Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu Finance Club, s.r.o., so sídlom Farského 1270/6, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 007 123, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému GOLSTROJ-SM, s.r.o., so sídlom A.Hlinku 11, 962 12 Detva, IČO: 46 252 711, zastúpenému Advokátskou kanceláriou INSOLITUS Legal, s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 936 951, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa A. B. B., o zaplatenie 35.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -238 zo dňa 27. septembra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -238 zo dňa 27. septembra 2022, potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 28. 07. 2021 Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 35.000,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31.500,-Eur od 06.07.2021 do zaplatenia a zo sumy 3.500,-Eur od 26.07.2021 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 16.08.2021, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor.

3. Ďalej súd uviedol, že žalobca svoj uplatnený nárok odvodzoval od rámcovej zmluvy o spolupráci pri príprave emisie dlhopisov uzatvorenej dňa 01.07.2020, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosti špecifikované v článku I., bod 1.1. zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté činnosti odmenu špecifikovanú v článku II. zmluvy. Následne na základe zmluvy bola žalovanému vystavená faktúra č. Z05072021 na sumu 31.500,- Eur, splatná dňa 05.07.2021, z ktorej nebolo ku dňu podania žaloby uhradené nič a faktúra č. Z25072021 na sumu 3.500,- Eur, splatná ku dňu 25.07.2021, z ktorej rovnako žalovaný tiež nič neuhradil. Aj napriek upozorneniu na úhradu dlžnej sumy žalovaný dlh žalobcovi nezaplatil. Žalobca okrem dlžnej istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie a .

4. Súd ďalej uviedol, že v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že namieta doručenie daňových dokladov – faktúr, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje. Žalovaný tvrdil, že zálohové faktúry zo strany žalobcu mu neboli doručené. Neevidoval ich preto vo svojom účtovníctve a nemôže ich uviesť ani v kontrolnom výkaze podľa ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej namietal absenciu vzniku nároku na odmenu žalobcu v zmysle zmluvy o spolupráci. Potvrdil uzatvorenie rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 01.07.2020 pričom poukazoval na bod 1.1. a 2.1. zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca v žalobe neuvádzal špecifikáciu služieb, na základe ktorých mu mal v zmysle bodu 2.1. zmluvy o spolupráci vzniknúť nárok na odmenu vo výške 35.000,-Eur. Tiež žalovaný uviedol, že faktúry sú len zálohovými faktúrami, a teda žiadne služby na základe zmluvy o spolupráci, ktoré by zakladali žalobcovi nárok na odmenu ešte neboli žalobcom žalovanému poskytnuté. Mal za to, že žalobcovi nárok na odmenu nevznikol a ani neexistuje. Postup žalobcu považoval žalovaný za svojvoľné uplatňovanie práva s tým, že odmenu, ktorú žiada, považoval žalovaný za absurdnú, pričom dlhopisy upísané na základe kontaktov sprostredkovaných žalobcom do dňa podania odporu ani z ďaleka nedosahujú hodnotu 500.000,-Eur.

5. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a vo vyjadrení uviedol, že faktúry doručoval žalovanému obyčajnou zásielkou prostredníctvom Slovenskej pošty spolu s upomienkou, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 35.000,-Eur. K tvrdeniam žalovaného ďalej uviedol, že predložené faktúry sú zálohovými faktúrami, ktoré predstavujú riaden doklad spôsobilý na zaúčtovanie v súlade so zákonom o účtovníctve. Takýto postup je podľa žalobcu aj v súlade s uzatvorenou zmluvou o spolupráci, nakoľko v zmysle zmluvy nie je uvedené aký druh účtovného, resp. daňového dokladu ako formálny predpoklad realizácie platby je žalobca povinný vystaviť. K žalovaným namietanému, že je daná absencia vzniku nároku na odmenu žalobca uviedol, že došlo k riadnemu naplneniu a dodaniu služieb pre žalovaného v súlade s uzatvorenou zmluvou o spolupráci, pričom poukazoval konkrétne na bod 2.5. zmluvy, podľa ktorého nárok spoločnosti na výplatu odmeny vzniká za rovnakých podmienok ako je uvedené v prílohe 1, aj v prípade ak v lehote do 10 rokov od uzatvorenia tejto zmluvy dôjde medzi emitentom a/alebo jeho právnym nástupcom a klientom, ktorého údaje boli emitentovi poskytnuté podľa tejto zmluvy, k uzatvoreniu akejkoľvek ďalšej zmluvy o úpise a/alebo inom financovaní na akýkoľvek typ, druh alebo množstvo dlhopisov a/alebo inom poskytnutí finančných prostriedkov emitentovi a/alebo právnym nástupcom. Žalobca tvrdil, že žalovanému pomohol vydať dlhopisy a zároveň pred celým komplikovaným procesom emitovania dlhopisov na kapitálovom trhu, ako aj s ich marketingom na trhu. Ďalej uviedol, že žalovanému pomohol vypracovať množstvo profesionálnych marketingových materiálov pre investorov, zorganizovať podujatia aj individuálne stretnutia s investormi, pričom jedným z nich bola aj spoločnosť Fundraise Capital, s.r.o. Podľa žalobcu ide o spoločnosť zloženú z privátnych bankárov, ktorým e-mailom aj na osobnom stretnutí predstavili žalovaného, pretože spravujú zdroje investorom a deklarovali, že dodajú pre žalovaného investorov. Následne táto spoločnosť začala ponúkať žalovaného a jej emisiu na svojej webovej stránke. Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na reguláciu Národnej banky Slovenska investície zo spoločnosti žalovaného od Fundraise Capital, s.r.o. vysporadúva obchodná spoločnosť VALOR o.c.p. a.s., ktorá žalobcovi potvrdila, že všetci klienti, ktorí investovali do spoločnosti žalovaného sú výlučne z Fundraise Capital, s.r.o.. Aj týmto mal žalobca za preukázané splnenie nároku v zmysle zmluvy o spolupráci. Odmietol tvrdenia žalovaného týkajúce sa svojvoľného uplatňovania práva zo strany žalobcu uvedené v odôvodnení odporu. Podľa žalobcu výpisy z účtu emitenta (zoznam investorov) žalovaného preukazujú odmenu, a to nárast z 500 kusov na 950 kusov dlhopisov žalovaného, t.j. z 500.000,-Eur na 950.000,-Eur pri investorovi VALOR o.c.p., a.s.. Výpočet nároku vychádza zo zmluvy, kde je 7 % nárast evidovaný na účte ako investor VALOR o.c.p., a.s.. Ďalších 50.000,-Eur zainvestoval klient, obchod bol vysporadúvaný mimo VALOR o.c.p., a.s.. Podľa žalobcu rovnaký prípad, proces investovania medzi Fundraise a VALOR do žalovaného nastal už aj v minulosti a žalovaný zaplatil niekoľko faktúr žalobcovi na základe investície sprostredkovanej spoločnosťou Fundraise Capital, s.r.o.. Žalobca tiež poukazoval na listiny doložené k žalobe a navrhoval súdu doplniť dokazovanie o mesačné kontrolné výkazy DPH za rok 2021 s tým, že túto povinnosť má súd uložiť žalovanému, resp. požiadať Finančné riaditeľstvo SR o doloženie predmetných kontrolných výkazov. Tiež žiadal predložiť výpisy z bankových účtov, výpisy z centrálneho depozitára cenných papierov a potvrdenie o doručení zásielky dňa 27.07.2021, ktoré mal žiadať prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na predloženie dokladu o doručovaní uvedených zásielok.

6. Žalovaný vo svojej duplike zdôraznil, že mu faktúry doručené neboli. Opakovane zdôraznil, že faktúry sú len zálohové a žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého vyplýva presná špecifikácia a preukázanie riadne dodaných služieb v zmysle bodu 2.1. zmluvy. Žalobca nepreukázal riadne dodanie

služieb, a preto nemá nárok na odmenu. Podľa žalovaného vystavenie zálohových faktúr nezakladá jeho nárok na odmenu. Tiež má žalovaný za to, že neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by v tejto súvislosti s poukazom na text zmluvy mali byť vystavené zálohové, resp. preddavkové faktúry. Žalovaný tiež dodal, že na tieto riadne faktúry by sa na žalobcu vzťahovala povinnosť odviesť daň z príjmu a táto vstupuje do mínusov z účtovného subjektu, a to bez ohľadu na jej úhradu. Podľa žalovaného vystváva vo vzťahu k žalobcovi otázka, prečo nevystavil riadne, ale len zálohové faktúry, ak je o svojom nároku a dodaní plnenia podľa zmluvy presvedčený a uplatňuje si ich v tomto konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že po stretnutí žalobcu, žalovaného a spoločnosti Fundraise Capital bolo zrejmé, že táto spoločnosť nemá záujem spolupracovať so žalobcom pre žalovaného, ale len napriamo so žalovaným, pretože žalovaný nebol ochotný platiť províziu za klientov sprostredkovaných spoločnosťou Fundraise Capital spoločnosti Fundraise Capital a súčasne aj žalobcovi. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu o spolupráci aj so spoločnosťou Fundraise Capital a na predaj emisií dlhopisov žalovaného, teda popri sebe koexistovali dvaja sprostredkovatelia. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal v konaní, že dodal kontakt na Fundraise Capital žalovanému a tiež, že by táto spoločnosť osobne ako klient nadobudla dlhopisy žalovaného ako emitenta v súlade s pojmovými znakmi podľa bodu 2.1. zmluvy o spolupráci. Žalovaný nepoprel, že mu žalobca ako poradca pomohol vydať dlhopisy, ako aj s marketingovou časťou s tým súvisiacou, za to však dostal zaplatené na základe riadnych, nie zálohových faktúr. Žalovaný tiež poukázal na to, že k žalobnému návrhu a tiež k návrhom na dôkazy žalobca okrem upomienky a zálohových faktúr nedoložil iné dôkazné prostriedky. K dôkazom, ktoré navrhol žalobca vykonať zo strany súdu žalovaný uviedol, že žalobcom navrhované dôkazy nie sú bližšie konkretizované a tiež žalovaný poukázal na koncentráciu konania. Podľa žalovaného samotná upomienka k zálohovej faktúre ešte nepreukazuje žalobcov nárok na zaplatenie uvedenej čiastky. Tiež podľa žalovaného žalobca navrhoval oboznámiť sa e-mailovou komunikáciou, ktorú však vôbec nedoložil. Rovnako nedoložil ani výpisy z depozita cenných papierov, kde tento návrh na doplnenie dokazovania nie ani dostatočne zrozumiteľný, nie je špecifikovaný o aké subjekty by sa malo jednať a na aké subjekty majú byť výpisu z depozitu cenných papierov doložené. Takýto postup považoval žalovaný za obštrukčný, účelový, a to aj v kontexte niekoľkonásobného odročenia pojednávania. K návrhu na výsluch štatutárnej zástupkyne žalobcu žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, čoho by sa malo vypočutie štatutárnej zástupkyne dotýkať. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že z rámcovej zmluvy o spolupráci, ktorej uzavretie medzi stranami sporu nebolo sporné vyplynulo, že žalobca sa zaviazal k vyvíjaniu činnosti a prieskumu trhu, ktorej výsledkom bude poskytnutie emitentovi - žalovanému osobných údajov tretích osôb, či už fyzických alebo právnických, ktoré by mali potencionálny záujem o nadobudnutie dlhopisov emitenta. Súd konštatoval, že článok II. uvedenej zmluvy upravuje ustanovenia o odmene pre žalobcu, a to podľa bodu 1. za preukázateľné poskytnutie kontaktu podľa článku I., bod 1.4., ktoré bude viesť k financovaniu alebo nadobudnutiu dlhopisov klientom, čím vznikne spoločnosti žalobcu nárok na odmenu. Nárok na odmenu vzniká okamihom úspešného uzavretia zmluvy medzi emitentom a klientom, ktorou klient nadobudne dlhopis emitenta. Podľa súdu je z uvedenej citácie zrejmé, že musí ísť o preukázateľné poskytnutie kontaktu a nárok na odmenu vzniká až okamihom úspešného uzavretia zmluvy medzi emitentom a klientom, ktorou klient nadobudne dlhopis emitenta. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že výpisy z účtu emitenta žalovaného preukazujú zmenu a to nárast podľa nich z 500 kusov na 900 kusov dlhopisov žalovaného pri investorovi VALOR o.c.p., a.s.., podľa súdu žalobca tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a pokiaľ žiadal vykonať dôkazy predložením výpisov z bankových účtov, výpisov z centrálneho depozitára cenných papierov, výpisov z e-mailovej komunikácie, bližšie tieto dôkazy nekonkretizoval, nešpecifikoval a nebolo zrejmé o akú e-mailovú komunikáciu sa má jednať. Súd dodal, že pokiaľ išlo o e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným nič nebránilo žalobcovi túto doložiť. Podľa súdu žalobca rovnako neuviedol o aké výpisy z bankových účtov a koho mal súd žiadať, ani výpisy z centrálneho depozitára cenných papierov, na aké subjekty, čoho sa mali týkať. Zároveň súd ďalej uviedol, že naopak z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR vyplynulo, že aj napriek tomu, že vystavil žalobca zálohové faktúry pre žalovaného, tieto v kontrolnom výkaze k DPH neuviedol. Rovnako tieto faktúry neboli ani v kontrolnom výkaze DPH u žalovaného, ktorý však túto skutočnosť nepopieral a celý čas uvádzal, že mu tieto faktúry doručené neboli, a preto ani nemohli byť zahrnuté do kontrolného výkazu DPH. Pokiaľ žalobca navrhoval urobiť dopyt na slovenskú poštu ohľadom doručovania zálohových faktúr, súd konštatoval, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca tvrdil, že uvedené zálohové faktúry doručoval obyčajnou zásielkou, pričom slovenskou poštou nie je možné spätne overiť bez uvedenia podacieho čísla, či zásielka bola doručená, kedy a kto uvedenú

zásielku prevzal. Z tohto dôvodu sa uvedený dôkaz javil súdu ako nedôvodný a nehospodárny, preto vykonaný nebol.

8. Ďalej podľa súdu prvej inštancie bol žalobný nárok tvrdený žalobcom podložený len zálohovými faktúrami a upomienkou. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil, že žalobca žiadne služby v zmysle zmluvy o spolupráci nevykonal, bolo povinnosťou žalobcu preukázať poskytnutie kontaktov a úspešné uzatvorenie zmluvy medzi emitentom - žalovaným a klientom, ktorého skontaktovali pre žalovaného. Podľa názoru súdu len na základe preukázateľného poskytnutia takéhoto kontaktu a následného uzavretia zmluvy by mu vznikol nárok na odmenu. Pokiaľ žalobca tvrdil v rámci svojich vyjadrení, že malo dôjsť ku kontaktu s klientom spoločnosťou Fundraise Capital, s.r.o., táto skutočnosť podľa súdu nebola preukázaná, a bolo to len v rovine tvrdení s tým, že žalovaný poprel existenciu takéhoto klienta a naopak uviedol, že táto spoločnosť je rovnako v pozícii spoločnosti, ktorá sprostredkovaním klientov na emisiu dlhopisov žalovaného. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že spoločnosť Fundraise Capital, s.r.o. začala ponúkať žalovaného a ich emisie na svojej webovej stránke, táto skutočnosť svedčí o tom, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o spolupráci aj s uvedenou spoločnosťou tak, ako tvrdil žalovaný počas celého konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie neznamená to však, že sa jedná o klienta tak, ako to upravuje zmluva o spolupráci, na základe ktorej by mohol vzniknúť žalobcovi nárok na odmenu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v prospech žalovaného našiel klientov, ktorí uzatvorili zmluvy medzi žalovaným ako emitentom dlhopisov a týmto klientom, a preto bol súd názoru, že nárok žalobcu na odmenu nevznikol a pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietol.

9. Ďalej súd konštatoval, že z dôvodu na strane žalobcu musel opakovane odročiť pojednávania a keďže štatutárnej zástupkyne žalobcu nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania, súd uznesením návrh na výsluch konateľky zamietol s tým, že nebolo zrejmé k čomu, k akým skutočnostiam má byť konateľka vypočutá. Súd nevzhliadol potrebu vypočuť štatutárnu zástupkyňu žalobcu a návrh na jej výsluch ako dôvod ďalšieho odročovania pojednávania sa javil súdu nedôvodný, nehospodárny za situácie, keď s námietkami žalovaného bol žalobca riadne oboznámený, na tieto mal možnosť reagovať, vyjadriť sa, prípadne doložiť relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť ním uplatneného nároku. Tak ako v prípade listinných dôkazov, tak súd konštatoval, že tieto návrhy na doplnenie dokazovania sú nehospodárne, neekonomické, bez bližšej špecifikácie, čo sa má týmito dôkazmi preukázať. Z tohto dôvodu vec prejednal a rozhodol na základe tvrdení a listín doložených stranami v konaní.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, a to podaním zo dňa 05.12.2022, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Alternatívne žiadal, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tiež navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

12. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , , , , a . Žalobca predovšetkým uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie došlo v rámci prvostupňového konania okrem iného k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to v niekoľkých rovinách. Žalobca tvrdí, že zo strany súdu došlo k odmietnutiu návrhu na vykonanie dôkazov, došlo k nevyhoveniu žiadosti o odročenie pojednávania a zároveň odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné.

13. Žalobca tvrdí, že v konaní bolo sporným, či žalobca pre žalovaného vykonal služby v zmysle uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Poukázal na bod 9.2. odôvodnenia rozsudku a tvrdí, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu si súd v predmetnej otázke osvojil výlučne skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré zo strany žalovaného neboli podložené žiadnym dôkazom. Naopak zo strany žalobcu bol v rámci podania zo dňa 19.11.2021 navrhnutý výsluch sporových strán – konateľov spoločnosti, pričom predmetný dôkaz navrhnutý žalobcom, ktorý mal ozrejmiť a konkretizovať zložitý vzťah emitovania dlhopisov na

kapitálovom trhu, poradenskej činnosti žalobcu a sprostredkovania klientov v prospech žalovaného, a to aj vo vzťahu k spornému klientovi, obchodnej spoločnosti Fundraise Capital, s.r.o., súd nedôvodne odmietol vykonať a výlučne na základe nepodložených tvrdení žalovaného konštatoval, že nárok na odmenu žalobcovi nevznikol a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobu zamietol. Zo strany súdu teda došlo jednak k odmietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu spôsobilého preukázať tvrdenia žalobcu o dodaní plnenia v zmysle uzavretej zmluvy a zároveň k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, čo žalobca považuje za neakceptovateľné, v rozpore so základnými zásadami civilného procesu. V danom procese postupu súdu vidí žalobca hrubé porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom.

14. Ďalej žalobca namieta, že napriek tomu, že v rámci konania nedošlo k vyriešeniu sporných skutočností, súd prvej inštancie v celom rozsahu prevzal ničím nepreukázanú argumentáciu žalovaného nepodloženú žiadnym dôkazom a napriek tejto existencii sporných skutočností súd návrh žalobcu na výsluch konateľky ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.

15. Podľa žalobcu tým, že súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 26.09.2022, pričom neúčasť žalobcu na pojednávaní dňa 27.09.2022 bola riadne a včas ospravedlnená v súlade s príslušnými ustanoveniami a nemožno zúčastniť sa daného pojednávania bola preukázaná predložením dôkazu – potvrdenia o práceneschopnosti konateľky, Mgr. Jany Maričákovej a následne súd rozhodol o zamietnutí žaloby, došlo podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie taktiež k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, nakoľko podľa názoru žalobcu má strana vo všeobecnosti neodňateľné subjektívne právo zúčastniť sa na každom nariadenom pojednávaní, pričom ak strane bráni v účasti na nariadenom pojednávaní dôležitý dôvod a má záujem na jeho odročení bez prejednania veci, je povinná navrhnúť súdu odročenie pojednávania, k čomu v danom prípade došlo, a to s uvedením objektívneho dôvodu a predložením dôkazu. Uvedené má podľa žalobcu význam predovšetkým z hľadiska toho, že v rámci daného ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania žalobca opakovane uviedol, že odročenie pojednávania navrhuje za účelom výsluchu svedka, pričom vykonanie tohto dôkazu bolo navrhnuté žalobcom už v rámci podania zo dňa 22.11.2021. V takomto postupe súdu prvej inštancie vidí žalobca vylúčenie strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva.

16. V rámci podania zo dňa 19.11.2021 žalobca v súlade s ako dôkaz označil aj Výpisy z Centrálneho depozitára cenných papierov a Mesačné kontrolné výkazy DPH za rok 2021, pričom žalobca navrhol, aby súd uložil edičnú povinnosť žalovanému túto listinu predložiť, resp. aby požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o doloženie predmetných kontrolných výkazov, a to k preukázaniu tvrdení žalobcu o doručení predmetných faktúr žalovanému.

17. S uvedeným návrhom žalobcu sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, žalobca nemá informáciu o tom, či došlo zo strany súdu k lustrácii, a či súd vykonal navrhnutý dôkaz a pokiaľ áno, žalobca daným dôkazom nedisponuje, nakoľko zo strany súdu mu predmetné kontrolné výkazy DPH neboli doručené, v čom žalobca taktiež vidí nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie a vadu odvolaním napadnutého rozsudku.

18. Za vadu rozsudku považuje žalobca aj to, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spoločnosti VALOR o.p.c., a.s. uvedenými v bode 4 a 5 vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 19.11.2021. K uvedeným tvrdeniam sa nevyjadril ani žalovaný. Žalobca dodal, že tak dodanie plnenia žalobcom žalovanému podľa uzavretej zmluvy, ako aj vzájomné vzťahy medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťami Fundraise Capital, s.r.o. a VALOR o.p.c., a.s., by boli špecifikované v rámci výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý žalobca označil a navrhol vykonať v súlade s v rámci podania zo dňa 19.11.2021, a ktorý súd bezdôvodne odmietol vykonať.

19. Žalobca zároveň zotrval na svojich tvrdeniach, že zálohová faktúra predstavuje riadny doklad spôsobilý zaúčtovania v súlade so o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Žalobca má za to, že vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že žalobcovi bolo zo strany právneho zástupcu žalovaného dňa 16.03.2022 prostredníctvom e-mailu doručené na vedomie podanie žalovaného zo dňa 16.03.2022 – Oznámenie a vyjadrenie (Duplika) k vyjadreniu žalobcu, ktorého obsah je opísaný aj v bode 2.1. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca tvrdí, že v rozpore s čl. 6 ods. 1, čl. 9 a ustanovením však predmetné podanie žalovaného nebolo žalobcovi zo strany súdu prvej inštancie vôbec doručené a žalobcovi teda v rozpore s príslušnými ustanoveniami nebolo daná ani možnosť vyjadriť sa k skutkovým tvrdeniam žalovaného, v čom žalobca vidí nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na a , ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. . Tiež poukázal na rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská republika zo dňa 13.01.2015.

21. Podľa názoru žalobcu porušenie práva na spravodlivý proces je v danom prípade ešte viac umocnené aj vzhľadom na skutočnosť, že dané vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2022, ktoré žalobcovi nebolo zo strany súdu doručené a žalobcovi nebolo súdom umožnené vyjadriť k tomuto podaniu, navyše obsahuje novú argumentáciu žalovaného, t.j. nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany žalovaného, pričom ako vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej aj vychádzal zo skutkových tvrdení a právnych záverov žalovaného uvedených v predmetnom podaní, pričom skutkové tvrdenia si súd osvojil v celom rozsahu a na ich základe žalobu napadnutým rozsudkom zamietol.

22. Žalobca má tiež za to, že súd je povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných procesných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

23. Žalobca tvrdí, že na základe tohto nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie došlo bezpochyby k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nielen v dôsledku procesných pochybení vzhľadom na samotné nedoručenie vyjadrenia žalovaného obsahujúceho novú skutkovú a právnu argumentáciu, ale tiež v kontexte toho, že súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 26.09.2022 z dôvodu vypočutia konateľky spoločnosti Finance Club, s.r.o., A. C. A., ktorej neprítomnosť žalobca riadne a včas ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. Podľa názoru žalobcu došlo zo strany konajúceho súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom a takýmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

24. Žalobca tiež nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v bode 2.1. odôvodnenia rozsudku a tvrdí, že súd uviedol zmätočné a nepravdivé tvrdenie, ktoré spochybňuje vieru v nestranné a spravodlivé rozhodovanie, nakoľko v prvej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania došlo až následne v rámci podania zo dňa 18.03.2022, t.j. vo vyjadrení zo dňa 16.03.2022 žalovaný nemohol namietať niekoľkonásobné odročovanie pojednávaní zo strany žalobcu. Zároveň žalobca namieta, že súd prvej inštancie absolútne opomenul postup podľa . Zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu ustanovenia , nakoľko nedošlo ani k postupu podľa a nasl. a pred rozhodnutím vo veci súd v rámci prvoinštančného konania ani neurčil v súlade s citovaným ustanovením 181 ods. 2 , ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, pričom súd neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci.

25. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 09.01.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

26. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný (správne má byť žalobca) v návrhu na pokračovanie v konaní, po predchádzajúcej procesnej obrane žalovaného o nedôvodnosti uplatňovaného nároku prezentovanej v jeho odpore k platobnému rozkazu uviedol, že svoje práva na odmenu odvodzuje od dojednania bodu 2.5. zmluvy, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k sprostredkovaniu „klienta“ označeného ako Fundraise Capital, s.r.o., IČO: 51 850 231 (ďalej ako „FRC“).

27. Žalovaný v rámci svojej reakcie na toto tvrdenie žalobcu vyjadrením zo dňa 16.03.2022 – duplikou poprel tvrdenia žalobcu a uviedol svoje skutkové tvrdenia o právnom statuse FRC tak, že rozhodne nešlo o „klienta“ podľa definície uvedenej v zmluve a pre jej účely, ako o ďalšieho sprostredkovateľa. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie v duplike, v ktorom uviedol, že informáciu o existencii FRC sa dozvedel ako prvý on a na tento subjekt sa spýtal žalobcu, či by FRC ako sprostredkovateľ nevedel pomôcť pri nadobudnutí vtedajšej emisie dlhopisov žalovaného. Žalovaný ďalej zopakoval skutočnosť, že po stretnutí žalobcu, žalovaného a FRC bolo zrejmé, že FRC nemá záujem spolupracovať so žalobcom pre žalovaného, ale len napriamo so žalovaným. Podľa názoru žalovaného žalobca v celom konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že dodal kontakt na FRC žalovanému, a tiež, že by FRC ako klient osobne nadobudol dlhopisy žalovaného ako emitenta v súlade s pojmovými znakmi podľa bodu 2.1. zmluvy. Z dôkazných prostriedkov predložených žalobcom v celom konaní to nevyplynulo. Zároveň žalovaný tvrdí, že žalobca počas celého konania nikdy nerozporoval, že by žalovaným uvedené tvrdené skutočnosti neboli pravdivé, nepoprel ich a ani sa k nim nevyjadril, a to napriek tomu, že tak mohol kedykoľvek počas konania spraviť písomnou formou alebo účasťou konateľky žalobcu na ktoromkoľvek zo súdom určených pojednávaní.

28. Jediná reakcia žalobcu na tvrdenia uvedené v duplike bolo podanie žalobcu zo dňa 18.03.2022, v ktorom sa žalobca ospravedlnil z pojednávania určeného na deň 22.03.2022 z dôvodu pozitívneho výsledku testovania konateľky žalobcu A. C. A. na ochorenie COVID-19 a zároveň z dôvodu, že žalobca potreboval primeraný čas na oboznámenie sa s duplikou žalovaného a zaujatie stanoviska vrátane zvážania možnosti prípadného mimosúdneho vyriešenia veci. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca počas celého konania žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného s cieľom mimosúdnych rokovaní a žiadne rokovania neprebiehali, pričom tento stav zostal nemenný až do vyhlásenia rozsudku. Žalobca tak prezentoval konajúcemu súdu stav, ktorý nebol v súlade s realitou a vedome tak súd zavádzal.

29. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sa od podania dupliky žalovaného v podstate obmedzil na ospravedlnenia z termínov pojednávaní, ktoré boli určené na dni 22.03.2022, 12.05.2022, 28.06.2022 a 27.09.2022, pričom právnu kvalitu a výpovednú hodnotu ospravedlnení za obdobie pojednávaní od mesiacov 03/2022 až 06/2022 žalovaný konajúcemu súdu zosumarizoval vo svojom podaní zo dňa 27.06.2022 a na doplnenie dodáva, že žalobca mal dostatok času na reakciu na tvrdenia žalovaného predstavujúce jeho procesnú obranu, označenie alebo predloženie dôkazných prostriedkov a zrozumiteľne uvedených tvrdení, ktoré sa majú týmito dôkaznými prostriedkami preukázať. Žalobca však nič z uvedeného nevykonal, len vždy na „poslednú chvíľu“ zabezpečoval dôvody na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré sa javili ako účelové, rovnako ako PN konateľky žalobcu vystavenej deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

30. Žalovaný ďalej poukázal na prvá veta a uviedol, že žalobca počas celého konania nekonkretizoval, aké skutkové tvrdenia sa majú výsluchom konateľky žalobcu vysvetliť/ozrejmiť a ktoré nemožno preukázať inak oproti tým, ktoré už žalobca produkoval v konaní. Žalovaný nepochybuje o tom, že by súd toto oprávnenie využil v prípade, ak by žalobca označil alebo predložil na preukázanie svojich tvrdení a tieto aj zrozumiteľne vysvetlil. Žalobca však neoznačil ani nepredložil také dôkazné prostriedky, ktoré by smerovali k preukázaniu ním uplatneného nároku. K označeným dôkazným prostriedkom, tieto žalobca buď dostatočne nevysvetlil, alebo navrhol a trval na vykonaní dôkazných prostriedkov, ktoré boli pre rozhodnutie súdu o merite veci irelevantné alebo trval na dôkazných prostriedkoch, ktoré boli inou formou zabezpečené zo strany konajúce súdu (vyjadrenie Finančného riaditeľstva k výkazom DPH žalobcu a žalovaného) a tiež tvrdil, že mu neboli zaslané, aj keď boli súčasťou elektronického súdneho spisu, do ktorého mohol kedykoľvek nahliadnuť, pretože mal ako strana sporu do neho prístup.

31. Nakoniec žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.09.2022, teda deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti len navrhol, že aby súd pojednávanie odročil z dôvodu vypočutia konateľky žalobcu, A. C. A.. Súd mal možnosť vykonať výsluch strany a nie povinnosť a žalobca nekonkretizoval, aké skutkové tvrdenia sa majú výsluchom konateľky žalobcu vysvetliť/ozrejmiť.

32. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že konajúci súd a ani žalovaný sa nijako nevysporiadali so skutkovými tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spoločnosti VALOR o.c.p., a.s., uvedenými v bodoch 4 a 5 vyjadrenia k odporu žalovaného, žalovaný uviedol, že žalobcove tvrdenie, ak by aj bolo pravdivé,

nebolo spôsobilé preukázať, že FRC spĺňal definičný status „klienta“ pre účely bodu 2.5. zmluvy, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo na odmenu uplatňovanú v tomto konaní. Žalovaný uvedené tvrdenie poprel a žalobca nepreukázal opak. Ďalej v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že FRC bol sprostredkovateľom popri žalobcovi a žalobca nepreukázal opak, čím status „klienta“ spoločnosti FRC nemohol byť a nebol daný, a preto pre účely uplatňovanej odmeny žalobcom v tomto konaní je toto tvrdenie právne bezvýznamné. V neposlednom rade podľa žalovaného žalobca uviedol nepodložené tvrdenie spoločnosti VALOR o.c.p., a.s., že všetci jej klienti, ktorí investovali do „spoločnosti GOLSTROJ“ sú výlučne z FRC, čo práve potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že FRC bol sprostredkovateľom popri žalobcovi.

33. Tvrdenia žalobcu ohľadne dôvodnosti zálohových faktúr považuje žalovaný za právne irelevantné a poukazuje na svoje hodnotenie uvedené v duplike.

34. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v celom konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že dodal kontakt na FRC žalovanému a tiež, že by FRC, ako klient osobne nadobudol dlhopisy žalovaného, ako emitenta.

35. Tiež žalovaný tvrdí, že vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu vo veci unesenia dôkazného bremena svojich tvrdení a právnu iracionalitu niektorých navrhnutých dôkazov nemožno vysloviť záver o tom, že konajúci súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, alebo že by porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. O tieto práva sa svojím procesným prístupom k vedeniu sporu pripravil sám žalobca, a teda žalovaný zastáva právny názor, že žalobcom namietaný postup súdu rozhodne nezaťažil konanie vadou, ktorá by zakladala predpoklad na odvolacie dôvody.

36. K tvrdeniu žalobcu o nedoručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi žalovaný poukázal na bod 2.6. svojej odvolacej repliky, kedy na dupliku žalovaného reagoval žalobca svojím podaním zo dňa 18.03.2022, v ktorom sa ospravedlnil z pojednávania z dôvodu ochorenia konateľky žalobcu a zároveň z dôvodu, že žalobca potreboval primeraný čas na oboznámenie sa duplikou žalovaného a zaujatie stanoviska, vrátane zváženia možnosti prípadného mimosúdneho vyriešenia veci. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný za nadbytočné, aby súd duplicitne zasielal žalobcovi dupliku žalovaného, keď žalobca sám potvrdil, že túto dupliku obdržal a že sa s ňou potrebuje oboznámiť a pre účely konania zaujať svoje stanovisko pre účely mimosúdneho vyriešenia veci. Žalobcovi tak konaním zo strany súdu neboli odopreté žiadne práva, naopak, žalobca mal možnosť sa vyjadriť a hájiť v konaní svoje záujmy, avšak tak neurobil.

37. Čo sa týka porušenia ustanovenia podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia. Konajúci súd postupoval podľa uvedeného ustanovenia a tento postup je zachytený aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.09.2022 (viď najmä strana 5 zápise z pojednávania).

38. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca podaním zo dňa 06.02.2023, v ktorom uviedol, že trvá na dôvodoch podaného odvolania v celom rozsahu, ako aj na všetkých svojich doterajších skutkových tvrdeniach a právnych záveroch a ním uplatňovaný nárok v tomto súdnom konaní považuje za dôvodný čo do základu a čo do výšky. Žalobca tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu neuznáva v celom rozsahu. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného ide o opakujúce sa tvrdenia uvedené už v rámci predchádzajúcich vyjadrení, v prevažnej miere ani nesúvisiace s podaným odvolaním, teda žalobca je názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia uvádzané žalobcom v podanom odvolaní.

39. Žalobca zopakoval skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní a tvrdí, že argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho vyjadrení k odvolaniu, teda že stanovisko Finančného riaditeľstva SR bolo súčasťou elektronického súdneho spisu, do ktorého mohol žalobca kedykoľvek nahliadnuť, považuje za absolútne irelevantnú a v rozpore so základnými zásadami civilného procesu, najmä možnosti strán sporu oboznámiť sa a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

40. Okrem už uvedeného v podanom odvolaní žalobca dal do pozornosti súdu skutočnosť, že o obdobnom nároku žalobcu vyplývajúcom z Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 01.07.2020 uzavretej medzi sporovými stranami bolo už právoplatne rozhodnuté v prospech žalobcu na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 22.03.2021, v ktorom bola

žalovanému uložená povinnosť uhradiť dlžnú sumu vo výške 17.500,-Eur s príslušenstvom, pričom uvedenú povinnosť si žalovaný nesplnil ani po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Nárok žalobcu bol preto následne predmetom exekučného konania.

41. Žalobca zotrval na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42. K vyjadreniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.02.2023, v ktorom už okrem uvedených skutočností doplnil, že žalobca až vo svojom odvolaní konkretizoval, že výsluch konateľky žalobcu mal ozrejmiť a konkretizovať zložitý vzťah emitovania dlhopisov na kapitálovom trhu, poradenskej činnosti žalobcu a sprostredkovania klientov v prospech žalovaného, a to aj vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Fundraise Capital, s.r.o.. Poukázal na ustanovenie a mal za to, že súd správne uznesením návrh na výsluch konateľky zamietol s tým, že nebolo zrejmé, k čomu, k akým skutočnostiam má byť konateľka vypočutá. Zároveň dal žalovaný do pozornosti judikát R 21/2017, z ktorého vyplýva, že „Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

43. Žalovaný tiež uviedol, že konateľ žalobcu nemôže byť súdom vyslúchaný ako svedok, ale vždy len ako účastník konania, teda žalobca. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na judikát R 6/1978.

44. K tvrdeniam žalobcu ohľadne iného súdneho konania, na ktoré odkazuje žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že z obsahu predložených dôkazných prostriedkov zo strany žalobcu nevyplýva, že by tam priznaný nárok bol obdobným nárokom z Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 01.01.2020, a preto žalovaný toto tvrdenie rozporuje. Zároveň poukazuje na to, že ide o novotu v odvolacom konaní ku ktorej sa neprihliada s poukazom na . Tiež žalovaný konštatoval, že v podstate všetky predložené dôkazné prostriedky sú z obdobia od 22.03.2021 do 31.08.2021, a teda žalobca nimi disponoval už v čase, kedy podával vyjadrenie k odporu žalovaného a návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 19.11.2021 a kedykoľvek ich mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania podľa , čo však neurobil. Preto žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa , potvrdil.

46. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalobca mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesného útoku voči žalovanému.

47. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalobca si svoje právo uplatnil podľa Rámcovej zmluvy o spolupráci pri príprave emisie dlhopisov uzatvorenej dňa 01.07.2020 podľa ustanovenia , na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosti špecifikované v článku I., bod 1.1. zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté činnosti odmenu špecifikovanú v článku II. zmluvy. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 35.000,-Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia zálohových faktúr žalobcu, a to faktúry č. Z05072021 v sume 31.500,-Eur, splatnej dňa 05.07.2021 a faktúry č. Z25072021 v sume 3.500,-Eur, splatnej ku dňu 25.07.2021, ktoré žalobca žalovanému vystavil podľa jeho tvrdenia v zmysle uzatvorenej

rámcovej zmluvy. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatnenej žaloby, a preto žalobu zamietol.

48. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

49. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

50. Podľa , odvolací je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

51. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

52. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočné, čím namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu.

53. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom staveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

54. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

55. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolo právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

56. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp.zn. ) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúce odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

57. určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle . V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol, na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol, prečo nevypočul žalobcom navrhnutého štatutárneho zástupcu žalobcu, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na

súdnu ochranu. Pokiaľ sa žalobca nestotožňuje s postupom súdu, ktorý nebral za základ rozhodnutia dôkazy predložené žalobcom a zároveň súd odôvodnil, prečo nevykonal výsluch žalobcom navrhnutého štatutárneho zástupcu žalobcu, odôvodnil z akého dôvodu ho považuje za irelevantný, takýto postup súdu nemožno hodnotiť za taký, ktorým by boli porušené práva žalobcu.

58. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd odmietol vykonať dôkaz, a to výsluch konateľky žalobcu, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd nesúhlasí ani s touto odvolacou námietkou.

59. Podľa , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

60. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

61. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

62. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie nariadil pojednávania na dni 22.03.2022, 12.05.2022, 28.06.2022, pričom žalobca sa na všetky tieto pojednávania ospravedlnil, nezabezpečil účasť štatutárnej zástupkyne žalobcu na týchto pojednávaniach, kde mala možnosť vypovedať. Súd prvej inštancie vo všetkých troch prípadoch akceptoval rôzne žiadosti právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania a oboznámil právneho zástupcu žalobcu s poukazom na a , že do budúcna žiadosť o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní súd už nebude akceptovať. Následne vytýčil pojednávanie na deň 27.09.2022, pričom právny zástupca žalobcu opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie, následkom čoho súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje z dôvodu, že termín pojednávania, pre ktorý žiada odročiť pojednávanie bol oznámený neskôr, než bol termín pojednávania nariadený v tomto konaní. Právny zástupca žalobcu spolu s týmto ospravedlním zaslal aj žiadosť o odročenie aj z dôvodu, že konateľka žalobcu je práceneschopná, pričom práceneschopnosť jej bola vystavená dňa 26.09.2022, teda deň pred pojednávaním.

63. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobca bol povinný súdu v súlade s uviesť skutočnosti, ku ktorým žiada štatutárnu zástupkyňu žalobcu vypočuť, napriek tomu tak žalobca neurobil. Urobil tak až v podanom odvolaní, čo je novotou v odvolacom konaní, ku ktorej odvolací súd v súlade s nemohol prihliadať. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mal možnosť zabezpečiť výsluch štatutárnej zástupkyne žalobcu na troch odročených pojednávaniach a následne zamietol návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazného prostriedku, a to aj keď bola konateľka žalobcu od 26.09.2022 práceneschopná, súd prvej inštancie týmto postupom neporušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, nakoľko žalobca bol povinný v zmysle ustanovení uviesť tvrdenia a skutočnosti, ku ktorým má byť navrhnutá konateľka žalobcu vypočutá. Pokiaľ tak žalobca neurobil a súd prvej inštancie z tohto dôvodu návrh na výsluch konateľky žalobcu zamietol, neporušil tým práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

64. Pokiaľ žalobca namietal porušenie svojich práv aj z dôvodu, že súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalobcu na odročenie pojednávania nariadeného na deň 27.09.2022, čím boli tiež porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, s týmto tvrdením žalobcu odvolací súd tiež nesúhlasí.

65. Odvolací súd v zhode s už uvedeným vyššie konštatuje, že súd prvej inštancie až po troch predchádzajúcich odročeniach pojednávaniach na žiadosť právneho zástupcu žalobcu opakovane predvolal vec na deň 27.09.2022, pričom poučil právneho zástupcu žalobcu, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať. Takýto postup súdu prvej inštancie je v súlade so základným princípom , a to princípom hospodárnosti konania. Súd je v súlade s týmto princípom povinný rozhodnúť vec v čo najrýchlejšom termíne a musí hájiť a prihliadať aj na záujmy protistrany, v tomto prípade žalovaného, ktorý má právo na prejednanie sporu bez prieťahov. Odvolací súd má za to, že postup žalobcu, ktorým opakovanie žiadal o odročenie pojednávania, pričom nereagoval písomnou formou na námietky žalovaného voči uplatnenému nároku, boli obštrukciou v súdnom konaní, v dôsledku čoho dochádzalo k nedôvodnému predlžovaniu sporu,

a preto odvolací súd postupoval správne a v súlade s ustanoveniami , pokiaľ žiadosť o odročenie pojednávania na deň 27.09.2022 neakceptoval a na tomto pojednávaní rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na základe dôkazov predložených v spise obidvomi stranami konania. Odvolací súd teda nepovažoval ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú. Odvolací súd má za to, že žalobca sa svojím postupom sám ukrátil o procesné práva, ktoré by v prípade účasti na pojednávaní mohol realizovať.

66. Žalobca ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhmi na edičnú povinnosť žalovaného, resp. s jeho návrhom, aby súd požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o doloženie predmetných kontrolných výkazov, k čomu odvolací súd konštatuje, že zo samotného napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie tento návrh žalobcu akceptoval a vyžiadal si z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky kontrolné výkazy, pričom z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, čo je obsahom vyjadrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobca ako strana v konaní má prístup do elektronického súdneho spisu, kde sa tieto listinné dôkazy nachádzajú, a preto jeho námietka, že nemal vedomosť o postupe súdu neobstojí. Elektronický súdny spis bol práve zavedený za účelom, aby strany sporu mali prehľad o všetkých listinách založených v súdnom spise, a pokiaľ žalobca toto svoje oprávnenie oboznámiť sa s obsahom elektronického súdneho spisu nevyužil, pričom je zastúpený advokátom, nemôže tvrdiť, že nedoručením tohto vyjadrenia zo strany súdu boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces. Preto aj túto námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.

67. Odvolací súd tiež nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spoločnosti VALOR o.c.p., a. s., nakoľko z napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia presne vyplýva, akým myšlienkovým postupom sa súd riadil, z akých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie rozsudku nemusí obsahovať a reagovať na všetky skutočnosti uvádzané stranami sporu, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je logicky zrejmé, z čoho pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal, ako už bolo uvedené vyššie, rozsudok je riadne a dostačujúco odôvodnený, preto odvolací súd nevzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie ani v tomto smere.

68. Pokiaľ má žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi a ani ďalšími dôkaznými prostriedkami dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku, nereagoval a nepreukázal, že popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného je nedôvodné, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými pre súdny spor relevantnými skutočnosťami.

69. Odvolací súd dopĺňa, že pánom sporu je žalobca. Žalobca je tzv. dominus litis, ktorý rozhoduje o tom, akú žalobu podá, voči komu ju podá, čo bude obsahom žaloby, čo bude predmetom žaloby. Je to žalobca, ktorý určuje okruh skutkových tvrdení, ktoré považuje za natoľko dôležité, aby mu z nich vyplynul nárok, ktorého sa žalobou domáha; je to žalobca, kto rozhoduje o tom, či uvedie aj právnu kvalifikáciu svojho sporu alebo ju nechá na rozhodnutie súdu. Žalobca ako pán sporu môže dokonca žalobu zobrať späť a tým docieliť zastavenie konania. Oproti tomu žalovaný je subjektom, ktorého úkony reagujú na postup žalobcu. Žalovaný môže popierať tvrdenia žalobcu, ktorého viaže dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním produkovaným skutkovým tvrdeniam, avšak nie je pánom sporu. Pokiaľ teda žalovaný v konaní hodnoverným spôsobom poprel žalobcom tvrdené skutočnosti, bolo výlučne vecou žalobcu, aby žalovaným tvrdené a preukazované skutočnosti vyvrátil, čo však žalobca v priebehu konania neurobil a po popretí žalobcom uplatneného nároku zo strany žalovaného ostal žalobca nečinný a obmedzoval sa len na návrhy na odročenie vytýčených pojednávaní. Dôsledkom takéhoto postupu žalobcu bol jeho neúspech v spore.

70. Odvolací súd dopĺňa, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci.

71. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2022. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že sám žalovaný doručil žalobcovi predmetné vyjadrenie zo dňa 16.03.2022, čo nepopiera ani samotný žalobca, ba dokonca v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 18.03.2022 výslovne uvádza, že mu dňa 16.03.2022 bolo doručené Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.11.2021, v dôsledku čoho žalobca potrebuje primeraný čas na oboznámenie sa s obsahom predmetného vyjadrenia a zaujatie stanoviska, vrátane zváženia možnosti prípadného mimosúdneho vyriešenia sporu (čl. 113 spisu).

72. Z uvedeného vyplýva, že predmetné vyjadrenie žalovaného mal žalobca k dispozícii, bol s ním oboznámený a mal možnosť naň reagovať, čo sám voči súdu využil ako dôvod žiadosti na odročenie pojednávania, a preto neboli porušené žiadne práva žalobcu tým, že mu súd prvej inštancie toto vyjadrenie žalovaného opätovne nedoručil, pokiaľ tak urobil sám žalovaný. Skutočnosť, že predmetné vyjadrenie neobdržal žalobca zo strany súdu, ale zo strany žalovaného neznamená, že boli porušené jeho práva a nemal možnosť adekvátnym a právne významným spôsobom na obsah tohto vyjadrenia reagovať a navrhnúť v konaní dôkazy a skutkové tvrdenia popierajúce a vylučujúce pravdivosť tvrdení žalovaného.

73. Odvolací súd preto nepovažoval ani túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.

74. Pokiaľ žalobca tiež namieta, že boli porušené jeho práva postupom súdu prvej inštancie, ktorý opomenul postup podľa , nakoľko nedošlo ani k postupu podľa a nasl. , v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v ustanovuje, že po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak sa toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to podľa odvolacieho súdu žiaden priamy vplyv na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovateľ dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne.

75. Odvolací súd akcentuje, že cieľom je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany počas konania, pokiaľ možno už od jeho začiatku k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom tejto procesnej normy zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd vo vzťahu k predmetu konania nepovažuje za dôležité a aby sa nevenovala pozornosť skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Ani prípadné porušenie uvedeného ustanovenia však neliminuje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a z hľadiska práva na spravodlivý súdny proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite dosahujúcej až ústavnoprávny rozmer, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces.

76. Z judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. ) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa (teraz ), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.

77. Aj keď judikatúra súdov nepovažuje prípadné porušenie ustanovenia za porušenia práva na spravodlivý súdny proces, v danom prípade však súd prvej inštancie v zápisnici z pojednávania zo dňa 27.09.2022 (čl. 226 až 229 spisu), aj keď výslovne neuviedol ustanovenie uviedol na strane 5 (čl. 228 spisu) svoj predbežný právny názor, čím ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalobca nemá vedomosť o tomto predbežnom právnom posúdení veci, nakoľko sa pojednávania dňa 27.09.2022 nezúčastnil tak, ako ani jeho právny zástupca. Mal však možnosť sa

s predmetnou zápisnicou z pojednávania oboznámiť v elektronickom spise, a preto aj táto námietka žalobcu je nedôvodná.

78. Nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď považoval žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

79. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia , priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

80. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

81. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).´