Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/126/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľky, manželky: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom A. XXX/XX, A., a manžela: D. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom E. XXX/XX, A., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 14. júla 2023 č.k. -26 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov, uzatvorené 11. januára 2020 v Komárne, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 30, ročník 2020 na strane 9 pod poradovým číslom 1 rozviedol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a ods.1 až 3 o rodine (ďalej len ,e“). Vecne dôvodil, že manželstvo účastníkov konania je vážne a dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo plniť svoj účel tak ako to predpokladá . Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2023, odkedy sa nestretávajú a spoločne nehospodária, v manželstve zanikla funkcia ekonomická. Vo svojich výpovediach manželia zhodne uviedli, že intímne sa nestýkajú od leta 2022, čo je už takmer rok, teda v ich manželstve zanikla aj biologická funkcia. Manželka zároveň potvrdila, že má nového partnera, tento vzťah považuje za perspektívny. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti, v manželstve teda nevznikla a nie je prítomná ani jeho výchovná funkcia. Manžel v priebehu konania deklaroval záujem o obnovenie manželstva, za týmto účelom žiadal aj o prerušenie konania. Súd sa vždy má pokúsiť o uzmierenie manželov a má možnosť odročiť pojednávanie za týmto účelom. Pokiaľ nejde o zhodný návrh manželov, nie je potrebné konanie prerušiť. Návrh na rozvod manželstva bol manželovi doručený 21. marca 2023. Pojednávanie nariadené na 21. apríla 2023 bolo odročené na základe jeho žiadosti a ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 12.mája 2023. Na toto pojednávanie sa manželia dostavili, ale nakoľko v prípade manžela nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie (vyjadrenie manželky bolo manželovi doručené až v deň pojednávania), nesúhlasil s prejednaním veci. Následne bolo pojednávanie odročené na 14. júla 2023. Z uvedeného vyplýva, že od doručenia návrhu vo veci samej do pojednávania vo veci samej uplynuli takmer štyri mesiace. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že počas tejto doby manžel napriek tomu, že deklaroval svoj nesúhlas s rozvodom a opakovane deklaroval svoj záujem o záchranu manželstva, nič pre jeho záchranu neurobil, nevyhľadal psychológa ani mediátora, za týmto účelom ani nekontaktoval manželku. Manžel svojou výpoveďou potvrdil, že o úmysle manželky ,,rozísť sa“ vedel od augusta 2022, a teda je nesporné, že mal dostatok

času na to, aby vykonal určité kroky smerujúce k záchrane manželstva. Napriek svojím vyjadreniam nič neurobil, dokonca sa na pojednávaní vyjadril, že nevidí dôvod, prečo by sa mal meniť. Na jednej strane tak manžel deklaruje nesúhlas s rozvodom, na strane druhej nevidí dôvod na svoju zmenu, nevykoná žiadne konkrétne kroky. Z uvedeného dôvodu sa jeho vyjadrenia javia ako účelové, ďalšie odročenie pojednávania by bolo nehospodárne, nakoľko na strane manžela súd prvej inštancie nevzhliadol úprimný záujem o záchranu manželstva. Manželka od podania návrhu vylučovala možnosť uzmierenia, odmietla akúkoľvek formu odbornej pomoci, nebola ochotná zúčastniť sa mediácie, nakoľko toho času už má nového partnera. Uviedla, že o záchranu manželstva sa pokúšala v čase, keď to malo ešte zmysel. Aktuálne už nemá záujem v manželstve zotrvať. Manželka o svojom úmysle ukončiť vzťah informovala manžela v auguste 2022, čo bolo už takmer pred rokom, čo napokon potvrdil aj manžel. Nemožno sa preto stotožniť s vyjadrením manžela, že ide zo strany manželky ide o ľahkovážne rozhodnutie, chvíľkové vzplanutie voči inému mužovi. Manželstvo účastníkov nefunguje už takmer rok, a teda ide o dlhodobý stav, ktorý sa im za posledný rok nepodarilo odvrátiť. Manželstvo je slobodným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť pri naplnení zákonných predpokladov rozvodu manželstva zotrvať v manželstve, ktoré už neplní svoj účel, nefunguje a je iba formálnym zväzkom. Z uvedeného dôvodu, nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že v manželstve účastníkov konania nie je prítomná ani jedna zo spoločenských funkcií manželstva, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ,“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhujúc zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Dôvodil, že návrh na rozvod manželstva podala manželka z dôvodu, že nadviazala intímnu známosť s iným mužom. Od augusta minulého roku sústavne odchádzala na nejaké pracovné stretnutia, školenia, mítingy a pod., čo odôvodňovala tým, že je to nevyhnutné pre rast jej profesionálnej kariéry, čo v plnej miere akceptoval. V tom období ho ako muža odmietala a cítil na jej správaní, že sa niečo deje. Keď sa na to opýtal, odôvodňovala to rôznymi výhovorkami spojenými s jej pracovnými povinnosťami. Vo svojej výpovedi na súde tvrdila, že nezhody a konflikty medzi nimi mali začať potom ako zamestnal, pretože sa jej nevenoval a bol stále unavený. Aj toto je lož, pretože ako tréner bojových umení a fitness je zvyknutý na fyzickú záťaž a jeho práca mu nikdy nespôsobovala únavu ani nezáujem o ňu. Bol rád, keď s ňou mohol byť a aj do augusta 2022 žili v harmonickom zväzku, ktorý sa narušil potom, keď často odchádzala z domu, a keď sa jej správanie voči nemu celkom zmenilo. Manželka bola tá, ktorá začala tému o tom, že by si mali na nejaký čas oddýchnuť, čo nechápal a ona mu nepovedala na rovinu, že niekoho má. Keď sa jej spýtal v čom je problém, nikdy sa na jeho správanie nesťažovala. O nedostatkoch, ktoré o ňom vypovedala na súde, až do tej doby nič nevedel. Dôveroval jej a dúfal, že keď bude vo svojej profesii dostatočne vyškolená, všetko sa vráti do normálneho vzťahu. Ich predmanželské spolužitie sa začalo začiatkom roku 2016.Asi po roku a pol začali bývať v spoločnej domácnosti, v ktorej s nimi bývala aj maloletá dcéra manželky z iného vzťahu. K jej dcére prechovával a aj v súčasnosti prechováva rovnaký rodičovský vzťah ako k jeho vlastnej dcére. Pretože sa ľúbili, ich spolužitie bolo harmonické a vedeli skĺbiť aj vzťahy s ich dcérami, ktoré majú každý z iného vzťahu. V čase uzavretia manželstva v roku 2020 boli obaja dostatočne skúsení a rozvážni na to, aby vedeli posúdiť, či je predchádzajúce päťročné spolužitie dostatočným základom pre uzavretie manželstva. Keď uzatvárali manželstvo, manželka mala takmer 40 rokov a on takmer 50 rokov a obaja sa zhodli na tom, že ich vzťah spečatia uzavretím manželstva s víziou, že im vydrží na celý život. V auguste minulého roku sa správanie manželky voči nemu zmenilo z dôvodu, že už v tom čase bol v jej živote iný muž. Práve z tohto dôvodu súdu prvej inštancie navrhoval, aby zabezpečil párovú terapiu alebo konzultáciu s nejakým odborníkom, k čomu však súd prvej inštancie naklonený nebol, ale v odôvodnení rozsudku ho viní, že nevyhľadal psychológa alebo mediátora. Až pokiaľ manželka nepodala návrh na rozvod manželstva, dúfal, že po absolvovaní všetkých jej odborných školení sa ich manželstvo vráti do normálu. Manželka mu o svojom mimomanželskom vzťahu povedala až v decembri 2022, keďže celé vianočné a novoročné sviatky strávila so svojím milencom a zakrátko na to podala návrh na rozvod. Od tej doby ho len súri a súri, že sa potrebuje rýchlo rozviesť. V tejto súvislosti bola ona tá, ktorá ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva našla kupca na ich dom a naliehala na neho, aby dom predali. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci vyplýva z tvrdenia súdu v odôvodnení jeho rozsudku, že rodinný dom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželka polovicu nehnuteľnosti nadobudla tak, že ešte počas ich spolužitia na ňu previedol polovicu nehnuteľnosti, pretože nemali dostatok peňazí na jeho dokončenie. Manželka si preto zobrala úver na dokončenie a zariadenie domu, za ktorý on ručí, a tak sa stali podielovými

spoluvlastníkmi rodinného domu. Dom teda nie je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale v podielovom spoluvlastníctve. Manžel tiež dôvodil, že manželka ho v tomto konaní opisuje ako nejakého nezamestnaného lúzra, ktorý sa na nej priživoval. Pravda je taká, že áno, v dôsledku covidového obdobia nemal stále zamestnanie, ale ako tréner bojových umení a fitness si vždy vedel nájsť nejaké príležitostné práce a v čase, keď bol doma, sa staral o domácnosť. Manželka si dôkaznú situáciu účelovo prispôsobila jej potrebám, aby bola čím skôr rozvedená. Súd prvej inštancie bez toho, aby vykonal nejaké dôkazy na pravdivosť tvrdení manželky, ale aj pravdivosť jeho tvrdení, považuje len tvrdenia manželky za pravdivé a jeho tvrdenia hodnotí ako účelové. Manželku veľmi ľúbil aj vtedy, keď mala kilá navyše, čo mu vôbec neprekážalo. Keď prejavila záujem o cvičenie, podporoval ju, pravidelne s ňou trénoval a krátko na to ako dosiahla atraktívnu a vyformovanú postavu, nadviazala mimomanželskú známosť. Aj táto skutočnosť poukazuje na to, že boli denne spolu, mali každodenne nejaké spoločné aktivity a až do leta 2022 medzi nimi žiadne vážne nezhody neboli. Považuje za nekorektné nielen zo strany manželky, ale aj zo strany súdu prvej inštancie hodiť zavinenie rozvratu manželstva len na neho s odôvodnením, že sa v záujme záchrany ich manželstva nebol ochotný sa zmeniť. Manželka nikdy žiadnu nespokojnosť s jeho správaním neprejavovala. Keby mu bola konkrétne povedala v čom a ako sa má zmeniť, určite by sa o to pokúsil. Ani z obsahu napadnutého rozsudku mu nie je jasné z akého dôvodu, v akom smere a prečo sa mal zmeniť. Ich manželstvo plnilo aj svoju výchovnú funkciu, keďže dcéra manželky žila s nimi v spoločnej domácnosti a ich dcéra k nim pravidelne prichádzala a ich vzťahy boli bezproblémové, pokiaľ sa manželka nezaľúbila do iného muža. Je ešte stále presvedčený o tom, že by ich manželstvo mohlo znovu plniť svoj spoločenský účel, pretože manželku pozná a vie, že ide o prechodný vzťah. Aj pred ich spolužitím mala viac krátkodobých vzťahov. Nedávno boli na pohrebe ich spoločnej známej a ona sama iniciovala, aby tam išli spolu v jednom aute. Keď' s ním komunikovala a boli blízko seba, cítil, že jej nie je ľahostajný. Predovšetkým si myslí, že pri inštancie pre spoľahlivé zistenie príčin rozvratu manželstva nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, hoci tvrdenia oboch sú úplne protichodné. Súd prvej inštancie mal predvolať a vypočuť milenca manželky na zistenie kedy nadviazali intímny vzťah a či vôbec ide o vzťah perspektívny, poprípade jej dcéru, ktorá žila s nimi v spoločnej domácnosti. Z ustanovenia vyplýva, že súd musí pri rozhodovaní o rozvode zohľadniť postoj obidvoch manželov k inštitútu manželstva a v prípade ľahkovážneho a neodôvodneného podania návrhu na rozvod manželstva, k rozvodu nedôjde. Ustanovenie treba vykladať vždy v súvislosti s ustanovením . Aby sa mohlo dospieť k záveru, že manželstvo neplní svoj účel, bude spravidla potrebné vyčkať dlhší čas. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Taktiež v súvislosti s touto právnou úpravou podľa súd prihliada na porušovanie povinností manželov ustanovených v a povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť. Súd má povinnosť zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva, a potom výsledok tohto zistenia uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Všetky príčiny a porušenia povinností manželov, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva, má súd nielen zistiť, ale ich aj zhodnotiť a zaujať k nim stanovisko. Tieto príčiny a porušenia povinností môžu byť subjektívne a môžu mať aj objektívnu povahu. Ak súd zistí, že tieto príčiny spôsobil alebo vyvolal jeden z manželov, má k jeho správaniu zaujať kritické stanovisko. Vyjadrenie spoločenského stanoviska súdu k správaniu sa manžela, ktoré viedlo k vážnemu rozvratu manželstva, má pre druhého manžela špecifický význam satisfakčnej povahy. Súd prvej inštancie nevyniesol rozsudok v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a nepostupoval v súlade s procesnými predpismi, keď nezistil skutkový stav.

3. K odvolaniu manžela sa vyjadrila manželka, ktorá s rozsudkom Okresného súdu Komárno zo 14. júla 2023 č.k. -26 súhlasila a naďalej zotrvala na jej vyjadrení z 3. mája 2023. Podľa jej názoru ide z manželovej strany o účelové ťahanie času.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou - manželom ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané manželom v odvolaní nie sú spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (387 ods. 1 ).

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. je rozvod manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal, na návrh manželky ako navrhovateľky z dôvodu trvalého odcudzenia manželov a vážneho narušenia vzťahov medzi nimi, pre ktoré má ich manželstvo len formálny charakter, neplní svoj účel a absentujú v ňom všetky základné funkcie manželstva.

6. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manžela je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo treba podľa súdu prvej inštancie návrhu manželky na rozvod manželstva vyhovieť napriek nesúhlasu manžela. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na rozvod manželstva a v napadnutom rozsudku dostatočne vyložil z akých dôvodov manželstvo manželov rozviedol. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty manžela nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

8. Podľa Čl. 1 Základných zásad manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa Čl. 4 základných zásad všetci členovia rodiny majú povinnosťvzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

10. Podľa manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať' sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa Č1. 6 súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

12. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jej harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie, avšak pri ich napĺňaní nemožno opomenúť faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či stále existujú dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo. Ak tieto dôvody už neexistujú, je potrebné zistiť, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento stav treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Podstatným pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave rozvratu ich vzťahu musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia na zmenu takéhoto stavu spolu s ich presvedčením o význame takéhoto konania. To však nie je možné, ak čo i len jeden z manželov

- v danej veci manželka, je presvedčená, že vzťahy sú tak narušené, že považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie manželstva, ktoré považuje za formálny zväzok.

13. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.

14. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý j toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela.

15. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené 11. januára 2020, za jeho trvania sa manželom deti nenarodili. Manželia sa intímne nestýkajú od leta 2022 a od januára 2023nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa manželka odsťahovala. Manželka má od októbra 2022 mimomanželskú známosť, ktorú považuje za perspektívnu, výslovne pred súdom prvej inštancie opakovane uviedla, že nemá záujem o obnovu manželského spolužitia ako i nesúhlasila s návrhom manžela na prerušenie konania za účelom obnovy manželského spolužitia. Súd prvej inštancie preto po vykonanom dokazovaní dôvodne dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov neplní svoje funkcie už takmer rok, ide o dlhodobý stav, ktorý sa za posledný rok nepodarilo zvrátiť. Z uvedených dôvodov je manželstvo iba formálnym zväzkom. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje.

16. Odvolací súd dopĺňa, že vyššie uvedené skutočnosti (manželia sa intímne nestýkajú od leta 2022 a od januára 2023 nežijú v spoločnej domácnosti) samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva a aj o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, najmä zo strany manželky. Aj keď manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, z výpovede účastníkov konania najmä z postoja manželky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im ani počas odvolacieho konania nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby bola manželka nútená zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch manželov. Jednoznačný a nemenný postoj manželky, ktorá už v manželstve zotrvať nemieni, je v tomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva deklarujúc existujúci citový vzťah k manželke. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne na strane manželky (vychádzajúc z jej nemenného postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení sa k odvolaniu) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania.

17. K manželom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci)odvolací súd uvádza, že podkladom pre rozhodnutie v konaniach, v ktorých súd postupuje podľa ustanovení , je zistenie skutkového základu, ktorý sa čo najviac približuje k skutočnému stavu veci. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním v spolužití manželov (ktorí sa od leta 2022 intímne nestýkajú a od januára 2023 nežijú v spoločnej domácnosti) preukázané, že vo vzťahu manželky k manželovi absentujú akékoľvek prvky vzájomnej pomoci a podpory, vzájomnej zhody pri trávení spoločných aktivít v širšom sociálnom kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny (za takú nemožno považovať spoločnú návštevu pohrebu známej manželov, pretože vzhľadom na jej trvanie a praktický charakter išlo iba o jednu izolovanú a krátkodobú udalosť). Uvedené negatívne zistenia po ich posúdení v súvislosti s ďalšími, medzi manželmi nespornými zisteniami o oddelenom bývaní, spoločnom nehospodárení, netrávení spoločného času ani počas sviatkov, bez akýchkoľvek

pochybností smerujú k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne dospel k záveru o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva. Na uvedenej skutočnosti by preto nič nezmenilo ani vykonanie manželom navrhnutého dôkazu výsluchom priateľa manželky a jej dcéry.

18. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie sa mal pokúsiť o zmierne riešenie odstránenia príčin rozvratu manželstva mediáciou alebo odbornou terapiou odvolací súd uvádza, že dáva manželovi za pravdu v tom, že rozvod manželstva je najkrajnejšou formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť len pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením , avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. výslovne v ustanovení ladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, pričom je súdu daná aj možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne riešenie mediáciou. Možnosti súdu pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva sú však obmedzené s prihliadnutím na postoj manželov a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci, kde je trvalý rozvrat manželstva zrejmý a nepochybný, a inak tam, kde sa zo zistených skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v konaní o rozvod manželstva zmieriť, súd preto túto povinnosť realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Uvedené nevylučuje, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že tieto sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup účelný nebol. Je totiž nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalýa obnova spolužitia nie je možná vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä na jednoznačný a rozhodný postoj manželky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi Z postoja manželky počas konania celkom jednoznačne vyplýva, že s manželom ďalej v manželstve zotrvať nechce, obnoviť manželské spolužitie nemieni. Od podania návrhu na rozvod manželstva (6. marca 2023) manželka zotrvala na svojej vôli rozviesť sa s manželom počas celého konania, tento postoj vyjadrila počas konania na súde prvej inštancie i vo vyjadrení k odvolaniu manžela z23. augusta 2023. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že u manželky nejde o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, prípadne dočasný stav, ako naň poukazuje manžel vo svojom odvolaní, ale ide o dlhodobo pretrvávajúci stav a definitívne rozhodnutie nezotrvať v manželstve. Tu odvolací súd dopĺňa,že manželka síce nemá nárok na rozvod, má ale nárok domáhať sa rozvodu manželstva vyjadrením slobodnej vôle ukončiť tento zväzok majúc za to, že manželstvo už ďalej neplní funkcie tak ako to predpokladá .

19. K tvrdeniu manžela, že hoci súdu prvej inštancie navrhoval, aby zabezpečil párovú terapiu alebo konzultáciu s odborníkom, k čomu však súd prvej inštancie naklonený nebol, ale v odôvodnení rozsudku ho už viní, že nevyhľadal psychológa alebo mediátora, odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie zdieľa ten názor, že manžel mal dostatok času po zistení nezáujmu manželky o vedenie riadneho manželského spolužitia na vyriešenie tohto stavu. V prípade úprimného záujmu o zachovanie manželstva mohol manžel sám (minimálne od januára 2023) takýto postup iniciovať a nečakať resp. dúfať, že sa ich manželské spolužitie obnoví alebo sa spoliehať, že tretie osoby (prípadne aj súd) vyriešia príčiny nefunkčného manželstva. Manžel v podanom odvolaní síce prejavuje záujem o zotrvanie v manželstve s manželkou, ale je pasívny, očakáva ingerenciu súdu.

20. K ďalšej odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie opomenul uviesť a vyhodnotiť príčiny rozvratu manželstva, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva je odcudzenie sa manželov v dôsledku rozdielnosti názorov na vedenie spoločného života a mimomanželská intímna známosť manželky (poukazujúc na rozhodnutie R IV/1966 str. 392, z ktorého vyplýva, že ,,pri posudzovaní nevery ako príčiny vážneho rozvratu manželstva vychádzajú súdy správne z toho, že povinnosť vernosti a platí to pri všetkých ostatných povinnostiach vyplývajúcich z manželstva) majú manželia zásadne až do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva“).

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vrátane vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania podľa .

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).