Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoPr-13-2023.pdf
PDF · 106.77 KB
Case nature
Subarea
3CoPr/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: N. X., B.. XX.X.XXXX, W. XX, Š., proti žalovanej: D. B. X., N.: XX XXX XXX, L. X, X., o usporiadanie práv a povinností a vyplatenie mzdových nárokov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 12Cpr/18/2021-60, zo dňa 17.6.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanej nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanej (označujúc ju ako odporcu) povinnosť zaradiť žalobkyňu (označujúc ju ako navrhovateľku) do 8. platového stupňa so zaradením do kategórie „špecializovaná sestra vykonávajúca ošetrovateľskú starostlivosť“ s platovou tabuľkou 1.226,85 eura v súlade s mzdovými tabuľkami žalovanej platnými od 1.6.2019, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a nahradiť jej trovy konania; ďalej, aby žalovanej uložil povinnosť zaradiť žalobkyňu aj pre prípadné budúce mzdové vzťahy vždy do príslušného platového stupňa podľa odpracovaných rokov a zároveň do kategórie „špecializovaná sestra vykonávajúca ošetrovateľskú starostlivosť“ s príslušnou platovou tabuľkou, aj podľa neskorších mzdových tabuliek žalovanej, ktoré nadobudnú účinnosť v budúcnosti; a aby žalovanej uložil povinnosť vypočítať a doplatiť žalobkyni mzdový rozdiel z nesprávneho mzdového zaradenia aj za predošlé tri roky spätne počítané odo dňa podania predmetnej žaloby spolu s úrokom z omeškania počítaným od každého výplatného termínu mzdy a vypočítaným z príslušnej sumy, ktorá mala byť v jednotlivých mesiacoch vyplatená žalobkyni vo výške á% (správne 8 % - pozn. odvolacieho súdu) ročne, a to všetko v najbližšom výplatnom termíne žalovanej nasledujúcom po dni právoplatnosti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie preskúmaním žaloby dospel k záveru, že žalobný návrh nespĺňa náležitosti v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a nakoľko žalobkyňa nebola v spore zastúpená advokátom, predvolal ju na informatívny výsluch a bližšie poučenie. Pri prvom predvolaní na výsluch na termín 2.3.2022 žalobkyni doručil ako prílohu poučenie o možnosti zastúpenia zamestnanca, o jej procesných právach a povinnostiach podľa § 318 CSP s podrobným popisom jej práv a možností ich využitia; na tento výsluch sa žalobkyňa nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala súd o preloženie výsluchu na iný termín. Súd prvej inštancie ju opätovne predvolal na výsluch na termín 4.5.2022, ktorého sa žalobkyňa osobne zúčastnila; zástupcu pre konanie si nezvolila. Súd ju poučil, že body 1 a 3 žaloby sú neurčité a nevykonateľné a tiež, že je potrebné špecifikovať výšku uplatnených mzdových nárokov, čo bude v uznesení na odstránenie vád podania uvedené presne; v opačnom
prípade bude žaloba v týchto bodoch odmietnutá. Poučil ju aj o tom, že v bode 2 je jej žaloba zjavne nedôvodná, pretože súd nemôže rozhodovať o jej mzde do budúcna. Nakoľko žalobkyňa uviedla, že žalobu opraviť nevie, bola súdom opätovne poučená, že sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci alebo na advokáta, čo však žalobkyňa odmietla s tým, že u žalovanej už dlhšiu dobu nepracuje, je na dôchodku a za tých pár mesiacov sa jej to neoplatí; na žalobe preto netrvala, túto vzala v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, čo potvrdila svojím podpisom do zápisnice o informatívnom výsluchu zo dňa 4.5.2022.
4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, za súčasnej aplikácie ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a tiež s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009, zo dňa 20.8.2010, zastavil konanie, konštatujúc, že súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v danom prípade nebol potrebný, keď bola žaloba vzatá späť skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu. Pokiaľ žalobkyňa podaním zo dňa 4.5.2022 oznámila súdu, že po porade s právnikom späťvzatie žaloby berie späť, súd prvej inštancie v súlade s konštantnou judikatúrou uzavrel, že späťvzatie späťvzatia nie je možné, a teda ak žalobkyňa zobrala žalobu späť, späťvzatie už nemožno odvolať. V prípade tvrdenia žalobkyne, že späťvzatie žaloby učinila pod nátlakom, súd prvej inštancie konštatoval, že hoci sa požiadavka dostatočnej určiteľnosti petitu môže javiť ako prísna, táto platí rovnako pre žalobkyňu, ako i každého iného žalobcu a súd musí na nej v záujme zásady rovnosti strán sporu pred zákonom trvať; jej dôsledné dodržiavanie v žiadnom prípade nemožno považovať za nátlak, ale len za splnenie si svojich procesných povinností v zmysle § 216 CSP.
5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a čl. 17 CSP a tiež s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018, zo dňa 28.2.2018, tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalobou zo dňa 16.3.2020 sa domáhala usporiadania vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z v tom čase trvajúceho pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou, ktorý skončil dňa 31.12.2020. V prvom rade sa domáhala uznania svojho vzdelania na účely pracovnoprávnych vzťahov, a teda išlo o určovaciu žalobu, v prípade ktorej mal súd prvej inštancie v bode 1 a 2 bez vyslovenia konkrétnych mzdových nárokov len určiť, či tu jej právo je, alebo nie je; nešlo o nárok, ktorý by bolo potrebné vyčísliť konkrétnou sumou, keďže išlo o rozhodnutie zamestnávateľa o nemzdovom nároku. Zaradenie zamestnanca do príslušného mzdového stupňa a kategórie sa totiž odvíja od predchádzajúceho rozhodnutia o tom, či dané kritériá pre určité pracovnoprávne zaradenie sú splnené a toto rozhodnutie je následne spojené s určitým mzdovým ohodnotením. Nakoľko rozhodnutie o tom, či jej vzdelanie spĺňa alebo nespĺňa zamestnávateľom určené predpoklady pre označenie „špecializovaná sestra vykonávajúca ošetrovateľskú starostlivosť“, nie je mzdovým nárokom, v tejto časti nebolo možné vyčísliť žiadnu konkrétnu sumu. Uvedené sa týka aj bodu 2 žaloby, ktorý tiež nie je mzdovým nárokom, ale v spojení s bodom 1 je viazaný na povinnosť žalovanej akceptovať a rešpektovať jej vzdelanie; tieto body bolo ako nemzdové nároky zároveň možné spojiť do jedného bodu, v zmysle ktorého vzdelanie žalobkyne na účel pracovnoprávneho zaradenia zodpovedá pracovnému zaradeniu „špecializovaná sestra vykonávajúca ošetrovateľskú starostlivosť“.
7. Žalobkyňa mala za to, že zákonná sudkyňa zle vyhodnotila celú žalobu, nesprávne posúdila jej obsah a tiež sa nedostatočne vysporiadala s jej petitom, keď na informatívnom výsluchu celú žalobu poňala ako mzdové nároky a žalobkyňu poučila, že tieto je potrebné vyčísliť pri všetkých bodoch žaloby. Nepochopenie celej žaloby je podľa nej zrejmé i z postúpenia žaloby ako správnej žaloby Krajskému súdu v Bratislave, v ktorom prípade o nesúhlase uvedeného súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava III, na ktorý bola žaloba podaná. Nakoľko bol obsah žaloby sudkyňou nesprávne pochopený, táto na informatívnom výsluchu posudzovala neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, a teda žalobkyňa bola na základe uvedeného nesprávne usmernená, ako je potrebné petit upraviť. Prisvedčila, že jedine v bode 3, ktorý smeroval k výplate ušlej mzdy, bolo možné nárok vyčísliť, avšak o nejakom finančnom vyrovnaní je možné uvažovať až potvrdením nároku podľa bodov 1 a 2. Zdôraznila, že sudkyňa jej počas informatívneho výsluchu dvakrát zopakovala, že spor nemá šancu vyhrať, a teda rozhodne v jej neprospech a bude musieť platiť aj trovy konania žalovanej; v tejto súvislosti navrhla vypočuť si záznam o príslušnom procesnom úkone,
ktorý z daného výsluchu musel byť podľa § 98 ods. 1 CSP vyhotovený. Ďalej žalobkyňa poprela, že by ju sudkyňa poučila o jej možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, tak ako to je uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, čo považovala za hrubé porušenie § 160 ods. 2 CSP. S poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 CSP zdôraznila, že má právo na nezávislého a nestranného sudcu, pričom zákonná sudkyňa v danom prípade konala nedobromyseľne a nie nestranne. Na informatívnom výsluchu jej totiž ani neoznámila, z akého dôvodu je jej nárok z právneho hľadiska nedôvodný, čo je v zmysle § 138 CSP nevyhnutné, napriek tomu ju ubezpečovala, že rozhodne v jej neprospech. Podotkla, že k späťvzatiu žaloby nedošlo jej písomným podaním adresovaným súdu.
8. Podľa mienky žalobkyne ju tak sudkyňa nesprávnym procesným postupom dotlačila do toho, že nakoniec súhlasila so späťvzatím žaloby, nakoľko ako osoba bez právneho vzdelania je náchylná považovať súd za dôveryhodnú autoritu, ktorú je potrebné rešpektovať; mala za nelogické zotrvať na svojom nároku, keď jej zo strany súdu bolo oznámené, že bude rozhodnuté v jej neprospech. V skutočnosti však súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, keď v rozpore s § 138 CSP upustil od svojej nestrannosti a postavil sa pri ochrane záujmov výlučne na stranu žalovanej, keď jediným záujmom sudkyne bolo, aby žalobkyňa zobrala žalobu späť, čo žalobkyňa vnímala ako jej snahu uľahčiť si rozhodovanie vo veci. Uviedla, že by bolo nelogické, aby sa svojho nároku domáhala od marca 2020, v januári 2022 podala sťažnosť na prieťahy v konaní a následne bez akéhokoľvek vzdoru vzala svoju žalobu späť. Zopakovala, že uvedený neuvážený krok vykonala len z dôvodu nátlaku sudkyne, pričom uvedené údajne nie je možné vziať späť. K tomuto uviedla, že ihneď po informatívnom výsluchu sa telefonicky poradila s právnikom a bezodkladne sa dostavila do podateľne Okresného súdu Bratislava III, kde urobila podanie o tom, že si neželá vziať svoju žalobu späť. Podľa nej zákonná sudkyňa v danom prípade zneužila, že žalobkyňa nebola zastúpená advokátom, pričom podotkla, že v prípade vyhovenia jej odvolaniu v ďalšom konaní určite zastúpená advokátom bude, nakoľko mala za to, že v opačnom prípade súd jej práva chrániť nebude. Napokon zdôraznila, že zo strany súdu nedošlo ani len k doručovaniu žaloby protistrane na vyjadrenie v zmysle § 167 CSP, z čoho rovnako vyplýva, že sudkyňa nevystupovala nestranne. V súvislosti s nestrannosťou poukázala i na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne na rozhodnutia vo veci Bochan v. Ukraine č. 7577/02, zo dňa 3.5.2007, Parlov-Tkalčić v. Croatia č. 24810/06, zo dňa 22.12.2009 a Daktaras v. Lithuania č. 42095/98, zo dňa 10.10.2000. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti mala za to, že konanie voči jej osobe nebolo spravodlivé. Záverom uviedla, že v prípade jej neúspechu v odvolacom konaní sa obráti na Ústavný súd Slovenskej republiky a následne i na Európsky súd pre ľudské práva.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považovala jej odvolanie za účelové a nedôvodné a odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí procesnými ani právnymi vadami, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní; naopak ho považovala v celom rozsahu za správne a riadne odôvodnené, a to najmä s poukazom na preukázateľné poučenie žalobkyne zo strany súdu, ako i jej späťvzatie žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou po tom, ako ju súd prvej inštancie o uvedenej možnosti poučil na informatívnom výsluchu dňa 4.5.2022. Odvolací súd sa s uvedeným postupom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.
12. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
15. Podľa § 130 CSP súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
16. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
17. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
21. Podľa § 160 ods. 2 CSP súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
22. Podľa § 167 ods. 1 CSP ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
23. Podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
24. Základným predpokladom meritórneho prejednania veci je formálne spôsobilá žaloba, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení § 127 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého z nej musí byť nepochybne zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a musí byť podpísaná žalobcom. V zmysle ustanovenia § 132 CSP, ktoré upravuje osobitné náležitosti žaloby, musí táto tiež obsahovať označenie strán sporu, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe majú byť zo strany žalobcu pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť. Takto ustanovené všeobecné a osobitné náležitosti žaloby musia zo žaloby jednoznačne vyplývať, prípadne majú byť uvedené spôsobom, ktorý umožňuje súdu vyvodiť tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností z textu žaloby. Pri skúmaní splnenia náležitostí žaloby pritom súd nepostupuje prísne formálne, naopak, v zmysle ustanovení čl. 11 ods. 1 CSP a § 124 ods. 1 CSP hodnotí každé podanie strany podľa jeho obsahu.
25. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit (žalobný návrh). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok požadovaného rozsudku; zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh výroku súdneho rozhodnutia, zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť, a tým aj vykonateľnosť výrokov rozsudkov. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné
a aby mohli nastať žalobcom zamýšľané účinky (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2012, sp. zn. 7 Cdo 122/2011).
26. V sporovom konaní dominuje dispozičný princíp; konanie sa začína iba doručením žaloby, prípadne návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tak dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného; v ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí; výnimkou je späťvzatie žaloby pred predbežným prejednaním sporu alebo pred pojednávaním. Aj keď je späťvzatie žaloby vo výlučnej dispozícii žalobcu, súd ho na tento úkon bezprostredne vyzve, ak je zo skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná; žalobca takouto výzvou zo strany súdu však nie je viazaný.
27. Späťvzatie žaloby predstavuje procesný úkon, pričom rozhodujúci je vždy prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby žalobca nemôže dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne. Pokiaľ žalobca vezme žalobu späť, nemôže dodatočne späťvzatie žaloby odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (k tomu aj R 60/1999). V prípade procesných úkonov nie je prípustná analogická aplikácia hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov; prípadné vady procesných úkonov tak súd posudzuje vždy podľa predpisov procesného práva. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné predpisy spájajú (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009). Ak teda žalobca vezme svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo; uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká, a teda ho možno na súde uplatniť znova (k tomu aj R 54/1992).
28. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobkyňu celkom dvakrát predvolal na informatívny výsluch, a to prvýkrát na termín 2.3.2022 a druhýkrát na termín 4.5.2022. Predvolanie na informatívny výsluch na termín 2.3.2022 bolo žalobkyni doručené spolu s pučením o možnosti zastúpenia zamestnanca a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 318 CSP, čo vyplýva z doručenky na č. l. 44 súdneho spisu. Súčasťou poučenia je okrem iného i poučenie o možnosti dať sa v spore zastupovať zástupcom, advokátom, odborovou organizáciou, či Centrom právnej pomoci. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že na žiadosť žalobkyne bol určený nový termín informatívneho výsluchu, a to 4.5.2022. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu zo dňa 4.5.2022 vyplýva, že súd poučil žalobkyňu o jej procesných právach, a to podľa § 130, § 137, § 138, § 144 a § 145 CSP. Následne ju poučil o tom, že v bode 2 je jej žalobný návrh zjavne nedôvodný, nakoľko súd nemôže rozhodovať o jej mzde do budúcna a body 1 a 3 sú neurčité a nevykonateľné, s tým, že je potrebné presne špecifikovať výšku uplatnených mzdových nárokov; zároveň ju súd prvej inštancie poučil, že na odstránenie vád podania bude žalobkyňa vyzvaná súdom písomne; inak bude jej žaloba v uvedených bodoch odmietnutá. Žalobkyňa na uvedené reagovala tak, že u žalovanej dlhodobo nepracuje, je na dôchodku a za tých pár mesiacov sa jej to neoplatí s tým, že žalobu sama nevie opraviť. Súd prvej inštancie ju opätovne poučil, že sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci alebo na advokáta, čo žalobkyňa odmietla. Následne ju súd poučil, že si to môže rozmyslieť a v prípade, ak na žalobe ďalej netrvá, môže ju zobrať späť. Na otázku súdu, či naďalej trvá na žalobe, žalobkyňa uviedla, že na žalobe netrvá, túto berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť; pri uvedenom sa nachádza i vlastnoručný podpis žalobkyne. Žalobkyňa vlastnoručným podpisom potvrdila i to, že po oboznámení sa s obsahom zápisnice nemá proti jej obsahu námietky. Predmetná zápisnica bola skončená o 12:45 hod. Žalobkyňa následne v podaní doručenom osobne do podateľne súdu prvej inštancie dňa 4.5.2022 o 14:47 hod. vzala svoj podpis na zápisnici z pojednávania dňa 4.5.2022 späť. Uvedené odôvodnila tým, že na pojednávaní nemala možnosť poradiť sa s právnikom a overiť si pravdivosť údajov, ktoré jej poskytla sudkyňa, pričom v danom okamihu ako právne neznalá osoba nedokázala vyhodnotiť správnosť svojho konania. Uviedla, že zápisnicu podpísala pod nátlakom sudkyne, ktorá ju uviedla do omylu poskytnutím jej informácie, že nemá šancu predmetný súdny spor vyhrať. Po porade s právnikom však trvala na späťvzatí svojho podpisu a žiadala o vyrozumenie, ako má postupovať pri oprave žaloby s tým, že v ďalšom konaní bude mať právne zastúpenie. Súd prvej inštancie následne z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou konanie zastavil; v odôvodnení rozhodnutia ohľadom
podania žalobkyne zo dňa 4.5.2022 konštatoval, že späťvzatie späťvzatia žaloby nie je možné a zároveň, že požiadavku dostatočnej určitosti petitu, hoci sa môže javiť ako prísna, nie je možné považovať za nátlak, ale len za plnenie procesných povinností.
29. Odvolací súd potvrdzuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ak na základe prejavu vôle žalobkyne vyjadrenom na informatívnom výsluchu dňa 4.5.2022, na ktorom vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, čo potvrdila vlastnoručným podpisom, predmetné konanie zastavil. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ žalobkyňa vzala žalobu späť, nemôže dodatočne namietať, že konala v omyle, prípadne, že si nebola vedomá účinkov tohto úkonu; žalobkyňa tak nemôže dodatočne späťvzatie žaloby odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že späťvzatie späťvzatia žaloby nie je možné, jeho záver bol správny.
30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom štádiu konania už nemožno napraviť nedostatky žaloby vytýkané žalobkyni súdom prvej inštancie predtým, ako svoju žalobu vzala späť; skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní smerujúce k oprave žaloby preto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné a týmito sa ďalej nezaoberal.
31. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalobu vzala späť z dôvodu nátlaku zákonnej sudkyne, s uvedeným sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu zápisnice o informatívnom výsluchu zo dňa 4.5.2022 je zrejmé, že tento výsluch sa konal práve za účelom poučenia žalobkyne o vadách jej žaloby, s tým, že o tom, ako majú byť vady odstránené, bude žalobkyňa poučená i písomne. Konkrétne ju oboznámil s tým, že jej žalobný návrh trpí vadami neurčitosti a nevykonateľnosti a tiež, že v bode 2 žaloby je táto zjavne nedôvodná. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami (§ 130, § 138 CSP) a nie je možné ho vyhodnotiť ako nátlak zákonnej sudkyne, a to ani pokiaľ ide o poučenie žalobkyne o nedostatkoch jej žaloby, ani o poučenie, že jej žaloba je v časti zjavne nedôvodná. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobkyňu poučil o tom, že môže žalobu vziať späť, žalobkyňa nebola povinná tak urobiť, ale mala možnosť na žalobe zotrvať, v ktorom prípade by bola súdom písomne vyzvaná na odstránenie vád žaloby. Žalobkyňa však vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť; súdu prvej inštancie tak neostalo iné, ako s ohľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým bol viazaný, konanie zastaviť. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred pojednávaním, resp. pred predbežným prejednaním sporu, súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v zmysle s § 146 ods. 1 veta druhá CSP nebol potrebný.
32. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalobkyne, že súdom prvej inštancie nebola poučená o jej možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci tak, ako to uviedol v napadnutom uznesení. Ako už odvolací súd uviedol, z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola o jej procesných právach a povinnostiach, vrátane jej možnosti zastúpenia okrem iného i Centrom právnej pomoci, poučená, a to zároveň s predvolaním na informatívny výsluch na termín 2.3.2022. O jej možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci bola súdom prvej inštancie poučená aj opätovne, a to na informatívnom výsluchu dňa 4.5.2022, čo vyplýva zo zápisnice z uvedeného výsluchu, voči ktorej obsahu žalobkyňa nemala žiadne námietky, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.
33. Napokon v prípade námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie nekonal nestranne, keď žalobu nedoručil na vyjadrenie protistrane, aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 167 CSP súd doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk v prípade, ak neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania. Je tak zrejmé, že v prvom rade súd prvej inštancie skúma, či žaloba spĺňa zákonné náležitosti a v prípade, ak nie, postupuje podľa príslušných ustanovení na odstraňovanie vád podania. Až keď žaloba spĺňa zákonné náležitosti, a teda ak túto súd neodmietol podľa § 129 CSP, prípadne ak nerozhodol o zastavení konania, postupuje súd prvej inštancie v konaní ďalej, v rámci ktorého postupu okrem iného doručí žalobu s prílohami na vyjadrenie žalovanému. V danom prípade však z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie sa v čase späťvzatia žaloby nachádzalo len v štádiu skúmania žaloby a jej zákonných náležitostí, pričom je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne trpí nedostatkami a za účelom ich odstránenia predvolal žalobkyňu na informatívny výsluch, kde ju o vadách žaloby poučil. Nakoľko žalobkyňa na informatívnom výsluchu vzala žalobu späť, na základe čoho súd prvej inštancie konanie zastavil, je zrejmé, že konanie sa nedostalo do štádia, v ktorom by bol súd prvej inštancie povinný doručiť žalobu a jej prílohy na vyjadrenie protistrane; nemožno tak uvedené vyhodnotiť ako nestrannosť zákonnej sudkyne.
34. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzatvára, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala z procesného hľadiska v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenémusubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).