Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/105/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: WFS GROUP a.s., Agátová 22/B, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 36 656 534, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Bieliková, Stromová 13, 831 01 Bratislava 3, proti žalovanému: melismichalko.sk s. r. o., Jánska 5, 900 81 Šenkvice, IČO: 46 667 521, zastúpený advokátskou kanceláriou: Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 8.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. - 242 zo dňa 28.06.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. - 242 zo dňa 28.06.2021 vo výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a v súvisiacom výroku II. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. - 242 zo dňa 28.06.2021 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 Eur a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.01.2019 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 Eur s príslušenstvom a priznal náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako nadobúdateľ uzatvoril so žalovaným ako autorom dňa 21.01.2014 Licenčnú zmluvu, ktorou žalovaný udelil žalobcovi súhlas na použitie diela „Projekt pre územné rozhodnutie a Projekt pre stavebné povolenie a realizáciu stavby „Bytový dom Hriňová-projekt s 39 bytovými jednotkami“. Žalovaný udelil žalobcovi licenciu k dielu v neobmedzenom rozsahu na dobu 10 rokov odo dňa uzavretia licenčnej zmluvy a súčasne dal súhlas na udelenie sublicencie. Na základe Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 žalobca ako poskytovateľ poskytol sublicenciu U.. A. B. na použitie diela „Bytový dom Hriňová-projekt s 39 bytovými jednotkami“. Listom zo dňa 19.04.2018 reklamoval U.. A. B. u žalobcu vady diela na základe spracovaného posúdenia projektovej dokumentácie, z ktorého vyplynulo nedodržanie STN 73 4301 platnej od roku 2005, podľa ktorej „najmenšie pôdorysné rozmery záchoda so záchodovou misou a stredne položenou nádržou musia byť pri otváraní dverí von 900 mm x 1100 mm“ a zároveň požiadal o vrátenie uhradenej časti odmeny za poskytnutie sublicencie. Listom zo dňa 03.05.2018 U.. A. B. vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur, t. j. 20% z odmeny za poskytnutie sublicencie 40.000 Eur. Dňom úhrady zmluvnej pokuty 15.05.2018 vznikla žalobcovi škoda vo výške 8.000 Eur, ktorú si uplatnil u žalovaného. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol

obsah ďalších podaní a prednesov žalobcu v priebehu konania, v rámci ktorých nad rámec obsahu žaloby uviedol, že dňa 14.10.2015 uzatvoril so spoločnosťou WF Slovakia, s.r.o. Zmluvu o postúpení práv a povinností, keďže Zmluva o dielo bola uzavretá po Licenčnej zmluve zo dňa 21.01.2014 a na žalobcu tak prešli všetky práva a nároky zo zodpovednosti za vady diela. Žalobca uviedol, že architekt je povinný pri svojej práci dodržiavať zákony, ako aj STN. Žalobca očakával, že dielo je zhotovené v súlade so zákonom a technickými normami STN, ako bolo dohodnuté v čl. III bod 3.3 Zmluvy o dielo, nevedel o vade diela, ktorá vyplynula až z reklamácie a spočívala v rozpore projektu s STN 734301, z ktorej vyplýva minimálna šírka toalety 900 mm, pričom v diele bola toaleta len 850 mm. Žalobca dobropisoval prvú časť odplaty za licenciu vo výške 20.000 Eur + DPH, ktorá bola aj zaplatená nadobúdateľovi sublicencie U.. B.. Zodpovednosť za škodu vznikla podľa Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, podľa tejto je žalobca vecne aktívne legitimovaný. Podľa žalobcu došlo k porušeniu a o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorý upravuje zodpovednosť za škodu architektov, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný vyhotoviť projekt v súlade s STN. Prijímateľ sublicencie by dostal dotáciu, keďže však išlo o sociálne byty, pri ktorých sa kontroluje súlad s technickými normami, uvedených 5 cm bolo rozhodujúcich pre poskytnutie alebo neposkytnutie dotácie.

2. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal, namietal nesplnenie podmienok na vznik nároku na náhradu škody, keď nie je preukázaná príčinná súvislosť, výška škody, ani porušenie zmluvnej povinnosti. Poukázal na to, že právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje Autorským zákonom a zmluvný záväzok žalovaného voči žalobcovi nebol vytvoriť autorské dielo - projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné konanie, predmetom Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 bolo udelenie súhlasu žalobcovi na použitie už existujúceho autorského diela za zmluvne dohodnutých licenčných podmienok. Žalovaný sa v licenčnej zmluve nezaviazal, že autorské dielo Projekt Hriňová je v súlade platnými právnymi predpismi a technickými normami a prípadný rozpor s technickou normou STN 73 4301 nebráni použitiu diela žiadnym z dojednaných spôsobov, napokon žalobca ani netvrdí, že údajný nesúlad diela s technickou normou STN 73 4301 mu znemožnil použiť dielo. Žalobca v licenčnej zmluve potvrdil, že môže používať autorské dielo Projekt Hriňová v stave, v akom bolo vyhotovené. Keďže žalovaný neporušil svoj licenčný záväzok umožniť žalobcovi použitie diela, nie je splnený základný predpoklad na vznik akejkoľvek zodpovednosti za škodu, t. j. nenastalo porušenie právnej povinnosti. Žalobca v žalobe neuvádza, akú povinnosť z Licenčnej zmluvy žalovaný porušil, nešpecifikoval právnu povinnosť porušenú žalovaným a ani nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti z Licenčnej zmluvy. Pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je irelevantné, či žalobca poskytol sublicenciu k dielu a či sa žalobca zmluvne zaviazal voči nadobúdateľovi sublicencie na súladnosť diela s technickou normou STN 73 4301 a irelevantná je aj z toho plynúca zodpovednosť žalobcu. Záväzok žalobcu voči nadobúdateľovi sublicencie nad rámec Licenčnej zmluvy je záväzkový vzťah medzi žalobcom a nadobúdateľom sublicencie. Medzi žalobcom a žalovaným nie je právny vzťah architekta a objednávateľa architektonických služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že projekt Hriňová je plne spôsobilý na územné konanie, stavebné konanie, ako aj na realizáciu stavby, nakoľko pre stavebníka WF Slovakia s.r.o. (sesterská spoločnosť žalobcu) stavebný úrad mesta Hriňová vydal rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 04.04.2014, stavebné povolenie zo dňa 27.05.2014 aj kolaudačné povolenie zo dňa 14.08.2015, čím vecne a miestne príslušný správny orgán oprávnený na posúdenie súladu projektovej dokumentácie s relevantnými technickými normami schválil súlad s právnymi predpismi Slovenskej republiky a technickými normami. Autorské dielo Projekt Hriňová bol schválený aj Technickou inšpekciou v odbornom stanovisku zo dňa 29.04.2014, čím je preukázaný súlad tohto diela s technickými normami. Žalovaný ďalej namietal postúpenie práv zo Zmluvy o dielo len v rozsahu čl. VII zodpovednosti za vady Zmluvou o postúpení práv zo Zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2014, nakoľko zmluvné strany žiadne postúpenie žalovanému neoznámili. Práva zo zodpovednosti za vady vzniknú najskôr s vadou diela, ak žalobca pri podpise zmluvy s nadobúdateľom sublicencie dňa 08.01.2018 vedel o existencii vady, účelovo potom túto podpísal na vymáhanie náhrady škody. Zmluvou o postúpení práv zo Zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2014 neprešlo na žalobcu právo na náhradu škody, ktoré naďalej prislúcha spoločnosti WF Slovakia s.r.o., ktorej však nevznikla žiadna škoda, keď dielo bolo postavené a skolaudované. Žalovaný je zodpovedný za vady diela v čase odovzdania diela spoločnosti WF Slovakia s.r.o., IČO: 36 783 196, ktorá musela dielo reálne prevziať najneskôr dňa 31.01.2014, lehota na uplatnenie vád v zmysle potom uplynula najneskôr dňa 31.01.2016, právo na uplatnenie vád je podľa žalovaného premlčané. Podľa čl. VII bod 7.4 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté bezplatné odstránenie vád, žalobca si žalobou neuplatňuje žiaden zo zákonných nárokov. Zmluvou o postúpení práv zo Zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2014 prešlo len právo vymáhať nároky za vady diela, žalobca nevstúpil

do celého právneho vzťahu zo Zmluvy o dielo, preto mu neprislúcha Podľa žalovaného nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu, keďže táto prináleží WF Slovakia s.r.o., keď neboli postúpené práva na náhradu škody, ale len nároky z vád, z tohto dôvodu nesvedčí žalobcovi právo na zaplatenie náhrady škody. Žalobca podľa žalovaného mieša nárok na náhradu škody so zodpovednosťou za vady. Žalovaný ďalej namietal premlčanie, keďže ide o náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na základe Licenčnej zmluvy zo dňa 21.1.2014, žaloba bola podaná v roku 2018, preto uplynula premlčacia lehota či už 2 alebo 3 ročná podľa alebo 4 ročná podľa . Projekt mal nedostatok vo vzťahu k nezáväznej časti STN, o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zrušil záväznosť technických noriem a teda tieto majú len odporúčací charakter. Každý architektonický projekt, ak má byť použiteľný opakovane, je potrebné adaptovať na konkrétne podmienky určené regulatívom územného plánu, ako aj technickým podmienkam zhotovovania stavby. Ani zo Sublicenčnej zmluvy nevyplýva že žalobca sa zaviazal poskytnúť tretiemu subjektu taký projekt, aby bol bez ďalšieho použiteľný pre poskytnutie dotácie zo SFRB.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodnoprávny, preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného z Licenčnej zmluvy zo dňa 24.01.2014 aplikoval Autorský zákon, a v súlade s aj v uvedenom poradí. Samotný Projekt „Bytový dom Hriňová“ je architektonickým dielom ( Autorského zákona), konkrétne dielom stavebnej architektúry. Na Projekt „Bytový dom Hriňová“ ako dielo sa potom vzťahujú ustanovenia Autorského zákona vrátane používania diela ( Autorského zákona). Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci vznikol záväzkový vzťah (záväzok v širšom zmysle) z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, ktorou sa žalobca ako nadobúdateľ zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu za plnenie žalovaného, spočívajúce v udelení súhlasu na použitie diela zhotoveného žalovaným, a to architektonického Projektu pre územné rozhodnutie a Projektu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby nazvaného „Bytový dom Hriňová“, teda projektu bytového domu s konkrétnym počtom podlaží, rozmermi bytového domu, materiálmi, farebnosti, spoločných zariadení a spoločných častí ako aj konkrétnym počtom bytov, s počtom izieb, ich vnútorným usporiadaním, rozmermi, materiálmi a ďalšie detaily ako je uvedené v projekte. Je zrejmé, že autorské dielo malo byť v určitej kvalite, keď žalovaný ako odborne zdatný subjekt má vykonávať svoju činnosť s náležitou starostlivosťou. Výstupy architekta pri vykonávaní architektonickej činnosti musia zodpovedať nielen právnym predpisom, ale aj určitým technickým štandardom daným vyššou autoritou, a to za účelom dodržania aj (teda nielen) istých bezpečnostných štandardov, pričom vo všeobecnej rovine je táto povinnosť vyjadrená v o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Časť požiadaviek je stanovená technickými normami, keď ich dodržiavanie autorizovanými architektmi a stavebnými inžiniermi zákon predpokladá a vyžaduje, o čom svedčí aj povinnosť autorizovaných architektov odmietnuť poskytnúť (architektonické) služby ak pokyny objednávateľa sú v rozpore so slovenskou technickou normou ( zákona o architektoch). Pri poskytovaní architektonických služieb tak žalovaný plní riadne ( ) len ak poskytuje služby v súlade so slovenskými technickými normami. Podľa súdu prvej inštancie zásadnou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalovaný mal povinnosť dodržať slovenskú technickú normu alebo túto povinnosť nemal, pričom tieto okolnosti je potrebné preskúmať na zistenie existencie podmienok zodpovednosti za škodu ( ) a to: (i) protiprávne konanie, (ii) zmenšenie majetku alebo nezväčšenie majetku pri pravidelnom behu udalostí (iii) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zodpovednostného subjektu a zmenšením resp. nezväčšením majetku a (iv) neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Z časti pôdorysu projektu obsahujúceho miestnosť č. 1.8.03 s legendou v spojení s Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014 mal súd prvej inštancie za preukázané, že licencia bola daná na architektonické dielo nespĺňajúce technickú normu STN 73 4301 v časti bodu 7.4.5, podľa ktorej najmenšie pôdorysné rozmery záchoda so záchodovou misou a stredne položenou nádržou musia byť pri otváraní dverí von 900 mm x 1100 mm, avšak dielo malo naprojektované pôdorysné rozmery záchoda so záchodovou misou a stredne položenou nádržou pri otváraní dverí von 850 mm x 1100 mm. Keďže žalovaný nedodržal technickú normu pri poskytovaní architektonických služieb žalobcovi, pričom takúto povinnosť mal ( v spojení s ), súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný plnil žalobcovi podľa Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 vadne. Pokiaľ ide o o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej je dodržiavanie slovenskej technickej normy dobrovoľné, podľa názoru súdu prvej inštancie je toto ustanovenie všeobecné, pri jednotlivých vzťahoch môže

osobitný zákon upraviť vzťahy inak, ako je tomu v z Súd prvej inštancie mal za preukázané zo Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 uzavretie dohody o zmluvnej pokute vo výške 20% z odmeny za poskytnutie sublicencie na dielo Projekt „Bytový dom Hriňová“ pre prípad poskytnutia vadného plnenia žalobcom U.. A.F. B.. Vadným plnením je podľa záveru súdu prvej inštancie nesúlad Projektu „Bytový dom Hriňová“ s akýmkoľvek právnym predpisom Slovenskej republiky alebo akoukoľvek platnou normou. Odmena za poskytnutie sublicencie na dielo Projekt „Bytový dom Hriňová“ bola dojednaná vo výške 40.000 Eur, zmluvná pokute je potom vo výške 8.000 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané zmenšenie majetku žalobcu o sumu 8.000 Eur zaplatením zmluvnej pokuty dňa 15.05.2018 v prospech účtu U.. A. B.. Zmluvná pokuta medzi žalobcom a U.. A. B. bola dohodnutá v zákon predpísanej písomnej forme ( ), pričom obsahovala určenie spôsobu jej určenia jednoznačným spôsobom a to percentom z konkrétnej sumy, teda bola dostatočne určitá. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, súd prvej inštancie túto vyhodnotil ako danú, keď uviedol, že skúmal, či priamo v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, teda či zmenšenie majetku je priamym následkom protiprávneho konania žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že projekt „Bytový dom Hriňová“ mal vadu, a to menší rozmer záchoda, ktorý naprojektoval žalovaný, pričom žalovaný prenechal Projekt „Bytový dom Hriňová“ žalobcovi na používanie ( Autorského zákona). Žalobca použil dielo v súlade s Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014 verejným rozširovaním rozmnoženiny diela predajom ( Autorského zákona) U.. A. B.. Vada projektu je podľa súdu prvej inštancie aj vadou v zmysle Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, teda pokiaľ žalovaný ako odborne zdatný subjekt plnil žalobcovi vadne, pričom uzavretie Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 žalobca vykonával v súlade s Licenčnou zmluvou zo dňa 24.01.2014, vadným plnením žalobcovi priamo vyvolal vadné plnenie žalobcom U.. A. B., ktorý sa dôvodne spoliehal na riadne plnenie žalovaným a to vrátane splnenia technických noriem. Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní neboli v konaní tvrdené ani preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, preto mal za splnené všetky podmienky pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody. Námietku premlčania súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca sa dozvedel o škode až zaplatením zmluvnej pokuty 15.05.2018, teda premlčacia doba uplynula uplynutím štyroch rokov ( ) teda uplynutím dňa 15.05.2022 ako dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína ( ) a žaloba podaná dňa 02.01.2019 bola podaná včas. Obranu žalovaného, že rozpor s technickou normou STN 73 4301 nebráni použitiu diela žiadnym z dojednaných spôsobov vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstatnenú, pokiaľ malo byť dielo použité na vykonanie výstavby podľa neho a bolo treťou osobou vyžadované dodržanie technických noriem ako podmienky poskytnutia dotácie, nemohol U.. A. B. dielo riadne použiť. Nevykonanie dokazovania skúmanie veku listiny Zmluva o postúpení práv zo Zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2014 znalcom súd prvej inštancie posúdil ako nadbytočné, keďže nárok žalobcu vznikol porušením Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, keďže nárok je daný porušením Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, nie Zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2014. Súd prvej inštancie námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu posúdil ako nedôvodnú, keďže nárok je daný porušením Licenčnej zmluvy, nie Zmluvy o dielo a predmetom konania je zaplatenie náhrady škody, ktoré vzniklo až dňom 15.05.2018, nie nárok z vád, navyše nároky z vád nie je možné postúpiť pred ich uplatnením, túto voľbu má objednávateľ resp. kupujúci, postúpiť je možné uplatnený nárok. Predmet zmluvy je nedostatočne určený, keďže postupované pohľadávky sú popísané len všeobecne a zo samotnej zmluvy ich nie je možné určiť, zmluva je potom pre neurčitosť neplatná ( ). Súd prvej inštancie žalobe preto vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti podľa listu právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 06.07.2018 ( ) v zákonnej výške podľa , účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia a podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodov podľa zák. č. 160/215 Z. z. (ďalej len „“), keď súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že prisúdil zisteným skutočnostiam iný právny význam, resp. podľa je právne posúdenie veci nesprávne, nakoľko z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie aplikoval nesprávne právne normy, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Žalovaný ďalej rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu podľa , keď mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v súdnom konaní a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec nereagoval na námietky a argumenty žalovaného majúce zásadný význam pre posúdenie a rozhodnutie veci. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný primárne namieta, že súd prvej inštancie zmiešal a nerozlišuje dva právne vzťahy založené úplne odlišnými právnymi inštitútmi, z ktorých jeden právny vzťah existuje medzi žalobcom a žalovaným, a to právny vzťah založený Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014, ktorou žalovaný (autor diela) udelil žalobcovi (vlastník diela a nadobúdateľ licencie k dielu) majetkové autorské práva - súhlas autora na použitie autorského diela - projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na realizáciu stavby, ktoré sa na verejnosti uvádza pod názvom s názvom „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“, a to na použitie tohto diela spôsobom podľa Autorský zákon; a druhý právny vzťah, ktorý medzi žalobcom a žalovaným neexistuje a nikdy neexistoval, a to scudzovací právny vzťah založený zmluvou o dielo alebo kúpnou zmluvou alebo inou scudzovacou zmluvou, uzatvorenou medzi žalobcom (v právnom postavení nadobúdateľa) a doteraz nešpecifikovanou a neznámou osobou (v právnom postavení scudziteľ), na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k hmotnej reálnej veci - k autorskému dielu projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie a projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie s názvom „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“. Súd prvej inštancie dospel k zaujímavému hybridnému názoru, že uzatvorením Licenčnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vznikol žalovanému záväzok zo scudzovacej zmluvy, ktorej žalovaný nie je a nikdy nebol účastníkom.

6. Žalovaný ďalej poukazuje na § 40 ods. 1 Autorského zákona a článok 2 ods. 1 Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, v zmysle ktorého sa so žalobcom dohodli, že autor udeľuje nadobúdateľovi súhlas (licenciu) na použitie diela nasledovným spôsobom: vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, verejné vystavenie diela, verejné vykonanie diela, prezentácia diela za účelom realizácie marketingu stavby verejným prenosom diela „Bytový dom Hriňová“, používanie diela v územnom konaní a stavebnom konaní a pri realizácii stavby „Bytový dom Hriňová“, vrátane kolaudačného konania.“ Licenčnou zmluvou autor udeľuje nadobúdateľovi licencie len súhlas na použitie diela (ako predmetu vlastnej tvorivej činnosti autora), a to aj takému nadobúdateľovi licencie, ktorý nadobudol vlastníctvo k dielu od tretej osoby. Garancia existencie resp. neexistencie určitých vlastností diela je inštitútom akosti tovaru/služby a vzťahuje sa na ňu zákonná úprava zodpovednosti scudziteľa za vady, t.j. zodpovednosť zhotoviteľa alebo zodpovednosť predávajúceho. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.01.2014 Licenčnú zmluvu, ktorou žalovaný udelil žalobcovi licenciu na použitie diela - Projekt pre územné rozhodnutie a Projekt pre stavebné povolenie a realizáciu stavby „Bytový dom Hriňová/projekt s 39 bytovými jednotkami/“. Strany sporu dojednali v Licenčnej zmluve aj podmienky na použitie autorského diela. Licenciu k autorskému dielu poskytol žalovaný žalobcovi bezodplatne. Zmluvný záväzok žalovaného voči žalobcovi vyplývajúci z Licenčnej zmluvy nebol vytvoriť autorské dielo, predmetom zmluvného záväzku žalovaného z Licenčnej zmluvy bol záväzok udeliť žalobcovi súhlas na použitie už existujúceho autorského diela Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/ za zmluvne dohodnutých licenčných podmienok.

7. Žalovaný zhotovil autorské dielo - projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na realizáciu stavby, ktoré sa na verejnosti uvádza pod názvom s názvom „Bytový dom Hriňová“ /projekt s 39 bytovými jednotkami/“ ešte v roku 2013 pre iného objednávateľa - spoločnosť WF Slovakia, s.r.o., IČO: 36 783 196, na základe zmluvy o dielo. V predmetnom konaní žalobca neuviedol a nepreukázal, či toto autorské dielo nadobudol priamo od spoločnosti WF Slovakia (s ktorou je personálne a majetkovo prepojený) alebo od iného subjektu.

Žalobca dňa 08.01.2018 scudzovacou zmluvou predal autorské dielo - projektovú dokumentáciu „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“ U.. A. B., v ktorej žalobca poskytol nadobúdateľovi U.. A. B. garanciu, že dielo je v súlade s STN platnými v čase dodania. Žalovaný upozorňuje, že žalobca v konaní celý čas poukazoval na vady iného autorského diela, než ku ktorému Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014 nadobudol právo použiť dielo s názvom „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“, konkrétne poukazoval na vady diela, ktoré žalovaný zhotovil a dodal na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2014 spoločnosti WF Slovakia, s.r.o., predmetom ktorej zmluvy bolo zhotovenie a dodanie projektu pre územné rozhodnutie a projektu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby, ktoré sa na verejnosti uvádza pod názvom s názvom „Bytový dom Hriňová“. Žalobca svoje údajné práva z vád diela, ktoré údajne nadobudol z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, preukazoval autorským dielom, ktoré v januári 2014 ešte ani len neexistovalo.

8. Žalovaný zásadne nesúhlasí s uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorú škodu a príčinnú súvislosť žalobca odvodzuje z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, z dôvodu neexistencie porušenia právnej povinnosti. Žalovaný všetky povinnosti z Licenčnej zmluvy dodržal, umožnil žalobcovi používať dielo v zmluve dohodnutým spôsobom, zo žiadneho z nich žalobcovi škoda nevznikla. Žalovaný v Licenčnej zmluve neprevzal na seba záväzok vyhotoviť dielo v súlade s technickými normami. Ak možno uvažovať, že žalovaný bol povinný dodržať technické normy, čo popiera, takáto povinnosť mohla vzniknúť len zo zmluvy o dielo, prípade kúpnej alebo inej zmluvy o scudzení, nie však z autorského práva. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že „keďže žalovaný nedodržal technickú normu pri poskytovaní architektonických služieb žalobcovi, pričom takúto povinnosť mal ( v spojení s o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch), možno konštatovať, že žalovaný plnil žalobcovi podľa Licenčnej zmluvy vadne.“ Žalovaný (v právnom postavení architekt) je profesijné zodpovedný za spôsobenú škodu a oprávneným subjektom na domáhanie sa náhrady škody je adresát architektonických služieb, t. j. investor, resp. objednávateľ, ako ich definuje o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch). Žalovaný ďalej namieta, že osobitný právny predpis, o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že zhoda so slovenskou technickou normou je dobrovoľná. o technickej normalizácii platný od 07.03.2018 sa vysporiadal s povahou (charakterom) technickým noriem tak, že v zmysle tohto zákona je dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie dobrovoľné. Slovenské technické normy majú len odporúčací charakter a záväzné sú len tie, pri ktorých je to výslovne uvedené.

9. Žalovaný tiež namieta, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, t. j. že uhradil zmluvnú pokutu na účet nadobúdateľa sublicencie, predložil iba výpis z účtu, z ktorého je možné vidieť prevod finančnej čiastky vo výške 8.000 Eur na účet, ktorý však nie je v sublicenčnej zmluve definovaný ako účet nadobúdateľa sublicencie.

10. Žalovaný ďalej namieta existenciu spoluzodpovednosti žalobcu a vylúčenie nároku z dôvodu jeho postupu v rozpore s oznamovacou a prevenčnou povinnosťou, v tejto súvislosti poukazuje na , a . Podľa článku 5 ods. 2 Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 je nadobúdateľ licencie povinný o udelení licencie pre použitie diela informovať autora bezodkladne a podľa článku 5 ods. 3 Licenčnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli, že pre akékoľvek zmeny a zásahy do diela, prípadne do jeho časti sa vyžaduje predchádzajúci súhlas autora s tým, že výlučne autor je oprávnený tieto zmeny, resp. zásahy vykonať a nadobúdateľ je povinný zaplatiť mu za ich vykonanie primeranú odmenu v závislosti od rozsahu vykonaných prác. Projektová dokumentácia „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“ je aplikovateľná na konkrétne územie, s konkrétnymi regulatívmi, na opätovné použitie je potrebné vykonať adaptačné práce, ktoré je oprávnený vykonať jedine žalovaný ako autor. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že žalovanému oznámil udelenie sublicencie a postupoval aj v rozpore s prevenčnou povinnosťou, nakoľko udelil sublicenciu k dielu - projektovej dokumentácii z roku 2013 Ing. Milošovi Drobnému až v roku 2018, teda v čase, kedy od jej vyhotovenia do udelenia sublicencie boli prijaté a novelizované viaceré slovenské technické normy. Keďže žalobca postupoval v rozpore s oznamovacou a prevenčnou povinnosťou, preto nemá nárok na náhradu škody.

11. Žalovaný ďalej namieta záver súdu prvej inštancie, že „autorské dielo ... malo byť v určitej kvalite. Žalovaný ako odborne zdatný subjekt má vykonávať svoju činnosť s náležitou starostlivosťou.... Časť

požiadaviek je stanovená technickými normami, keď ich dodržiavanie autorizovanými architektmi a stavebnými inžiniermi zákon predpokladá a vyžaduje, o čom svedčí aj povinnosť autorizovaných architektov odmietnuť poskytnúť (architektonické) služby, ak pokyny objednávateľa sú v rozpore so slovenskou technickou normou ( o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch..“. Tento záver súdu prvej inštancie nie je možné aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Architekt poskytuje služby prostredníctvom zmluvy o dielo. Objednávateľom projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie s názvom „Bytový dom Hriňová /projekt s 39 bytovými jednotkami/“nie je žalobca, ale spoločnosť WF Slovakia, s.r.o. Žalovaný zhotovil autorské dielo, projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na realizáciu stavby, ktoré sa na verejnosti uvádza pod názvom s názvom „Bytový dom Hriňová“/projekt s 39 bytovými jednotkami/“ ešte v roku 2013. Uplatňovanie práv z vád plnenia je tzv. osobné záväzkové právo, ktoré nie je prenosné, t. j. vady autorského diela je oprávnená uplatňovať u žalovaného výlučne len spoločnosť WF Slovakia, s.r.o. v zákonnej prekluzívnej dobe. Zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi za vady diela, ktoré sa zistia pri odovzdaní diela, ako aj vady vzniknuté po odovzdaní diela, ak ide o vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť alebo ide o vady spôsobené porušením povinností zhotoviteľa. Žalovaný uvádza, že spoločnosť WF Slovakia, s.r.o. si nikdy neuplatnila žiadne vady projektovej dokumentácie. Vzhľadom na to, žalobcovi nesvedčí ním uplatňované hmotné právo, a preto voči nárokom žalobcu vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho v zmysle potvrdil. Vznik zodpovednosti za škodu spočíva na troch základných predpokladoch: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť. Protiprávny úkon žalovaného podľa žalobcu spočíva v porušení zmluvnej povinnosti žalovaného tým, že pri zhotovovaní diela porušil technickú normu STN 73 4301 - budovy na bývanie bod 7.4.5 Najmenšie pôdorysné rozmery záchoda: a) so záchodovou misou s vysokou a stredne položenou nádržou musia byť: 1. pri otváraní dverí von 900 mm x 1100 mm, nakoľko v projektovej dokumentácii vypracovanej žalovaným sú pôdorysné rozmery záchoda 850 mm x 1100 mm. Skutočnou škodou je to, o čo sa zmenšil majetok poškodeného vynaložením nákladov v súvislosti so vznikom škody, t. j. uhradenie zmluvnej pokuty 8.000 Eur v zmysle Sublicenčnej zmluvy. Žalobca predložil bankový doklad UniCredit Bank o platbe zo dňa 15.5.2018, z ktorého je zrejmé že z účtu žalobcu (v tom čase pod obchodným menom World Finance, a.s.) bola vykonaná úhrada zmluvnej pokuty 8.000 Eur na účet prijímateľa sublicencie. Skutočnosť, že číslo bankového účtu nebolo uvedené v sublicenčnej zmluve, je právne irelevantné. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je podľa žalobcu daná porušením právnej povinnosti žalovaného ako architekta stanovenej v o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je architekt a inžinier viazaný , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda aj platnými technickými normami STN. Podľa zodpovedajú architekti a inžinieri za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti s vykonávaním svojej činnosti.

13. V ďalších podaniach - odvolacej replike a duplike strany sporu neuviedli iné argumenty ako tie, ktoré boli obsahom ich doterajších podaní.

14. Podľa , ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

15. Podľa na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa v spojení s s nariadením pojednávania. Nakoľko mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa v spojení s na pojednávaní dňa 31.10.2023 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a sú obsahom spisu, najmä Licenčnou zmluvou z 21.01.2014, Sublicenčnou zmluvou zo dňa 8.1.2018, Zmluvou o dielo zo dňa 1.7.2014, Zmluvou o postúpení práv zo zmluvy o dielo zo 14.10.2015. Po

takto zopakovanom dokazovaní, oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného a písomnými podaniami strán a prednesmi právnych zástupcov sporových strán na nariadenom pojednávaní, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

17. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa odvolací súd zaoberal žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho odvolaní, pričom sa jednoznačne stotožnil s odvolateľom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že prisúdil zisteným skutočnostiam iný právny význam a z dôvodu nesprávnych skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil, keď dôsledne nerozlíšil právny vzťah a z neho plynúce práva a povinnosti zmluvných strán medzi stranami sporu a právny vzťah medzi žalobcom a treťou osobou a zároveň ani nerozlišoval medzi autorským dielom, ku ktorému žalobca Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014 nadobudol právo použiť dielo a dielom žalovaného (PD), ktoré bolo zhotovené na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej až 01.07.2014.

18. Žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok porušením povinností žalovaného zo záväzku, keď uviedol, že uzatvoril so žalovaným ako autorom dňa 21.01.2014 Licenčnú zmluvu, ktorou mu žalovaný udelil súhlas na použitie diela Projekt pre územné rozhodnutie a Projekt pre stavebné povolenie a realizáciu stavby „Bytový dom Hriňová-projekt s 39 bytovými jednotkami“, súčasne dal súhlas na udelenie sublicencie. Na základe Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 žalobca ako poskytovateľ poskytol sublicenciu U.. A. B. na použitie diela „Bytový dom Hriňová-projekt s 39 bytovými jednotkami“, listom zo dňa 19.04.2018 U.. B. reklamoval u žalobcu vady diela, a to rozpor diela s STN 73 4301, z ktorej vyplýva minimálna šírka toalety 900 mm, pričom v predmete sublicencie je šírka toalety len 850 mm. U.. B. mu listom zo dňa 03.05.2018 vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur, ktorú žalobca uhradil 15.05.2018 a dňom úhrady mu vznikla škoda vo výške 8.000 Eur. Zodpovednosť za škodu podľa žalobcu vznikla z Licenčnej zmluvy, došlo k porušeniu a o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný vyhotoviť projekt v súlade s STN. Žalobca dňa 14.10.2015 uzatvoril so spoločnosťou WF Slovakia, s.r.o. Zmluvu o postúpení práv a povinností (keďže Zmluva o dielo bola uzavretá po Licenčnej zmluve) a prešli na neho všetky práva a nároky zo zodpovednosti za vady diela.

19. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodnoprávny, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Zodpovednosť za škodu podľa je konštruovaná ako objektívna zodpovednosťou (tzv. zodpovednosť za výsledok), preto je právne bezvýznamné, či škoda bola škodcom zavinená. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v obchodno-záväzkových vzťahoch je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Oprávnenej strane však vznikne nárok na náhradu škody len vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí iba pravdepodobnosť alebo ak je iba sprostredkovaný. Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou preukázaná. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Dôkazné bremeno naplnenia predpokladov vzniku nároku na náhradu škody pritom zaťažuje žalobcu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych vecných súvislostiach. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a konkrétne skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok NS SR z 29.03.2007 sp. zn. <http://merit.slv.cz/3Cdo32/2007>).

20. Ak sa žalobca domáha nároku na náhradu škody z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 uzatvorenej medzi World Finance, a. s., IČO: 36 656 534 (t.j. žalobcom pod pôvodným obchodným menom) a žalovaným, potom je potrebné skúmať predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu porušením povinností žalovaného z tejto zmluvy, ktoré si strany upravili v článku 2 ods. 1 zmluvy. Odvolací súd zopakoval dokazovanie Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014, pričom z tohto listinného dôkazu vyplynulo, že podľa článku 2 bod 1 zmluvy žalovaný udelil žalobcovi súhlas (licenciu) na použitie diela nasledovným spôsobom: a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné vystavenie diela, d) verejné vykonanie diela, e) prezentácia diela za účelom realizácie marketingu stavby verejným prenosom diela „Bytový dom Hriňová“, f) používanie diela v územnom konaní a stavebnom konaní a pri realizácii stavby „Bytový dom Hriňová“, vrátane kolaudačného konania. Z obsahu Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 nevyplýva, že by žalovaný voči žalobcovi prevzal záväzok vyhotoviť dielo s konkrétnymi vlastnosťami ani záväzok žalovaného voči žalobcovi poskytnúť licenciu na dielo s takýmito vlastnosťami (v danom prípade v súlade či už so záväznými alebo doporučujúcimi technickými normami, alebo s STN 73 4301 bod 7.4.5). Ak teda žalobca odvodzuje vznik škody z tvrdeného porušenia Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 žalovaným, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, ktorú povinnosť vyplývajúcu z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 žalovaný porušil. Ak uplatnená škoda mala vzniknúť z dôvodu nemožnosti použiť dielo v územnom a stavebnom konaní na výstavbu bytového domu pre existenciu vady, článok 2 písm. bod 1 Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 v písmene f) upravuje používanie diela v územnom konaní a pri realizácii stavby „Bytový dom Hriňová“, vrátane kolaudačného konania“. Ani v tomto zmluvnom dojednaní však nie je vymienený súlad diela s STN 73 4301 bod 7.4.5 a ani jeho použitie v inom územnom konaní a realizácii stavby vrátane kolaudácie (obec Borovce). Licencia nebola udelená na konkrétnu stavbu, konkrétne stavebné konanie s podmienkami, ani konkrétneho stavebníka. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru o porušení povinnosti žalovaného z Licenčnej zmluvy zo dňa 24.01.2014 ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

21. Súd prvej inštancie následne vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ustanovenie o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), z ktorého vyplýva, že licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len ""). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (), rozsah , čas, na ktorý autor udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí . Licenčnou zmluvou sa teda autor nezaväzuje vytvoriť pre nadobúdateľa dielo s konkrétnymi vlastnosťami.

22. Zo žaloby tiež ďalej vyplýva, že uplatnená škoda bola podľa žalobcu spôsobená konaním žalovaného, a to nesplnením platných technických noriem STN v diele - projekte Bytový dom Hriňová/ projekt s 39 bytovými jednotkami“, konkrétne STN 73 4301. Súd prvej inštancie v bodoch 12 a 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že: „keďže žalovaný nedodržal technickú normu pri poskytovaní architektonických služieb žalobcovi, pričom takúto povinnosť mal ( v spojení s o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch), možno konštatovať, že žalovaný plnil žalobcovi podľa Licenčnej zmluvy zo dňa 24.01.2014 vadne. Pokiaľ ide o ustanovenie z. č. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej „dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné“, toto ustanovenie je všeobecné v právnom predpise upravujúcom vzťahy všeobecne a z podstaty veci vyplýva, že pri jednotlivých samostatných druhoch vzťahov môže osobitný zákon upraviť vzťahy ináč, čo aj je vykonané ustanovením “ Odvolací súd citovaný záver súdu prvej inštancie považuje za nesprávny.

23. Odvolací súd uvádza, že kategorická požiadavka súladu projektovej dokumentácie s technickými normami, ako ju chápe žalobca, nevyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhotovenia projektovej dokumentácie (a tiež uzatvorenia Licenčnej zmluvy) v , výslovne upravuje zhodu so slovenskými technickými normami ako dobrovoľnú, okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje tento zákon alebo iný technický predpis. Odkaz na slovenské technické normy, s ktorými je zhoda povinná, sa uvádza priamo v technickom predpise. Odvolací súd konštatuje, že záväznosť STN 734301 pre rozmery WC nevyžadovala ani

Licenčná zmluva a v čase jej uzatvorenia ju nevyžadoval ani stavebný , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (odkaz na záväzné technické normy je v tomto právnom predpise iba v prípade svetla, schodiska, rampy, odstraňovanie stavby), ani vyhl. č. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Výklad súdu prvej inštancie, že ustanovenie o dobrovoľnosti dodržiavania slovenskej technickej normy má všeobecný charakter a osobitný zákon o architektoch v upravuje vzťahy inak, odvolací súd považuje vo vzťahu k predmetu konania za zmätočný a nesprávny, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014, nejde o vzťah architekta a objednávateľa architektonických služieb, v ktorom by bol súlad diela STN 734301 pre rozmery WC dojednaný zmluvnými stranami. Predmetom zmluvného vzťahu sporových strán je súhlas žalovaného na použitie už existujúceho autorského diela, vytvoreného žalovaným pred 21.01.2014, za zmluvne dohodnutých licenčných podmienok.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nebol splnený predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu porušením povinnosti z Licenčnej zmluvy zo dňa 24.01.2014, keď súd prvej inštancie dospel v dôsledku nesprávnych skutkových zistení k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu veci a nesprávnemu záveru o splnení predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenia právnej povinnosti žalovaným z Licenčnej zmluvy a existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením zmluvnej povinnosti žalovaného z Licenčnej zmluvy a vznikom škody.

25. Odvolací súd k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že z napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, prečo súd prvej inštancie dielo vyhotovené žalovaným na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2014 (uzatvorenej medzi WF Slovakia s.r.o. IČO: 36 783 196 ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom), posúdil ako dielo, na ktoré žalovaný poskytol žalobcovi zmluvou zo dňa 21.01.2014 (uzatvorenou medzi žalobcom World Finance, a. s., IČO: 36 656 534, predtým World Finance s.r.o., od r. 2019 WFS Group a. s. a žalovaným), ktorého vady žalobca namieta. Žalovaný tvrdil, že predmetom Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014 bolo dielo vyhotovené ešte v r. 2013, žalobca totožnosť diela, ktorého vady namieta ako dôvod (príčinu) vzniku škody, nepreukázal. Z vykonaného dokazovania listinami vyplýva, že Licenčnou zmluvou zo dňa 21.01.2014 žalovaný neposkytol k dielu vyhotovenému Zmluvou o dielo zo dňa 01.07.2014, ale dielu vyhotovenému ešte v roku 2013, resp. pred 21.01.2014 (ide o projekt pre územné rozhodnutie a projekt pre stavebné povolenie a realizáciu stavby vytvorené autorom, avšak podľa obsahu Zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2014 má žalovaný dokumentáciu ešte len vyhotoviť a zmluva o dielo obsahuje v čl. VIII. úpravu s odlišným obsahom ako Licenčná zmluva zo dňa 21.01.2014).

26. Odvolací súd tiež zopakoval dokazovanie Sublicenčnou zmluvou zo dňa 08.01.2018 uzatvorenou medzi žalobcom a U.. A. B., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť U.. A. B. sublicenciu na použitie diela Projekt „Bytový dom Hriňová“ /projekt s 39 bytovými jednotkami, ktorého autorom je žalovaný. Žalobca ako poskytovateľ sublicencie vyhlásil a ubezpečil prijímateľa sublicencie, že uzatvoril s autorom Licenčnú zmluvu dňa 21.01.2014, ktorou autor vyslovil súhlas s udelením sublicencie. V čl. V Sublicenčnej zmluvy žalobca poskytol s tým, že „Bytový dom Hriňová“ /projekt s 39 bytovými jednotkami“ je v súlade so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky a spĺňa všetky platné technické normy, poskytovateľ sublicencie zodpovedá za to, že dielo nemá žiadne vady a za nepravdivosť vyhlásení v čl. I. a II. a podľa čl. VI. bod 3 v prípade vady diela, ak sa preukáže, že projekt „Bytový dom Hriňová“ /projekt s 39 bytovými jednotkami“ nie je v súlade so všetkými právnymi predpismi Slovenskej republiky a všetkými platnými normami /slovenské technické normy/, je prijímateľ sublicencie oprávnený požadovať uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 20% z odmeny za poskytnutie sublicencie. Žalobca uplatnil ako škodu zmluvnú pokutu, ktorú zaplatil tretej osobe na základe Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a U.. A. B.. Zmluvné podmienky dojednané v Sublicenčnej zmluve zaväzujú žalobcu a tretiu osobu, t.j. ak si žalobca dojednal zmluvné podmienky (vlastnosti projektovej dokumentácie, na ktorú poskytol sublicenciu, jej použitie na iný účel) nad rámec Licenčnej zmluvy a tieto porušil (voči tretej osobe), neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a porušením právnej povinnosti žalovaným z Licenčnej zmluvy zo dňa 21.01.2014. Zároveň ak škodou má byť zaplatená zmluvná pokuta, jej dojednanie predstavuje podnikateľské riziko, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne žalobca, žalovaný nemal možnosť vznik škody z takéhoto právneho dôvodu

ani jej výšku nijako ovplyvniť. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti samotným žalobcom, ku ktorej sa nezaviazal žalovaný v Licenčnej zmluve. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, je preto porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu zo Sublicenčnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 (v čl. III bod 2), ktorá povinnosť ale nebola predmetom Licenčnej zmluvy. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti samotným žalobcom, ku ktorej sa žalovaný žalobcovi v Licenčnej zmluve zo dňa 21.01.2014 nezaviazal. Ako priama príčina následku (vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu), t.j. vzniku žalobcom označenej ujmy nie je vylúčená iná príčina (iné protiprávne konanie alebo opomenutie).

27. Odvolací súd napokon uvádza, že ak porušenie právnej povinnosti žalobca vidí v existencii vady nesúladu projektovej dokumentácie s STN 73 4301 v časti rozmerov WC, absenciu určitých dohodnutých alebo vymienených vlastností diela, by bolo možné uplatniť len prostredníctvom nárokov z vád diela. Odvolací súd potom ale poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorým Najvyšší súd SR judikoval nemožnosť uplatnenia nároku na náhradu škody, pokiaľ neboli uplatnené nároky zo zodpovednosti za vady diela. Žalobca nepreukázal uplatnenie vád diela objednávateľom diela. Odvolací súd sa v tejto veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení práv zo Zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2014 uzatvorenej dňa 14.10.2015 medzi WF Slovakia s.r.o. IČO: 36 783 196 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, a to v časti VII. Zodpovednosť za vady. Postúpiť možno len určitú a existujúcu pohľadávku, resp. nárok. Nároky z vád nie je možné postúpiť pred ich uplatnením, túto voľbu má objednávateľ, resp. kupujúci. Predmet zmluvy je nedostatočne určený, keďže postupované pohľadávky sú popísané všeobecne a zo samotnej zmluvy ich nie je možné určiť. Práva zo zodpovednosti za vady sú viazané na objednávateľa a synalagmaticky sú spojené s povinnosťami zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo. Samostatné postúpenie neurčitého okruhu práv zo zodpovednosti za vady diela odvolací súd považuje nielen za rozporné s pre neurčitosť, ale tiež za rozporné s v spojení s , nakoľko by sa zmenou v osobe veriteľa nepochybne zmenil obsah záväzku. Aj odvolací súd však zdôrazňuje, že predmetom konania tak ako ho skutkovo vymedzil žalobca, je nárok na náhradu škody porušením Licenčnej zmluvy, nie nárok z vád, preto námietka nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu by bola opodstatnená len v prípade uplatnenia nároku z vád. Odvolací súd sa preto tiež nezaoberal námietkou absencie včasného oznámenia vád a námietkou premlčania nárokov z vád.

28. Žalovaný napokon považuje napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodu podľa , čo odôvodňuje tým, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v súdnom konaní a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení nereagoval na námietky a argumenty žalovaného majúce zásadný význam pre posúdenie a rozhodnutie veci. Odvolací súd sa napriek tomu, že napadnutý rozsudok posúdil ako vecne nesprávny, sa s uvedenou námietkou nestotožňuje. Skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo vec nesprávne právne posúdil, sama o sebe neznamená nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia alebo zásah do procesných práv odvolateľa.

29. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

31. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie o odvolaní z vyššie vysvetlených dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je plne dôvodné. S poukazom na ustanovenie , umožňujúce zrušenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie iba z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktoré neboli v posudzovanej veci splnené, potom podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

36. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci v neprospech žalobcu potom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok II. o nároku na náhradu trov konania tak, že podľa zásady úspechu plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).