Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd G., sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: K., proti žalovanému: R., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 19.500,00 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e .

III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. -35 zo dňa 02.07.2021.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 18.06.2021 na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že Zmluva o pôžičke a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvorené dňa 25.06.2019 sú neplatné a určenia, že nasledujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, vedené na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie D. (tieto nehnuteľnosti ďalej spoločne a jednotlivo tiež len ako „Nehnuteľnosť“ alebo „Nehnuteľnosti“), nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného:

a) stavba rodinného domu so súpisným číslom 277, postavená na pozemku s parc. č. V. b) pozemok s parc. č. V. orná pôda o výmere 1.155 m2, c) pozemok s parc. č. V. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 435 m2, d) pozemok s parc. č. V., záhrada o výmere 500 m2, e) pozemok s parc. č. V., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 441 m2, f) pozemok s parc. č. V. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 301 m2, g) pozemok s parc. č. V. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, h) pozemok s parc. č. V., zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2.

2. Spolu so žalobou žalobca predložil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam, t.j. výkonu dobrovoľnej dražby a nepokračovať vo výkone dobrovoľnej dražby k Nehnuteľnostiam.

3. Žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.06.2019 Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalovaný ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 19.500,00 Eur, ktorá mala byť splatná do 05.08.2019. Súčasne uzavreli žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ na zabezpečenie predmetnej pôžičky

Zmluvu o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam (ďalej tiež len ako „Záložná zmluva“). V zmysle ust. čl. IV. ods. 3 Záložnej zmluvy bol žalovaný oprávnený podať návrh na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností najskôr dňa 06.08.2019 za predpokladu, že pôžička nebude žalobcom vrátená. V opačnom prípade bol žalovaný povinný vydať všetky rovnopisy Záložnej zmluvy žalobcovi. Žalobca považuje Zmluvu o pôžičke i Záložnú zmluvu za absolútne neplatné, pretože zo strany žalovaného nikdy reálne nedošlo k plneniu podľa Zmluvy o pôžičke, t.j. žalovaný žalobcovi nikdy reálne neodovzdal finančnú pôžičku vo výške 19.500,00 Eur. Keďže nevznikol platne vzťah v zmysle Zmluvy o pôžičke, nemohla platne vzniknúť ani Záložná zmluva na Zmluvu o pôžičke viazaná. Napriek tomu podal žalovaný neoprávnene návrh na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a dosiahol tak na základe Záložnej zmluvy zápis svojho záložného práva k Nehnuteľnostiam, ktoré je na príslušnom liste vlastníctva zapísané pod H. Žalovaný dokonca zaslal žalobcovi Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16.04.2021, ktorou vyzval žalobcu na úhradu pohľadávky vo výške 19.500,00 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky. Žalovaný tak vymáha neexistujúcu pohľadávku a hrozí žalobcovi začatím výkonu záložného práva, ktoré si neoprávnene zapísal do katastra. Žalobca v odpovedi na výzvu vyzval žalovaného na upustenie od akýchkoľvek právnych krokov vzťahujúcich sa k neplatnej Zmluve o pôžičke a Záložnej zmluve, ďalej na vrátenie všetkých exemplárov Záložnej zmluvy a úhradu zmluvnej pokuty vo výške 19.500,00 Eur. Na výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca zistil, že na liste vlastníctva č. XX vedenom pre katastrálne územie D. je k Nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve zapísaná poznámka „D.: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom R., nar.: XX.XX.XXXX, L. formou dobrovoľnej dražby - XXX/XX“. Žalovaný začal neoprávnene vykonávať dobrovoľnú dražbu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol žalobca ďalej, že podľa neho nastala potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, vyplývajúca z toho, že žalovaný si neoprávnene nechal zapísať záložné právo na základe neplatnej Zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy. Začal s výkonom záložného práva a vymáha tak neexistujúcu pôžičku. Uvedený stav jednoznačne osvedčuje, že v danom prípade existuje hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy žalobcu z dôvodu neoprávneného začatia výkonu záložného práva žalovaným k neexistujúcej pohľadávke.

4. Uznesením č.k. -35 zo dňa 02.07.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a nepokračovať vo výkone dobrovoľnej dražby k Nehnuteľnostiam. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2021.

5. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Malacky. Uviedol, že žalobca prioritne žaluje neplatnosť zmluvy o pôžičke a miestne príslušný by tak podľa neho mal byť súd určený podľa bydliska žalovaného. V zmysle je namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie výlučne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej a súčasne podľa je súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, príslušný aj na konanie o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná osobitná miestna príslušnosť podľa . Súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil, že námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným nie je dôvodná, keďže v konaní je daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Malacky, pretože žalobca sa okrem iného domáha tiež určenia, že Nehnuteľnosti v obvode súdu nie sú zaťažené záložným právom, t.j. spor sa týka vecného práva k nehnuteľnosti v obvode tunajšieho súdu. Keďže súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalovaného, s poukazom na , na ňu neprihliadal a spor prejednal a rozhodol s tým, že neprihliadnutie na námietku odôvodnil v tomto odseku rozsudku.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že nárok žalobcu považuje za umelo vykonštruovaný a nedôvodný. Skutkové okolnosti uvedené žalobcom nie sú pravdivé a sú neúplné, s cieľom zaviesť súd. So žalobcom sa žalovaný zoznámil tak, že ponúkal na predaj rodinný dom v D. a žalobca ho v roku 2018 kontaktoval s tým, že má záujem. Strany sa dohodli, že časť ceny bude žalobca financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru, pre ktoré účely bol dom ohodnotený na 400.000,00 Eur. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 225.000,00 Eur. Financujúca banka ponúkla žalobcovi úver vo výške 202.500,00 Eur, s čím žalobca nepočítal a preto nasledujúce rokovania ohľadom rodinného domu trvali takmer rok. Žalobca prosil žalovaného, aby dom nepredával nikomu inému. Vzhľadom na okolnosti postupne so žalobcom nadviazal žalovaný v podstate priateľský vzťah a žalobca sa mu zveril, že by si po kúpe rodinného domu tento chcel zrekonštruovať. V rámci stretnutí ohľadom predaja rodinného domu sa žalobca žalovaného opýtal, či by mu po vyplatení kúpnej ceny nebol ochotný požičať cca 20.000,00 Eur na rekonštrukciu, čo si chcel žalovaný ešte premyslieť. Keďže žalobca všetky termíny

vždy dodržal a žalovaný uňho videl len seriózne jednanie, získaval si postupne žalovaného dôveru. Keď žalobca požiadal žalovaného, či by mu mohol uhradiť časť kúpnej ceny domu aj v hotovosti, žalovaný súhlasil, pričom táto úhrada prebehla v troch splátkach po 3.000,00 Eur, 10.000,00 Eur a 9.500,00 Eur. Pre žalovaného nebol podstatný dôvod pre tento postup žalobcu, ale len či budú hotovostné platby uhradené pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy. Keď žalovaný videl, že žalobca mu skutočne hradí kúpnu cenu v hotovosti a plní, na čom sa dohodli, prisľúbil žalobcovi, že mu požičia sumu vo výške 19.500,00 Eur. Keď mu žalobca priniesol dňa 19.06.2019 časť ceny vo výške 10.000,00 Eur a túto mu odovzdal, žalovaný mu ju po prepočítaní dal naspäť a prenechal ako pôžičku. Na druhý deň rovnako postupoval aj s odovzdanou sumou 9.500,00 Eur. K naplneniu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu teda došlo. So žalobcom boli dohodnutí na vrátení požičanej sumy do 05.08.2019. Peniaze mal žalobca potrebovať, aby mohol hneď začať s rekonštrukciou. Strany sa dohodli, že v deň podpisu kúpnej zmluvy zároveň podpíšu aj zmluvu o pôžičke, kde bude celý priebeh pôžičky zachytený. Zároveň sa dohodli na uzavretí záložnej zmluvy, aby mal žalovaný vzhľadom na výšku požičiavanej sumy nejakú poistku. Všetky spomínané zmluvy sa podpísali 25.06.2019 u notára, žalovaný podpisoval záložnú zmluvu s financujúcou bankou 21.06.2019. Problém začal žalovaný tušiť, keď sa žalobca dňa 05.08.2019 neozval s vrátením pôžičky a vyhýbal sa stretnutiam so žalovaným. Najprv sa vyhováral, potom prestal komunikovať úplne. Preto mu žalovaný korektne zaslal výzvu z 09.07.2020, avšak žalobca zjavne získaný čas využil na hľadanie advokáta, aby sa vyhol svojej platobnej povinnosti. Výzva sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a preto dňa 02.09.2020 pristúpil k návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Vklad bol povolený dňa 10.09.2020 pod č. H.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zmluva o pôžičke bola uzavretá 6, resp. 5 dní po skutočnom odovzdaní peňazí, pričom žalobca v zmluve potvrdil vlastnoručným osvedčeným podpisom, že celú uvedenú peňažnú čiastku prevzal. Je možné, že práve z tohto dôvodu žalobca súdu spolu so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil zmluvu o pôžičke, keď sám potvrdil, že k naplneniu zmluvy o pôžičke došlo. Nie je zrejmé, prečo by žalobca deklaroval prevzatie finančných prostriedkov, ak by mu žalovaný tieto prostriedky nepožičal a tiež prečo by uzatváral záložnú zmluvu, v ktorej opätovne deklaroval prevzatie financií od žalovaného. Konanie žalobcu spočívajúce v podaní žaloby považuje žalovaný za vyslovene účelové, majúce za cieľ zbaviť sa platobnej povinnosti voči žalovanému, navyše nekorektným spôsobom odporujúcim dobrým mravom. Žalovaný napokon, hoci to pôvodne nemal v úmysle, podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu o zaplatenie 19.500,00 Eur. Súčasne súdu navrhol zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

7. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou miestnej nepríslušnosti žalovaného, keďže sa spor týka vecného práva k nehnuteľnosti, kde je daná výlučná miestna príslušnosť bez ohľadu na to, že súčasťou žaloby je tiež určenie neplatnosti právnych úkonov. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaný mu nikdy neodovzdal finančnú pôžičku vo výške 19.500,00 Eur. Zmluvu o pôžičke pripravoval žalovaný a žalobca nemal možnosť meniť podmienky v nej uvedené, pretože všetky dokumenty mu boli predložené až pred podpisom u notára. Žalobca dôveroval žalovanému, že mu finančné prostriedky odovzdá, preto zmluvu o pôžičke v tomto znení, napriek jej rozporu so skutočnosťou, podpísal. V rovnaký deň sa podpisovala aj kúpna zmluva a žalobca sa obával, že ak by odmietol zmluvu o pôžičke v predloženom znení podpísať, žalobca by mohol odmietnuť podpísať kúpnu zmluvu. Žalobca skutočne zaplatil žalovanému časť kúpnej ceny v hotovosti, a to vo výške 10.000,00 Eur dňa 19.06.2019 a vo výške 9.500,00 Eur dňa 20.06.2019. Nie je však pravda, že by mu uvedené sumy žalovaný po ich prepočítaní odovzdal. Žalovaný trval na tom, že finančné prostriedky žalobcovi odovzdá až po podpise zmlúv, avšak tieto mu už potom neodovzdal, a tak neprišlo k reálnemu kontraktu. Nie je ani pravdou, že by žalobca potreboval prostriedky na rekonštrukciu. Žalobca nemá voči žalovanému žiadnu platobnú povinnosť. Je to práve žalovaný, kto sa snaží neoprávneným spôsobom získať od žalobcu finančné prostriedky prostredníctvom vrátenia pôžičky, ktorú nikdy neposkytol.

8. Žalovaný v duplike poukázal na skutočnosť, že žalobcovo vyjadrenie nie je podložené žiadnym dôkazom, ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdení, dokonca súdu nepredložil ani zmluvu o pôžičke, ktorej neplatnosť namieta. Žalobca svoj domnelý nárok uplatnil na súde voči žalovanému až po splatnosti jeho dlhu voči žalovanému. Žalobca viac ako dva roky nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby bránil svoje údajné práva a nenapadol platnosť zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy. Naproti tomu žalovaný priebežne podnikal právne kroky za účelom dosiahnutia splnenia záväzku žalobcom, žiadal žalobcu o úhradu opakovane telefonicky i písomne a následne pristúpil k vkladu jeho záložného práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca podal riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu katastra zo dňa 10.09.2020, ktorým bol vklad záložného práva do katastra povolený. Žalobu

podal žalobca až 18.06.2021, teda po dvoch rokoch a v čase, kedy už žalovaný reálne podnikal kroky smerujúce k úhrade jeho pohľadávky. Už z uvedenej chronológie je zjavná účelovosť konania žalobcu, ktorý navyše na preukázanie svojich tvrdení nepredložil jediný dôkaz. Celá jeho žaloba i replika sú založené výhradne na jeho skutkových tvrdeniach, ktoré nemajú oporu v dôkazoch, ktoré následne predložil žalovaný a ktoré žalobca vedome pred súdom zatajil, aby dosiahol nariadenie neodkladného opatrenia. Kto zmluvu o pôžičke pripravil, je úplne irelevantné, podstatné je, že obsahuje podmienky, na ktorých sa strany dohodli, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi, navyše pred notárom. Nie je pravdou, že by žalobca nemal možnosť do návrhu zmluvy zasahovať alebo meniť podmienky. Tvrdenia žalobcu o jeho obave z následkov nepodpísania zmluvy o pôžičke vo vzťahu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy sú absurdné. Žalobca nepreukázal žiadnu tieseň, ktorá by ho dotlačila k podpisu oboch zmlúv, ktorých platnosť namieta. Účel použitia prostriedkov zo strany žalobcu nebol v zmluve o pôžičke špecifikovaný, žalobca však tvrdil, že ich potrebuje na rekonštrukciu. Žalovaný tiež namietol procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, keď možnosť podania takej žaloby nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. K návrhu na určenie, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, zopakoval žalovaný, že zmluva o pôžičke vznikla, peňažné prostriedky boli žalobcovi odovzdané a v nadväznosti na vznik tejto zmluvy bola platne uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva.

9. Súd uznesením č.k. -106 zo dňa 19.05.2022 zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, pretože nebolo preukázané, že by sa pomery medzi stranami zmenili oproti stavu v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia.

10. Súd nariadil termín pojednávania na 02.10.2023, kde vec v neprítomnosti neospravedlneného žalobcu prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Odpoveď na predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 08.06.2021 s dokladom o doručovaní, Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 16.04.2021, Zmluva o zriadení záložného práva nehnuteľnosti 25.06.2019, Výpis z LV č. XX k.úz. D.F., Kúpna zmluva z 25.06.2019, Zmluva o pôžičke z 25.06.2019, Predžalobná výzva z 09.07.2020 s vrátenou obálkou podacím lístkom, Návrh na vklad záložného práva do KN, Zmluva o postúpení pohľadávky z 31.05.2023, Dohoda o urovnaní z 03.02.2023, Notárska zápisnica U.

11. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že so žalobcom uzavreli formou notárskej zápisnice dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade v 12 splátkach. Pohľadávku voči žalobcovi následne postúpil na pána T., podľa ktorého ešte ostáva niečo zaplatiť. Keďže žalovaný má svoju pohľadávku voči žalobcovi vyrovnanú jednak žalobcom a jednak dohodou s pánom T., zobral vzájomnú žalobu voči žalobcovi v celosti späť. O späťvzatí vzájomnej žaloby rozhodol súd tak, že konanie v tejto časti v súlade s ust. zastavil.

12. Po dokazovaní vykonanom na nariadenom pojednávaní súd dospel k nižšie uvedeným skutkovým zisteniam, ktoré právne posúdil, ako nasleduje.

13. Po späťvzatí vzájomnej žaloby a zastavení konania v tejto časti ostali predmetom konania tri samostatne uplatnené nároky žalobcu: na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.2019, na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.06.2019 a na určenie, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

14. V čase rozhodovania súdu bolo na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D. zapísané vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam v celosti (1/1) v prospech G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M.. XXX., a to titulom kúpnej zmluvy H. právoplatne zavkladovanej do katastra nehnuteľností dňa 13.02.2023. V časti C predmetného listu vlastníctva je zapísané a) záložné právo v prospech spoločnosti E. na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na pozemok V. a rodinný dom sč. XXX na V. v zmysle Záložnej zmluvy H., právopl. 27.06.2019; a b) záložné právo v prospech záložného veriteľa D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ĽZ.a zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.2019 na pozemok V. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/4 a rodinný dom sč. XXX na C-KN parc.č. XXX/X a XXX/X, právopl. 10.09.2020 - 499/20, a to tiež na základe Q. - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2023 záložného práva H. z postupcu R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.

15. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Ustanovenie nielen vymenúva niektoré (typické) druhy žalôb, ale zároveň pre určité druhy žalôb vymedzuje podmienky ich prípustnosti. Podľa písm. d) cit. ust. je žaloba na určenie právnej skutočnosti prípustná, ak vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Právnymi skutočnosťami sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť ( ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov pripúšťa nová právna úprava žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Oproti pôvodnej právnej úprave v tak nová úprava rozlišuje žaloby na určenie práva ( ) a žaloby na určenie právnej skutočnosti ( ). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti, ako je vyššie uvedené, podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.

17. Rovnako judikoval Najvyšší súd SR publikovaným uznesením z 20. októbra 2022 sp. zn. , kde uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti ) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa a jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia dovolací súd uviedol, že v prípade tzv. určovacích žalôb je správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v v porovnaní s . Kým ustanovenie podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ustanovenie podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Dovolací súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že existuje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá bez akýchkoľvek pochybností považuje žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov podané po 1. júli 2016 za žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa , ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu a právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občiansko-právneho, ako aj obchodno-právneho kolégia NS SR.

18. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.2019 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.06.2019, ktoré obe boli uzavreté žalobcom a žalovaným. Vo svojich podaniach pritom neuvádza, z ustanovenia akého právneho predpisu odvodzuje svoje právo domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti a zo žiadneho ustanovenia či už alebo iného právneho predpisu nevyplýva právo dlžníka domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, ani právo záložcu (resp. pôvodného záložcu) či záložného dlžníka podať žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobu je tak nutné v tejto časti (o určenie neplatnosti právnych úkonov, t.j. o určenie právnych skutočností) pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre jej podanie zamietnuť. Súd dodáva, že odmietnutie žaloby neprichádzalo do úvahy, pretože tu nie sú splnené podmienky ust. 129 pre odmietnutie podania; zo žaloby totiž bolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, bola úplná a zrozumiteľná.

19. V ostávajúcej časti žaloby sa žalobca domáhal určenia, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalobcu. Povahou sa jedná o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle ust. , teda o procesne prípustnú žalobu. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby po procesnej stránke je, že strany majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný.

20. Naliehavý právny záujem o určenie práva je daný najmä tam, kde by bez takého určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto súčasne daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.

21. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

22. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. , 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. ).

23. Ako je už vyššie uvedené, od podania žaloby s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene v osobe vlastníka Nehnuteľností (z titulu uzavretia Kúpnej zmluvy H., právoplatnej dňa 13.02.2023), ako aj v osobe záložného veriteľa (z titulu uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a D. T.). Žalobca pritom nijakým spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal, aký má v čase

rozhodnutia súdu, a teda po prevode jeho vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam, teda akým konkrétnym spôsobom je prípadné vyhovujúce rozhodnutie súdu spôsobilé čokoľvek zmeniť na jeho právnom postavení či aké konkrétne jeho právo je či by bolo bez vykonaného určenia ohrozené. Uvedené platí o to viac, že sa žalobca domáha určenia, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, čo v čase rozhodnutia súdu ani nie sú, pretože ich z titulu postúpenia pohľadávky zaťažuje záložné právo len v prospech osôb odlišných od žalovaného. Ani na túto zmenu žalobca nijakým spôsobom nereflektoval či už príslušnými procesnými návrhmi smerujúcimi k zmene subjektu na strane žalovaného, resp. k zmene žaloby alebo zdôvodnením jeho naliehavého právneho záujmu práve na takom určení neexistencie práva žalovaného k Nehnuteľnostiam, akého sa svojou žalobou domáha. Súd tak pre procesnú pasivitu žalobcu, pokiaľ ide o tvrdenie a preukázanie jeho naliehavého právneho záujmu nevyhnutne dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení požadovanom žalobcom nie je daný a jeho žalobu tak i vo zvyšnej časti bez jej meritórneho skúmania zamietol.

24. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

25. Keďže súd žalobu žalobcu v celosti zamietol, zrušil s poukazom na ust. aj neodkladné opatrenie, ktoré v zmysle návrhu žalobcu nariadil uznesením č.k. -35 zo dňa 02.07.2021.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kombinoval súd kritériá pre priznanie náhrady uvedené vyššie, t.j. úspech v konaní a zavinenie jeho zastavenia. Pokiaľ ide o žalobu, žalovaný bol v tejto časti konania plne úspešný, pretože žaloba smerujúca proti nemu bola v celosti zamietnutá, a tak mu patrí nárok na náhradu trov konania. V časti vzájomnej žaloby došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie vzájomnej žaloby žalovaným, avšak súd dospel k záveru, že i tu patrí nárok na náhradu trov konania žalovanému. K späťvzatiu žaloby totiž žalovaný pristúpil z toho dôvodu, že so žalobcom uzavrel Dohodu o urovnaní a následne svoju pohľadávku z tejto Dohody postúpil na tretiu osobu, ktorej žalobca pohľadávku ďalej spláca. Zavinenie na zastavení konania tak nemožno pripísať žalovanému, ale práve žalobcovi, ktorý pohľadávku žalovaného začal splácať až po podaní vzájomnej žaloby. Náhradu trov konania preto aj v tejto časti súd priznal žalovanému. Súd vzhľadom na uvedené žalovanému jedným výrokom priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a. sa týkajú procesných podmienok, b. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).