Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-76-2023.pdf
PDF · 152.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: PINGUIN REAL, s.r.o., so sídlom Garbiarska 11, 040 01 Košice, IČO: 46581642, zastúpený CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36857416, proti žalovanému: PATRIA n.o., so sídlom Drienovecké kúpele 497, 044 01 Drienovec, IČO: 31257313, zastúpený JUDr. Mariánom Šalatom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, IČO: 52012760, o zaplatenie 9.999,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 8Cb/3/2016-319 zo dňa 27.1.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/3/2016-319 zo dňa 27.1.2023 v napadnutom I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 9.999,99 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16.198,07 € od 29.11.2013 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50.801,59 € od 19.02.2014 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 999,66 € od 28.02.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 105.851,73 € od 19.03.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 5.580,80 € od 27.06.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 81.468,99 € od 26.04.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 19.363,99 € od 20.08.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.636,60 € od 17.05.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výšky 9,25 % ročne zo sumy 9.999,99 € od 17.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15.000 € od 17.06.2014 do 16.04.2015, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v napadnutom III. výroku o náhrade trov konania.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9 999,99 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16 198,07 € od 29.11.2013 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50 801,59 € od 19.02.2014 do 26.02.2014, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 999,66 € od 28.02.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 105 851,73 € od 19.03.2014 do 25.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 5 580,80 € od 27.06.2014 do 17.08.2014 s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 81 468,99 € od 26.04.2014 do 17.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 19 363,99 € od 20.08.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15 636,60 € od 17.05.2014 do 07.09.2014, s úrokom z omeškania vo výšky 9,25 % ročne zo sumy 9 999,99
€ od 17.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15 000,- € od 17.06.2014 do 16.04.2015, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta. III. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.999,99 eur a 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16.198,07 eur od 28.11.2013 do 27.02.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 49.801,93 eur od 19.02.2014 do 27.02.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 999,66 eur od 19.02.2014 do 26.06.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 100.270,93 eur od 05.03.2014 do 26.06.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.580,80 eur od 05.03.2014 do 18.08.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 36.617,27 eur od 26.04.2014 do 18.08.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 25.488,33 eur od 26.04.2014 do 19.08.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 19.363,39 eur od 26.04.2014 do 08.09.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.636,61 eur od 17.05.2014 do 08.09.2014, 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 9.999,99 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, 9,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15.000 eur od 17.06.2014 do 17.04.2015 a na náhradu trov konania, z titulu nezaplatenia časti ceny diela.
3. Prvotná obrana žalovaného vyjadrená v odpore spočívala v tvrdení, že uplatnená pohľadávka žalobcu neexistuje, pretože zanikla započítaním započítacím úkonom žalovaného ešte k 27.07.2015 v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka na výzvu žalobcu zo 14.07.2015. Potvrdil, že žalobca pre neho vykonával stavebné práce na základe samostatného zmluvného vzťahu a predmetu plnenia podľa Zmluvy o dielo č. 01/06/2013 zo dňa 28.06.2013, a aj keď priamo táto zmluva neobsahovala vyčíslenú cenu diela ale len spôsob jej určenia, dodatočne určenú výšku ceny 268.758,92 eur a ani zostatok nezaplatenej časti ceny diela v sume 9.999,99 eur nespochybňoval. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepredložil ani jedinú listinu o uplatnenom nároku objednávateľa z vád diela, ktoré boli uplatnené listami zo dňa 01.10.2014, s urgenciou zo dňa 22.12.2014, no napriek tomu neboli vady v plnom rozsahu odstránené. Žalovaný zdôraznil najmä na tú skutočnosť, že pri reklamácií vád pre ignorovanie ich odstránenia zo strany zhotoviteľa v dohodnutej lehote bol nútený ich nechať odstrániť prostredníctvom iného subjektu, pričom náklady na odstránenie všetkých vád prekračujú uplatňovaný nárok zhotoviteľom 16.548,42 eur, preto podľa § 564, § 437 ods. 1, 3, 4, 5, § 439 ods. 1, 2, 4 Obchodného zákonníka uplatnil proti objednávateľovi nárok na zľavu z ceny diela v sume 16.800,- € (t.j. v rozsahu 6,2 % ceny diela) a v rozsahu 16.548,42 € započítal do pohľadávky žalobcu uplatňovanej vo výzve a to do ceny diela 9.999,99 € a účtovaných úrokov z omeškania 6.548,43 € k 13.07.2015 vo výzve žalobcu z 14.07.2015.
4. Okresný súd Košice – okolie rozsudkom č.k. 8Cb/3/2016-106 zo dňa 7.2.2017 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.999,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 16.198,07 eur od 29.11.2013 do 26.02.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50.801,59 eur od 19.02.2014 do 26.02.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 999,66 eur od 28.02.2014 do 25.06.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 105.851,73 eur od 19.03.2014 do 25.06.2014, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 5.580,80 eur od 27.06.2014 do 17.08.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 81.468,99 eur od 26.04.2014 do 17.08.2014, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 19.363,99 eur od 20.08.2014 do 07.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15.636,60 eur od 17.05.2014 do 07.09.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.999,99 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 15.000 eur od 17.06.2014 do 16.04.2015, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko v konaní bolo preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, žalovaný bol za toto dielo povinný zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela, ktorú svoju povinnosť nesplnil a zostávajúca neuhradená časť splatnej ceny diela predstavuje v istine 9.999,99 €. Uviedol, že žalovaný voči splatnej pohľadávke, ktorú mal žalobca voči nemu, započítal započítacím prejavom zo dňa 27.07.2015 a zo dňa 02.02.2017 svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá ale v čase vykonania započítacieho úkonu splatnou ešte nebola, z tohto dôvodu tieto započítacie prejavy nemali za následok zánik nároku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela s poukazom na ust. § 359 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že započítací úkon zo dňa 27.07.2015 žalovaný adresoval subjektu označenému ako Chochoľák & Česla
s.r.o., t.j. tretej osobe, s ktorou nebol v záväzkovom právnom vzťahu, žalovaný ako kompenzant teda neadresoval započítací prejav kompenzátovi. Ďalej uviedol, že žalovaný neuhradil žalobcovi z ceny diela 268.758,92 € len sumu vo výške 9.999,99 €, ktorá predstavuje neuhradený zostatok ceny diela fakturovanej faktúrou č. 01/05/2014 splatnou dňa 16.05.2014 na sumu 15.636,60 €, pričom žalovaný tak žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností uhradil 96 % z fakturovanej ceny diela, žalovaná suma v istine predstavuje iba 4% z ceny diela a toto dobrovoľné splnenie záväzku v časti 96 % má účinky uznania zvyšku dlhu. Zároveň uviedol, že žalovaný si u žalobcu uplatnil celkom päťkrát nároky z vád diela, teda sám žalovaný zotrvával na postoji, že dielo má vady, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ v čase jeho odovzdania a až vo výzve zo dňa 05.10.2016 v rozpore so svojím vlastným dovtedajším postupom a postojom účelovo prišiel s procesnou obranou, že dielo nebolo odovzdané.
5. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného, uznesením, č.k. 3Cob/93/2017- 172 zo dňa 29.3.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v podstate odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný neuhradil cenu diela, ktoré bolo vykonané a jeho obrana, týkajúca sa zániku pohľadávky žalobcu započítaním z 27.07.2015 nie je dôvodná, pretože ju adresoval tretej osobe. Zo spisu však vyplýva, že nielen v podaní z 27.07.2015 žalovaný ako obranu uviedol zánik pohľadávky v dôsledku započítania, ale urobil tak aj v odpore proti platobnému rozkazu, ku ktorému sa žalobca vyjadril 05.05.2016, ale aj v podaní z 02.02.2017 a napokon aj na pojednávaní 07.02.2017. Súd prvej inštancie sa však týmito námietkami vôbec nezaoberal a sústredil sa iba na námietku z 27.07.2015. Ďalej konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca dielo „Naviac práce“ nevykonal bez vád, napriek tomu, že žalovaný vady uplatnil a teda nepostupoval v súlade s písomne uzavretou Zmluvou o dielo č. 01/06/2013 zo dňa 28.06.2013 a vady diela neodstránil. Žalovaný zabezpečil ich odstránenie prostredníctvom iného zhotoviteľa tak, aby dielo mohlo byť riadne užívané. Na zhotovení diela sa podieľala spoločnosť PINGUIN s.r.o. a spoločnosť PINGUIN REAL s.r.o., pričom konateľom oboch spoločností bola tá istá osoba a ich sídla boli na tej istej adrese, preto nemožno bez ďalšieho urobiť záver, že nárok žalovaného nebol uplatnený v súlade so zákonom a teda nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku započítacej námietky žalovaného.
6. Po vrátení veci na nové rozhodnutie súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, konateľa žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil skutkový stav, podľa ktorého:
Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 28.06.2013 Zmluvu o dielo č. 01/06/2013 (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej v zmysle čl. 2 bodu 2.1 boli „Naviac práce“ na diele označenom ako „Rehabilitačný dom s ubytovaním pre dôchodcov Drienovské kúpele, Drienovec“ podľa Zmluvy č. 01/06/2011 zo dňa 06.06.2011 a „Naviac práce“ súvisiace so zhotovením diela „SO 06 / RD Jazierko podľa Zmluvy o dielo zo dňa 06.06.2011, že podľa čl. 5 Zmluvy o dielo, cena predmetu „Naviac práce“ bude stanovená dohodou zmluvných strán a v súčinnosti strán podľa čl. 2 bodu 2.3 a bude uvedená na faktúre. Faktúrou č. 02/11/2013 zo dňa 14.11.2013, splatnou dňa 28.11.2013 fakturoval žalobca žalovanému 16 198,07 eur, faktúrou č. 01/02/2014 zo dňa 04.02.2014, splatnou dňa 18.02.2014 fakturoval žalobca žalovanému 50.801,59 eur, faktúrou č. 01/03/2014 zo dňa 04.03.2014, splatnou dňa 18.03.2014 fakturoval žalobca žalovanému 105.851,73 eur, faktúrou č. 01/04/2014 zo dňa 11.04.2014, splatnou dňa 25.04.2014 fakturoval žalobca žalovanému 81.468,99 eur, faktúrou č. 01/05/2014 zo dňa 02.05.2014, splatnou dňa 16.05.2014 fakturoval žalobca žalovanému 15.636,60 eur a faktúrou č. 01/06/2014 zo dňa 02.06.2014, splatnou dňa 16.06.2014 fakturoval žalobca žalovanému 15.000,- €. Žalovaný adresoval spoločnosti Pinguin, s.r.o. reklamácie listinami zo dňa 01.10.2014, 22.12.2014, 27.05.2015 a 17.06.2015. Žalobca výzvou zo dňa 14.07.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 9.999,99 eur s príslušenstvom, na ktorú odpovedal žalovaný listom zo dňa 27.07.2015, v ktorej si uplatnil započítaciu námietku proti nároku žalobcu z titulu zľavy z diela. Dňa 08.08.2015 bolo od žalobcu žalovaným prevzaté a fyzicky namontované zariadenie presostat.
7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 ObZ, právna úprava predmet právnej úpravy a jej povaha, § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ, právna úprava niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, § 358, § 359 ObZ, niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok, § 373, § 381 ObZ, právna úprava náhrada škody, § 536 ods. 1, 2, 3 ObZ, právna úprava zmluva o dielo – základné ustanovenia, § 550 ObZ, právna úprava spôsob vykonávania diela, § 560 ods. 1, § 562 ods. 2 a § 564 ObZ, právna úprava vady diela, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1 ObZ, právna úprava nároky z vád tovaru,
§ 183 ods. 1, 2 CSP, právna úprava dôvody odročenia pojednávania, § 151 ods. 1, 2 CSP, právna úprava popretie skutkových tvrdení protistrany a žalobe v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II. v prevyšujúcom rozsahu zamietol, keď konštatoval, že započítacie námietky žalovaného sú nedôvodné a v súhrne k nim uviedol, že:
- žalovaný uplatnil započítaciu námietku voči nároku žalobcu, hoci ako procesnú obranu uvádza tvrdenie, že dielo zo zmluvy o dielo nebolo žalovanému odovzdané a teda nárok žalobcu nie je splatný;
- žalovaný uplatnil 3 druhy započítacích námietok, a to zo zľavy z ceny diela, z dôvodu nároku na náhradu škody a z dôvodu úhrady nároku žalobcu v plnej výške;
- započítacia námietka žalovaného z dôvodu zľavy z ceny diela je vo výške 16.548,42 eur, započítacia námietka z dôvodu náhrady škody je vo výške 12.994,50 eur a výšku započítacej námietky z dôvodu úhrady nároku žalobcu žalovaný nešpecifikoval (uviedol, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda započítacia námietka prevyšovala nárok žalobcu);
- nárok na zľavu z ceny diela a nárok na náhradu škody by mohol žalovaný uplatniť až po odovzdaní diela, avšak ako procesnú obranu uvádza tvrdenie, že dielo zo zmluvy o dielo nebolo žalovanému odovzdané;
- nárok na zľavu z ceny diela nebol v konaní preukázaný, napriek skutočnosti, že žalovaný tvrdil, že vady diela nechal odstrániť inému subjektu, toto tvrdenie ani žiadne z neho vyplývajúce náklady žalovaný nepreukázal;
- nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku taktiež nebol v konaní preukázaný, pretože vznik škody ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti nebola v konaní preukázaná;
- uhradenie nároku žalobcu žalovaným v prevyšujúcej výške taktiež nebolo v konaní preukázané.
8. Vyššie uvedenému záveru súdu prvej inštancie predchádzala jeho konštatácia, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že dielo nebolo vykonané bez vád a že žalovaný si vady diela uplatnil. Zľava z ceny bola uplatnená v listine zo dňa 27.7.2015, ako aj v odpore zo dňa 30.3.2016. Zároveň však súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok sa má odvíjať od nákladov na odstránenie všetkých vád diela prekračujúce uplatňovaný nárok žalobcu, ktoré žalovaný mal zabezpečiť prostredníctvom iného subjektu, pričom toto tvrdenie žalovaný v priebehu konania žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal.
9. V odôvodnení rozhodnutia, súd prvej inštancie ďalej akcentoval na zmätočnosť a nedôvodnosť obrany žalovaného spočívajúcu v samotnom započítacom úkone žalovaného, keď na jednej strane v konaní tvrdí, že dielo odovzdané nebolo, pohľadávka žalobcu teda nemôže byť splatná, a na druhej strane uplatňuje započítací úkon, ktorého základným predpokladom je splatnosť pohľadávky voči ktorej smeruje a tiež splatnosť započítavanej pohľadávky s obmedzeniami upravenými Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. V tomto smere súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že nároky z vád diela počas vykonávania diela (§ 550 a nasl. ObZ) sa líšia od nárokov z vád diela uplatniteľných po odovzdaní diela (§ 436 a nasl. ObZ). Žalovaný si nároky - zľavu z ceny diela a započítaciu námietku ako procesnú obranu - uplatňoval s odkazom na § 564, § 436 ods. 4, § 437 ods. 1, 3, 4, 5, § 439 ods. 1, 2, 4, § 373, § 378, § 379 a § 381 ObZ, ktoré je možné uplatniť až po odovzdaní diela. Na jednej strane žalovaný poprel odovzdanie diela žalobcom a súčasne tvrdil uplatnenie vád diela u žalobcu. Zároveň v listine označenej ako Oznámenie skutočnosti – výzva, sám žalovaný uvádza, že diela bolo stavebne odovzdané 20.12.2013. Ak si teda žalovaný uplatnil vady diela podľa § 436 a nasl. ObZ, sám svojim konaním potvrdil odovzdanie diela žalobcom.
10. Súčasne sa súd prvej inštancie vyporiadal i s ďalšími dvoma druhmi započítacích námietok zo strany žalovaného, keď ten na pojednávaní konanom 07.2.2017 uplatnil započítaciu námietku (listinou krátkou cestou doručenou súdu a žalobcovi) proti nároku žalobcu z titulu náhrady škody podľa § 564, § 436 ods. 4, § 373, § 378, § 379 a § 381 ObZ z dôvodov, že pre nedokončenie diela v dohodnutej lehote do 20.12.2013, neodstránenie vád žalobcom pred odovzdaním diela, nemohol predmetnú stavbu a zariadenia užívať, a preto došlo ku škode v podobe ušlého zisku vo výške spravidla dosahovaného zisku pri službách poskytovaných žalovaným. Výšku škody mienil žalovaný preukázať výkazom skutočných tržieb v roku 2015 vo výške 12.994,50 eur a na pojednávaní konanom dňa 27.01.2023 žalovaný vzniesol započítaciu námietku, pričom uviedol, že ak by náhodou mal súd za to, že by žalobcovi patril akýkoľvek nárok, je preukázané, že žalobca dostal zaplatené od žalovaného viac ako dostať mal. Ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu a tieto nároky, ak by aj bol nejaký dôvodný nárok voči žalovanému, zanikli započítaním ku dňu stretu pohľadávok. Zároveň poukázal na výpisy z účtu žalovaného, ktorými chcel preukázať, že žalovaný nárok bol preplatený, teda žalovaný uhradil viac ako si žalobca žiada.
Súd s poukazom na zákonnú koncentráciu konania a dĺžku konania návrhy na doplnenie dokazovania predložené a navrhnuté stranami sporu na pojednávaní konanom 27.1.2023 zamietol.
11. Nakoniec súd prvej inštancie poukázal na prehlásenie žalovaného z 15.2.2015, ktorým potvrdil, že faktúry vystavené žalobcom korešpondujúce s faktúrami, z ktorých si žalobca odvodzuje v prebiehajúcom konaní svoj nárok sú v súhrnnej výške 268.758,91 eur. Tiež v uvedenom prehlásení potvrdil, že práce podľa dvoch faktúr uvedených v bode 2/ tohto prehlásenia boli v plnom rozsahu vykonané, prevzaté a dané do trvalej prevádzky našou organizáciou. Tieto práce boli vykonané na základe spoločnej dohody ako naviac práce pri realizácii pôvodného projektu. Toto prehlásenie podpísal štatutárny orgán žalovaného, A. B. C.. Podpísanie tohto prehlásenia žalovaný v konaní nepoprel a na pojednávaní konanom 20.5.2022 uviedol, že bolo vydané len preto, že celé dielo bolo dotované zo štátu, čiže na základe dotácie štátu pokiaľ by toto nepotvrdil, by spochybňoval štát, že nemali ani právo vyplatiť celú cenu dohodnutého diela. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný jeho obsah a dôvodnosť v konaní nepoprel. V spojení s § 407 ObZ, podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, a v spojení s následným konaním žalovaného, kedy plnil nárok žalobcu z vystavených faktúr v rozsahu 96 %, mal súd za to, že takýmto konaním a interpretáciou prejavu vôle žalovaný uznal svoj dlh z faktúr vystavených žalobcom a špecifikovaných v prehlásení zo dňa 15.2.2015 v celom rozsahu. 12. Súd prvej inštancie zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré zamietol žiadosť právneho zástupcu žalovaného prednesenú na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023. Konštatoval, že žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie 29.11.2022, teda žalovaný v čase prevzatia predvolania bol nezastúpený právnym zástupcom a mal takmer 2 mesiace na splnomocnenie nového právneho zástupcu, pričom tak urobil až 26.1.2023, čo v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/19/2014, predstavuje klasický obštrukčný dôvod, pretože ak bol účastník riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Súd nemohol akceptovať ani žiadosť o odročenie pojednávania JUDr. Viktorom Sásfaiom zo dňa 24.1.2023, nakoľko tento nebol splnomocnený na zastupovanie strán v konaní. A napokon pojednávanie nariadené na 25.11.2022 bolo už raz z dôvodov hodných osobitného zreteľa - smrť predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného - odročené. 13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. jeho rozsudku. 14. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil. Zároveň však súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výroku II, ktoré prevyšovali nárok žalobcu nad zákonné úroky z omeškania, s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých dlžných súm až deň nasledujúci po dni ich splatnosti. 15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie proti výrokom I. a III. z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, keď mal za to, že napadnuté výroky rozsudku sú nesprávne a nezákonné, vydané na základe nedostatočného zhodnotenia vykonaných dôkazov, nedostatočného zistenia skutkového stavu, pričom súd nehodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 191 CSP a nevykonal stranami sporu ďalšie navrhnuté dôkazy, ktoré sú dôležité pre dostatočné zistenie skutkového stavu o uplatnenom nároku žalobcom a tiež o uplatnenej obrane žalovaného, ako aj na správne právne posúdenie nároku a vzájomných nárokov žalovaného a zároveň bolo hrubo porušené právo žalovaného na konanie pred súdom. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie eventuálne zmeniť a žalobu zamietnuť. 17. K odňatej možnosti konať, žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie potom ako dňa XX.XX.XXXX zomrel pôvodný právny zástupca, síce odročil pojednávanie nariadené na 25.11.2022, avšak už 29.11.2022 oznámil žalovanému nový termín pojednávania 27.1.2023 napriek tomu, že likvidácia po zomrelom právnom zástupcovi nebola ukončená. Zároveň súd prvej inštancie neakceptoval návrh likvidátora na odročenie pojednávania nariadeného na 27.1.2023 učinený tak písomne pred pojednávaním ako aj na samotnom pojednávaní. Uviedol, že právne zastupovanie síce prevzala JUDr.
Zuzana Petrigánová, avšak urobila tak len v dobrej vôli poskytnúť žalovanému akú-takú ochranu pred možným konaním súdu, úkonmi žalobcu a prípadne zmeškaniu lehôt.
18. V smere odňatia možnosti konať odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie i to, že súd zamietol vykonanie dôkazov, listiny, ktorými žalovaný preukázal zaplatenie celej ceny diela, t.j. dokonca nad rámec dohodnutej ceny, nad dohodnutú sumu, cenu diela, 268.758,92 €. Tieto dôkazy len podal priamo žalovaný súdu na poslednom pojednávaní. Žalovaný má za to, že v ktoromkoľvek štádiu konania je právo žalovaného a povinnosť súdu prihliadať na splnenie záväzku, dokonca aj v priebehu odvolacieho konania. Ak žalovaný preukázal plnenie zo zmluvy v celej dohodnutej výške (dokonca nad jej rámec, čím vzniklo už bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu), mal na to súd prihliadať, resp. mal by na túto skutočnosť prihliadnuť odvolací súd, v opačnom prípade by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie ceny diela, ktorú už v skutočnosti zaplatil.
19. Z hmotnoprávneho hľadiska v odvolaní žalovaný zotrval na obrane, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní nie je splatná, pretože žalobca dielo podľa zmluvy riadne nezhotovil a bez vád neodovzdal, pričom poukázal na ust. § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 ObZ. Uviedol, že žalobca v skutočnosti nielen že dielo do 20.12.2013 riadne nezhotovil, ale toto nedokončil bez vád a nikdy žalovanému ani neodovzdal, aby žalovaný mohol požadovať odstránenie existujúcich vád a z tohto dôvodu nemohol žalovaný ani dielo riadne užívať. Podľa žalovaného nezhotovením diela v dohodnutom rozsahu a dohodnutej kvalite, ale najmä neodovzdaním diela, nevznikol žalobcovi nárok fakturovať cenu diela a fakturovaná cena diela preto nie je dôvodná a nemôže byť ani splatná. Na skutočnosti, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie časti ceny diela bez riadneho ukončenia a odovzdania diela bez vád, táto nemôže byť splatná, nič nemení ani to, že žalovaný napriek tomu dobrovoľne v časti plnil hoci nesplatnú časť ceny diela nedôvodne fakturovanej. Nesúhlasil s názorom súdu, že takýmto čiastočným plnením uznal žalovaný dlh, a už absolútne nie, čo do dôvodnosti fakturovania nesplatnej ceny diela.
20. Zároveň žalovaný namietal záver súdu, že žalovaný neúspešne a neúčinne započítaval svoje pohľadávky proti nároku žalobcu z dôvodu, že jeho pohľadávky neboli splatné a takéto nemožno podľa § 359 ObZ započítať. Uviedol, že nie je správny ani zákonný a nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní pri opakovanom úkone žalovaného o započítanie svojich pohľadávok, ktoré spočívali v doručení uplatnenia nárokov na zľavu z ceny diela a započítania spolu s odporom zo dňa 30.3.2016, opakovane písomným úkonom zo dňa 2.2.2017 kedy vznáša započítaciu námietku zo zľavy z ceny diela a náhrady škody (s vyčíslením a doložením o spôsobe zistenia jej výšky) a dokonca započítaciu námietku procesnú opakuje aj na pojednávaní dňa 7.2.2017 do zápisnice súdu s predložením listín.
21. Žalovaný v odvolaní nakoniec uzavrel, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že vykonané dielo malo vady, dielo nebolo riadne odovzdané a ukončené (bez vád a nedorobkov), resp. bolo odovzdané ako vadné. Uviedol, že preukázal aj dôvodnosť a výšku započítania svojich nárokov, aj nad rámec svojej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti (celá cena diela bola zaplatená). Ďalej uviedol, že ak niet riadne odovzdaného diela, t.j. bez vád a nedorobkov, niet ani práva na fakturáciu kúpnej ceny, tak to bolo dohodnuté aj v zmluve o dielo. V tomto smere ide teda navyše aj o predčasnú žalobu, nakoľko niet ani odovzdania bezvadného diela, ani odstránenia vád.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Vo vzťahu k posúdeniu predmetu sporu, vykonaným dôkazom, ich hodnoteniu a záverom súdu prvej inštancie, uviedol, že sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a má za to, že nie sú naplnené žiadne dôvody na podanie odvolania zo strany žalovaného. Konanie žalovaného považuje len za zneužívanie práva s úmyslom zbaviť sa alebo oddialiť úhradu pohľadávky žalobcu, ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní. Vo vzťahu k právnemu a skutkovému posúdeniu tohto sporu, žalobca v plnom rozsahu zotrval na všetkých svojich ústnych ako aj písomných vyjadreniach v tomto konaní.
23. Nakoniec žalobca poukázal i na to, že žalovaný mal počas celého konania od roku 2016 možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, čo však nerobil a snažil sa konanie aj z tohto dôvodu účelovo predlžovať. Nemôže byť preto na ťarchu žalobcu, takéto konanie žalovaného. Rovnako akcentoval i na to, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
25. Výrok rozsudku II. súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a teda nebol odvolacím súdom preskúmaný.
26. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
30. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
33. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil dostatočné a riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní nepovažuje za naplnené.
35. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:
36. Primárne ako s prvou, sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného o ním tvrdenej odňatej možnosti konať.
36.1. V tomto smere odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na 25.11.2022 odročil na 27.1.2023 pre úmrtie právneho zástupcu žalovaného JUDr. Tibora Sásfaia dňa XX.XX.XXXX. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalovaný dňa 29.11.2022.
36.2. Vychádzajúc zo samotného vyjadrenia žalovaného v odvolaní, za likvidátora zomrelého právneho zástupcu, bol dňa 30.11.2022 ustanovený JUDr. Viktor Sásfai, ktorý sa o tom dozvedel 9.12.2022 a ktorý dňa 7.12.2022 oznámil súdu, aby konal priamo s prípadnými účastníkmi konania alebo právnymi nástupcami.
36.3. Dňa 25.1.2023 požiadal JUDr. Viktor Sásfai ako advokát poverený likvidáciou o odročenie pojednávania nariadeného na 27.1.2023, z dôvodu neukončenia likvidácie a neskompletizovaniu agendy po predchádzajúcom právnom zástupcovi. V ten istý deň mu mailom súd prvej inštancie oznámil, že jeho žiadosti vyhovené nebolo.
36.4. Následne dňa 26.1.2023 udelil žalovaný plnomocenstvo na zastupovanie i v tomto konaní JUDr. Zuzane Petriganovej, ktorá sa však na pojednávanie dňa 27.1.2023 nedostavila. Na pojednávanie sa však dostavil JUDr. Viktor Sásfai a to na základe splnomocnenia udeleného žalovaným v ten istý deň na zastupovanie na pojednávaní 27.1.2023, ktoré žiadal odročiť, okrem iného i z dôvodu, že pre právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petriganovú nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania súd uznesením zamietol.
37. Námietku odňatia možnosti konať z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd posúdil po právnej stránke podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. ( ďalej len zákon o advokácii ) v nadväznosti na § 28 ods. 6 Advokátskeho poriadku, § 178 ods. 2 CSP a § 183 ods. 1, 2 CSP.
37.1. Podľa § 28 ods. 6 Advokátskeho poriadku, likvidátor oznámi úmrtie advokáta klientom, súdom alebo iným orgánom, pred ktorými advokát zastupoval alebo obhajoval. Zároveň poučí klientov o možnosti zvoliť si iného advokáta. Vhodným spôsobom ich poučí aj o tom, že všetky finančné práva a povinnosti z ukončeného zastúpenia alebo obhajoby prechádzajú na dedičov. Likvidátor postupuje vo vzťahu ku klientom ako zástupca advokáta v súlade s § 17 ods. 2, 3 zákona o advokácii.
37.2. Podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii, ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta. Ak advokát túto povinnosť nesplní, zástupcu určí komora a podľa okolností prípadu určí aj výšku odmeny, ktorú je advokát povinný zástupcovi zaplatiť. Počas trvania prekážky na strane advokáta vykonáva zástupca v jeho mene práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom advokácie.
37.3. Podľa § 17 ods. 2 zákona o advokácii, ak sa zástupca určený komorou podľa odseku 1 nedohodne s klientom na podmienkach poskytovania právnych služieb do jedného mesiaca odo dňa, keď sa klient o určení zástupcu dozvedel, alebo ak neurobí klient v tejto lehote iné opatrenia, prechádzajú na zástupcu vo vzťahu ku klientovi práva a povinnosti zastúpeného vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovania klienta v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi a práva a povinnosti obhajcu v trestnom konaní. To platí aj v prípade, ak bol zástupca ustanovený podľa osobitných predpisov. Na žiadosť zástupcu komora tento prechod práv a povinností potvrdí.
37.4. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
37.5. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
37.6. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
38. Z hľadiska odňatia možnosti konať, z dôvodu vymedzeného žalovaným, odvolací súd uvádza, že o termíne pojednávania nariadeného na 27.1.2023 bol žalovaný upovedomený nepochybne už 29.11.2022, teda takmer 2 mesiace pred jeho konaním. Toto obdobie vytváralo pre žalovaného dostatočný časový priestor na to, aby si zvolil nového právneho zástupcu. Žalovaný však k voľbe nového
právneho zástupcu pristúpil až deň pred pojednávaním 26.1.2023 kedy si zvolil za právneho zástupcu JUDr. Petriganovú, ktorá sa však pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný mal dostatok času na prípravu pred pojednávaním v zmysle ust. 178 ods. 2 CSP, ako aj na voľbu nového právneho zástupcu. Zároveň odvolací súd uvádza, že hoci JUDr. Petriganová prevzala pred pojednávaním zastúpenie žalovaného, zostala nečinná, na pojednávanie sa nedostavila a ani nepožiadala o jeho odročenie.
38.1. Je fakt, že o odročenie pojednávania na samotnom pojednávaní požiadal likvidátor pôvodného právneho zástupcu JUDr. Viktor Sásfai, avšak ten tak učinil len na základe plnomocenstva, ktoré mu bolo dané v deň pojednávania a ktoré bolo viazané len na zastupovanie v danej veci na pojednávaní konanom práve dňa 27.1.2023. V tomto smere je potrebné poznamenať i to, že práve JUDr. Viktor Sásfai ako likvidátor bol do momentu kedy si žalovaný zvolil nového právneho zástupcu JUDr. Petriganovú ( 26.1.2023 ), v zmysle § 28 ods. 6 Advokátskeho poriadku v spojení s § 17 ods.1, 2 zákona o advokácii, tou osobou, na ktorú prešli vo vzťahu ku žalovanému ako klientovi práva a povinnosti zastúpeného vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovania klienta v konaní pred súdmi.
39. Za daného stavu teda nemožno vyvodiť záver, že procesný postup súdu prvej inštancie, kedy žiadosť o odročenie pojednávania zamietol bol taký, ktorým by žalovanému znemožnil realizáciu tých jeho procesných práv ( z vyššie uvedeného hľadiska ), ktoré mu CSP priznáva, a to v miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
40. Ďalšia námietka subsumovaná žalovaným v odvolaní pod odňatie možnosti konať, sa dotýkala rozhodnutia súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023, ktorým návrhy na doplnenie dokazovania, ako to v odvolaní uvádza žalovaný v smere preukázania zaplatenia celej ceny diela, zamietol.
40.1. Z hľadiska tejto námietky, vzťahujúcej sa na inštitút koncentrácie konania, odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
40.2. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu.
41. V danom prípade bol o sudcovskej koncentrácii konania a jej následkoch pôvodný právny zástupca žalovaného poučený vo výzve zo dňa 30.8.2021, ktorú prevzal dňa 20.9.2021. Vychádzajúc z obsahu odvolania, v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania oboznámením s listinnou (výpisy z účtu žalovaného), ktoré predložil žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V tomto smere poukazuje odvolací súd na všeobecné zásady inštitútu koncentrácie konania uvedené v bode 39.1. a 39.2. tohto rozhodnutia a to najmä na zásady vyjadrené v článkoch 5 a 8 CSP, ako aj na konkrétne okolnosti, podľa ktorých sa žalovaný 1. krát vyjadril k žalobe už dňa 1.4.2016 a súc poučený o koncentrácii konania a jej sankciách, predložil listinu (výpisy z jeho účtu) až na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023. Aj vzhľadom na charakter dôkazu – vlastné výpisy z účtu žalovaného, má rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd za to, že tento procesný úkon mohol žalovaný nepochybne vykonať skôr, ak by konal starostlivo
a teda z hľadiska objektívneho aj subjektívneho nebol vykonaný včas, čo viedlo súd prvej inštancie k správnemu rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania.
42. Pri tvrdených vadách rozhodnutia žalovaný v odvolaní predovšetkým zotrval na obrane, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní nie je splatná, pretože žalobca dielo podľa predmetnej zmluvy riadne nezhotovil a bez vád nikdy neodovzdal. Zdôraznil, že nezhotovením diela v dohodnutom rozsahu a dohodnutej kvalite, ale najmä neodovzdaním diela, nevznikol žalobcovi nárok fakturovať cenu diela a fakturovaná cena diela preto nie je dôvodná a nemôže byť splatná. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že čiastočným plnením uznal žalovaný dlh, a už vôbec nie, čo do dôvodnosti fakturovania nesplatenej ceny diela.
43. V tomto smere, poukazujúc na správne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že obrana žalovaného prešla od roku 2016, kedy konanie začalo, do roku 2023, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok „vývojom“, ktorý mal za následok nekonzistentnosť z hľadiska povinnosti žalovaného tvrdiť, ako aj z hľadiska preukázať. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu odvolací súd udáva, že určenie toho, ktorá strana má dokazovať určité skutočnosti, aby v spore uspela, stanovuje subjektívne dôkazné bremeno (formálne dôkazné bremeno, bremeno vedenia dôkazu). V tomto zmysle ide o zodpovednosť (ťarchu) strany za preukázanie tvrdených skutočností s tým, že pokiaľ ich strana nepreukáže, bude musieť niesť negatívne následky, t. j. na tvrdené skutočnosti súd bude hľadieť ako na nepreukázané. Uvedené môže znamenať aj prehru v spore.
44. Prvotná obrana žalovaného vyjadrená v odpore bola postavená na konštrukcii, že nezaplatenie žalovanej časti ceny diela nespochybňuje, avšak táto zanikla v dôsledku započítania, z titulu nároku na zľavu z ceny diela pozostávajúcu z nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vád tretím subjektom, nakoľko žalobca reklamácie ignoroval. V uvedenom smere však žiadne dôkazy neprodukoval. Následne na pojednávaní konanom 7.2.2017 zmenil započítací titul, ktorým mala byť náhrada škody v podobe ušlého zisku v dôsledku nemožnosti riadne užívať predmetnú stavbu, pričom rovnako naplnenie podmienok pre zodpovednosť žalobcu na náhradu škody nepreukázal. Nakoniec žalovaný v rámci svojej obrany ustúpil od pôvodnej premisy, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, keď obranu preklopil do tvrdenia, že nárok žalobcu nie je splatný, pričom na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok uviedol, že celá cena diela bola žalobcovi zaplatená a to dokonca vo väčšom rozsahu ako bola dohodnutá, čím na strane žalobcu vlastne došlo k bezdôvodnému obohateniu.
45. Aj v kontexte uvedeného tak považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o zmätočnosti a nedôvodnosti obrany žalovaného, s akcentom najmä na bod 29. a 30. jeho odôvodnenia, za správny.
46. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku ako vecne správny.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).