Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/525/2006

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného C.. M. E., U.. XX. XX. XXXX, R. H. X, XXX XX D., Č. A., Š. O. Č., proti povinnému 1/ B.. W. Ž., U.. XX. XX. XXXX, R. U.. Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX R. R., štátny občan SR a 2/ B.. R. Ž., U.. XX. XX. XXXX, R. U.. Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 700.000,- Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice pod spis. zn. EX 59/06, o návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zastavuje ju .

Súd návrh povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 700.000,- Kč s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Krajského soudu v Brně č.k. -16 zo dňa 04. 11. 2005.

Poverením č. 5601 004547 zo dňa 31. 03. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Kapitulská 8, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 59/06.

Dňa 30. 11. 2007 však exekútorský úrad povereného súdneho exekútora zanikol, dňom 05. 12. 2007 bol do funkcie náhradníka ustanovený súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice.

Dňa 22. 08. 2011 bol súdu doručený návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo k procesným pochybeniam pri vydávaní exekučného titulu a pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Opatrenie exekučného titulu doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti sa udialo v rozpore so zákonom. Zmenkový platobný rozkaz nebol povinnému 1/ ani povinnému 2/ nikdy doručený. Návrh na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie požadované slovenským Exekučným poriadkom. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o cudzie rozhodnutie, ktoré sa neuznáva bez ďalšieho, súd vydal poverenie v rozpore s úpravou platnou pre poverovanie na základe cudzích rozhodnutí. Keby bol aj súd uznávacie konanie opomenul, nemal opomenúť pri vydávaní poverenia to, že Exekučný poriadok obsahuje jasnú úpravu toho, čo má obsahovať návrh na vykonanie exekúcie. Napriek tomu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný 1/ a 2/ "z opatrnosti" podali aj návrh na odklad exekúcie, a to do doby, kým súd rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie.

K podaniu povinného 1/ a 2/ sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie a jej odklad považuje za účelový a námietky v podaní uvedené považuje za rovnako účelové a bezpredmetné. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol a nedal súhlas k odkladu exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania aj ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Podstatou tohto preskúmavania je aj preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vo všeobecnosti vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (, , ap. ); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti (analogicky podľa ). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto smere netvorí pritom prekážku veci rozsúdenej v zmysle ods. O. s .p., pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Pokiaľ nebolo účastníkovi konania rozhodnutie riadne doručené (podľa príslušných procesno-právnych predpisov), ale príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal napriek tomu vyznačí na rozhodnutí doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je exekučný súd takto vyznačenou doložkou viazaný.

Nakoľko povinní 1/ a 2/ v prvom rade uviedli, že opatrenie exekučného titulu doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti sa udialo v rozpore so zákonom a že zmenkový platobný rozkaz nebol povinnému 1/ ani povinnému 2/ nikdy doručený, súd vykonal šetrenie za účelom zistenia, či bol exekučný titul povinnému 1/ a 2/ riadne doručený.

V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie súdu Českej republiky - zmenkový platobný rozkaz Krajského soudu v Brně č.k. -16 zo dňa 04. 11. 2005, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 12. 2005. Súd preto otázku formálnej stránky vykonateľnosti posudzoval podľa ustanovení českého právneho poriadku, účinných v čase vydania a doručovania exekučného titulu, vzťahujúcich sa na otázku doručovania zmenkového platobného rozkazu.

Podľa § 175 ods. 1 predposledná veta zákona č. 99/1963 Sb. Občanského soudního řádu účinný v čase vydania a doručovania exekučného titulu (ďalej len "O. s. ř."), směnečný (šekový) platební rozkaz musí být doručen do vlastních rukou žalovaného.

Podľa § 49 ods. 2 O. s. ř., je-li v řízení potřebné, aby bylo prokázáno doručení písemnosti adresátu, odevzdá se obálka s doručovanou písemností doručujícímu orgánu s tím, aby její doručení vyznačil na doručence (§ 50f); může-li být písemnost uložena, připojí se též výzva podľa § 50c odst. 2 pro případ, že adresát nebo osoba oprávnena podle tohto zákona za něj písemnost přijmout (dále je "příjemce") nebudou zastiženi.

Podľa § 50c O. s. ř., nebude-li uložená písemnost vyzvednuta do 3 dnů nebo, jde-li o písemnost, která má být doručena do vlastníh rukou, do 10 dnů od uložení, považuje se poslední den lhůty za den doručení, i když se adresát o uložení nedozvěděl; to neplatí, je-le náhradní doručení písemnosti vyloučeno (§ 50d odst. 1) nebo bylo-li uložení písemnosti neúčinné.

Súd na základe skutočností uvádzaných povinným 1/ a 2/ vykonal dotaz na orgán, ktorý predmetné rozhodnutie vydal. Súd z oznámenia Krajského soudu v Brně zistil, že predmetný zmenkový platobný rozkaz, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia, bol obom žalovaným (povinnému 1/ a 2/) zaslaný na adresu uvedenú v žalobe, t. j. na adresu D. XX, XXX XX R. R.. Obom bolo podľa razítka pošty oznámené uloženie predmetnej listiny dňa 25. 11. 2005, pričom ani jeden z nich zásielku v odbernej lehote neprevzal. Táto odberná lehota končila dňa 03. 12. 2005. Vo veci nastala 10. dňom (počnúc dňom uloženia zásielky) fikcia doručenia a súd vyznačil doložku právoplatnosti. Krajský soud v Brně ako prílohu oznámenia pripojil kópie doručeniek, potvrdzujúce oznámené údaje.

Súd v predmetnej veci taktiež zisťoval adresu pobytu povinného 1/ a 2/ v čase vydania a doručovania exekučného titulu. Súd dotazom na Mestský úrad v Banskej Bystrici, Matričný úrad a ohlasovňa pobytu zistil, že povinný 1/ a povinný 2/ mali v období od 04. 11. 1996 do 06. 09. 2006 evidovaný trvalý pobyt na adrese D. XXXX/XX, R. R., t. j. na adrese, na ktorú im bol exekučný titul súdom Českej republiky doručovaný.

Na základe vyššie uvedeného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na exekučnom titule príslušným súdom vyznačená v rozpore so zákonom.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku môžu byť rozmanité dôvody odlišné od vyššie uvedeného dôvodu, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinní 1/ a 2/ vo svojom podaní zároveň navrhujú zastavenie exekúcie z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie požadované slovenským Exekučným poriadkom a súd vydal poverenie v rozpore s úpravou platnou pre poverovanie na základe cudzích rozhodnutí.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Podľa § 39 ods. 2 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa § 39 ods. 3 Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.

Nakoľko v danom prípade je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu členského štátu Európskej únie (súdu Českej republiky) v súkromnoprávnych veciach, týmto osobitným predpisom je Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie"), ktoré sa v Slovenskej republike uplatňuje odo dňa 01. mája 2004, t. j. bolo potrebné ho aplikovať aj v čase začatia predmetného exekučného konania. V danej veci sa neuplatní medzinárodná dvojstranná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, Praha 29. októbra 1992, ozn. č. , uverejnená v Zbierke strana 885, nakoľko podľa článku 69 Nariadenia č. 44/2001, s výnimkou článku 66 ods. 2 a článku 70 nahrádza toto nariadenie medzi členskými štátmi tieto dohovory a zmluvy uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi (v zozname je uvedená aj vyššie označená zmluva).

Podľa článku 38 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

Podľa čl. 32 Nariadenia, na účely tohto nariadenia "rozsudok" znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom.

Súd sa v zmysle podania povinného 1/ a 2/ opätovne zameral na posudzovanie obsahových náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj na posudzovanie splnenia podmienok na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je cudzie rozhodnutie.

V zmysle citovaného čl. 38 Nariadenia, nevyhnutnou podmienkou uskutočnenia vykonávacieho (exekučného) konania je vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje , nemôže sa vo veci konať (ide o vadu návrhu), kým navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie príslušného súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné na území Slovenskej republiky.

Oprávnený súdu nepredložil rozhodnutie príslušného slovenského súdu, ktorým by bol zmenkový platobný rozkaz Krajského soudu v Brně č.k. -16 zo dňa 04. 11. 2005 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike.

Pre zákonné vedenie exekúcie je potrebné, aby oprávnený na príslušný slovenský súd podal návrh na vyhlásenie predmetného rozhodnutia za vykonateľné (čl. 38, 39 Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001). K tomuto návrhu doloží listiny podľa článku 53 nariadenia (t.j. rozsudok, osvedčenie podľa článku 54). Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu o tom, že cudzie rozhodnutie je vykonateľné, bude možné podať návrh na výkon tohto rozhodnutia. K návrhu je potom potrebné potom priložiť aj rozhodnutie slovenského príslušného súdu o vykonateľnosti rozhodnutia.

Pokiaľ je teda všeobecný súd povinný v priebehu celého exekučného konania aj ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, v prípade, že kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Nakoľko cudzie rozhodnutie, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia, nebolo na území Slovenskej republiky vyhlásené za vykonateľné, na ktorú skutočnosť povinní 1/ a 2/ poukázali vo svojom návrhu, súd bez splnenia tejto podmienky vyžadovanej Nariadením vyvodil záver, že ide o nespôsobilý exekučný titul, preto súd považoval návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie za dôvodný. Podľa názoru súdu je v zmysle vyššie uvedeného daný dôvod, pre ktorý exekúciu v predmetnej veci nemožno vykonať.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd o návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil.

V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Povolenie odkladu exekúcie exekučným súdom prichádza podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku do úvahy len za predpokladu, že je splnená podmienka vyplývajúca z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, a to ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Normotvorca pritom bližšie neurčuje, nedefinuje slovné spojenie "ak možno očakávať, že exekúcie bude zastavená". Za daného stavu je preto na úvahe exekučného súdu, aby po starostlivom zvážení skutočností uvádzaných povinným sám vyvodil záver o dôvodnosti očakávania zastavenia exekúcie.

Na preukázanie očakávania zastavenia exekúcie povinní 1/ a 2/ uvádzajú rovnaké skutočnosti, ktorými odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie, pričom uviedli, že tento podávajú "z opatrnosti" do doby, kým súd rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Pretože podmienkou na povolenie odkladu exekúcie je dôvodnosť očakávania zastavenia exekúcie, pokiaľ súd túto podmienku počas zisťovania skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie nemal preukázanú, nemohol o odklade exekúcie relevantným spôsobom rozhodnúť. Pokiaľ súd o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nie je dôvod na to, aby súd odklad exekúcie povolil.

Na základe uvedeného súd o návrhu na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.