Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/45/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Martinom Hudákom, advokátom, so sídlom Družstevná 31A, 926 01 Sereď, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2023/005629-015 zo dňa 05.04.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.05.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 26.05.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 26.05.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2023/005629-015 zo dňa 05.04.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-1460-017/2022- PC zo dňa 01.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému alebo orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), nakoľko si počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky vybudoval nové miesto na život a tomu prispôsobil svoje pôsobenie ako aj životné potreby. Na území Slovenskej republiky vlastní rodinný dom v E. a F., podniká vo viacerých obchodných spoločnostiach a prevádzkuje tiež penzión

- reštauráciu, kaviareň a sklad. Podnikanie na území Slovenskej republiky je jediným zdrojom príjmu žalobcu. Ako podnikateľ žalobca zamestnáva iné osoby. Podnikanie žalobcu si vyžaduje jeho osobnú prítomnosť na území Slovenskej republiky. Funkcia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a zamestnávateľa si vyžaduje každodennú osobnú účasť žalobcu v mieste podnikania, bez ktorej nie je možné zabezpečiť riadny chod obchodných spoločností. Bez odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by žalobca musel opustiť územie Slovenskej republiky, čím by stratil možnosť osobne sa podieľať na svojom podnikaní a jeho obchodným spoločnostiam by hrozil koniec ich činnosti, čo by viedlo k strate jediného zdroja jeho príjmu. Zároveň by bez odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia stratil možnosť využívať svoje ústavné právo podnikať na území Slovenskej republiky, ako aj možnosť osobne sa zúčastniť konania začatého touto žalobou, ako aj iných konaní za účelom domáhania sa svojich ústavných práv. K návrhu žalobca pripojil dokumentáciu obchodnej spoločnosti iSmart, s. r. o., výpis z Obchodného registra spoločnosti Fresh farming s. r. o., fotografiu ním prevádzkovaných objektov (sklad, penzión, kaviareň), list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., fotografiu jeho domu v E. a F., výpis z registra trestov, správu o jeho povesti a technický preukaz jeho auta.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.09.2023, doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 02.10.2023. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s týmto návrhom nesúhlasí, a to z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. . 5. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017).

14. Samotné preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, „pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Logicky musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený s účinkami preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy“ (G., H., B., I., J., I., B., C. a kol.: . Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 928). Pokiaľ by teda bolo priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom, správnemu súdu by nezostalo iné, ako návrh na jeho priznanie zamietnuť.

15. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by viedlo k strate jediného zdroja jeho príjmu a k strate možnosti využívať svoje ústavné právo podnikať na území Slovenskej republiky a osobne sa zúčastniť konania začatého predmetnou správnou žalobou, ako aj iných konaní za účelom domáhania sa svojich ústavných práv. Na podporu svojich tvrdení žalobca síce predložil správnemu súdu relevantnú dokumentáciu, avšak tieto dôkazy neosvedčujú existenciu dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi, v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia, hrozí. Rovnako nebolo súdu preukázané, že podnikanie žalobcu môže byť vykonávané jedine za jeho osobnej účasti, keď z predloženého výpisu z Obchodného registra SR je zrejmé, že žalobca v spoločnosti Fresh farming s.r.o. síce vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, avšak nie je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti iSmart, s.r.o., z predloženého výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že v tejto spoločnosti je žalobca jedným zo spoločníkov, rovnako je aj jedným z konateľov, ktorí konajú samostatne, nejedná sa o tzv. jednoosobovú s.r.o..

17. Žalobca rovnako súdu nepredložil žiadne dôkazy za účelom preukázania toho, že v krajine pôvodu nemá žiadny zdroj príjmu. Keďže žalobca nepreukázal, že v krajine pôvodu nemá žiadny zdroj príjmu, správny súd nemal za preukázanú hrozbu závažnej ujmy obmedzením jeho práva na podnikanie na území Slovenskej republiky v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Žalobca zároveň neoznačil „iné konania za účelom domáhania sa svojich ústavných práv“, v ktorých by nepriznaním odkladného účinku bola zmarená možnosť jeho osobnej účasti. Napokon ani zmarenie možnosti osobnej účasti žalobcu na konaní začatom predmetnou správnou žalobou nepredstavuje hrozbu závažnej ujmy, keď žalobca v tomto konaní musí byť povinne zastúpený osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení nesie výlučne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať jeho aktivitu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za

žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil.

18. Správny súd tiež skúmal, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom, pričom z predloženého administratívneho spisu zistil, že Slovenská informačná služba dala nesúhlasné stanovisko s udelením dlhodobého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, ako to vyplýva z úradného záznamu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-8673/2021-PC zo dňa 02.12.2021 a z listu Slovenskej informačnej služby č. SIS-69/76-49-1/2022 zo dňa 24.02.2022. Keďže Slovenská informačná služba nesúhlasila s udelením dlhodobého pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky vzhľadom na dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu. Bezpečnosť štátu možno subsumovať pod verejný záujem, správny súd tak dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom. Na tomto mieste správny súd poukazuje, že žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku súlad priznania odkladného účinku s verejným záujmom ani netvrdil.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, ako ani to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

20. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

21. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).