Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Cb-18-2011.pdf
PDF · 151.38 KB
Case nature
Subarea
7Cb/18/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s. so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713 zastúpený GRIŠČIK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 35 893 893 proti žalovanému: I. Q.A., L.. XX.XX.XXXX, J. D. M. XX/XX, P..Č.. B. XXXX, E. L. zast. opatrovníčkou L. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. D. M. XX/XX, P..Č.. B. XXXX, E. L. o zaplatenie sumy 3.834,97 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.104,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.104,75 EUR od 13.09.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 144,17 eur na účet právneho zástupcu žalobcu GRIŠČIK & PARTNERS, s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaviazania žalovaného na sumu 3.834,97 eur s prísl., ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.08.2007 žalovaným uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebnom úvere č. A. na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.958,37 eur na financovanie predmetu a to motorového vozidla zn. Y. S. Q.. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v dohodnutých pravidelných splátkach, ktorých výška, splatnosť a skladba boli uvedené v predpise splátok. Poukázal na to, že práva a povinnosti boli ďalej uvedené vo Všeobecných zmluvných podmienkach , ktoré sú súčasťou zmluvy. Žalobca listom zo dňa 01.04.2008 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru k tomuto dňu. Následne listom zo dňa 18.08.2009 oznámil žalovanému vykonanie finančného vyúčtovania úverovej zmluvy, pričom v súčasnosti eviduje žalobca voči žalovanému pohľadávku v sume 3.834,97 eur, pričom túto žalovaný v stanovenej lehote do 12.09.2008 žalobcovi neuhradil. Uplatnil si zároveň aj úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne v zmysle Obchodného zákonníka od 13.09.2008 do zaplatenia.
V predmetnej právnej veci keďže sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, ktorý pracuje v zahraničí bola mu na zastupovanie v tomto konaní ustanovená opatrovníčka v osobe jeho manželky, ktorá s ustanovením za opatrovníčku súhlasila.
Opatrovníčka žalovaného v podstate so žalobou súhlasila, poukázala však na to, že aj napriek tomu, že niečo uhradili, a vzhľadom na to, že mu bolo odobraté motorové vozidlo sa jej má zdá zvyšná suma dosť vysoká.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to finančným vyúčtovaním zo dňa 18.08.2008, faktúrou č. 0793456801, č. 0793456551, písomnosťou zo dňa 02.05.2008-určenie predčasnej splatnosti úveru, Všeobecnými zmluvnými podmienkami na čl. 7-10, poistnou zmluvou, zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 16.08.2007, zmluvou o spotrebnom úvere č. A. vrátane predpisu splátok na čl. 14, správami o pobyte žalovaného , vyjadrením žalobcu zo dňa 08.03.2011, dodatku č. 1 k mandátnej zmluve č. 2006/150/087, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.04.2011, faktúrami na č. 56-61, kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2008, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.06.2011, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 30.04.2012, originálmi všetkých písomnosti predložených žalobcom nach sa v prílohovej obálke vrátane zmlúv, dokladmi predloženými žalovaným nach sa v prílohovej obálke , ktoré sa týkajú kúpy predmetného mot. vozidla, výsluchom opatrovníčky žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:
Žalobca ako veriteľa a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 16.08.2007 zmluvu o spotrebnom úvere, č. A. na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 119.250,-Sk, t.j. 3.958,37 eur na kúpu ojazdeného motorového vozidla zn. Y. S. Q.. V zmysle zmluvy s žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 6.247,70 Sk, s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 16.09.2007, pričom presná výška splátok, ich splatnosť bola uvedená v predpise splátok. Zmluva bola oboma stranami podpísaná, úver bol poskytnutý. Podľa predpisu splátok jednotlivé splátka boli splatné k 22 dňu mesiaca, pričom posledná splátka bola splatná dňa 22.8.2010. Podľa prehľadu v mesačnej splátke bolo zahrnuté okrem istiny, úroku aj poistné v sume 27,72 eur.
Ako ďalej vyplýva z predložených listín, žalovaný poskytnutý úver, v dohodnutých mesačných splátkach nesplácal. Uhradil len sumu 24.991,20 Sk, t.j. 829,56 eur- 4 mesačné splátky. Na základe uvedeného a v súlade s podmienkami a zákonnými ustanoveniami preto žalobca oprávnené listom zo dňa 02.05.2008 určil predčasnú splatnosť úveru k 1.4.2008 ako to vyplýva z oznámenia žalobcu zo dňa 2.5.2008. K tomuto dňu evidoval voči žalovanému dlh vo výške 104.659,80 Sk.
Z finančného vyúčtovania zo dňa 18.8.2009 zaslaného žalobcom žalovanému vyplýva, že výťažok z predaja motorového vozidla bol 57.983,20 Sk. Žalobca eviduje voči nemu dlh vo výške 24.313m90 Sk- za faktúru č.0793456801, sumu 25.798,40 Sk. ako zmluvnú pokutu, sumu 18.743,40 Sk za neuhradené splátky a sumu 104.659,80 Sk ako zostatok nesplateného úveru. Z čoho po sumarizácií nárok žalobcu a žalovanému vyplýva, že žalovaný je dlžný žalobcovi ešte sumu 115.532,30 Sk, t.j. 3.834,97 eur, ktoré žiadal uhradiť do 12.9.2008.
Z faktúry č. 0793456801 zo dňa 18.8.2008 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 24.313,90 Sk Ako náhradu škody v sume 22.937,60 Sk podľa čl. VII ods. 2 VZP a úrok zo zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP v sume 1.376,30 Sk.
Z faktúry č. 0793456551 zo dňa 18.8.2008 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 25.798,40 Sk ako zmluvnú pokutu podľa čl. XII ods. 6 VZP.
VZP a to z čl. XII bod 6 vyplýva, že žalobca , veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru ( vrátane DPH ), táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII.
Z VZP a to z čl. VII bod 1 písm. b) vyplýva, že za prípady predčasnej splatnosti úveru sa považujú okrem iných a j to ak je dlžník 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy
Z poistnej zmluvy zo dňa 16.8.2007 vyplýva, že žalovaný uzavrel poistnú zmluvu pre povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vyššie citovaného motorového vozidla , s tým, že mesačné poistné bolo 835,-Sk, t.j. 27,72 eur.
Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 16.8.2007 vyplýva, že žalobca a žalovaný na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. A. uzavreli túto zmluvu. Predmetom zabezpečenia bolo vyššie citované motorové vozidlo. V zmysle tejto zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade ak dôjde k naplneniu podmienok podľa čl. VII ods. 1 VZP financovaný predmet sám alebo prostredníctvom podnikateľského subjektu predať na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere.
Z dodatku č. 1 k mandátnej zmluve č. 2006/150/87 zo dňa 31.8.2007 a to z čl. II ods. 1 vyplýva ž e v prípade riešenia dlžníckej sumy do 19.999.99 Sk vrátane má mandatár nárok na odmenu 4.500,-Sk bez DPH v prípade ak mandatár v lehote zadania prípadu zabezpečí odovzdanie predmetu zmluvy mandantovi dlžníkom na mieste určenom mandantom alebo ak mandatár v lehote zadania prípadu prevezme resp. odoberie premet zmluvy od dlžníka a odovzdá ho poverenej osobe na mieste stanovenom mandantom.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.04.2011 vyplýva, že pokiaľ ide o špecifikáciu nárokov sume 24.313,90 eur vyúčtovanou faktúrou č. 0793456801 táto pozostáva: 1. Náhrada škody spolu vo výške 22.937,60 Sk (761,39 EUR). V súlade s čl. VII ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku k Zmluve o spotrebnom úvere č. UZF/07/93456 (Ďalej ako „VZP“), ktoré boli prílohou návrhu na začastie konania zo dňa 29.11.2010 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý zahŕňa:
- 2.000,- Sk bez DPH (66,39 EUR), t. j. suma nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (faktúra č. 3908250031 vystavená spoločnosťou Global Sales Solutions s. r. o.)
- 5.520,- Sk bez DPH (183,23 EUR), t. j. provízia za predaj vozidla ( faktúra č. 3908250031 vystavená spoločnosťou Global Sales Solutions s. r. o.)
- 3.8000,- Sk bez DPH (126,14 EUR), t.j. suma nákladov spojených s prepisom vozidla na DI (faktúra č. 3908250031 vystavená spoločnosťou Global Sales Solutions s. r. o.)
- 4.117,60 Sk bez DPH (136,68 EUR), t. j. suma nákladov spojených s odťahom vozidla spoločnosťou PETCAR SERVIS s. r. o. ( faktúru č. 20803168 vystavila spoločnosť PETCAR SERVIS s. r. o. a spoločnosť SLOVAK GROUP s. r. o. tieto náklady následne refakturovala faktúrou č. 066 08)
- 3.000,- Sk bez DPH (99,58 EUR), t. j. suma nákladov spojených s prevozom vozidla spol. PETCAR SERVIS s. r. o. na trase Košice - Bratislava (faktúra č. 20804036 vystavená spoločnosťou PETCAR SERVIS s. r. o., ktorú spoločnosť SLOVAK GROUP, s. r. o. následne refakturovala faktúrou č. 062 08)
- 4.500,- Sk bez DPH (149,37 EUR), t. j. odmena spoločnosti SLOVAK GROUP, s. r. o. za odobratie vozidla dlžníkovi a jeho odovzdanie poverenej osobe na prevoz, dohodnutá medzi ČSOB Leasing, a. s. ako mandantom a SLOVAK GROUP, s. r. o ako mandátorom (čl. 2 ods. 1 Dodatku č. 1 k Mandatnej zmluve č. 2006/150/087, faktúra č. 062 08 vystavená spoločnosťou SLOVAK GROUP, s. r. o).
2. Úrok zo zostatku úveru v sume vo výške 1.376,30 Sk (45,68 EUR). V súlade s čl. VII ods. 2 VZP si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok zo zostatku úveru a to vo výške úrokovej sadzby 5,00 % p.a. zo sumy zostatku úveru 104.659,80 Sk (3.474,06 EUR) počítanej za obdobie 96 dní, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky pred určením predčasnej splatnosti úveru (t. j. od 23.03.2008) do dňa predaja vozidla ( t. j. do 26.06.2008). Navrhovateľ týmto na výzvu súdu predložil dokumenty preukazujúce uskutočnenie predaja vozidla dňa 26.06.2008 a výšku výťažku z predaja vozidla, t. j. suma bez DPH vo výške 57.983,20 Sk (1.924,69 EUR).
Z faktúry č 0793456901 vyplýva, že žalobca fakturoval spoločnosti GLOBAL SALES, s.r.o. kúpnu cenu vyššie citovaného mot. vozidla, ktorá bola už s DPH 69.000,-Sk bez DPH 57.983,20 eur.
Z faktúry č. 3908250031 vyplýva, že spoločnosť GLOBAL SALES, s.r.o. GLOBAL SALES, s.r.o. vyfakturoval žalobcovi sumu 13.470,80 Sk , ktorá pozostáva zo sumy 2.380,-Sk, za vypracovanie
znaleckého posudku, zo sumy 6.568,80 Sk -provízia za predaj motorového vozidla, zo sumy 3.808,-Sk -prihlásenie ojazdeného mot. vozidla do ODI a zo sumy 714,-Sk za odhlásenie mot. vozidla z ODI.
Z faktúry č. 06208 vyplýva, že spoločnosť GLOBAL SALES, s.r.o. vyfakturoval žalobcovi okrem iných súm aj sumu 4.500,-Sk a sumu 3.000,-Sk za práce spojené s LZ , ktoré sa týkajú žalovaného a ním uzavretej zmluvy so žalobcom.
Z faktúry č. 05608 vyplýva, že spoločnosť GLOBAL SALES, s.r.o. vyfakturoval žalobcovi okrem iných súm aj sumu 4.117,60 Sk za práce spojené s LZ , ktoré sa týkajú žalovaného a ním uzavretej zmluvy so žalobcom.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.6.2008 vyplýva, že spoločnosť GLOBAL SALES s.r.o. uzavrel kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj motor. vozidla Y. Q.. vyššie citované vozidlo. za kúpnu cenu 69.000,-Sk s DHP.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že dňa 26.06.2008 došlo k predaju Predmetu úveru, v dôsledku čoho boli nároky žalobcu voči žalovanému znížené o výťažok z predaja Predmetu úveru, t. j. o sumu vo výške 1.924,69 EUR ( 57.983,20 Sk). Žalobca postupoval pri započítaní pohľadávok v súlade s čl. V bodom 5 písm. b) ZPVP, podľa ktorého „......ČSOB Leasing, a. s. je oprávnený stanoviť, ako budú peňažné prostriedky získane predajom financovaného predmetu použité na úhradu pohľadávok, zabezpečených touto Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, prípadne ďalších pohľadávok alebo ich častí......“ Žalobca postupoval pri započítaní pohľadávok aj v súlade s čl. VI bodom 7 Úverovej zmluvy, podľa ktorého „ Veriteľ je oprávnený jednostranne započítať platby dlžníka (vrátane splátok spotrebného úveru) prednostne na najstaršie alebo najmenej zabezpečené pohľadávky vrátane zmluvných pokút a úrokov z omeškania, a to i na pohľadávky vyplývajúce z iných, medzi oboma stranami uzavretých zmlúv.“ Žalobca v súlade s vyššie uvedeným započítal výťažok z predaja Predmetu úveru vo výške 1.924,69 EUR (57.983,50 Sk) najskôr na najstaršie pohľadávky, ktorými sú splátky úveru a zostatok úveru (resp. jeho časť), na úhradu ktorých bol žalovaný vyzvaný na základe Určenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 02.05.2008, a to: nezaplatená splátka č. 5 vo výške 207,38 EUR ( 6.247,80 Sk) splatná k 22.01.2008, var. symbol 0793456305, nezaplatená splátka č. 6 vo výške 207,38 EUR ( 6.247,80 Sk) splatná k 22.02.2008, var. symbol 0793456306, nezaplatená splátka č. 7 vo výške 207,38 EUR ( 6.247,80 Sk) splatná k 22.03.2008, var. symbol 0793456307, časť zostatku spotrebného úveru vo výške 1.302,55 EUR ( 104.659,80 Sk), t. j. spolu 1.924,69 EUR (57.983,20 Sk). Ostatné nároky sa stali splatnými až neskôr (dňa 18.08.2008). Po realizácií zabezpečovacieho prevodu práva teda ostali žalobcovi nasledovné neuspokojené nároky voči žalovanému: zvyšná časť zostatku úveru vo výške 2.171,52 EUR, náhrada škody spolu vo výške 761,39 EUR, úrok zo zostatku úveru v sume vo výške 45,68 EUR, zmluvná pokuta vo výške 856,34 EUR t. j. spolu 3.834,93 EUR.
Z vyjadrenia opatrovníčky žalovaného vyplýva, že so žalobou v podstate súhlasia, poukázala však na to, že aj napriek tomu, že niečo uhradili a vzhľadom na to, že im bolo odobraté motorové vozidlo sa jej zdá zvyšná suma dosť vysoká.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 119.250,-Sk, t.j.3.958,37 eur na kúpu motorového vozidla zn. Y. Q. . Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanému a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 36 splátkach vo výške 6.247,70 Sk, t.j. 207,39 eur mesačne. Žalobca uhradil len štyri splátky, Ďalšie neuhradil. Žalobca preto následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok zosplatnil celý úver ku dňu 1.4.2008. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 2.4.2008, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej jeho pohľadávky.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky za 4 splátky vo výške 24.991,20 Sk, t.j. 829,56 eur. Následne žalobca v zmysle uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode motorové vozidlo žalovaného predal za kúpnu cenu 57.983,20 Sk, t.j. 1.924,69 eur. Na čo bol v zmysle uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žalobca oprávnený.
Po preskúmaní veci a predložených vyššie uvedených listín súd mál za preukázané, že žalobca má nárok len na určitú časť žalovanej sumy. Zmluva o spotrebnom úvere uzatvorená dňa 16.8.2007. Predčasná splatnosť úveru ku dňu 1.4.2008. Kúpna zmluva - odpredaj predmetu leasingu tretej osobe bola uzavretá dňa 26.6.2008 a týmto dňom nadobudla aj platnosť a účinnosť. Zo strany žalobcu v zmysle dohodnutých podmienok nedošlo k odstúpeniu od zmluvy o spotrebnom úver.
Úver poskytnutý vo výške 3 958,37 eur ( 119 250,- Sk) - mal byť splatení v 36 mesačných splátkach vo výške 207,39 eur a súčasťou týchto splátok bol aj úrok z úveru a poistné. Pri dodržiavaní dohodnutého splátkového kalendára by žalovaný za obdobie 36 mesiacov žalobcovi uhradil celkovo sumu 7 464,04 eur a z toho istina úveru by bola 3 958,37 eur, poistné by bolo 997,02 eur a úrok z úveru by bol 2 509,75 eur ( pri prepočte na % to činí 21,13 % ročne z istiny úveru).
Úrok z úveru poskytovaný obchodnými bankami v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol pri úveroch poskytovaných od 1 do 5 rokov vo výške 13,90 % ročne.
Z finančného vyrovnania zo dňa 18.8.2008 vyplýva, že žalobca si nárokuje nárok na poistné a úrok z úveru iba za obdobie do dňa zosplatnenia úveru, teda do dňa 1.4.2008.
Faktúra č. 0793456801 na sumu 24 313,90 Sk predstavuje náhradu škody ( čl. 51 spisu) a pozostáva zo sumy 2 000,- Sk za znalecký posudok túto sumu mal súd za nepreukázanú príslušnými listinami, zo sumy 5 520,- Sk provízia za predaj - túto sumu mal súd za nepreukázanú príslušnými listinami a zo sumy 3 800,- Sk náklady v súvislosti s prepisom , pričom túto sumu mal súd taktiež za nepreukázanú príslušnými listinami .
Po preskúmaní veci a listinných dôkazov doložených do spisu za preukázané mal súd sumu - 4 117,60 Sk - odťah vozidla ktorú možno priznať, sumu 3 000,- Sk - prevoz vozidla do BL , ktorú možno priznať a sumu 4 500,- odmenu v zmysel uzavretej mandátnej zmluvy , ktorú preto tiež možno priznať.
Pokiaľ ide o úrok zo zostatku vo výške 1 376,30 Sk - žalobca nepreukázal to z čoho je a ako je vyčíslený .
Pokiaľ sa jedná o faktúra č. 0793456551 na sumu 25 798,40 Sk ako zmluvnú pokuta vo výške 30 % za porušenie povinností určených vo všeobecných podmienkach súd túto podmienku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení považoval za neprijateľnú zmluvná podmienka a preto túto uplatnenú zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal. Uvedené ustanovenie zmluvy uvedené v čl. XII bod 6, podľa ktorého si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Po preskúmaní veci má súd za to, že celkovo má tak žalobca nárok na:
Istinu úveru - 119 250,- Sk (3 958,37 eur)
Poistné do dňa zosplatnenia vo výške - 5 845,65 Sk ( 194,04 eur)
Úrok z úveru za obdobie 7 mesiacov za ktorý si ho uplatňuje vo výške 13,90 % ročne z istiny úveru - 320,96 eur
Odťah vozidla - 4 117,60 Sk (136,68 eur)
Náklady na prevoz vozidla do BL - 3 000,- Sk (99,58 eur)
Odmena podľa mandátnej zmluvy - 4 500, Sk (149,37 eur)
Spolu to predstavuje sumu 4 859,- eur. Táto suma však po odčítaní sumy uhradenej žalovaným vo výške 829,56 eur, ktorú preukázateľne žalovaný uhradil a výťažku z predaja vo výške 1 924,69 eur, je žalovaný ešte povinný zaplatiť sumu 2 104,75 eur. Započítanie sumy 829,56 eur uhradenej žalovaným na nejaké iné plnenia je neprípustné a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil sumu 21,13% ročne, ktorý bol vyšší ako bol v tom čase poskytovaný bankami a preto priznal žalobcovi úrok len za obdobie 7 mesiacov vo výške 13,90 % ročne z istiny úveru - 320,96 eur
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období august 2008 činil úrok 13,90 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru, bol vyšší ako úrok poskytovaný bankami.
Súd poukazuje, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru nad 13,90 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Ako primerané súd určil úroky vo výške 13,90 % ročne. ( rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci zo dňa 28.9.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/3/2011).
Súd ďalej poukazuje, že dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 30% za porušenie povinnosti určených zmluvou vo všeobecných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ.
V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody. Tiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Z uvedeného dôvodu preto súd žalobe v časti pokiaľ sa jedná o istinu vo výške 2.104,75 eur vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko zvyšok uplatnenej pohľadávky istiny, tak ako je to vyššie uvedené a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd považoval za neopodstatnený
Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovanej došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 1.4.2008. Žalobca požadoval ďalej priznať aj úroky z omeškania do 13.9.2008 vo výške 14,25% ročne podľa Obchodného zákonníka, pretože žalovaný v stanovenej lehote do 12.9.2008 v zmysle výzvy zo dňa 18.8.2008 dlžnú sumu požadovanú žalobcom neuhradil. Po preskúmaní veci súd zistil, že žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom 13.9.2008 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Národnej banka Slovenska platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 2.4.2008, bola 4,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku tomuto dňu je teda 8,50 ročne (8 % + 1%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne podľa Obchodného zákonníka.
Súd mal za preukázané, že v danej právnej veci, tak ako bolo vyššie uvedené, bola uzatvorená spotrebiteľská zmluvy. Aplikujúc právnu úpravu citovaných ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd posúdil obsah zmluvy vrátane Všeobecných podmienok a dospel k záveru, že dohoda o výške úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda takáto dohoda spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, teda v neprospech spotrebiteľa a na škodu spotrebiteľa založila nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takéto dojednanie v tomto prípade znamenalo zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (úrok z omeškania vo výške 14,25 % podľa ustanovení Obchodného zákonníka, namiesto úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne podľa Občianskeho zákonníka) a naopak bezdôvodné zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Nakoľko v danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto je za účelom ochrany spotrebiteľa výhodnejšie použitie a aplikácia ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby NBS k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, ku dňu nasledujúcemu po dni účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy, teda ku dňu 13.9.2008, bola 4,25 %, k uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola 8,50 % ročne ( 2 x 4,25 %). Preto súd v súlade s uvedenými skutočnosťami priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania iba v zákonnej výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 13.9.2008 do zaplatenia a žalobu pokiaľ sa týka úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 1.730,22 eur s časťou úrokov z omeškania zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 2.104,75 eur s časťou úrokov z omeškania žalobe vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani jej súdnemu spisu jej náhrada trov konania nevyplýva. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 236,50 eur a z trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby , dva v roku 2010 a to prevzatie a príprava zastúpenia, podania žaloby, v roku 2011, dva a to písomné podanie na súd zo dňa 26.4.2011 a účasť na pojednávaní dňa 30.11.2011, v roku 2012 dva úkony a to účasť na pojednávaní dňa 1.2.2012 a dňa 2.5.2012.
Súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon podanie zo dňa 30.4.2012, pretože ich nepovažoval za účelne a navyše si tieto trovy zavinil sám žalobca a v predchádzajúcom podaní dostatočne špecifikoval žalovanú sumu, ktorú dostatočným spôsobom nešpecifikoval ani v samotnom žalobnom návrhu.
Odmena za jeden úkon právnej služby je 141,09 eur podľa hodnoty sporu 3.834,79 eur .
Trovy právneho zastúpenia tak sú 6x po 141,09 eur + RP 2xpo 7,21 eur +RP 2x po 7,41 eur + RP 2x 7,63 eur, spolu 891,04 eur + DPH v sume 178,21 eur, spolu 1.069,25 eur.
K trovám ďalej patrí aj náhrada za stratu času za účasť na troch súdnych pojednávaniach v dňoch 30.112011, 1.2.2012 a dňa 2.5.2012, ktorú si právny zástupca uplatnil v sume 3x po 12,35 eur, 3xpo 12,71 eur a 3xp o 12,71 eur, spolu 113,31 eur + DPH 22,66 , t.j. 135,97 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia sú 1.205,22 eur ( 1.069,25 eur +135,97 eur). Trovy konania u žalobcu celkom sú 1.441, 72 eur ( 1.205,22 eur-trovy právneho zastúpenia +súdny poplatok v sume 236,50 eur) .
V predmetnej veci mal žalobca úspech vo výške 55 % a žalovaný vo výške 45 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 55-45 %), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 10 % z jeho celkových trov konania ( 1.441,72 eur) čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 144,17 eur
Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradil trovy konania v celkovej výške 144,17 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.