Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-119-2023.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Subarea
10C/119/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpená: A. E. F., G., H. XX, D., proti žalovanému: B. D. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. K. L. XXX, v konaní o zaplatenie 1.189,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2023 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.189,- eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že dňa 16.12.2022 ako spotrebiteľka zaplatila bezhotovostným prevodom rezervačný poplatok vo výške 89,- eur za dovolenku – revitalizačný pobyt s M. G. v termíne od 13.04. až 22.04.2023 (ďalej len ako „Yoga-pobyt“) na Zanzibare a dňa 06.02.2023 na základe Faktúry č. XXXXXX zaplatila zálohu za kúpu letenky a rezerváciu ubytovania v rezorte AZAO SPA na ostrove Zanzibar vo výške 1.100,- eur. Tieto uhradila na bankový účet žalovaného, na základe pokynu Zazi Zanzi Experiental Travel Agency (ďalej len ako „Cestovná kancelária“). Obstaranie a zabezpečenie zájazdu žalobkyňa komunikovala s Cestovnou kanceláriou formou emailovej komunikácie. Ponuku Cestovnej kancelárie ohľadom organizácie Yoga- pobytu dostala žalobkyňa v priebehu kurzu Yogy s inštruktorom M. G., ktorý navštevovala v Bratislave. Cestovná kancelária potvrdila žalobkyni rezerváciu miesta na Yoga-pobyt, zasielala jej priebežne bližšie informácie ohľadom Yoga-pobytu a výletov a inštrukcie týkajúce sa poskytovaného Yoga-pobytu. V priebehu tejto komunikácie Cestovná kancelária vystupovala ako cestovná kancelária, takto sa sama titulovala ako „Zážitková cestovná kancelária Zazi Zanzi“ alebo „Experiental Travel Agency Zazi Zanzi“. Žalobkyňa zaplatila Cestovnej kancelárii sumu 1.189,- eur za organizovanie zájazdu – Yoga- pobytu. Žalobkyňa nikdy neobdržala Zmluvu o zájazde a ani potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde. Medzi žalobkyňou a Cestovnou kanceláriou nedošlo nikdy k uzatvoreniu zmluvy o zájazde. Cestovná kancelária si nesplnila žiadne z informačných povinností pred uzatvorením zmluvy o zájazde a rovnako ani po jej uzatvorení vyplývajúce jej zo zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov voči žalobkyni ako cestujúcej (spotrebiteľke). Cestovná kancelária si tiež nesplnila žiadnu z ďalších povinností, ktoré jej zákon o zájazdoch a osobitné právne predpisy ukladajú a týkajú sa prevádzkovania cestovnej kancelárie (cestovnej agentúry) na území Slovenskej republiky. Cestovná kancelária nie je zapísaná do zoznamu cestovných kancelárií vedeného Slovenskou obchodnou inšpekciou. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že prevádzkovanie cestovnej kancelárie môže byť na území SR prevádzkované len na základe živnostenského oprávnenia, a to po splnení podmienok stanovených v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Len cestovná kancelária je oprávnená poskytovať služby cestovného ruchu, kombinovať ich za účelom zostavenia zájazdu, predávať, ponúkať na predaj zájazdy a uzatvárať zmluvu o zájazde alebo sprostredkúvať spojené služby cestovného ruchu. Žalobkyňa dňa 23.03.2023 uzatvorila s AXA poisťovňou, a.s. Poistenie Storno cesty, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Z dôvodu práceneschopnosti žalobkyňa oznámila Cestovnej kancelárii dňa
11.04.2023 svoju neúčasť na Yoga-pobyte. Žalobkyňa o tomto oznámení od Cestovnej kancelárie neobdržala žiadne potvrdenie o stornovaní Yoga-pobytu a/alebo ju Cestovná kancelária žiadnym iným spôsobom a/alebo formou nekontaktovala. Žalobkyňa dňa 11.04.2023 nahlásila AXA poisťovni, a.s. vznik škodovej udalosti. V priebehu šetrenia škodovej udalosti od nej poisťovňa požadovala predloženie zmluvnej dokumentácie a dokumentácie preukazujúcej stornovanie zájazdu a samotnú cenu zájazdu uhradenú žalobkyňou, resp. vrátenou Cestovnou kanceláriou. Týmito žalobkyňa nedisponuje a Cestovná kancelária (aj na opakovanú žiadosť žalobkyne) odmietla splniť túto svoju zákonnú povinnosť. Žalobkyni nie je z uvedeného dôvodu umožnené domáhať sa vrátenia ceny zájazdu – Yoga-pobytu formou poistného plnenia z Poistenia storno cesty. Žalobkyňa zdôraznila, že Cestovná kancelária nie je oprávnená poskytovať zájazdy na území SR a na jej výzvy nereaguje, resp. reaguje neprimerane a z tohto dôvodu nemá inú možnosť, ako sa domáhať vrátenia finančných prostriedkov vo výške 1.189,- eur s príslušenstvom súdnou cestou. Po žiadosti o zaslanie potvrdenia o stornovaní zájazdu Cestovná kancelária požadovala od žalobkyne ďalšie finančné prostriedky vo výške 704,- eur. Podľa ich vyjadrenia: „Dňa 01.02.2023 sme Vám vystavili proforma faktúru XXXXXX na zálohu vo výške 1.100 eur. Jej úhradou z Vašej strany došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.“ Takýto nárok cestovnej kancelárie sa podľa žalobkyne nezakladá na žiadnom právnom základe. Medzi žalobkyňou a Cestovnou kanceláriou nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom kúpy zájazdu. Medzi zmluvnými stranami mohlo dôjsť za týmto účelom len k uzatvoreniu zmluvy o zájazde, a to len v prípade, pokiaľ došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o zájazde stanovených zákonom o zájazdoch, nakoľko v tomto prípade má zákon o zájazdoch ako osobitná právna úprava prednosť pred právnou úpravou kúpnej zmluvy v Občianskom zákonníku. Žalobkyňa nikdy (ani dodatočne) neobdržala od Cestovnej kancelárie e-mail zo dňa 11.04.2023, a to ani následne po uplatnení nárokov mimosúdnou cestou. Cestovná kancelária nikdy nezaslala žalobkyni ani účtovný doklad (faktúru) za poskytnutie zájazdu. Žalobkyňa požiadala N. D., G.. Žiadosťou o sprostredkovanie o vrátenie platby, avšak neúspešne. Podľa informácií, ktoré žalobkyňa obdržala od N. D., G. je prijímateľom platieb žalobkyne spolu vo výške 1.189,- eur práve žalovaný. V ďalej časti žaloby žalobkyňa citovala jednotlivé ustanovenia zákona o zájazdoch a ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa považovala za preukázané, že obe platby, platbu zo dňa 16.12.2022 vo výške 89,- eur a platbu zo dňa 06.02.2023 vo výške 1.100,- eur, uhradila žalovanému. Na Zálohovej faktúre je ako jej príjemca označený „Zazi Zanzi Ltd. B. D. I.“. Žalovaný je podľa vyjadrenia N. D., G. majiteľom tohto bankového účtu. Žalovaný nie je prevádzkovateľom cestovnej kancelárie, nakoľko nedisponuje príslušným živnostenským oprávnením. Ani Cestovná kancelária nedisponuje oprávnením na prevádzkovanie cestovnej kancelárie na území SR. Ďalej považovala za preukázané, že z dôvodu nenaplnenia obligatórnych náležitostí stanovených zákonom o zájazdoch nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o zájazde medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa nebola okrem iného ani len informovaná o celkovej cene zájazdu. Žalobkyňa zaplatila 1.189,- eur bez právneho dôvodu na účet žalovaného, pričom sa v tomto prípade nejednalo o omyl vzniknutý na strane žalobkyne, ale žalobkyňa konala na základe inštrukcií a nepravdivých informácií podaných zo strany Cestovnej kancelárie. Žalobkyňa rovnako považovala za preukázané, že žalovaný (Cestovná kancelária) svojím konaním uviedol žalobkyňu do omylu, nakoľko sa vydával za cestovnú kanceláriu. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1.189,- eur, pričom žalovaný nemal na toto plnenie žiaden právny nárok.
2. Žalobkyňa spolu so žalobou vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriadi zákaz nakladania a disponovania s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v N., G. vo výške 1.189,- eur, a to do právoplatného rozhodnutia súdu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila na tom istom skutkovom základe ako žalobu vo veci samej. Nad rámec vyššie uvedeného uviedla, že po pokuse o mimosúdne riešenie tohto sporu, Cestovná kancelária výsmešne odkázala žalobkyňu na uplatnenie jej nárokov v súdnom konaní, pričom výsmešne uviedla: „so svojím návrhom sa môžete obrátiť na miestne príslušný súd – jeho sídlo je pre severný dištrikt ostrova Zanzibar v meste Mkokotoni. Svoj návrh formulujte veľmi pozorne. Súd má dve sekcie. Prvá je islamská, kde uplatnením práva šariá, ako žena nemáte právo domáhať sa konania na súde...“. Cestovná kancelária posmešne a neúctivo komunikuje so žalobkyňou, a to za účelom, aby ju odradila od podania návrhu na súd. Ako príklad uviedla – povinnosť preložiť návrh do jazyka kiswahii, výškou súdneho poplatku vo výške 600.000 TZS (tanzánsky šiling). Žalobkyňa je spotrebiteľkou a občiankou SR a EÚ. Žalobkyňa si službu objednala od cestovnej kancelárie na území Slovenskej republiky. Komunikácia s Cestovnou kanceláriou a rovnako všetka Cestovnou kanceláriou predložená dokumentácia bola v slovenskom jazyku. Yoga-pobyt bol reklamovaný na kurze
Yogy v Bratislave, mal sa konať s inštruktorom Yogy, ktorého osobne pozná a má k nemu dôveru. Žalovaný bol bankou požiadaný o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa zaplatila na jeho účet bez právneho dôvodu, nakoľko bola uvedená zo strany Cestovnej kancelárie a žalovaného do omylu. Žalovaný a rovnako aj Cestovná kancelária odmietli vrátenie týchto peňažných prostriedkov. Žalobkyňa podala na Cestovnú kanceláriu a žalovaného podnet na dozorujúci orgán, orgán ochrany jej práv ako spotrebiteľa, pričom protiprávne konanie žalovaného napĺňa zároveň podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že Cestovná kancelária má podľa informácií na zálohovej faktúre sídlo v P. O. Box 354 710000 Kijangwani, Zanzibar, Tanzánia a skutočnosť, že účet na ktorý poslala žalobkyňa peniaze nie je vedený na Cestovnú kanceláriu, ale len na osobu žalovaného, zakladá podľa žalobkyne dôvodnú obavu, že žalovaný aktuálne už nedisponuje peňažnými prostriedkami, resp. nimi nebude disponovať po tom, čo získa vedomosť o vydaní platobného rozkazu konajúcim súdom, nakoľko ich vie v priebehu niekoľkých minút presunúť na účet vedený v Tanzánii, prípadne iný bankový účet. Žalobkyňa nemá vedomosť, či žalovaný disponuje iným majetkom v Slovenskej republike, prípadne Európskej únii, z ktorého by sa vedela v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Žalobkyňa zdôraznila, že bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia môže fakticky stratiť možnosť domôcť sa vrátenia svojich peňažných prostriedkov, nakoľko aj v prípade vydania platobného rozkazu, existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie. Účelom takto nariadeného neodkladného opatrenia je predovšetkým posilnenie postavenia žalobkyne ako veriteľky žalovaného, nakoľko práve jeho nariadením bude žalobkyni poskytnutá dočasná súdna ochrana spočívajúca v zredukovaní nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky žalobkyne pri výkone tohto súdneho rozhodnutia (platobného rozkazu). Nariadením neodkladného opatrenia bude objektívne možné dosiahnuť efektívnosť vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne v budúcnosti, pričom navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav. Právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia sú pre jeho dočasnosť (do právoplatného rozhodnutia vo veci samej) proporcionálne, keďže neobmedzujú žalovaného neprimerane a ani nad nevyhnutný rozsah.
3. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa Detail platobného príkazu zo dňa 16.12.2022, Faktúru číslo XXXXXX zo dňa 06.02.2023, Detail platobného príkazu zo dňa 06.02.2023, emailovú komunikáciu s Cestovnou kanceláriou, Poistenie storno cesty – číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, Nahlásenie škodovej udalosti zo dňa 11.04.2023, emailovú komunikáciu s poisťovňou, Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, žiadosť o zaslanie Storno – potvrdenia zo dňa 12.06.2023 a odpoveď Cestovnej kancelárie zo dňa 13.06.2023, reakciu na odpoveď Cestovnej kancelárie zo dňa 14.06.2023 a reakciu Cestovnej kancelárie zo dňa 15.06.2023, oznámenie N. D., G. – sprostredkovanie vrátenia platby zo dňa 30.06.2023, Podnet na ochranu spotrebiteľa – Slovenská obchodná inšpekcia, ochrana spotrebiteľa, zo dňa 22.09.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
5. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 6. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp proporcionality).
7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby vo veci samej, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenie a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže súd nepovažuje za dostatočne preukázané splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v danom prípade podaný súčasne so žalobou vo veci samej a žalobkyňa sa ním domáhala vydania uznesenia, ktorým by súd zriadil zákaz nakladania a disponovania s finančnými prostriedkami na bankovom účte žalovaného IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v N., G. vo výške 1.189,- eur, a to do právoplatného rozhodnutia súdu. Podľa obsahu podaného návrhu žalobkyňa odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia obavou z ohrozenia budúcej exekúcie. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodila tým, že samotná skutočnosť, že Cestovná kancelária má podľa informácií na zálohovej faktúre sídlo v P. O. Box 354 710000 Kijangwani, Zanzibar, Tanzánia a skutočnosť, že účet na ktorý poslala žalobkyňa peniaze nie je vedený na Cestovnú kanceláriu, ale len na osobu žalovaného, zakladá podľa žalobkyne dôvodnú obavu, že žalovaný aktuálne už nedisponuje peňažnými prostriedkami, resp. nimi nebude disponovať po tom, čo získa vedomosť o vydaní platobného rozkazu konajúcim súdom, nakoľko ich vie v priebehu niekoľkých minút presunúť na účet vedený v Tanzánii, prípadne iný bankový účet. Žalobkyňa nemá vedomosť, či žalovaný disponuje iným majetkom v Slovenskej republike, prípadne Európskej únii, z ktorého by sa vedela v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Žalobkyňa zdôraznila, že bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia môže fakticky stratiť možnosť domôcť sa vrátenia svojich peňažných prostriedkov, nakoľko aj v prípade vydania platobného rozkazu, existuje dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie. Účelom takto nariadeného neodkladného opatrenia má byť predovšetkým posilnenie postavenia žalobkyne ako veriteľky žalovaného, keď jeho nariadením bude žalobkyni poskytnutá dočasná súdna ochrana spočívajúca v zredukovaní nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky žalobkyne pri výkone tohto súdneho rozhodnutia (platobného rozkazu).
9. Neodkladným opatrením ako osobitným inštitútom procesného práva môže súd zasiahnuť v prípade potreby do právneho vzťahu sporových strán, a to za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
daná v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj neodkladnosť potreby úpravy pomerov strán sporu, resp. existencia obavy o ohrození exekúcie musí byť osvedčená súčasne, t.j. kumulatívne. Neosvedčením čo i len jedného z vyššie uvedených predpokladov nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v procese rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia musel vysporiadať s otázkami, či žalobkyňa osvedčila jednak dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak obavu, že by exekúcia na majetok žalovaného pre výkon jej pohľadávky bola ohrozená.
10. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha od žalovaného zaplatenia sumy 1.189,- eur, ktorú podľa jej tvrdení uhradila na účet žalovaného bez právneho dôvodu. Na základe tvrdení uvedených v žalobe, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu pripojených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobkyňa dňa 16.12.2022 zaplatila bezhotovostným prevodom rezervačný poplatok vo výške 89,- eur za dovolenku – revitalizačný pobyt s M. G. v termíne od 13.04. až 22.04.2023 na Zanzibare a dňa 06.02.2023 na základe Faktúry č. XXXXXX zaplatila zálohu za kúpu letenky a rezerváciu ubytovania v rezorte AZAO SPA na ostrove Zanzibar vo výške 1.100,- eur. Tieto uhradila na bankový účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to na základe pokynu Zazi Zanzi Experiental Travel Agency. Žalobkyňa dňa 23.03.2023 uzatvorila s AXA poisťovňou, a.s. Poistenie Storno cesty, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Z dôvodu práceneschopnosti žalobkyňa oznámila Cestovnej kancelárii dňa 11.04.2023 svoju neúčasť na Yoga-pobyte. Žalobkyňa dňa 11.04.2023 nahlásila AXA poisťovni, a.s. vznik škodovej udalosti. V priebehu šetrenia škodovej udalosti od nej poisťovňa požadovala predloženie zmluvnej dokumentácie a dokumentácie preukazujúcej stornovanie zájazdu a samotnú cenu zájazdu uhradenú žalobkyňou, resp. vrátenou Cestovnou kanceláriou. Týmito žalobkyňa nedisponuje a Cestovná kancelária jej odmietla vydať potvrdenie o stornovaní zájazdu, resp. podmieňovala vydanie takéhoto potvrdenia doplatením ďalších finančných prostriedkov vo výške 704,- eur. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na vrátenie ňou zaplatených súm v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení majúc za to, že z dôvodu nenaplnenia obligatórnych náležitostí stanovených zákonom o zájazdoch nedošlo v danom prípade k uzatvoreniu zmluvy o zájazde. Uplatnenie svojho nároku voči ňou označenému žalovanému odôvodňovala tým, že obe platby uhradila práve žalovanému, keď na Zálohovej faktúre je ako jej príjemca označený „Zazi Zanzi Ltd. B. D. I.“ a zároveň žalovaný je podľa vyjadrenia N. D., G. majiteľom bankového účtu, na ktorý tieto platby uhradila. Na podporu naposledy uvedených tvrdení žalobkyňa v žalobe a rovnako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce označila ako dôkaz: Identifikačné údaje – oznámenie zo dňa 14.07.2023, N. D., G., avšak žiadny takýto listinný dôkaz ako prílohu k svojmu podaniu, ktorého obsahom bola žaloba vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nepriložila. Súd na základe takto osvedčeného skutkového stavu dospel potom k záveru, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila danosť jej nároku, keď ničím relevantným neosvedčila, že ňou označený žalovaný je práve tým subjektov, ktorému skutočne poskytla plnenie, ktorého vrátenia sa domáha podanou žalobou a tiež teda, že je majiteľom bankového účtu, vo vzťahu ku ktorému žiadala neodkladným opatrením uložiť žalovanému zákaz nakladania a disponovania s finančnými prostriedkami na ňom vo výške uplatňovanej sumy. V danom prípade tak súd pre účely nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nemal dostatočne osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. Keďže súd pri svojom rozhodovaní vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nutné konštatovať, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o danosti nároku, ktorému žiadala poskytnúť bezodkladnú ochranu.
11. Nad rámec vyššie uvedeného, čo by už samo o sebe bolo dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konajúci súd zároveň uvádza, že žalobkyňa podľa názoru súdu dostatočne neosvedčila ani existenciu obavy, že by prípadná exekúcia na majetok žalovaného bola ohrozená. Pre účely nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia bolo nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, pričom postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. V danom prípade obava, že exekúcia bude ohrozená nebola osvedčená takými dôkazmi, z ktorých by vyplývala hrozba z konania žalovaného smerujúceho k zbavovaniu sa jeho majetku na úkor žalobkyne ako jeho prípadného veriteľa. Podľa súdu žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto žalobkyňa vo svojom návrhu odôvodnila len všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobkyne z ohrozenia exekúcie. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa za skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, považuje samotnú skutočnosť, že Cestovná kancelária má podľa informácií na zálohovej faktúre sídlo v P. O. Box 354 710000 Kijangwani, Zanzibar, Tanzánia a skutočnosť, že účet na ktorý poslala žalobkyňa peniaze nie je vedený na Cestovnú kanceláriu, ale len na osobu žalovaného (čo ostatne v konaní nemal súd za osvedčené tak, ako bolo uvedené vyššie), z čoho plynie podľa žalobkyne dôvodná obava, že žalovaný aktuálne už nedisponuje peňažnými prostriedkami, resp. nimi nebude disponovať po tom, čo získa vedomosť o vydaní platobného rozkazu konajúcim súdom, nakoľko ich vie v priebehu niekoľkých minút presunúť na účet vedený v Tanzánii, prípadne iný bankový účet. Žalobkyňa zároveň nemá vedomosť, či žalovaný disponuje iným majetkom v Slovenskej republike, prípadne Európskej únii, z ktorého by sa vedela v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Vzhľadom na uvedené súd nemá zo spisu osvedčené, že žalovaný koná s úmyslom poškodiť žalobkyňu, či reálne ju ukrátiť o finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa od žalovaného požaduje. Žalobcu síce nie je možné v štádiu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, čo mnohokrát zo strany žalobcu ani reálne splniteľné nie je, avšak z tvrdení a dokladov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť aspoň v rovine osvedčenia daná obava z ohrozenia budúcej exekúcie, t.j. pokiaľ už žalovaný ako povinný subjekt buď vykonáva, alebo s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti je obava, že vykoná úkony smerujúce k zníženiu hodnoty majetku alebo také úkony, ktoré prípadný budúci výkon exekúcie ohrozujú. Samotný subjektívny pocit a subjektívne zhodnotenie obáv veriteľa o uspokojenie svojej pohľadávky v budúcnosti nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu neplnenia záväzku dlžníka je každý veriteľ v postavení osoby dôvodne obávajúcej sa o splnenie svojej pohľadávky voči povinnému subjektu. Takáto skutková a procesná situácia však nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože dôvodom a kumulatívnou podmienkou jeho nariadenia je existencia kvalifikovanej skutočnosti, t.j. v rovine osvedčenia reálne existujúceho ohrozenia budúcej exekúcie. Tento stav je daný, ako už súd uviedol vyššie, buď už reálnym vykonávaním úkonov smerujúcich k znemožneniu alebo sťaženiu výkonu exekúcie, resp. ak zo všetkých skutkových okolností je možné prijať dôvodný záver, t.j. hraničiaci s veľkou pravdepodobnosťou s istotou, že je možné očakávať zo strany povinného subjektu vykonanie takých úkonov, ktorými môže dôjsť k ohrozeniu budúcej exekúcie. Takéto okolnosti však žalobkyňa v podanom návrhu a prílohách k nemu pripojených neosvedčila (por. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/63/2022 zo dňa 07.09.2022).
12. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania a disponovania s finančnými prostriedkami na účte v banke tak, ako to navrhovala žalobkyňa a ktorým návrhom bol súd viazaný, by nebolo možné dosiahnuť ani požadovanú ochranu žalobkyne (s ohľadom na účel sledovaný neodkladným opatrením), keď žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie len do doby právoplatného rozhodnutia súdu. Účelom takto navrhovaného neodkladného opatrenia malo byť podľa žalobkyne predovšetkým posilnenie jej postavenia ako veriteľky žalovaného, keď jeho nariadením by bola žalobkyni poskytnutá dočasná súdna ochrana spočívajúca v zredukovaní nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky žalobkyne pri výkone tohto súdneho rozhodnutia (platobného rozkazu). Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia by
preto nemalo byť v danom prípade limitované konkrétnym časovým úsekom (do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej), keďže samotný výkon exekúcie môže nastať až potom, ako povinný subjekt dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
13. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP súd nerozhodoval, nakoľko spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podala aj žalobu vo veci samej, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 a 364 CSP).