Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15CoCsp-40-2022.pdf
PDF · 135.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bratislava, Bajkalská č. 28, zastúpený spoločnosťou advokátska kancelária KC LEGAL, s.r.o., IČO: 50 057 456, Bratislava, Pri Hrubej lúke č. 3634/1, za ktorú koná JUDr. Kristína Trgala Cigáneková, proti žalovanému: U. S. O. S. Z. , T. S.Z. XX.X.XXXX, U. H. H., H. Č.. XX/X, o zaplatenie sumy 460,67 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 27. apríla 2022, č.k. 39 Csp 2/2020-77, takto
rozhodol:
Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 27. apríla 2022, č.k. 39 Csp 2/2020-77, vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,84 %, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.4.2022, č.k. 39 Csp 2/2020-77, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 345,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 345,17 € od 24.4.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,84 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 13.1.2020, ktorou žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 460,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 460,67 € od 24.4.2019 do zaplatenia. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 1.8.2018 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá a aktivovaná SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, v ktorej si žalovaný dojednal program služieb ÁNO M s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok vo výške 20,- € s DPH a mobilný telefón Motorola Moto G6 Play za akciovú kúpnu cenu vo výške 9,- € s DPH s mesačným doplatkom k programu služieb počas doby viazanosti vo výške 2,- € s DPH. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť za poskytovanie služieb, ale za poskytnuté služby fakturované sumy neuhradil. Nezaplatením faktúr mu vznikla pohľadávka vo výške 460,67 €. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 24.4.2019, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX (zmluvná pokuta). Na zabezpečenie záväzku zo zmluvy bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta. Základ zmluvnej pokuty pri uzavretí zmluvy bol dojednaný vo výške 310,- €. Hodnota zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia zmluvy bola vo výške 440,- € bez DPH, t.j. 528,- € s DPH = 24 mesiacov x (20+2) € s DPH. Dojednaná zmluvná pokuta o základe vo výške 310,- € nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti hodnote zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute vo výške 440,- €, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené dňa 31.8.2018. Uplatnil si voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zníženej výške 297,26 € oproti základu v počiatočnej výške 310,- €.
2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 295, § 297 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 52 ods. 1, § 488, § 489, § 544, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, dôvodiac čiastočnou dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- €. Vykonal dokazovanie listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, z ktorých mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.8.2018, na základe spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. Poskytovateľ verejných služieb sa zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanému program služieb vo vzťahu k SIM karte a záväzok predať účastníkovi koncové zariadenie za akciovú cenu 9,- € s DPH (neakciová maloobchodná cena za dátové zariadenie v sume 199,- €) a zľavu zo štandardných poplatkov za služby v sume 120,- € a žalovaný sa zaviazal na dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb. V prípade porušenia zmluvných podmienok a zániku zmluvy inak ako splnením, vznikne voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom, ktorá pozostáva z celkovej sumy zľavy zo štandardných poplatkov a z neakciovej ceny KZ poskytnutej žalovanému ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v zmluve vyčíslený v sume 310,- € s DPH (120,- € zľavy a 190,- € koncové zariadenie). Právny predchodca žalobcu si svoj záväzok zo zmluvy plnil poskytovaním verejných služieb žalovanému, ktorý služby prijímal. Podľa žalobcom predložených dôkazov - faktúr, žalovaný neuhradil mesačné vyúčtovacie faktúry za obdobie od 8.7.2018 do 7.8.2018 v sume 15,09 € a 132,- € čiastková faktúra z predchádzajúceho obdobia a od 8.8.2018 do 7.9.2018 v sume 55,92 € (16,33 € bez DPH služby, 2 x 19,80 € náklady vymáhania = 39,60 € bez DPH), čím porušil zmluvnú povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.4.2019 - zmluvná pokuta v sume 307,03 €, z ktorej vzhľadom na nesprávny výpočet sumu 9,77 € žalobca neuplatnil. Žalovaný cenu služieb v celkovej sume 166,69 € (15,09 + 132 + 19,60), nákladov na vymáhanie v sume 36,33 € a zmluvnej pokuty 297,26 € neuhradil. Podľa tvrdenia žalobcu bolo poskytovanie služieb prerušené dňa 31.8.2018, pohľadávku voči žalovanému vyčíslil na sumu 460,67 €. 2.2. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti podľa zmluvy je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti podľa zmluvy vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa vzorca uvedeného v zmluve, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu zmluvnej pokuty pre výpočet počas plynutia doby viazanosti, až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb. Doba viazanosti začala plynúť uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Na strane žalovaného sa v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej žalobca odvíja svoje právo. Zmluva o pripojení, resp. o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danej veci žalobu ako dôvodne podanú uznal len v časti nároku žalobcu na vyúčtovanú cenu reálne poskytnutých služieb v celkovej sume 166,69 € (15,09 + 132 + 19,60) a zmluvnú pokutu za koncové zariadenie v sume 178,48 € (188,18 - 9,70 €), t.j. v sume 345,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 24.4.2019 do zaplatenia. V časti účtovaných nákladov vymáhania v celkovej sume 39,60 € bez DPH žalobu ako ničím nepreukázaný nárok žalobcu, zamietol. Úhrada nákladov vymáhania nebola stranami zmluvy dohodnutá v zmluve a žalobca výšku nákladov vymáhania nepreukázal žiadnym dôkazom. Nepochybne bolo právom žalobcu ako poskytovateľa služieb, zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby i povinnosť zákazníka po určitú dobu zotrvať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem dátových služieb, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 12, 18 až 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Popri tom má právny predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Nijako nespochybnil význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými, a teda aj neplatnými. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, vo faktúre vyčíslenej právnym predchodcom žalobcu, označenej ako „súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby“, vychádzajúcej z neplatnej zmluvnej podmienky, zamietol. 2.3 Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania so zaplatením splatných súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odo dňa nasledujúceho po splatnosti ceny služieb uvedenej vo faktúre. 2.4. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 49,84,%, keďže mal úspech v rozsahu 74,92 % a žalovaný v rozsahu 25,08 % (74,92 - 25,08). O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď za stavu kedy skutkové tvrdenia sporových strán neboli sporné a kedy žalovaný neprijateľnosť zmluvnej podmienky nenamietal, rozhodol vo veci samej tak, že žalobu čiastočne zamietol, a to bez nariadenia pojednávania a bez poskytnutia možnosti kontradiktórne sa vyjadriť k skutkových a právnym záverom súdu prvej inštancie relevantným pre konečné rozhodnutie. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie bol podľa jeho názoru nesprávny, pretože súd prvej inštancie mohol postupom podľa § 297 písm. b/ C.s.p. žalobu čiastočne zamietnuť len za súčasného dodržania zásady kontradiktórnosti konania podľa článku 9 C.s.p. Zásada kontradiktórnosti konania by za situácie, kedy žalovaný nenamietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky a ani nerozporoval jeho skutkové tvrdenia, bola zachovaná buď doručením výzvy súdu sporovým stranám, aby sa k ex offo preskúmavanej zmluvnej podmienke z hľadiska jej neprijateľnosti vyjadrili alebo nariadením pojednávania, na ktorom by súd túto skutočnosť oznámil sporovým stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie zásadu kontradiktórnosti konania nedodržal, čím mu uprel (reálne nevytvoril) procesnú možnosť vecne a právne argumentovať na relevantné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie súdu a tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.2.2013 v právnej veci sp.zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti CsabaCsipai a Viktória Csipai a zo dňa 2.12.2009, sp.zn. C-89/08. Ďalej vytkol prvoinštančnému súdu, že na viacerých miestach v odôvodnení rozhodnutia nesprávne konštatoval právne nástupníctvo a právneho predchodcu žalobcu (body 13., 14., 20.), keď pohľadávku si uplatnil ako jediný a pôvodný vlastník pohľadávky, žiadne postúpenie pohľadávky netvrdil ani nedokazoval. Taktiež súd prvej inštancie nesprávne uviedol v bode 13. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, že služby a náklady vymáhania vo faktúre č. 8217155573 sú bez DPH, pretože všetky ceny vo faktúre sú uvádzané iba s DPH. Uvedené chybné zistenia súdu nielenže vyvolali zmätok, ale mali za následok, že súd prvej inštancie nesprávne pripočítal k jeho službách v cene 16,33 € už s DPH ďalšiu 20 % sadzbu DPH, následne pracoval s navýšenou cenou služieb 19,60 € s duplicitnou DPH a túto mu priznal. Prvoinštančný súd v rovnakom bode odôvodnenia súdneho rozhodnutia v jednom riadku hovorí o nákladoch vymáhania v cene 39,60 € bez DPH (pritom táto cena je už s DPH), v druhom riadku hovorí o nákladoch vymáhania v cene 36,33 € (nevie odkiaľ je táto cena), pritom náklady vymáhania si v spore neuplatňoval, tieto odpočítal. V bode 18. odôvodnenia súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie nesprávne a zmätočne konštatoval, že náklady vymáhania v cene 39,60 € bez DPH zamietol ako nepreukázaný nárok, pritom reálne tento nárok vo výroku II. rozhodnutia nezamietol. Súd prvej inštancie postupoval vecne nesprávne, keď v tomto bode odôvodnenia súdneho rozhodnutia odpočítal od zmluvnej pokuty za koncové zariadenie č. XXXXXXXXXXXXXXX vyúčtovanej v sume 188,18 € celú ním odpočítavanú časť v sume 9,77 €, keď podľa žaloby bola suma 9,77 € odpočítavaná od vyúčtovanej zmluvnej pokuty počítanej zo základu v sume 310,- €, nie od vyúčtovanej zmluvnej pokuty počítanej zo základu v sume 190,- €. Keď už súd prvej inštancie rozhodol tak, že z faktúry č. XXXXXXXXXX mu zmluvnú pokutu za koncové zariadenie č. XXXXXXXXXXXXXXX priznal a zmluvnú pokutu za zľavy z poplatkov č. XXXXXXXXXX nepriznal, tak mal aj odpočítavanú časť zmluvnej pokuty v sume 9,77 € pomerne rozdeliť podľa toho, koľko z odpočítavanej
časti pripadá na koncové zariadenie a koľko pripadá na zľavy z poplatkov. Ďalej vytkol prvoinštančnému súdu, že pochybil tiež v tom, že položku v tabuľke č. 1 zmluvy označenú ako „Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby“ označil za neprimerane vysokú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby v sume 120,- € predstavuje 24 násobok zľavy v sume 5,- € s DPH mesačne z mesačného poplatku za program služby ÁNO M, ktorý podľa cenníka so záväzkom viazanosti stojí 20,- € s DPH mesačne a bez záväzku viazanosti stojí 25,- € s DPH mesačne. Vecne sa jedná o rovnaký benefit, akým je aj zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu. Preto bol nastavený základ zmluvnej pokuty v hodnote 310,- € ako súčet benefitu - zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu v sume 190,- € a benefitu - zľavy z poplatkov v sume 120,- €. Z uvedeného dôvodu položka „Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby“ v sume 120,- € nemôže byť zmluvná podmienka a ani sankcia, je to peňažné vyčíslenie benefitu garantovaného žalovanému pri uzatváraní zmluvy. Považuje názor súdu prvej inštancie o tom, že zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy a že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde k jeho úsporám za vecne a právne nesprávny, pretože predčasným ukončením využívania služieb dochádza nielen k úsporám, ale aj k škodám na jeho strane, z ktorých sa v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody je zahrnúť všetky škody, ktoré možno očakávať v súvislosti s porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti - v tomto prípade všetky náklady a náhrady súvisiace s predčasným ukončením využívania služieb a s predčasným ukončením zmluvy. Súd prvej inštancie na viacerých miestach v odôvodnení súdneho rozhodnutia nesprávne označil zmluvnú pokutu ako sankciu. Ako vyplýva zo zmluvy, zmluvná pokuta nebola dojednaná ako represívna, ktorá prislúcha bez ohľadu na vznik škody. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako reparačná s ohľadom na benefity poskytnuté žalovanému, ktorý v spore nenamietal, že by mu niektorý benefit nebol dodaný tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. V spore bolo nesporné, že tieto benefity žalovaný obdržal. S ohľadom na poskytnuté benefity je nesporné, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako paušalizovaná náhrada reálne spôsobenej škody a nie ako sankcia za porušenie povinnosti bez ohľadu na vznik škody, preto ju je potrebné posudzovať podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka a nie podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa tohto ustanovenia prislúcha zmluvná pokuta bez ohľadu na to, či porušením zabezpečenej povinnosti vznikla škoda (plní reparačnú funkciu) alebo nevznikla žiadna škoda (plní vtedy sankčnú funkciu). Predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je samotné porušenie zabezpečenej povinnosti. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril; odvolanie nepodal.
5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy 460,67 € s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť riadne a včas platiť za poskytované služby počas trvania zmluvného vzťahu, ktorý medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1.8.2018. Nebolo v konaní sporné, že žalobca dodával žalovanému zmluvne dojednané služby, za čo mu vystavil faktúry, ktoré mu ale žalovaný neuhradil, a to faktúru č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 8.7.2018 do 7.8.2018 v sume 132,- €, so splatnosťou dňa 14.8.2018 (ide o čiastkovú faktúru, č.l. 4 spisu); faktúru č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 8.7.2018 do 7.8.2018 v sume 15,09 €, so splatnosťou dňa 23.8.2018 (za služby mobilnej siete, ostatné, č.l. 4 spisu); faktúru č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 8.8.2018 do 7.9.2018 v sume 16,32 €, so splatnosťou dňa 24.9.2018 (služby mobilnej siete, ostatné, č.l. 5 spisu) a faktúru č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 8.3.2019 do 7.4.2019 v sume 297,26 €, so splatnosťou dňa 23.4.2019 (zmluvná pokuta, č.l. 6 spisu), t.j. spolu sumu 460,67 €. Žalobca v žalobe uviedol, že si neuplatňuje náklady vymáhania v sume 39,60 € uplatnené vo faktúre č. XXXXXXXXXX a časť zmluvnej pokuty v sume 9,77 €.
7. Žalobca svoje odvolanie dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní. V ústavnoprávnej rovine platí, že právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) obsahuje zásadu „rovnosti zbraní“ v civilnom procese, ktorá zahŕňa aj povinnosť znášať dôkazné bremeno, ktorá ťaží stranu sporu. Neprimeraná povinnosť znášať dôkazné bremeno môže zapríčiniť, že konanie ako celok nie je možné považovať za spravodlivé. Zákonná úprava dokazovania v civilnom procese spadá pod všeobecný princíp rovnosti sporových strán. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť strán sporu v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje čl. 6 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Tento princíp sa premieta aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V procese dokazovania (§ 185 C.s.p.) vo všeobecnosti platí, že strana má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 C.s.p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p.
9. Z formulácie § 191 ods. 1 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná aj požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie.
10. Zákonnými ustanoveniami čl. 6, § 185, § 191 ods. 1 C.s.p. sa prvoinštančný súd dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, resp. na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam v časti, v ktorej vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 18.) konštatoval, že žalobu uznal za dôvodnú iba v časti nároku žalobcu na vyúčtovanú cenu reálne poskytnutých služieb v celkovej sume 166,69 € a zmluvnú pokutu za koncové zariadenie v sume 178,48 €, t.j. v sume 345,17 € s príslušenstvom a v časti účtovaných nákladov vymáhania v celkovej sume 39,60 € bez DPH žalobu ako ničím nepreukázaný nárok zamietol. Odvolací súd k uvedenému dôvodí, že žalobca už v žalobe uviedol, že sumu 39,60 € si ako náklady vymáhania neuplatňuje, z dôvodu ktorého je potom záver prvoinštančného súdu uvedený v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v tejto časti nejasným a nezrozumiteľným. Rovnako nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie zamietol časť žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, z dôvodu ktorého je v tejto časti napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, keďže vôbec nevysvetlil prečo žalobcovi priznal zmluvnú pokutu iba v sume 178,48 €, keď žalobca žiadal o priznanie zmluvnej pokuty v sume 297, 26 € (307,03 € - 9,77 €). Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej vôbec neuviedol dôvody zamietnutia žaloby vo zvyšku, a to v sume 75,90 €, keď iba konštatoval, tak ako je uvedené vyššie, že zamietol žalobu v časti účtovaných nákladov vymáhania v celkovej sume 39,60 € (celkovo bola žaloba zamietnutá v sume 115,50 €, keď žalobca žiadal o priznanie sumy 460,67 € a bola mu priznaná suma 345,17 €; výrok I. napadnutého rozhodnutia nadobudol právoplatnosť, nakoľko nebol napadnutý odvolaním). Odvolací súd na základe uvedeného potom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť akými úvahami sa pri nepriznaní tejto sumy riadil, pričom absentuje aj náležité zhodnotenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení, ktoré použil, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia vyplýva predovšetkým požiadavka, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo okrem iného jasné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti, mal súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, tzn. že je povinnosťou súdu do záveru rozsudku o zistenom skutkovom stave veci (skutkovej vety) premietnuť, ktorý záver stručne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd uvádza, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
11. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení zmluvnej pokuty. Odvolací súd poukazuje na to, že nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce citoval ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, avšak vôbec sa nezaoberal tým, ako správne namietal žalobca v odvolaní, či je zabezpečenie záväzku žalovaného ako spotrebiteľa primerané k výške jeho záväzku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka Odvolací súd dodáva, že v uvedenom zákonnom ustanovení ide o prípad, ak sa na zabezpečenie záväzku v prospech dodávateľa dohodne napríklad záložné právo alebo iná zábezpeka v hodnote neprimeranej, ako je výška zabezpečovaného záväzku. Neprimeranosť bude potrebné posúdiť aj vo vzťahu k zásahom do práv spotrebiteľa. Dôvodová správa uvádza, že cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa. Tu však treba uviesť, že často je práve dodávateľ v rizikovejšej pozícii zmluvnej strany, ktorá
sa chráni pre prípad, že spotrebiteľ nebude schopný svoj dlh splniť. Právna úprava napríklad záložného práva vylučuje takéto zneužitie. V prípade, ak predmetom záložného práva bude napríklad nehnuteľnosť oveľa vyššej ceny, ako je zabezpečovaná pohľadávka, ale na tejto nehnuteľnosti bude viaznuť aj ďalšie záložné právo, potom takúto skutočnosť bude potrebné zohľadniť.
12. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odôvodnil tým, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď za stavu, kedy skutkové tvrdenia sporových strán neboli sporné a kedy žalovaný neprijateľnosť zmluvnej podmienky nenamietal, rozhodol vo veci samej tak, že žalobu čiastočne zamietol, a to bez nariadenia pojednávania a bez poskytnutia možnosti kontradiktórne sa vyjadriť k skutkových a právnym záverom súdu prvej inštancie relevantným pre konečné rozhodnutie odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.9.2018, sp.zn. III. ÚS 220/2018, podľa ktorého je kontradiktórnosť nerozlučne spätá s princípom rovnosti zbraní, je univerzálnym právnym princípom platným v celom právnom poriadku, teda aj v občianskom súdnom konaní, a súd každého druhu a stupňa ho musí plne rešpektovať. Dôvodom je fakt, že jednou z jeho hlavných funkcií je oboznámiť účastníka konania so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie a poskytnúť mu možnosti sa k nim vyjadriť. Ide predovšetkým o dôkazy, stanoviská a vyjadrenia protistrany v konaní alebo dôkaz, resp. stanovisko nezúčastneného subjektu (znalec, svedok a pod.), či zabezpečeného samotným konajúcim orgánom z vlastnej iniciatívy. Tým sa účastníkovi konania garantuje právo byť vypočutý/audiatur et altera pars/právo na obhajobu. Ani podľa ústavného súdu však zásada kontradiktórnosti nemá absolútny charakter, pretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu alebo procesnej situácie vylučujú uplatňovanie tejto zásady. V danej veci je však predmetom konania spotrebiteľský spor, ktorý patrí medzi spory s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. C.s.p.).
13. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho odvolaní o tom, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na viacerých miestach uviedol jeho právne nástupníctvo a jeho právneho predchodcu, ale v danej veci k žiadnemu postúpeniu pohľadávky neprišlo, táto vznikla priamo žalobcovi.
14. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania, zrušil a v tomto rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, § 379 písm. a/ C.s.p. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobu, ktorý bol vo zvyšku zamietnutý, t.j. posúdiť, či je nárok žalobcu aj vo zvyšku dôvodný a znova sa zaoberať nárokom žalobcu na zaplatenie časti žalovanej sumy za poskytnuté služby žalovanému, časťou zmluvnej pokuty, teda vo veci vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia § 185 a nasl., C.s.p., prípadne vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol podľa ustanovenia § 295 C.s.p., dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).