Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-15-2011.pdf
PDF · 112.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľa I.L. GROUP, spol. s r.o., Kukorelliho č. 60, Humenné, IČO: 36 463 591, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom Košice, Gelnická č. 33, Košice, proti odporcovi Daňovému úradu Humenné, Štefánikova č. 18, v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november 2006 takto
rozhodol:
Súd z a k a z u j e Daňovému úradu Humenné pokračovať u navrhovateľa vo výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 a to do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 314,18 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Eugenovi Kostovčíkovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24. júna 2011, ktorý bol súdu doručený dňa 27. júna 2011, navrhovateľ podal návrh o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november 2006 a žiadal, aby súd zakázal Daňovému úradu Humenné pokračovať u navrhovateľa vo výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že Daňový úrad Humenné rozhodnutím zo dňa 05. augusta 2009 č. 703/230/33970/09/Zido zrušil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za november 2006 o sumu 34. 0667,54 EUR a priznal nadmerný odpočet 31. 294,51 Eur, pričom Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 25. novembra 2009 zrušilo toto rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad v Humennom na základe podnetu nadriadeného orgánu vykonáva opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie novembra 2006. Argumentoval tým, že podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/2002 Zb. podal námietku proti postupu zamestnancov správcu dane Ing. N. X. a Ing. H. V. pri výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november 2006. V námietke namietal, že dôsledkom zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Humenné, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní a určil vlastnú daňovú povinnosť, teda vyrubil daň, toto nikdy nenadobudlo právoplatnosť, a teda po daňovej kontrole nedošlo k vyrubeniu dane správcom dane. Vyrubenie dane zistenej po opakovanej daňovej kontrole je možné len k dani vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, teda vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole oproti daňovému priznaniu je v priamom rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Ak bolo pôvodné rozhodnutie Daňového úradu Humenné zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, potom správca dane nemohol vykonať
opakovanú daňovú kontrolu, ale mal pokračovať vo vyrubovacom konaní. Zároveň zdôraznil, že v námietke poukázal na to, že opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, ktorá je u neho vykonávaná Daňovým úradom Humenné, je nezákonná, a preto žiada zabezpečenie zákonného postupu podľa zákona č. 511/1992 Zb. Daňový úrad v Humennom jeho námietke podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutím zo dňa 16. júna 2011 č. 703/320/26899/2011/Jas nevyhovel s tým, že opakovanú daňovú kontrolu správca dane vykonáva na základe podnetu, ktorým je viazaný a zákon č. 511/1992 Zb. nerieši otázku zrušenia podnetu. Navrhovateľ ďalej v návrhu tvrdil, že opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, ktorá je u neho vykonávaná, je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, je ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento zásah je zameraný priamo proti nemu, preto žiada súd podľa § 244 ods. 5 a § 250v O.s.p.. o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti citoval ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránenia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane podľa Ústavy SR a zásady zákonnosti upravenej v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. môže vykonať len také úkony, ktoré mu tento zákon vykonať umožňuje a musí ich vykonať spôsobom, ktorý tento zákon upravuje. Zároveň argumentoval tým, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 15 ods. 14 upravuje, že ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia ods. 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia ods. 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do 10 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. Citoval ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré stanovuje, že ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer; ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Zdôraznil, že z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, správca dane vydá dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že ak sa u daňového subjektu vykoná opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole. Navrhovateľ tvrdil, že z uvedeného je možné prijať záver, že vyrubenie dane zistenej po opakovanej daňovej kontrole je možné len k dani vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, teda vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole oproti daňovému priznaniu je v priamom rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Argumentoval tiež tým, že zamestnanci správcu dane vykonávajú opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty v čase, keď daňová kontrola nebola právoplatne ukončená vyrubovacím konaním a absentuje zákonný predpoklad k vyrubeniu dane po opakovanej daňovej kontrole. Ak bolo pôvodné rozhodnutie Daňového úradu Humenné zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, potom správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu, ale mal pokračovať vo vyrubovacom konaní. Poukázal tiež na to, že podľa dostupných informácií Daňové riaditeľstvo SR vydalo k uvedenej problematike usmernenie, ktorým žalobca nedisponuje, a preto žiada odporcu a uvedené usmernenie spolu s vyjadrením k návrhu predložiť súdu.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p., ktoré upravuje, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Dodržanie 30-dňovej lehoty dokazuje tým, že predmetné rozhodnutie o námietke bolo doručené 23.6.2011. V predmetnej veci prostriedkom, ktorého použitie umožňoval osobitný predpis, je podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. námietka proti postupu zamestnanca správcu dane s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.: 3Sžz 1/2009 z 18.6.2009. Argumentoval ďalej tým, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ustanovenie § 244 ods. 5 O.s.p. upravuje, že súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ak ochrana v správnom súdnictve má naplniť svoj účel a zmysel, potom za tejto situácie je vecou súdu, aby bez zbytočného odkladu poskytol ochranu osobe, ktorá tvrdí, že jej práva boli rozhodnutím porušené. Uviedol, že v prípade návrhu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorá je podaná podľa § 244 ods. 5 v spojení s § 250v O.s.p. znamená, že súd o tomto návrhu rozhodne v priebehu trvania nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. K podanému návrhu pripojil navrhovateľ kópiu rozhodnutia o námietke proti postupu zamestnancov správcu dane pri výkone opakovanej kontroly zo dňa 16. júna 2011 pod č. 703/230/26889/2011/Jas. Námietke navrhovateľa vyhovené nebolo.
Odporca Daňový úrad Humenné v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16. augusta 2011 uviedol, že začal dňa 17. februára 2010 výkon opakovanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie novembra 2006 na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č.j. I/225/14559/2009-1880/2010 zo dňa 11. januára 2010, ktorá k 16. augusta 2011 nebola ukončená. Tento podnet bol vydaný na základe § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a to na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15 a § 15b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Odvolací orgán odporcu v zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. je opakovanú daňovú kontrolu v akomkoľvek štádiu daňového konania i mimo neho, a to aj bez udania dôvodu. Odporca vykonáva opakovanú daňovú kontrolu z dôvodu zrušenia rozhodnutia odporcu č. 703/230/33970/09/Zido zo dňa 05. augusta 2009. Toto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom na základe podaného odvolania navrhovateľa. Rozhodnutím odvolacieho orgánu bolo ukončené odvolacie konanie. Podľa § 15b ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 511/1992 Zb. opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch. Keďže konanie o riadnom opravnom prostriedku bolo ukončené, je možné dať podnet na výkon opakovanej daňovej kontroly. Zákonná úprava ustanovenia § 15b Zákona o správe daní nebola zmenená ani zrušená a odvolací orgán v súlade s ustanovením § 48 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s ustanovením § 15b Zákona o správe daní je oprávnený nariadiť správcovi dane výkon opakovanej daňovej kontroly. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Odporca proces výkonu opakovanej daňovej kontroly ešte neukončil, nevydal žiaden dodatočný platobný výmer. Podľa odporcu vykonávanej daňovej kontroly nedošlo k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy a k ukráteniu na právach a právom chránených záujmoch navrhovateľa uvedených v ustanovení § 250v O.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia ide o taký zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah je zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo je na nej priamo vykonaný. Ďalšou podmienkou je, že taký zásah alebo jeho dôsledky musí trvať alebo musí hroziť jeho opakovanie.. Podľa odporcu vedenie opakovanej daňovej kontroly nie je daným zásahom orgánu verejnej správy z dôvodu vyššie uvedeného, a to z dôvodu, že v dôsledku vedenia takéhoto konania bude v zákonom stanovených prípadoch vydanie rozhodnutia, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 250v ods.1 O.s.p. Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil ani tú podmienku, že musel vyčerpať všetky prostriedky ochrany
voči danému zásahu orgánu verejnej správy, ktorým je podľa § 44 zákona č. 511/1992 odvolanie voči platobnému výmeru. Neoprávnenosť podanej žaloby podľa odporcu je i tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal nijakým spôsobom v čom má spočívať nezákonný zásah orgánu verejnej správy do jeho práv a právom chránených záujmov, ani to, že by bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Podľa odporcu návrh bol podaný nedôvodne a neboli naplnené podmienky ustanovenia § 250v O.s.p. Odporca navrhol, aby Krajský súd v Prešove bez nariadenia pojednávania v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november 2006 rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamieta a trovy konania vrátane nákladov právneho zastupovania nepriznáva.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva, že Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 25. novembra 2009 č. I/225/14559-127148/2009/991048-r podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Humenné č. 703/230/33970/09/Zido zo dňa 05. augusta 2009, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2006 a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 31.294,51 EUR daňovému subjektu I.L.GROUP, spol. s.r.o., Kukorelliho 60, Humenné, IČO: 36 463 591, DIČ: 202 002 4502 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Z predloženého administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Daňové riaditeľstvo SR písomným podaním zo dňa 10. januára 2010 pod sp. zn.: I/225/14559/2009/1880/2010 adresovaný Daňovému úradu Humenné, ktorý bol Daňovému úradu Humenné doručený dňa 13. januára 2010 podal podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2006 u daňového subjektu I.L.GROUP, spol. s r.o., Kukorelliho 60, Humenné z dôvodu zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Humenné č. 703/230/33970/09/Zido zo dňa 05. augusta 2009 odvolacím orgánom a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súčasne zo spisu vyplýva, že riaditeľka Daňového úradu Humenné dňa 18. januára 2010 listom pod č. 703/320/1621/2010/Bak vydala povolenie na výkon opakovanej daňovej kontroly Ing. H. V. a Ing. N. X. zamestnancom správcu dane, vykonať opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty navrhovateľa 2006 u navrhovateľa. Tým istým dňom bolo pod č. 703/320/1622/2010/Bak riaditeľkou žalovaného vydané poverenie na výkon opakovanej daňovej kontroly vo vzťahu k uvedeným zamestnancom správcu dane.
Listom zo dňa 18. januára 2010 pod č. 703/320/1622/2010/Bak bolo vydané oznámenie o výkone opakovanej daňovej kontroly Dane z pridanej hodnoty - november 2006 u daňového subjektu - navrhovateľa, ktorá začne dňa 17.2.2010 o 8,30 hod. v priestoroch budovy Daňového úradu Humenné. Oznámenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 22. januára 2010.
Z uvedeného teda vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáha postupu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. , súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa ods. 5 - navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa ods. 7
- proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. § 250v ods. 8 upravuje, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
V predmetnom konaní základným predpokladom ďalšieho pokračovania v postupe súdu o podanom návrhu je tá skutočnosť, že nezákonný zásah voči dotknutej osobe pokračuje, ide o postup správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím, takýto nezákonný zásah naďalej trvá a návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Z písomného vyjadrenia odporcu - Daňového úradu v Humennom a obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že takýto zásah trvá, a že navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňoval zákon č. 511/1992 Zb.. Z rozhodnutia Daňového úradu v Humennom o námietke je nepochybné, že návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, pretože rozhodnutie, ako už bolo vyššie uvedené, bolo vydané 16.6.2011, teda bolo po tomto dátume doručené navrhovateľovi a návrh bol podaný dňa 27.6.2011. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej jednoznačne vyplýva, že subjektívna 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach, dozvedela o tom, že jej prostriedku nebolo vyhovené vyplýva, že uvedená lehota dodržaná bola.
Z vyššie citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že piata hlava piatej časti O.s.p. upravuje konanie, v ktorom ide o súdnu ochranu pred reálnymi nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. V širšom slova zmysle za zásah, ktorý je nezákonný, treba považovať protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcej v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn, prípadne nečinnosti). Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv a takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická nemôže brániť inými prostriedkami (poukaz na rozsudok NS SR z 1.7.2011 sp. zn.: 8Sžz 3/2011).
Ďalšou základnou podmienkou v pokračovaní konania súdu je posúdenie, či realizovanie opakovanej daňovej kontroly potom, čo bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu v Humennom, ktorým navrhovateľovi nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a bola mu vyrubená daň a vec vrátená daňovému úradu na ďalšie konanie, bolo alebo nebolo možné nariadiť opakovanú daňovú kontrolu.
Primárny úkon, ktorý bol v predmetnej veci realizovaný, je vydanie podnetu Daňovým riaditeľstvom SR na začatie opakovanej daňovej kontroly dňa 11. januára 2010 a súčasne je treba posúdiť, ktorý orgán verejnej správy je tým, ktorý nezákonný zásah realizuje. V predmetnej veci podľa názoru navrhovateľa zásah realizuje správca dane Daňový úrad Humenné, avšak podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení k dňu vydania podnetu v ustanovení § 15b ods. 1 upravuje, že opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením, b/ ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona, c/ na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona tohto ustanovenia, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15 (§ 15 upravuje daňovú kontrolu).
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, opakovanou daňovou kontrolou nie je a/ preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, b/ daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.
Z listu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 11. januára 2010 jednoznačne vyplýva, že ide o podnet Daňového riaditeľstva SR podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb..
Základnou otázkou v predmetnej veci je, či po vykonaní riadnej daňovej kontroly sú splnené podmienky na uskutočňovanie opakovanej daňovej kontroly na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR za procesnej situácie tak, ako je uvedená vyššie.
Je nesporné medzi navrhovateľom a daňovými orgánmi, že navrhovateľ si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, a že teda je treba v konaní pri posudzovaní dôvodnosti a prípustnosti návrhu zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykladať komplexne.
Podľa § 15 ods. 14 citovaného zákona, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej vety a štvrtej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
V zmysle tretej časť zákona č. 511/1992 Zb., ktorá má označenie vyrubovacie konanie a toto je upravené v § 38 až § 45. Ustanovenie § 44 upravuje vyrubenie dane alebo rozdielu dane a §44 ods. 6 písm. b/ bod 1. upravuje, že ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Správne namieta navrhovateľ a s jeho názorom sa stotožnil aj súd, že procesná situácia je taká, že tu neexistuje vyrubená daň správcom dane po daňovej kontrole, pretože rozhodnutie vydané správcom dane Daňovým úradom Humenné bolo zrušené, teda žiadne rozhodnutie o vyrubení dane správcom dane tu nie je a tak ako namieta navrhovateľ, vyrubenie dane, ktorá bola zistená po opakovanej daňovej kontrole, prichádza do úvahy iba v tom prípade, ak správcom dane po daňovej kontrole bola daň vyrubená správcom dane.
Je nepochybné, že účelom opakovanej daňovej kontroly v predmetnej veci je opätovná kontrola uplatneného nároku na odpočet dane a následne vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole. Pretože rozhodnutie vydané správcom dane po daňovej kontrole bolo zrušené, podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru, k vydaniu ktorého smeruje podnet na opakovanú daňovú kontrolu podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. splnené nie sú, a ak by účelom opakovanej daňovej kontroly nebol následok uvedený vyššie, potom by táto opakovaná kontrola nemala žiadny účel a zmysel.
Aj podľa názoru súdu postup Daňového úradu Humenné na základe podnetu Daňového riaditeľstva je v rozpore s ustanovením § 15 ods. 14 a § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. a s ustanovením čl. 2 ods. 1, 2 Ústavy SR, ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré cituje navrhovateľ v návrhu.
V súvislosti so skúmaním, kto má v predmetnom konaní postavenie odporcu, je potrebné poukázať na to, že opakovanú daňovú kontrolu realizuje Daňový úrad Humenné, na základe Daňového riaditeľstva SR, proti ktorému Daňový úrad Humenné nemôže namietať a musí tento podnet rešpektovať, avšak ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať v rámci svojej pôsobnosti. Pri tomto sa súd riadil ustanovením § 4 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, v zmysle ktorého daňový úrad rozhoduje o daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne.
Ak Daňový úrad v Humennom v písomnom vyjadrení k návrhu uvádza, že ustanovenie § 15b ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 511/1992 Zb. upravuje, že opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, s týmto názorom sa súd stotožňuje, avšak v predmetnej veci nejde o takúto situáciu. Konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Daňového úradu v Humennom bolo právoplatne skončené, pričom išlo o konanie o riadnom opravnom prostriedku.
Ak teda navrhovateľ tvrdí, že správca dane Daňový úrad v Humennom na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR vykonáva opakovanú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za novembra 2006, aj podľa názoru súdu pre takýto postup nie sú splnené podmienky vyššie citované v ustanoveniach zákona č. 511/1992 Zb..
Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcovi Daňovému úradu v Humennom zakázal pokračovať vo výkone opakovanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie novembra 2006 a to do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa trovy konania vyčíslil v písomnom podaní návrhu tak, že žiadal priznať náhradu trov konania pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby (1/6 výpočtového základu) za rok 2011 predstavuje 123,50 EUR a to v tomto rozsahu:
- za dva právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby
- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na rok 2011 predstavuje sumu 7,41 EUR x 2
- daň z pridanej hodnoty vo výške 52,36 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právne zastúpenia vo výške 314,15Eur, ktoré pozostávajú: prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom dňa 24.6.2011,
- písomné podanie na súd (žaloba) 24.6.2011,
- režijný paušál 7,41 Eur x 2
- DPH 20% za 2 úkony vo výške 52,36 Eur. Trovy konania vo výške 314,18 Eur je povinný odporca uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa na jeho účet do desiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol jednohlasne v pomere 3:0 hlasov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250v ods. 7 O.s.p. )