Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoCsp-35-2022.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Subarea
4CoCsp/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Inkasáreň, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 777 974, zast. advokátkou Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: F. A., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. J., štátny občan SR, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.04.2022 č.k. 4Csp/72/2021-62, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom na upomínacie konanie, doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 20.7.2021 ako súdu prvej inštancie, sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 70,70 eur /cestovné 0,70 eur a sankcia za porušenie Prepravného poriadku žalobcu 70,- eur/ a príslušenstvo/, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 09.01.2021 do zaplatenia a náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá/, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 08.01.2021 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. XX bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky podľa Prepravného poriadku nevykonal. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola uvedená pohľadávka, vyplývajúca z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX voči žalovanému na neho postúpená. Žiadal priznať trovy konania a právneho zastúpenia. V návrhu označil za prostriedky procesného útoku: Prepravný poriadok, výpis z obchodného registra, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobná výzva, ako uložené v registri Okresného súdu Banská Bystrica OpP č. 10 OpP 21/2019, 10OpP 4/2021 a 10OpP 31/2021. Z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu, vydaného v upomínacom konaní podľa osobitného predpisu, žalovanému, na návrh žalobcu bola vec postúpená na konanie a rozhodnutie všeobecnému súdu /súdu prvej inštancie/ dňa 28.10.2021 spolu s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 08.01.2021, predžalobnou výzvou zo dňa 06.05.2021 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2021.
3. Žalovaný sa k žalobe s prílohami napriek výzve súdu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
4. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Podľa písomného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku Bratislava a. s. /VS č. XXXXXXXX/ žalovaný dňa 08.01.2021 o 14:46 hod. cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. XX, voz č. XXXX, na úseku zastávok Račianske mýto - Krížna ulica bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly
úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur ani prirážky podľa Prepravného poriadku vo výške 70,- eur nevykonal. Listom zo dňa 29.04.2021 žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur /v oznámení špecifikovanú ako: zn. XXXXXXXX, dátum 8.1.2021, čas 14:46, linka 25, cestovné 0,70 eur, prirážka 70,- eur, ostatné 0,- eur a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu postupníka /žalobcu/, na ktorý má dlh uhradiť. Listom zo dňa 06.05.2021, označeným ako predžalobná upomienka, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaného na úhradu sumy v celkovej výške 140,76 eur /pohľadávka, trovy, zákonný úrok, poštovné/ v lehote do 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Doručenie ani jednej z písomností žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukazoval. Po právnej stránke žalobu posúdil podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, § 524 ods. 1 a 2 OZ, § 526 ods. 1 a 2 OZ, § 488 OZ, § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave /ďalej len „ZoCD“/, § 14 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 ZoCD, § 16 ods. 1 až 5 ZoCD, § 17 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 ZoCD, § 121 ods. 3 OZ a čl. 2 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len „C.s.p.“/.
5. Z vykonaných dôkazov, vymedzených/navrhnutých stranou žalobcu, mal súd prvej inštancie za preukázané, pri procesnej pasivite žalovaného, že žalovaný dňa 08.01.2021 použil dopravný prostriedok MHD v Bratislave, autobus č. XX, kedy na úseku zastávok Račianske mýto - Krížna ulica bolo osobou, oprávnenou prevádzkovateľom MHD zistené, že cestuje bez platného cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky nevykonal. Ďalej mal preukázané, že žalobca, zrejme ako postupník, mal žalovanému listom zo dňa 06.05.2021 oznamovať postúpenie pohľadávky Dopravného podniku Bratislava a.s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nároku. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca síce uviedol skutočnosť postúpenia tejto pohľadávky v žalobe, avšak nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď preukázaním právne účinného oznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa ako uviedol v danej veci nestalo.
6. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012, podľa ktorého „v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými relevantnými dôkazmi /písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, vymáhanej v danom súdnom konaní/ s tým, že doručením žaloby je oznámené /preukázané/ postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi“.
7. Vyvodil záver, že v danom prípade žalobca nezhojil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ani ku dňu konania pojednávania /na ktorom súd vec po vykonanom dokazovaní rozhodol/, nakoľko len samotné tvrdenie v žalobe o postúpení pohľadávky nie je možné bez ďalšieho akceptovať a to bez ohľadu na procesnú nečinnosť žalovaného, keďže vecnú legitimáciu musí súd skúmať ex offo. Mal za to, že žalobca svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, sa sám zbavil možnosti reagovať na vyslovený predbežný právny názor súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie predložením listiny, preukazujúcej nad všetky pochybnosti identifikujúcu postupovanú pohľadávku voči žalovanému, uplatňovanú v tomto konaní, vzhľadom aj na časový odstup medzi uzavretím rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok podľa obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky k nemu došlo dňa 03.04.2019 a vznikom pohľadávky dňa 08.01.2021. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre absenciu/nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
8. Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal na právnu vetu, vyslovenú Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.6.2019: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok / aplikáciou § 151 ods. 1, 2 C.s.p./ povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pri tom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu /čl. 8 C.s.p. - procesné povinnosti a procesné bremená/.“
9. O náhrade trov konania vzhľadom na plný úspech žalovaného súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko podľa obsahu spisu strane žalovaného ku dňu tohto rozhodnutia v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. V odvolaní žalobca uviedol, že k návrhu predložených dôkazov vyplýva, že žalobca ako postupník si riadne splnil svoju povinnosť a oznámil písomne žalovanému postúpenie pohľadávky. Mal za to, že preukázal postúpenie pohľadávky písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú priložil ako prílohu k návrhu na začatie konania a zároveň priložil oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému listom zo dňa 29.04.2021. Dodal, že v zmysle platného práva právne účinky postúpenia nastávajú voči dlžníkovi/žalovanému okamihom, keď bol o tom upovedomený, pričom zákon nestanovuje formu ani obsah tohto oznámenia, postačilo by aj oznámenie ústnou formou. Žalobca preto zastáva názor, že ak mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal všetky relevantné doklady mohol v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, čo však neurobil a žalobu zamietol. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že v skutkovo rovnakej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/18/2020 súd na základe žalobcom predložených rovnakých dokladov a dôkazov rozhodol v prospech žalobcu a ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov žalobcu, v zmysle ktorých mal preukázaný skutkový stav, zhodne s uvedeným v žalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný nevyjadril.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací /§ 34 C.s.p./ viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania /§ 379, § 380 C.s.p./ prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa dňa 08.01.2021 na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70 eur na mieste, za čo mu bolo vystavené kontrolujúcou osobou Dopravného podniku Bratislava, akciová spoločnosť dňa 08.01.2021 hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX. Listom zo dňa 29.04.2021 žalobca, ako postupník, mal oznámiť žalovanému, že v súlade s článkom 3 bod 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 uzatvorenou medzi spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu žalobcu, na ktorý má dlh uhradiť. Listom zo dňa 06.05.2021 označeným ako Predžalobná výzva, vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na úhradu sumy v celkovej výške 140,76 eur, čo malo zahŕňať pohľadávku, trovy, zákonný úrok a poštovné, v lehote troch kalendárnych dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že doručenie ani jednej z vyššie uvedených písomností žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukázal.
14. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. Podľa ust. § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď ex offo skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, ktorej nedostatok (aktívnej na strane žalobcu a pasívnej na strane žalovaného) vedie k zamietnutiu žaloby bez jej meritórneho prejednania. Záver súdu o tom, či strana je v konaní vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne) predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Ide o činnosť súdu, pri ktorej sa zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná (uznesenie NS SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 13/2016).
17. Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že k žalobe boli pripojené prílohy uložené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacieho súdu), a to Výpis z obchodného registra žalobcu, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, Prepravný poriadok, EPH (zrejme ePodací hárok) k Oznámeniu o postúpení pohľadávky a k Predžalobnej výzve.
18. Súd prvej inštancie vyvodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko mal za to, že ju žalobca v konaní nepreukázal. Konštatoval, že žalobca uviedol skutočnosť postúpenia pohľadávky Dopravného podniku Bratislava akciová spoločnosť (postupcu) žalobcovi (postupníkovi) voči žalovanému, avšak podľa súdu prvej inštancie nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď preukázaním právne účinného oznámenia postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom. Zo žaloby a označených príloh však vyplýva, že súčasťou príloh k žalobe by mohli byť dôkazy preukazujúce postúpenie pohľadávky a oznámenie o tejto skutočnosti žalovanému. Súd prvej inštancie však rozhodol predčasne, keď neodstránil rozpor v označených prílohách k žalobe s tým, že bolo potrebné tieto listiny vyžiadať z upomínacieho súdu, alebo ich do spisu inak zabezpečiť z hľadiska relevantného posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
19. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /§ 391 ods. 1 C.s.p./, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť do spisu listiny uvedené v spise na č.l. 5 a následne sa opätovne vysporiadať s posúdením vecnej legitimácie a nárokom žalobcu spolu s náležitým odôvodnením rozhodnutia.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).