Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3726-2008.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Er/3726/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10, proti povinným: 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. Č.. XX, o vymoženie 3 318,96 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, Moyzesova č. 669/15, pod sp. zn. EX 1176/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 011925 zo dňa 24.09.2008 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.07.2008. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom č.k. RK-481/2007-EK zo dňa 03.08.2007.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,83 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok. K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva) uzavretej dňa 14.04.2005 medzi oprávneným a povinnými, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len Zmluvné dojednania).
V čl. 17 Zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 17.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustávom Retom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Tomášikova č. 30, b) JUDr. Jánom Smetanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Horná č. 51, c) JUDr. Mariannou Mochnáčovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Tyršovo nábrežie č. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Novelami OZ bola do slovenského právneho poriadku prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Na základe nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná pre Slovenskú republiku a podľa názoru súdu sa má používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam k ustanoveniam slovenského právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
V danom prípade navrhol oprávnený vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je tuzemský rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmluvy. Zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, keďže ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinní ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, mali postavenie spotrebiteľa.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.
Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Zmluvných dojednaní, všetky spory zo zmluvy rozhodne rozhodca uvedený v zmluve resp. určený oprávneným alebo príslušný súd Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená vo Zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy a sú predtlačené na druhej strane zmluvy. Podpisom zmluvy povinní súčasne vyslovili súhlas so Zmluvnými dojednaniami bez toho, aby ich mohli meniť, či dopĺňať. Spotrebitelia - povinní tak pri podpise zmluvy nemali možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohli len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcom a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcom a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu, čím povinní stratili možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda boli nútení podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. U povinných tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinných.
Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinnými dohodnutá individuálne a núti povinných riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodnutie rozhodcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy o úvere v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatné. Tento názor je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu 1. tejto smernice.
Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Následne súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,83 €, ktoré špecifikoval nasledovne:
1. odmena podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 €
2. hotové výdavky vo forme poštovného vo výške 10 €
3. 20 % DPH z trov exekúcie vo výške 8,64 €
Súdny exekútor si vyúčtoval odmenu v súlade s § 14 vyhlášky, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo forme poštovného vo výške 10 €. Zo spisu súdneho exekútora bolo preukázané poštovné vo výške 10 €, a preto mu súd priznal náhradu hotových výdavkov vo forme poštovného vo výške 10 €.
Súdny exekútor si uplatnil aj 20 % DPH z trov exekúcie vo výške 8,64 €. Nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu, že je platiteľom DPH, súd mu nepriznal 20 % DPH z priznaných trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že súdny exekútor má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 43,19 €.
Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, čím zavinil zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.