoju pohľadávku na úhradu za poskytnuté služby, vzniknutú do odstúpenia od zmluvy, dôvodne uplatnil v žalobe.
Preto súd žalobu, pokiaľ sa ňou žalobca domáhal priznania náhrady škody vo výške 31,61 eura, ktorú vyčíslil vo výške zodpovedajúcej výške mesačných poplatkov, resp. alikvotnej časti mesačného poplatku bez DPH, pripadajúcich na ním vymedzené obdobie po odstúpení od zmluvy (od 01.01.2012 do 25.04.2012), s uplatneným úrokom z omeškania z danej sumy, ako nedôvodnú zamietol. Žalobu súd zamietol aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania zo sumy 250,54 eura, ohľadne ktorej zobral žalobca žalobu späť, keďže čiastočné späťvzatie žaloby sa týkalo výlučne sumy 250,54 eura.
V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním (ohľadne sumy 250,54 eura), súd konanie postupujúc podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu ich pomernej časti, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v konkrétnej výške nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli. V prevažnej časti žalobou uplatneného nároku bolo konanie zastavené pre procesné zavinenie žalobcu, ktorý ohľadne sumy 250,54 eura zobral žalobu späť. Procesný úspech žalobcu z celkového predmetu konania predstavoval len 18 % (úspech ohľadne sumy 63,67 eura + uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy). Na základe toho by žalovanému prislúchalo právo na náhradu trov v rozsahu tzv. jeho čistého úspechu - 64 %, v ktorom rozsahu mu však súd z uvedeného dôvodu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).