Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-36-2024.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Subarea
3S/36/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Inuko s.r.o., so sídlom Vajanského 5, Senec, IČO: 54 507 006, právne zastúpený: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelátia, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti: 1/ CEF s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17, P.O. BOX č. 1, Bratislava, právne zastúpený: Peschlová Podhorská advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bajkalská 2/D, Bratislava, 2/ Architectural Studio Zeppelin s.r.o., so sídlom Zochova 10, Bratislava, IČO: 35 968 168, 3/ ODEMAT, s.r.o., so sídlom Vajanského 3919/4B, Senec, IČO: 35 757 469, 4/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, D., 5/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., 6/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., 7/ Mesto Senec, so sídlom Mierové nám. 8, 903 01 Senec, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2024/078754/ZAD zo dňa 10. januára 2024, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 14. marca 2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 14. marca 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 14. marca 2024, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2024/078754/ ZAD zo dňa 10. januára 2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Senec, stavebného úradu, č. Výst.858-2022-Sc, Va zo dňa 23. septembra 2022, ktorým prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o umiestení stavby: LICHNERKA /prestavba, prístavba a nadstavba polyfunkčného objektu/, o objektovej skladbe : SO 01 LICHNERKA – BLOK „A“, prestavba, prístavba a nadstavba existujúceho objektu, OS 02 LICHNERKA – BLOK „B“, novostavba, SO 04 – spevnené plochy, na pozemkoch reg. C- KN parc. č. 3430, 3424/1, 3424/2, 3424/3, 3422/2, 3424/4, 3424/5, 3435/11 v k. ú. D., navrhovateľovi : spoločnosti CEF, s.r.o.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) , pretože len priznaním odkladného účinku sa zabezpečí efektívna ochrana životného prostredia, verejného zdravia a ochrany prírody a krajiny. Rozhodnutím o odkladnom účinku sa zároveň dosiahne včasná a spravodlivá ochrana verejným subjektívnym právam, ktorých sa žalobca domáha podanou žalobou. Odkladný účinok je dôvodný aj z toho pohľadu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí a verejnom zdraví, pretože právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia môže navrhovateľ pokračovať v realizácií navrhovanej činnosti, hoci splnenie podmienok umiestnenia navrhovanej stavby podľa Stavebného zákona neboli v rámci prvostupňového ani odvolacieho konania kvalifikovane posúdené príslušnými orgánmi. Nepriznaním odkladného účinku by sa mohol vytvoriť právny stav, kedy by navrhovateľ získal stavebné povolenie a začal s vykonávaním stavby, ale územné rozhodnutie by bolo neskôr zrušené, napr. pre jeho nezákonnosť. Vykonávaním navrhovanej činnosti bez dôsledného posúdenia jej vplyvu na životné prostredie a verejné zdravie a zároveň bez dôsledného
posúdenia splnenia podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle Stavebného zákona a ostatných právnych a technických predpisov sa negatívne zasiahne do subjektívnych práv žalobcu v oblasti zaistenia ochrany verejného zdravia a ochrany životného prostredia, čím hrozí nenapraviteľný následok v zmene krajiny v predmetnej lokalite. Zároveň má žalobca za preukázané, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejnými záujmami a priznaním odkladného účinku sa zároveň neprimerane nezasiahne do práv navrhovateľa.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 12. augusta 2024, doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 12. augusta 2024. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia stavebného úradu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení tiež uviedol, že žalobca nepreukázal, že by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ďalší účastník 2/ žiadal o nepriznanie odkladného účinku. Ostatní účastníci sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nevyjadrili.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v § 185 písm. a) SSP, ale poukázal iba na „potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepreukázal. Žalobca na podporu svojich tvrdení k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca neuviedol žiadne konkrétne subjektívna práva žalobcu v oblasti zaistenia ochrany verejného zdravia a ochrany životného prostredia, ktoré by boli nepriznaním odkladného účinku ohrozené. Tiež v návrhu na priznanie odkladného účinku absentuje bližšie odôvodnenie čím konkrétne hrozí nenapraviteľný následok v zmene krajiny v predmetnej lokalite, v prípade, že by sa nepriznal odkladný účinok správnej žalobe.
13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.
14. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.
15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil.
16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).