Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., so sídlom Prešov, Strojnícka 15, IČO: 36447269, zastúpeného Mgr. Ivanom Ivančom, IURISTICO, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 26, Košice, proti žalovanej N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, T., zastúpenej JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova 3, o zaplatenie 209,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 7.11.2011, č.k. -59, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o úroky z omeškania z istiny 209,40 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 9.2.2011 do 24.5.2011 a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania 29,07 Eur na účet JUDr. Jolany Karabinošovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov ( ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 209,40 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 209,40 Eur od 25.5.2011 do zaplatenia a v tejto časti konanie zastavil. Zamietol žalobu o úrok z omeškania z istiny 209,40 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 9.2.2011 do 24.5.2011. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej trovy konania 146,92 Eur s povinnosťou žalobcu nahradiť ich na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Jolany Karabinošovej, advokátky v Prešove, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.11.2008 uzavretej na dobu určitú do 9.5.2009 bola zamestnankyňou žalobcu ako pracovník maloobchodu. Dňa 7.11.2008 účastníci uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa a nasl. . Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2008 bola žalovaná zaradená na funkciu vedúca predajne. Dňa 21.22009 - 22.2.2009 bola vykonaná inventarizácia tovaru v predajni Karmen 13, Sabinovská 32 v Prešove, o čom bol spísaný inventarizačný zápis, kde bol urobený súpis tovaru s podpismi členov komisie vrátane žalovanej. V inventarizačnom súpise nebol uvedený výsledok vykonanej inventúry. Žalobou podanou na súde dňa 9.2.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 209,40 Eur s prísl. dôvodiac, že uvedená suma je podiel na schodku žalovanej, ktorý vznikol na pracovisku v predajni Karmen 13, Sabinovská 32 v Prešove. Obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že po doručení návrhu na začatie konania obratom zaplatila žiadanú čiastku schodku, t.j. 209,40 Eur, o ktorej výške nebola pred podaním žaloby na súde zo strany žalobcu informovaná. Ak by ju žalobca bol vyzval na jej úhradu, nebolo potrebné uplatňovať nárok na súde. K obrane žalovanej žalobca naopak poukazoval na to, že žalovaná mala vedomosť o vykonanej inventarizácii zo dňa 22.2.2009. Implicitne

bola oboznámená s jej výsledkom ako členka inventarizačnej komisie, o čom svedčí skutočnosť, že fyzická inventúra bola vykonaná priamo na predajni Karmen 13, na ulici Sabinovskej 32 v Prešove, ktorej sa osobne žalovaná zúčastnila. Na základe výzvy súdu, aby žalobca preukázal, akým spôsobom výsledok inventúry v celkovej sume 1.231,99 Eur prejednal so zamestnancami a akým spôsobom zamestnancom oznámil ich podiel na schodku, resp. akú konkrétnu sumu mali zamestnanci za podiel na schodku vyrovnať, žalobca predložil len zápis o vykonaní inventúry, iný dôkaz nepredložil. S poukazom na ustanovenie §,,, ods. 1, , prvostupňový súd uzavrel, že ani z jedného z predložených dôkazov žalobcom nevyplynulo, aby pred podaním žaloby na súde so žalovanou prejednal jej výšku alikvotného podielu na schodku. Neprejednal so žalovanou ani prípadne možnú dohodu o zaplatení žalovanej čiastky, ako to ustanovuje . Žalovaná ihneď po tom, ako je bol doručený platobný rozkaz spolu s návrhom na začatie konania, kde bola uvedená výška schodku, obratom túto žalobcovi zaplatila. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v priebehu konania v časti o zaplatenie 209,40 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 25.5.2011 do zaplatenia ( žalovaná sumu 209,40 Eur zaplatila dňa 24.5.2011 ), prvostupňový súd v tejto časti pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil podľa ,

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal iba nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 209,40 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 9.2,.2011 do 24.5.2011. S poukazom na ustanovenie §§ 182 ods. 1,2,3,, 191 ods. 1,2, prvostupňový súd uzavrel, že žalovaná sa nedostala do omeškania s plnením, lebo až z doručenej žaloby /spolu s platobným rozkazom) sa dozvedela, akú konkrétnu sumu má zaplatiť žalobcovi titulom jej podielu na schodku. Tým, že žalovaná po obdržaní platobného rozkazu spolu s návrhom na začatie konania zaplatila dobrovoľne žalovanú sumu 209,40 Eur, nenastali okolnosti uvádzané v . Z tohto dôvodu žalobca nemá právo požadovať od žalovanej úroky z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. veta prvá , keď zastavenie konania vzhliadol v zavinení žalobcu a s poukazom na ust. , lebo žalobca bol neúspešný v zamietavom výroku o uplatnené úroky z omeškania. Žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 146,92 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia si protirečí v otázke, či žalovaná obdŕžala od žalobcu skoršiu písomnosťou ako bola žaloba, v ktorom by mala špecifikovanú výšku škody s výzvou na jej úhradu. Výzvu na úhradu podielu na náhrade škody zo dňa 9.2.2011 adresovanú žalovanej v konaní predložil, čo napokon potvrdil aj súd. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočností súd na inom mieste vychádzal z predpokladu, že prvý dokument, z ktorého sa žalovaná mohla dozvedieť o výške škody je až doručená žaloba. Pritom skutočnosť, že žalovanej bola ešte pred žalobou doručená výzva na úhradu zo strany žalobcov je dôležitá predovšetkým pri posudzovaní nároku na uplatnené úroky z omeškania zo strany žalobcu. Súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď aplikoval ust. prvá veta namiesto ust. druhá veta Nedôvodnosť žaloby súd zhodnotil, že akonáhle žalovaná prevzala platobný rozkaz, v ktorom bola uvedená suma pripadajúca na jej osobu, túto ihneď uhradila. Žalovaná tvrdí, že nemala možnosť uhradiť dlžnú sumu pred doručením žaloby, čo je nepravdivé tvrdenie. Podstata je v tom, že žaloba bola podaná dôvodne, o čom svedčí nielen skutočnosť, že súd vydal platobný rozkaz, ale aj skutočnosť, že žalovaná ihneď po doručení platobného rozkazu žalobcovi spôsobenú škodu aj uhradila. V dôsledku následného späťvzatia žaloby bolo predmetné konanie zastavené, avšak pre správanie sa žalovanej ( veta druhá ), ktorá svoju povinnosť nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi ako svoj podiel na náhrade schodku splnila až po podaní žaloby. Možno preto ustáliť, že dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná má svoj základ v hmotnom práve ( a nasl. ) a bol následným správaním sa žalovanej uspokojený. Z procesného hľadiska teda bola žaloba jednoznačne podaná dôvodne, nakoľko sa žalobca domohol uplatneného nároku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania a náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania.

Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania 33,06 Eur. Uviedla, že nemôže byť na jej ujmu, že žalobca si nesplnil základnú povinnosť, aby jej doručil výzvu na zaplatenie záväzku spolu s dôvodmi vzniku záväzku. Žalovaná až z doručenej žaloby s platobným rozkazom sa dozvedela, akú má pozdĺžnosť voči žalobcovi. Žalobca jej nikdy nedoručil výzvu na zaplatenie vymáhanej sumy a tak sa nemala ako dozvedieť o jej výške. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď žalobcu zaviazal na znášanie trov konania žalovanej. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nedoručil žalovanej výzvu na zaplatenie záväzku aj jeho dôvodu. Neobstojí ani námietka na zaplatenie úrokov z omeškania, lebo žalovaná ihneď po obdŕžaní platobného rozkazu spolu s návrhom na začatie konania dlh uhradila, a preto sa nemohla dostať do omeškania.

Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ napadol len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o úroky z omeškania z istiny 209,40 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 9.2.2011 do 24.5.2011 a vo výroku o náhrade trov konania. Nenapadá teda výrok súdu prvého stupňa, ktorým súd čiastočne konanie vo veci zastavil. V tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať ( ). V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva ( aj povinnosti ) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie, či doplnenie dokazovania a ani dôležitý verejný záujem ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru , že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len pre zdôraznenie dodáva:

Predmetné súdne konanie prebiehalo v súlade s platnou právnou úpravou civilného súdneho procesu, ktorá je výrazne posilnená zásadou kontradiktórnosti. V tomto smere treba predovšetkým poukázať na ust. a V zmysle týchto ustanovení účastníci konania sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z uvedeného vyplýva, že ťarcha zodpovednosti za výsledok civilného konania je predovšetkým na samotných účastníkoch. Je na nich, aby dôkazy navrhli a aby sa o svoje práva starali ( bdelým patrí právo ). Za takéhoto stavu, ak žalobca tvrdí, že žalovanej bola ešte pred doručením žaloby zaslaná výzva na úhradu zo dňa 9.2.2011, na základe ktorej bola žalovaná povinná plniť, bolo na žalobcovi, aby tento svoje tvrdenie preukázal. Žalobca tvrdí, že výzvu na zaplatenie 209,40 Eur zaslal žalovanej listom z 9.2.2011 ( č.l. 38 spisu ). Žalovaná v konaní popierala, aby výzvu na zaplatenie dlžnej sumy od žalobcu obdržala. Za takejto situácie bolo na žalobcovi , aby preukázal, že produkoval rozhodnú skutočnosť, t.j.

označil dôkaz ( podací lístok z pošty ) preukazujúci, že skutočne sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Takýto dôkaz žalobca v konaní nepreukázal.

Úroky z omeškania v zmysle možno žalobcovi priznať iba od času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania. Keďže pri nároku na náhradu škody (schodku) neustanovuje čas splnenia, treba podľa ust. vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, pričom dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nie je deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale až deň po doručení tejto žaloby žalovanému.

Za stavu, ak žalovaná sa až z doručenej žaloby (a z platobného rozkazu) dozvedela, v akej výške má zaplatiť žalobcovi podiel na spôsobenej škode ( schodku ) a ihneď po obrdžaní žaloby spolu s platobným rozkazom dlh žalobcovi uhradila, nemohla sa dostať do omeškania s plnením dlhu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Správny je aj súvisiaci výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania ( veta prvá s použitím ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že späťvzatie žaloby zavinil žalobca, lebo v prípade, ak by pred podaním žaloby na súde bol vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu, nedošlo by k súdnemu konaniu. V ostatnej zamietavej časti mala úspech žalovaná, a preto správne postupoval prvostupňový súd, ak žalovanej priznal náhradu trov prvostupňového konania.

Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa s použitím V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná , a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania bol len kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,2 Eur. Z tejto sumy bol vypočítaný aj úkon právnej služby. Žalovanej boli priznané trovy odvolacieho konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby ( písomné vyjadrenie k odvolaniu ) vo výške 16,60 Eur, režijný paušál 7,63 Eur a DPH 20 % 4,84 Eur. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 29,07 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.