Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoE-401-2011.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/401/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpeného JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava proti povinnej U. U., bytom Y. č. XXX/XX, P., o vymoženie 25,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. apríla 2011, č.k. 3Er/112/2011-20 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 Ex. por., § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že súdny exekútor JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Mičinská cesta č. 35, doručil súdu dňa 07.03.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 15.02.2011 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.: 3C/692/2009 zo dňa 08.03.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2010. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu 25,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 20.10.2008 až do zaplatenia a trovy konania 230 eur. Po preskúmaní predloženej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.: 3C/692/2009 zo dňa 08.03.2010 a poistnej zmluvy č. 4450490049 uzavretej dňa 19.06.2008 medzi oprávneným a povinnou, v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, bolo zistené, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 19.06.2008 poistnú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné uviesť, že okresný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z OR. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 OZ obsahuje príkladný a neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor okresný súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na základe vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2011 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, zakladá porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Vyslovil presvedčenie, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je okresný súd z hľadiska skúmania zákonnosti exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať výlučne splnenie procesných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko v konaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie sa nezúčastňuje povinný, súd celkom zjavne nemohol posudzovať žiadne okolnosti, ktoré vyplývajú zo vzájomných hmotnoprávnych vzťahov oprávneného a povinnej, nakoľko exekučné konanie má povahu sporového konania medzi oprávneným a povinnou a nie medzi oprávneným a súdom. V žiadnom prípade preto v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol okresný súd oprávnený posudzovať, či sú splnené podmienky spotrebiteľskej zmluvy (poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinnou) pre spotrebiteľa neprijateľné, resp., či je vôbec rozhodcovská doložka platne dojednaná. Na takéto posudzovanie neoprávňuje súd ani právna úprava § 45 ods. 1 a 2 ZKR, nakoľko okolnosti v nej uvedené môžu zo zákona viesť výlučne k rozhodnutiu o zastavení konania. Arbitrážny rozsudok zo dňa 08.03.2010, sp. zn. 3C/692/2009, podľa názoru oprávneného, spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Má účinky právoplatného rozsudku a môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa tak nestane, sú výroky rozhodcovského rozsudku záväzné pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány, teda aj pre všeobecné súdy (§ 159 ods. 2 O.s.p.), pričom tiež platí zásada res iudicata, podľa ktorej len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2003, sp. zn. 5Cdo/147/02. Rovnako o okolnosti platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
môže po vydaní rozsudku rozhodcovského súdu rozhodnúť iba príslušný všeobecný súd na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd z tohto dôvodu nebol v konaní o poverení na vykonanie exekúcie oprávnený vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinnou ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ani nebol oprávnený na tomto podklade žiadosť o poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Ak by aj rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku (čo oprávnený odmieta), nezakladalo by to oprávnenie súdu zastaviť exekúciu v zmysle § 45 ods. zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo znamená, že nešlo o neprijateľnú podmienku. Zo strany povinnej bola podpísaná nielen poistná zmluva č. 4450490049 ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky, rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ako aj Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus. Ďalšie zmluvné dojednania pritom povinná podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní povinnou by rozhodcovská doložka nebola vznikla. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia povinnej, nešlo ani o neprijateľnú podmienku , keďže povinná mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Povinná nevyužila svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Oprávnený ďalej poukázal na to, že v predmetnom prípade bolo rozhodcovské konanie výlučne písomné s tým, že obe strany mali rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale Stály arbitrážny súd Košice v súlade ust. § 23 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Povinná mala možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Namietal tiež vydanie napadnutého uznesenia bez toho, aby súd uskutočnil pojednávanie, riadnym spôsobom vykonal dokazovanie a umožnil oprávnenému sa k vykonaným dôkazom vyjadriť. Nejde pritom o prípad, v ktorom by súd nemusel vec prejednať na pojednávaní. Záverom poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach a v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd napadnuté uzneseniu okresného súdu v plnom rozsahu zrušil a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade okresný súd vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd dospel k záveru, že Okresný súd správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 19.06.2008 za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a následne sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie.
V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto nezistil krajský súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje oprávnený vo svojom odvolaní.
Krajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .