Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoCsp-60-2022.pdf
PDF · 147.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 28Csp/67/2020-346 zo 7. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500169736 uzatvorená dňa 18.10.2016, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500180107 uzatvorená dňa 24.1.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500184708 uzatvorená dňa 13.3.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500195293 uzatvorená dňa 17.7.2017 medzi žalobcom a žalovanou sú neplatné z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Vo zvyšku v časti výroku II. o určenie, že úvery vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 8500169736 zo dňa 17.10.2016, č. 8500180107 zo dňa 23.1.2017, č. 8500184708 zo dňa 10.3.2017, č. 8500195293 zo dňa 13.7.2017 sú bezúročné a bez poplatkov a výroku III. o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.561,37 eur a príslušenstva, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500169736 uzatvorená dňa 18.10.2016, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500180107 uzatvorená dňa 24.1.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500184708 uzatvorená dňa 13.3.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8500195293 uzatvorená dňa 17.7.2017 medzi žalobcom a žalovanou sú neplatné; výrokom II. určil, že úvery vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 8500169736 zo dňa 17.10.2016, č. 8500180107 zo dňa 23.1.2017, č. 8500184708 zo dňa 10.3.2017, č. 8500195293 zo dňa 13.7.2017 sú bezúročné a bez poplatkov; výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.561,37 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok právne odôvodnil aplikáciou ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,ZoSÚ“ ); ust. § 39, §
52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, a 5, § 551 zák. č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,,O.z.“ ), ako aj ust. § 137 písm. c/ a d/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p.“ ).
3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že :
- dňa 17.10.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500169736, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 2.000 eur s úrokovou sadzbou 22,44 % ročne, odplata za úver vo výške 22,44%, RPMN vo výške 24,21%, priemerná hodnota RPMN 16,57%, celkové náklady spojené s úverom 904,72 eur pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 2.904,72 eur, výška pravidelnej splátky 69,16 eur, z toho splátka istiny úveru 47,62 eur a splátka úroku 21,54 eur, počet splátok istiny úveru a úroku 42, termín splatnosti splátok 1. deň v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky 1.12.2016, termín konečnej splatnosti úveru 1.5.2020, úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5% ročne. Zo zmluvy ďalej vyplývajú údaje o poistení: výška náhrady poistného 19,10 eur mesačne, počet platieb 42, splatnosť každej platby náhrady poistného 1. deň v mesiaci, splatnosť 1. platby náhrady poistného 1.12.2016, splatnosť poslednej platby náhrady poistného 1.5.2020. V rovnaký deň uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných) príjmov dlžníka č. 8500169736. Podľa bodu IV. pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500169736 vo výške 2.000 eur. Dlžník je povinný tento úver vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 904,72 eur. Príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Ak dlžník pristúpi do poistenia schopnosti splácať úver poskytnutý podľa zmluvy, potom pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená aj výškou náhrady poistného v sume 19,10 eur mesačne. Náhradu poistného je dlžník povinný splatiť spoločnosti v súvislosti s uvedeným poistením a s tým, že spoločnosť uhrádza poistné za dlžníka priamo poisťovateľovi. Podľa bodu V. druhá veta, na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdávať ich na bankový účet ( uvedený v dohode ) pod variabilným symbolom č. 8500169736 vo výške 88,26 eur mesačne. Podľa bodu VI., je dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( respektíve iným platiteľom príjmu ) až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splnené.
- dňa 23.1.2017 uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500180107, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1.500 eur s úrokovou sadzbou 22,25% ročne, odplata za úver vo výške 22,25%, RPMN vo výške 24,65%, priemerná hodnota RPMN 19%, celkové náklady spojené s úverom 778,08 eur pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 2.278,08 eur, výška pravidelnej splátky 47,46 eur, z toho splátka istiny úveru 31,25 eur a splátka úroku 16,21 eur, počet splátok istiny úveru a úroku 48, termín splatnosti splátok 24. deň v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky 24.2.2017, termín konečnej splatnosti úveru 24.1.2021, úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5% ročne. Zo zmluvy ďalej vyplývajú údaje o poistení: výška náhrady poistného 14,33 eur mesačne, počet platieb 48, splatnosť každej platby náhrady poistného 24. deň v mesiaci, splatnosť 1. platby náhrady poistného 24.2.2017, splatnosť poslednej platby náhrady poistného 24.1.2021. V rovnaký deň uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných ) príjmov dlžníka č. 8500180107. Podľa bodu IV. pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500180107 vo výške 1.500 eur. Dlžník je povinný tento úver vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 778,08 eur. Príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Ak dlžník pristúpi do poistenia schopnosti splácať úver poskytnutý podľa zmluvy, potom pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je
tvorená aj výškou náhrady poistného v sume 14,33 eur mesačne. Náhradu poistného je dlžník povinný splatiť spoločnosti v súvislosti s uvedeným poistením a s tým, že spoločnosť uhrádza poistné za dlžníka priamo poisťovateľovi. Podľa bodu V. druhá veta, na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdávať ich na bankový účet ( uvedený v dohode ) pod variabilným symbolom č. 8500180107 vo výške 61,79 eur mesačne. Podľa bodu VI., je dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( respektíve iným platiteľom príjmu ) až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splnené.
- dňa 10.3.2017 uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500184708, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1.200 eur s úrokovou sadzbou 20,69 % ročne, odplata za úver vo výške 20,69 %, RPMN vo výške 22,68%, priemerná hodnota RPMN 17,31%, celkové náklady spojené s úverom 574,08 eur pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 1.774,08 eur, výška pravidelnej splátky 36,96 eur, z toho splátka istiny úveru 25 Eur a splátka úroku 11,96 eur, počet splátok istiny úveru a úroku 48, termín splatnosti splátok 11. deň v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky 11.4.2017, termín konečnej splatnosti úveru 11.3.2021, úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5% ročne. Zo zmluvy ďalej vyplývajú údaje o poistení: výška náhrady poistného 11,46 eur mesačne, počet platieb 48, splatnosť každej platby náhrady poistného 11. deň v mesiaci, splatnosť 1. platby náhrady poistného 11.4.2017, splatnosť poslednej platby náhrady poistného 11.3.2021. V rovnaký deň uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných) príjmov dlžníka č. 8500184708. Podľa bodu IV. pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500184708 vo výške 1.200 eur. Dlžník je povinný tento úver vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 574,08 eur. Príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Ak dlžník pristúpi do poistenia schopnosti splácať úver poskytnutý podľa zmluvy, potom pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená aj výškou náhrady poistného v sume 11,45 eur mesačne. Náhradu poistného je dlžník povinný splatiť spoločnosti v súvislosti s uvedeným poistením a s tým, že spoločnosť uhrádza poistné za dlžníka priamo poisťovateľovi. Podľa bodu V. druhá veta, na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdávať ich na bankový účet ( uvedený v dohode ) pod variabilným symbolom č. 8500184708 vo výške 48,42 eur mesačne. Podľa bodu VI., je dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( respektíve iným platiteľom príjmu ) až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splnené.
- dňa 13.7.2017 uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500195293, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 2.100 eur s úrokovou sadzbou 18,03% ročne, odplata za úver vo výške 18,03%, RPMN vo výške 19,53%, priemerná hodnota RPMN 14,84%, celkové náklady spojené s úverom 862,56 eur pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka, ktorú musí v súvislosti s úverom dlžník zaplatiť 2.962,56 eur, výška pravidelnej splátky 61,72 eur, z toho splátka istiny úveru 43,75 eur a splátka úroku 17,97 Eur, počet splátok istiny úveru a úroku 48, termín splatnosti splátok 14. deň v kalendárnom mesiaci, dátum prvej splátky 14.8.2017, termín konečnej splatnosti úveru 14.7.2021, úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru 5% ročne. Zo zmluvy ďalej vyplývajú údaje o poistení: poistenie Balík A, výška náhrady poistného 23,10 eur mesačne, počet platieb 48, splatnosť každej platby náhrady poistného 14. deň v mesiaci, splatnosť 1. platby náhrady poistného 14.8.2017, splatnosť poslednej platby náhrady poistného 14.7.2021. V rovnaký deň uzatvoril žalobca so žalovanou formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy (iných) príjmov dlžníka č. 8500195293. Podľa bodu IV. pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500195293 vo výške 2.100 eur. Dlžník je povinný tento úver vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 862,56 eur. Príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Ak dlžník pristúpi do poistenia schopnosti splácať úver poskytnutý podľa zmluvy, potom pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečená touto dohodou je tvorená aj výškou náhrady poistného v sume 23,10 eur mesačne. Náhradu poistného je dlžník povinný splatiť spoločnosti v súvislosti s uvedeným poistením a s tým, že spoločnosť uhrádza poistné za dlžníka priamo poisťovateľovi. Podľa bodu V. druhá veta, na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odovzdávať ich na bankový účet ( uvedený v dohode ) pod variabilným symbolom č. 8500195293 vo výške 84,82 eur mesačne. Podľa bodu VI., je dohodnuté, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( respektíve iným platiteľom príjmu ) až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splnené.
4. Súd prvej inštancie v prípade vyslovenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy vychádzal z toho, že dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou sú neplatné. Boli síce uzatvorené na samostatnej listine, avšak O.z. v § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah pričom platí, vyvrátiteľná právna domnienka ustanovená v § 53 ods. 3 O.z., že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje za dojednanú individuálne, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku, ktorú podmienku je povinný vyvracať dodávateľ, pretože ho zaťažuje dôkazné bremeno. S výnimkou podpisu, žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré boli vopred pripravené a vzhľadom na ich formulárové znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť ( § 53 ods. 2 O.z. ).
5. Čo sa týkalo vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, tu súd prvej inštancie vychádzal z toho, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľské úvery upravené ZoSÚ a z toho dôvodu pristúpil k ich skúmaniu z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmlúv uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ a dodržania postupu podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. V rámci prieskumnej činnosti zistil, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, t.j. správny údaj o RPMN, nakoľko žalovaná do RPMN nezapočítala poistenie. Pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých spotrebiteľských úverov právne významnou skutočnosťou bolo vyriešenie otázky, či uzatvorením poistenia bolo podmienené získanie spotrebiteľských úverov alebo ich získanie za ponúkaných podmienok, a či žalovaná pred uzavretím zmlúv o spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou posudzovala schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z prihlášok do poistenia vyplýva, že pristúpenie k poisteniu na základe podpísania prihlášky do poistenia nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob uzatvárania zmlúv svedči´ o tom, že poistenie bolo predpokladom pre získanie spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu. V zmluvách o spotrebiteľských úveroch bolo už vopred bez akéhokoľvek poverenia od žalobcu uvedené, že si zvolil poistenie úveru. Spôsob predkladania formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s vopred vyplneným údajom o súbore poistenia nesvedčí o tom, že žalobca bol zrozumiteľne informovaný a následne mu bola daná jednoznačná možnosť voľby slobodne sa vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Naopak, takýto postup len potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nemal možnosť uzatvoriť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez poistenia. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať úver bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, z čoho pramenila nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pričom aj z nedostatkom tejto náležitosti je spojená sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ( § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ ). Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaná pred vstupom do zmluvného vzťahu s odbornou starostlivosťou preverovala bonitu žalobcu. V žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľských úverov boli uvedené údaje o klientovi a o výške jeho príjmu a výdavkov a v neskoršom vyjadrení aj výpočet ukazovateľa schopností splácať úver, čo však nebolo postačujúce. Žalovaná predložila listiny označené ako „žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru a informácia z registra klientskych informácií“ na preukázanie posudzovania bonity žalobcu, z ktorých však nevyplýva, že by žalovaná zistené informácie aj s odbornou starostlivosťou akokoľvek posudzovala, a že by vôbec prihliadala na údaje zo všetkých príslušných databáz a registrov za účelom posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaná preukázala, že disponovala výplatnými páskami žalobcu z obdobia predchádzajúcemu
poskytnutiu úverov, avšak nepreukázala, že za účelom posudzovania bonity od žalobcu vyžiadala dostatočné doklady preukazujúce jeho výdavky, čím hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez overenia a bez posúdenia údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalobcu, a ich následné dosadenie do výpočtu ukazovateľa schopností splácať úver je v rozpore s odbornou starostlivosťou, a je možné to považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Keďže súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov vznikol žalovanej nárok len na vrátenie istiny poskytnutých úverov. Z podanej žaloby vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca na poskytnutý úver č. 8500169736 vo výške 2.000 eur uhradil 882,60 eur + zrážky zo mzdy 2.782,27 eur, spolu na úver uhradil 3.664,87 eur a nie 3.364,33 eur ako uviedol v žalobe, preto má z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na vydanie sumy 1.664,87 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalobca na úver uhradil. Z podanej žaloby vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca na poskytnutý úver č. 8500180107 vo výške 1.500 eur uhradil sumu 679,70 eur + zrážky zo mzdy 1.666,40 eur, spolu na úver uhradil 2.346,09 eur. Žalobca má teda z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na vydanie sumy 846,09 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalobca na úver uhradil. Z podanej žaloby vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca na poskytnutý úver č. 8500184708 vo výške 1.200 eur uhradil sumu 1.535,68 eur formou zrážok zo mzdy. Žalobca má teda z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na vydanie sumy 335,68 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalobca na úver uhradil. Z prehľadu zrazených zrážok na poskytnutý úver č. 8500195293 vo výške 2.100 eur vyplýva, že uhradil sumu 2.030,62 eur. Žalobcovi teda nevznikol nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Aj keby žalobca preukázal, že zrážkami zo mzdy uhradil sumu 2.115,44 eur ako tvrdil v žalobe, táto skutočnosť by nemala vplyv na výšku priznaného nároku. Žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol nárok na vydanie sumy 2.846,64 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými úvermi a sumou, ktorú žalobca na úveroch uhradil. Žalobca si však v konaní uplatnil nárok z titulu bezdôvodného obohatenia v sume 2.561,37 eur ( teda v nižšej sume ) a preto súd žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom splnomocnenkyne v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmeno b/, f/ a h/ C.s.p. a navrhla, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo napádaný rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietala nesprávne skutkové a právne závery súdu ohľadne určenia a výpočtu RPMN. Podľa súdu malo byť do výpočtu RPMN zahrnuté aj náhrada poistného, pretože žalovaná nepreukázala, že by úver poskytla aj bez poistenia. Tento záver je v rozpore s § 2 písmeno g/ ZoSÚ, podľa ktorého rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Cit. ustanovenie zákona ako podmienku pre zahrnutie nákladov doplnkových služieb predpokladá, že ide o služby predstavujúce podmienku pre čerpanie úveru. Ani z tohto, a ani zo žiadneho iného ustanovenia právneho poriadku nevyplýva domnienka, podľa ktorej by pri nepreukázaní opaku malo platiť, že ide o povinné náklady spojené so službami. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov pričom z prihlášky do poistenia výslovne vyplýva, že pristúpenie žalobcu do poistenia nebolo podmienkou pre získanie úveru. Táto skutočnosť nebola sporná ani v kontexte tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe. Obsah prihlášky do poistenia je potrebné chápať komplexne, keďže obsahuje skutočnosti dôležité pre samotný vznik poistenia. Nie sú to len ustanovenia upravujúce vyhlásenia o veku, zdravotnom stave a pod., ale je to komplexný dokument. Je z jeho textu zrejmé, že žalobca pristúpil do poistenia uzavretého na základe rámcovej zmluvy medzi žalovanou a poisťovňou. Aj z obsahu tej – ktorej úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie nie je nutné pre získanie úveru. Neplatenie náhrady poistného a na to nadväzujúci zánik poistenia nikdy nebolo a nie je dôvodom pre zosplatnenie úveru; čiže v prípade ukončenia poistenia ( na základe žiadosti, z dôvodu neplatenia náhrady poistného výpoveďou ) nezakladá ani povinnosť doplniť iné poistenie schopnosti splácať úver.
8. Skutočnosť, že poistné v súvislosti s poistením, ktoré nie je podmienkou pre získanie úveru, sa nezapočítava ani do odplaty ( definovanej § 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ) vyjadrila v stanovisku aj
Národná banka Slovenska zo dňa 3.10.2014, ORE-9892/2014. Ak poistné nie je súčasťou odplaty, nie je ani súčasťou RPMN, keďže filozofia ich výpočtu je v princípe rovnaká pokiaľ ide o náklady na poistné netvoriace podmienku pre získanie úveru. Uzavretím poistenia získanie úveru nikdy podmienené nebolo. Zánik poistenia nie je ani zákonným a ani zmluvne dohodnutým spôsobom pre zosplatnenie úveru, nejestvuje žiadne ustanovenie o tom, že po zániku poistenia má poistený ( dlžník ) povinnosť v určenej lehote predložiť nové poistenie a pod. Uzavretie poistenia nebolo predpokladom pre získanie úveru, čiže v zmysle citovaného ustanovenia zákona nebol dôvod pre záver, aby bolo súčasťou celkových nákladov a výpočtu RPMN. Posudzovanie schopnosti splácania úveru je presne formalizované, regulované a právomoc na určenie tohto posudzovania nemá súd, ale Národná banka Slovenska ( viď § 7 ods. 41 ZoSÚ ). Záver prvoinštančného súdu o nedodržaní požiadaviek odbornej starostlivosti žalovanou pri posudzovaní schopnosti žiadateľa o úver splácať úver je nezákonný, keďže sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal záväznými pravidlami vyplývajúcimi z opatrenia NBS. V rozpore s pravidlami sú závery súdu, vyjadrené v rozsudku napríklad v bode 50. Opatrenie NBS stanovuje konkrétne údaje a ich zisťovanie práve preto, aby išlo o údaje objektívne posudzované vo všetkých prípadoch. Je v rozpore s vyjadrením žalovanej a jej tvrdením, ktorý vo vyjadrení k žalobe presne popísala aké údaje v zmysle opatrenia NBS posudzovala, z akých listín vychádzala a ako ich vyhodnotila. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná hrubo porušila povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ avšak výsledky dokazovania preukazujú, že žalovaná svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ nemohla porušiť hrubým spôsobom, preto už len záver o určení úveru za bezúročný je chybným. Súd prvej inštancie nezákonné rozhodol aj o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. V konaní bolo preukázané, že boli dodržané všetky podmienky pre platnosť dohôd v zmysle ZoSÚ - § 9 ods. 13 a zákona č. 250/2007 Z.z. - § 5a ods. 1 písmeno a). Uvedené pravidlá boli určené a stanovené ako prostriedok ochrany spotrebiteľa. Je v rozpore s účelom právnej úpravy, aby dodržanie právnej úpravy ohľadne dohôd o zrážkach zo mzdy súd nerešpektoval. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom upravený spôsob zabezpečenia pohľadávky ( § 551 O.z. ). Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice ( upravujúcej neprijateľné podmienky ) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Z dohôd o zrážkach zo mzdy jasne vyplýva, že spĺňajú všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý sa dokonca v predmetnom podaní žalobca odvoláva, teda je 1. uzatvorená vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia ( bod III ), 3. mal možnosť ju odmietnuť ( bod II ). Z dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohôd o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohody o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že ich uzavretie nie je povinnosťou, žalovaná sa aj uvedením v texte snažila graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy. Hneď v prvom a druhom bode dohôd o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohôd o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohôd o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po ich uzavretí. Žalovaná popiera tvrdenia žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohôd o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko tieto sú zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky ( § 551 O.z. ), pre ktorých uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany
súdu. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/ preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice ( upravujúcej neprijateľné podmienky ) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ), dospel po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania k záveru, že odvolanie žalovanej je iba čiastočne dôvodné v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, ktorým súd určil neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. a v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia potvrdiť ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je rozsudok súdu prvej inštancie a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné; že úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, ako aj to, či bola žalovanej oprávnene uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.561,37 eur a príslušenstvo.
11. Vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy dospel odvolací súd k záveru, že tu súd prvej inštancie dospel predčasne k záveru o ich neplatnosti hlavne s ohľadom na neskúmanie procesnej prípustnosti takýchto žalôb, keď neplatnosť odôvodnil konštatáciou neprijateľných zmluvných podmienok, pričom predmetom konania bolo určenie neplatnosti právnych úkonov.
12. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. V prvom rade je potrebné uviesť, že procesne prípustnou žalobou na domáhanie sa vyslovenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, je žaloba v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p., avšak súd prvej inštancie sa vôbec v rozhodnutí nevyjadril k tomu, z ustanovenia akého osobitného predpisu vyplýva možnosť priamo žalobou domáhať sa vyslovenia neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy.
14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ ZoOS v znení účinnom v čase uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy ,, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť “.
15. Ďalej je potrebné poukázať na to, že konštatovanie súdu prvej inštancie v rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom vyslovenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ( na ktoré v odvolaní poukázala žalovaná ), pretože: ,, boli síce uzatvorené na samostatnej listine, avšak O.z. v § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah pričom platí, vyvrátiteľná právna
domnienka ustanovená v § 53 ods. 3 O.z., že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje za dojednanú individuálne, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku, ktorú podmienku je povinný vyvracať dodávateľ, pretože ho zaťažuje dôkazné bremeno. S výnimkou podpisu, žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré boli vopred pripravené a vzhľadom na ich formulárové znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť ( § 53 ods. 2 O.z. ) “, nekorešponduje s listinnými dôkazmi, a to predmetnými ,, Dohodami o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka. “
16. Za predpokladu prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. by bola nepochybne podstatným z hľadiska posúdenia individuálnosti predmetných právnych úkonov skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy boli formálne odčlenené od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, keďže boli uzavreté vo forme osobitných listín, sú individualizované vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, boli uzatvorené ku konkrétnym číslam zmlúv o úvere, sú osobitne datované a aj podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch ich uzavretia a mal možnosť ich odmietnuť, pričom táto možnosť, ako aj skutočnosť, že hlavné zmluvné vzťahy zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere neboli podmienené uzavretím dohôd o zrážkach zo mzdy, čo je v texte predmetných dohôd zdôraznené na viacerých miestach. Pokiaľ boli uvedené dohody o zrážkach zo mzdy koncipované v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa potom nemožno mať za to, že sa nejednalo o ,, zmluvné dojednanie individuálne dojednané so spotrebiteľom “, pretože spotrebiteľ mal možnosť osobitne tieto dohody neprijať a nepodpísať. Z doposiaľ uvedeného nevyplýva, že by žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom dohôd a následne sa potom aj slobodne, uvážene a plne zodpovedne rozhodnúť a prípadne nepristúpiť k nim bez akýchkoľvek konzekvencií a vplyvu na úverový vzťah tým, že ich nepodpíše.
17. Odvolací súd dáva do pozornosti, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 ).
18. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 C.s.p. tým nie sú dotknuté.
19. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy iba reprodukoval text ustanovení § 53 O.z. týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok, bez toho, aby bolo súčasne zjavné, akou cestou dospel k záveru o neplatnosti právnych úkonov ( dohôd o zrážkach zo mzdy ), ktoré nie sú samé o sebe neprijateľnými zmluvnými podmienkami ( pozn: určenie neprijateľných zmluvných podmienok nebolo predmetom konania ), ale samostatnými právnymi úkonmi, čo vyplýva aj z ust. § 5a ods. 1 písm. a/ ZoOS ( pozn: tento na vec ani neaplikoval ), že dodávateľ mohol zabezpečiť svoju pohľadávku takýmito dohodami o zrážkach zo mzdy za tam splnených podmienok.
20. K odvolateľkou napádaným nesprávnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý posúdil poistné ako súčasť celkových nákladov spotrebiteľa, následkom čoho skutočná výška RPMN bola nepomerne vyššia ako RPMN uvedená v zmluve, čo viedlo súd prvej inštancie k tomu, aby posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov treba uviesť, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver, keďže sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, preto na nich odkazuje ( § 387 ods. 2 C.s.p. ) a len dodáva:
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa O.z. musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. V zmysle vyššie cit. ust. § 2 písm. g/ ZoSÚ, do celkových nákladov patrí aj poistné, ak uzavretím zmluvy bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Odvolateľka zastáva názor, že poistenie schopnosti splácať úver bolo dobrovoľné a uzavretie poistenia nebolo podmienkou získania úveru, čo vyplýva aj priamo z úverových zmlúv ( tretí ods. str. 2 úverových zmlúv ) a poukázala aj na to, že prihlášky do poistenia boli vyplnené a podpísané žalovanou samostatne. S uvedeným názorom sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie správne skonštatoval v bode 38 až 48 napadnutého rozsudku, že poistné bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, čo veriteľka neurobila, následkom čoho údaj o RPMN uvedený v úverových zmluvách je nepomerne nižší, než skutočná výška RPMN. Odvolací súd má za to, že hoci je v úverových zmluvách výslovne uvedené, že uzavretie poistenia je dobrovoľné a nie je ním podmienené uzavretie úverových zmlúv, je zjavné, že úverové zmluvy, ako aj prihlášky do poistenia boli už vopred predtlačené, podpísané žalobcom v ten istý deň, bez možnosti akokoľvek ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 19 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi. Ďalej cit. ust. § 19 ods. 2 stanovuje výnimky nákladov ( poplatkov ), ktoré sa do celkových nákladov spotrebiteľa nezahŕňajú ( napr. poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie záväzkov atď. ). Odvolací súd má za to, že „náhrada poistného“ medzi uvedené výnimky z celkových nákladov spotrebiteľa nepatrí a súd prvej inštancie správne konštatoval, že po započítaní tohto dodatočného nákladu spotrebiteľa skutočná RPMN prekročila priemernú RPMN je potrebné predmetné úvery hodnotiť ako bezúročné a bez poplatkov.
23. Vo vzťahu k III. výroku súdu prvej inštancie napádajúcemu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.561,37 eur titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné uviesť, že toto vychádzalo z výroku II., ktorým bolo určené, že úvery vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 8500169736 zo dňa 17.10.2016, č. 8500180107 zo dňa 23.1.2017, č. 8500184708 zo dňa 10.3.2017, č. 8500195293 zo dňa 13.7.2017 sú bezúročné a bez poplatkov, preto bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavujúce rozdiel medzi poskytnutými úvermi ( istinami ) a tým čo žalobca zaplatil nad ich rámec, bolo potrebné vydať žalobcovi.
24. Ďalšie odvolacie námietky odvolací súd neposudzoval, vzhľadom na to, že bezúročnosť a bezpoplatkovoť bola preukázaná tým, že v dôsledku nezapočítania dodatočného nákladu ( poistného ) spotrebiteľa skutočná RPMN prekročila priemernú RPMN, v dôsledku čoho bolo na mieste aj uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 2.561,37 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týkalo zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy bude v prvom rade po vrátení veci súdu prvej inštancie potrebné vyporiadať sa s procesnou prípustnosťou žalôb o neplatnosť a následne s ohľadom na výsledok postupovať v zmysle vyššie uvedeného.
25. Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. o určenie že úvery vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 8500169736 zo dňa 17.10.2016, č. 8500180107 zo dňa 23.1.2017, č. 8500184708 zo dňa 10.3.2017, č. 8500195293 zo dňa 13.7.2017 sú bezúročné a bez poplatkov a výroku III. o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.561,37 eur a príslušenstva potvrdil. V rozsahu výroku I., ktorým bolo prvoinštančným rozsudkom určené o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 395 C.s.p. zrušiť a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v zrušenom rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodujúc už len o určenie dohôd o zrážkach zo mzdy, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p. ), po zabezpečení nevyhnutných dôkazov pre rozhodnutie vo veci v súlade s ust. § 295 C.s.p., bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, posúdiť a vyhodnotiť dokazovanie aj v súvislosti s prípustnosťou žaloby v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p.
27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( § 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p.). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).