Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Er/690/2010

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: FINIMO a.s., IČO: 31 384 277, Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, zast.: JUDr. Zuzana Majcherová, advokát, Mlynské nivy 54, 821 05 Bratislava proti povinnému: Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 610 381, so sídlom A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlavňová, Hlavná 115, 040 01 Košice pre vymoženie 10.843,69 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 2759,87 Eur a trov exekúcie, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 086919 zo dňa 14.10.2010 bol súdny exekútor JUDr. Mária Hlavňová poverená vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. -136 zo dňa 08.06.2010.

Dňa 19.11.2010 podal povinný na exekútorskom úrade povereného súdneho exekútora námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ““) postúpil na rozhodnutie tunajšiemu súdu.

Dňa 12.11.2010 povinný doručil na exekútorskom úrade námietky proti exekúcii, v ktorých poukazuje na nasledujúce skutočnosti. Povinný Fakultná nemocnica Trnava by v prípade vykonania exekúcie nemohol poskytovať zdravotnú starostlivosť, čo by malo negatívne dôsledky pre zdravie občanov a tým by nebolo zabezpečené ich základné právo podľa SR, a to právo na ochranu zdravia. Zo zdrojov verejného zdravotného poistenia a pohľadávok štátu z titulu nájmu majetku štátu iným zdravotníckym zariadeniam hradí nemocnica všetky svoje náklady na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, služby súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti pacientov, vrátane nákladov na mzdy svojich zamestnancov a prevádzkové náklady. Disponibilné zdroje v nedostatočnej miere pokrývajú nevyhnutné finančné náklady nemocnice. Ďalej povinný poukazoval na skutočnosť, že je štátnou príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V právnom postavení správcu majetku štátu podľa o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ( spravuje povinný majetok štátu, ktorým sú podľa ust. zákona veci vrátane finančných prostriedkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky Slovenskej republiky. Štátna príspevková organizácia nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva, ale len do správy. Pohľadávky, ktoré vznikli z činnosti správcu, sú podľa povinného pohľadávkami štátu. Pôvod vzniku pohľadávok štátu nie je relevantný. Povinný v námietkach proti exekúcii ďalej uviedol, že správa majetku štátu je právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva štátu a správca nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom ho však štát ovplyvňuje prostredníctvom zákonov.

Podľa povinného je teda správca oprávnený a povinný vykonávať vlastnícke práva štátu len v medziach zákona. Povinný ďalej zdôraznil skutočnosť, že na majetok štátu v správe správcu uvedeného v v spojení s v znení neskorších predpisov nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia. Peňažné pohľadávky, ktoré má povinný voči zdravotným poisťovniam, sú majetkom štátu v správe povinného účelovo určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne sú podľa o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov povinné zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici. Prostriedky na účte klienta, ktorý je zdravotnou poisťovňou, nepodliehajú v zmysle uvedeného zákona výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu. Následne povinný uviedol, že dôvodom, pre ktorý sa domáha ochrany pred súdom formou zastavenia exekučného konania je nevyhnutnosť zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, ktorá je na rozdiel od iných činností považovaná za vyšší spoločenský záujem. Povinný tiež zdôraznil, že toto nepriaznivé postavenie nie je zavinené ním samotným, ale ide o objektívne nepriaznivú situáciu v zdravotníctve. Povinný na základe uvedeného žiadal, aby súd námietkam vyhovel a aby exekúciu v zmysle Exekučného poriadku zastavil, nakoľko postihuje veci alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.

Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť.

Súd musí konštatovať, že argumenty povinného, ktoré uvádza vo svojom podaní nie sú v zmysle § 50 Exekučného poriadku skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali podanie námietok, nakoľko sa nimi nepreukazuje zánik vymáhaného nároku oprávneného voči povinnému a zároveň nie sú ani dôvodmi na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, pretože neexistujú dôvody, pre ktoré by súd mohol vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, ani exekúcia nepostihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Povinný vo svojich námietkach poukazoval na skutočnosť, že výkonom exekúcie by povinný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemohol vykonávať túto činnosť, čo by malo negatívne dôsledky pre zdravie občanov a tým by nebolo zabezpečené ich základné právo podľa SR na ochranu zdravia. Tento dôvod však v zmysle vyššie uvedeného nemožno, aj napriek tvrdeniam povinného, úspešne uplatniť v námietkach proti exekúcii, za účelom následného zastavenia exekúcie. Exekučný

poriadok však dáva možnosť účastníkovi konania využiť právny inštitút odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

Súd sa ďalej zaoberal tvrdením povinného, že exekúcia je neprípustná, lebo postihuje jeho majetok alebo práva, ktoré sú z exekúcie vylúčené alebo nepodliehajú exekúcii podľa Exekučného poriadku, resp. osobitných predpisov. Súd považuje toto tvrdenie povinného za zmätočné, nakoľko v samotnom upovedomení súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 27.10.2010 sa uvádza, že povinnému sa zakazuje, aby nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení podlieha exekúcii, t.j. je zrejmé, že súdny exekútor v danej exekúcii nemieni postihnúť majetok povinného, ktorý exekúcii nepodlieha alebo ktorý je z exekúcie vylúčený. Súd musí zároveň konštatovať, že v prípade, že by sa stotožnil s tvrdeniami povinného, že exekúcia by vlastne postihla jeho majetok, ktorý je z exekúcie vylúčený (podľa vyjadrení v námietkach vlastne celý majetok povinného) a exekúcia je z tohto dôvodu neprípustná a z tohto dôvodu námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu v celom rozsahu zastavil, o čo povinný žiada, dosiahli by sa zastavením exekúcie účinky, ktoré sa rovnajú exekučno-právnej imunite povinného, t.j. došlo by k vylúčeniu zákonnej možnosti viesť voči takejto povinnej osobe nútený výkon súdnych rozhodnutí v konaní podľa Exekučného poriadku.

Je potrebné zdôrazniť, že ako konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa danej problematiky (Nález Ústavného súdu SR č.k. -27), právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom, s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných predpisov vylúčený z exekúcie. a osobitné zákony však nevylučujú majetok povinnej osoby, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a pohľadávky). Ústavný súd SR vychádzal zo zásady, že základné právo zaručené SR umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Ústavný súd SR zároveň konštatoval (-27), že exekučno-právna imunita v zmysle zákona o správe majetku štátu a zákona o rozpočtových pravidlách sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Zákon neposkytuje príspevkovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. To znamená, že vzhľadom na tieto skutočnosti, kedy aj súdny exekútor ako vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie, nevykonáva exekúciu spôsobom postihujúcim celý majetok, ale len majetok podliehajúci exekúcii, nemohol námietkam povinného vyhovieť a následne z tohto dôvodu exekúciu zastaviť.

V zmysle o správe majetku štátu (ďalej len ““), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia. Ako je i uvedené priamo v zákone, definíciu týchto organizácií vymedzuje o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ““). Rozpočtové a príspevkové organizácie sú upravené v a nasl. predmetného zákona.

V zmysle ) písm. a) a , tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu

alebo v súvislosti s ním, t.j. napr. v rámci obchodných záväzkových vzťahov v zmysle a nasl. , resp. a nasl. a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis, t.j. .

V zmysle , správca (t.j. povinný ako štátna príspevková organizácia) je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti ním.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že sa vzťahuje len na nakladanie s takým majetkom, ktorý bol povinnému, t.j. štátnej príspevkovej organizácii zverený priamo štátom na výkon vlastného predmetu činností či na výkon činností s týmto predmetom súvisiacich. V zmysle citovaných ustanovení nemožno tento zákon vzťahovať na odlišné finančné vzťahy, ktoré nevznikli priamo v súvislosti so zverením majetku štátu do správy štátnej príspevkovej organizácie, t.j. nemožno ho aplikovať na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s predmetom činnosti povinného (t.j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti), pri ktorej dochádza k plneniu záväzkov alebo k hospodáreniu s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré je predmetom . Povinný má teda v zmysle zákona, aj napriek jeho tvrdeniam, aj vlastné príjmy, ktoré používa najmä na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, či už z pohľadu zabezpečenia personálneho alebo finančného substrátu. Štátna príspevková organizácia teda s výnimkou právnych úkonov bezprostredne súvisiacich so správou majetku štátu koná vo svojom mene a na svoj vlastný účet, následkom čoho jej môžu vzniknúť nielen práva (t.j. napr. môže tak nadobudnúť majetok) ale aj povinnosti, t.j. záväzky, a to vrátane povinnosti uhrádzať záväzky vzniknuté z uzatvorených zmlúv, kde povinný sám, nie v mene štátu, vystupuje ako účastník zmluvného vzťahu. Z tohto dôvodu je nutné posudzovať konkrétny právny vzťah, z ktorého vyplývajú určité práva a povinnosti vždy samostatne a následne určiť, či sa na túto reláciu vzťahujú ustanovenia .

Podľa štátna príspevková organizácia nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva.

Pri výklade zákonných ustanovení treba vychádzať z teleologického výkladu, t.j. s prihliadnutím na ich zrejmý účel a taktiež i zámer zákonodarcu. Nemožno opomenúť i systematické zaradenie vykladaných ustanovení v konkrétnom zákone. Uvedené ustanovenie, s ohľadom na jeho systematické zaradenie a i súvisiace ustanovenia je nutné vyložiť tak, že zákaz nadobudnutia majetku do svojho vlastníctva sa vzťahuje len na majetok štátu, resp. majetok zverený štátom, a nie na majetok všeobecne, ktorý štátna príspevková organizácia môže nadobudnúť aj iným spôsobom.

V zmysle , príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

V zmysle , rozpočtové a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

V zmysle prvá a druhá veta , príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.

V zmysle , finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

V zmysle prvá a druhá veta , príspevková organizácia uhrádza náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na jej prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Najmä z posledne citovaného ustanovenia jasne a zrozumiteľne vyplýva, že úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť treba posudzovať ako príjem štátnej príspevkovej organizácie - povinného, a nie štátu. Takáto úhrada teda nemôže byť posudzovaná ako majetok štátu, ale ako plnenie zdravotných poisťovní na základe zmlúv uzatvorených so zdravotníckym zariadením.

Podľa a ods. 1 na majetok štátu v správe správcu uvedeného v nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.

Podľa verejnej správy výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa .

Ako už bolo vyššie uvedené, Ústavný súd SR konštatoval (-27), že exekučno-právna imunita v zmysle a sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. Argumentácia povinného, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení nemožno vykonať exekúciu na majetok štátu v správe správcu nie je presná, nakoľko tieto ustanovenia možno aplikovať len v prípade, že ide o majetok, ktorý bol povinnému ako štátnej príspevkovej organizácii len zverený, avšak nie o majetok, ktorý nadobudol povinný iným spôsobom, napr. na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zákon neposkytuje príspevkovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. Súd musí na základe uvedeného konštatovať, že na iný majetok povinného než je majetok štátu, je možné výkon rozhodnutia uskutočniť. Toto má napokon vyplývať aj z upovedomenia o začatí exekúcie zaslaného súdnym exekútorom povinnému, podľa ktorého súdny exekútor nevykonáva exekúciu spôsobom postihujúcim celý majetok, ale len majetok podliehajúci exekúcii. V prípade, že by povinný preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, ktorý je z exekúcie na základe zákona vylúčený, súd by námietkam povinného vyhovel a následne by exekúciu zastavil. Súd však túto skutočnosť nemal z námietok povinného za preukázanú, t.j. zo strany povinného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa na neho vzťahovala exekučná imunita ad personam alebo ad rem (čo i len čiastočne), preto aj s ohľadom na vyššie uvedené tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd ale v tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak by následne pri vykonávaní exekúcie došlo k postihnutiu majetku povinného, ktorý je z exekúcie vylúčený, súd exekúciu v časti týkajúcej sa tohto majetku aj bez návrhu zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).