Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-71-2023.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/71/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., D. X, zast. kochan advokáti s.r.o., Košice, Wuppertálska 3159/67, IČO: 54 901 413, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, C., D. X, zast. Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., Prešov, Masarykova 16, IČO: 51913984, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 23. januára 2023 č.k. 38C/31/2021-81 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozhodnutím zastavil konanie (výrok I.), priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom (výrok II.) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 989,50 eur žalobcovi, ktorý bude žalobcovi vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
2. Rozhodol tak potom, ako žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP, keďže žalobca zavinil zastavenie konania.
3. Proti uzneseniu v časti výroku II. (o nároku na náhradu trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutom rozsahu tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, prípadne aby zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.
4. Uviedol, že v konaní do späťvzatia žaloby nebol zastúpený advokátom v dôsledku čoho by v prípade úspechu nemal nárok na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia advokátom. Po výzve, ktorou súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu ako zjavne nedôvodnú žalovaný neuskutočňoval žiadne procesné úkony, ktoré by navyšovali trovy konania. Akcentoval, že žalobca v danom prípade vychádza zo skutočnosti, že býva v byte, ktorý celý zrekonštruoval, za ktorý platil nájom a následnej aj splnil záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný sa obmedzuje výlučne na právnu argumentáciu, morálny aspekt vzájomného vzťahu opomínajúc. Za podstatné považuje aj to, že žaloba bola žalovanej doručená 03.01.2022, pričom následne došlo k zvoleniu si zástupcu - advokáta v čase, kedy už bola obsahom súdneho spisu aj samotná výzva zo strany súdu o zjavnej nedôvodnosti žaloby. V danom prípade teda žalovaný za účelom úspechu v spore nemusel vyhľadať právnu pomoc, keďže je zrejmé, že v spore by tak či tak uspel. Svojho úspechu v spore si vedomý aj právny zástupca žalovaného, ktorý si dovolil rovno
doručiť k vyjadreniu k žalobe aj odhad hodnoty predmetného bytu. Jediným účelom takéhoto konania môže byť výlučne spôsob nacenenia hodnoty úkonov pri výpočte tarifnej hodnoty sporu.
5. Poukázal tiež na to, že žalobou sa žalobca domáhal dvoch nesúvisiacich nárokov a bolo úlohou súdu, aby sa vysporiadal s každým nárokom zvlášť. Zdôraznil, že náhrada trov konania sa priznáva pasívne legitimovanému, pričom zo znenia žalobného výroku II. žalobca nepovažoval žalovaného za pasívne legitimovaného.
6. Žalobca má za to, že v konaní existujú dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, teda nemal záujem na navyšovaní trov konania, ani nebol počas konania (do späťvzatia žaloby) zastúpený advokátom, naproti tomu žalovaný si zvolil právneho zástupcu po tom, čo súd vyhodnotil žalobu ako zjavne nedôvodnú a oznámil, že jej nevyhovie.
7. Žalovaná považuje podané odvolanie za nedôvodné. Skutočnosť že žalobca nebol do späťvzatia žaloby zastúpený advokátom je z hľadiska zodpovednosti žalobcu za zavinenie zastavenia konania irelevantná. Žalobcovi nič nebránilo dať sa zastúpiť advokátom už skôr, prípadne pred podaním žaloby. Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovanej.
8. Nie je pravdou, že by žalobca po doručení výzvy podľa § 138 CSP neuskutočňoval žiadne procesné úkony, keď podal repliku z 01.03.2022. Nemôže byť na ťarchu žalovanej, že si v konaní po doručení žaloby a výzvy zvolila právneho zástupcu – advokáta, čím realizovala svoje ústavou garantované právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Existencia výzvy súdu podľa § 138 CSP nie je dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010, sp. zn. 5Sžo/173/2010 a uznesenie z 14.09.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010 zdôraznil správnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania v zmysle § 256 ods.1 CSP.
9. Povinnosť znášať náhradu trov konania protistrany bola zrejme aj dôvodom späťvzatia žaloby, čím tento inštitút splnil svoju preventívnu funkciu motivovaním žalobcu k tomu, aby neviedol tento zbytočný spor. Žalovaná nezavinila zastavenie konania, pričom doposiaľ vynaložila nemalé finančné prostriedky na trovy jej právneho zastúpenia a bolo by nespravodlivé, aby jej nebola náhrada trov konania v tomto spore priznaná.
10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
11. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o trovách konania napadnutého rozhodnutia, na základe čoho výrok I. a výrok III. ako výroky nenapadnuté odvolaním nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Uznesenie je vecne správne, z toho dôvodu ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
13. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade namieta záver súdu o zavinení zastavenia konania žalobcom v zmysle § 256 ods.1 CSP, ktoré vzhliadol vo formulácii žalobného návrhu vo výroku II., keď žalobca nepovažoval žalovaného za pasívne legitimovaného a teda neexistuje ani spor ako predpoklad priznania nároku na náhradu trov konania. V druhom rade namieta žalobca nesprávne právne posúdenie veci, ak súd neaplikoval § 257 CSP.
14. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov konania uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V predmetnej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, čo sa týka výroku o trovách konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:
15. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Prvú odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom závere o zavinení zastavenia konania – s ohľadom na žalobný návrh formulovaný žalobcom vo výroku II. ( – považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobca sám podaním žaloby vyvolal začiatok konania, späťvzatím žaloby bez udania dôvody zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho súd správne aplikoval ust. § 256 ods.1 CSP. Odvolací súd dodáva, že žalovanej nemôže byť v konaní (v ktorom sa ako strana, voči ktorej je vedený súdny spor dá zastúpiť advokátom) na ťarchu, že žalobca naformuloval žalobu určitým spôsobom.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol v tomto konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výnimočne nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.
20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno§ 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
21. Žalobca vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa predovšetkým v správaní žalobcu v konaní, spočívajúce v tom, že žalobca nebol v počiatočnej fáze konania zastúpený advokátom, že došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, po výzve súdu podľa § 138 CSP neuskutočňoval žiadne procesné úkony a mal záujem na nenavyšovaní trov konania. Na strane žalovanej ich odvodzuje od správania sa žalovanej v konaní – ustanovila si právneho zástupcu v čase po vydaní výzvy súdu (podľa § 138 CSP), keď už bolo zrejmé, že v spore by tak či tak uspela.
22. Odvolací súd si uvedené tvrdenia neosvojil. Žalobcom tvrdený hospodárny postup v konaní neobstojí, nakoľko po doručení výzvy súdu v zmysle § 138 CSP (č. l. 13 súdneho spisu) žalobca podaním doručeným osobne dňa 16.09.2021 (č. l. 16 súdneho spisu) uviedol, že trvá na podanej žalobe. Až následne bola žaloba doručovaná žalovanej. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je ani rozhodnutie žalobcu nedať sa v konaní zastúpiť (do späťvzatia žaloby). Zároveň samotná skutočnosť, že žalovaná si v konaní zvolila zástupcu – advokáta, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko v opačnom prípade by bolo žalovanej na ťarchu, že v konaní využila svoje oprávnenie nechať sa zastúpiť.
23. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd nepovažuje ani ostatné okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, nakoľko až skutočnosť, že žalobca trval na podanej (zjavne nedôvodnej) žalobe aj po vyzvaní súdu v zmysle § 138 CSP mala za následok vznik trov konania.
24. Odvolací súd preskúmaním veci dospel záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod aplikovať § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania. Žalobca vyvolal spor podanou žalobou, konanie bolo zastavené žalobcovom úkone – späťvzatí žaloby bez udania dôvodu a teda má povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle § 256 ods.1 CSP.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).