Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-143-2023.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Subarea
12CoP/143/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Ukrajina, prechodne bytom C. D. XX, E., zastúpenej procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, matky: B. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, prechodne bytom C. D. XX, E., a otca: F. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, prechodne bytom C. D. XX, E., o návrhu navrhovateľa Základnej školy G. H., I. XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 3. júla 2023 č.k. 59P/43/2023-97, takto
rozhodol:
1. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa o d m i e t a.
2. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil pre maloletú plnenie povinnosti školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX, E. a to do času právoplatného rozhodnutia o prijatí maloletej na vzdelávanie a udelenia súhlasu za otca a matku maloletej so zmenou spôsobu vzdelávania maloletej a súhlasu na prihlásenie a zapísanie maloletej do Spojenej školy, J. XX, E.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie § 39 ods. 1 z.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (s tým, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky) a § 29 ods. 13 z.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“), ďalej § 111 písm. r), § 1, § 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 329 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Dôvodil, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné ho uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy. Nariadenie neodkladného opatrenia je zásah súdu dočasného charakteru a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Zápis maloletého dieťaťa do základnej školy, resp. do špeciálnej školy je zásadnou otázkou, ktorá by nemala byť riešená prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, nakoľko v ňom nie je možné vzhľadom na krátku zákonnú lehotu vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie potrebné na to, aby bolo dostatočne a hodnoverne zistené, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že rozhodnutie č. 508/2022 zo dňa 15. novembra 2022 o neprijatí maloletej na základnú školu bolo zrušené, základná škola má povinnosť rozhodnúť o žiadosti o prijatie maloletej na základnú školu. Súd v rámci inštitútu neodkladného opatrenia nemôže nahradzovať riadne rozhodovanie o tom, či má byť maloletá prijatá na základnú školu, resp. na špeciálnu školu. Súd tak mal za to, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal, že v návrhu dostatočne zrejmým spôsobom preukázal, že prvoradým hľadiskom pri postupe, ktorý vyústil do podania návrhu bol a je záujem maloletej. Pri svojej argumentácii poukázal na správy jednotlivých centier poradenstva a prevencie, a to o správu z psychologického vyšetrenia Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri D. G. I. K. X, E. z 25. októbra 2021, zo správy diagnostického a psychologického vyšetrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava zo 16. mája 2022 a zo správy z diagnostického psychologického vyšetrenia Centra špeciálno- pedagogického poradenstva Bratislava zo dňa 13. júla 2022 a o obsah písomností Regionálneho úradu školskej správy v Bratislave zo 17. augusta 2022 označenej ako žiadosť o umiestnenie dieťaťa zo ŠVVP bez trvalého pobytu na území SR – určenie spádovej školy pre žiaka, ktorý nemá trvalé bydlisko, ako aj o nepochybný skutkový stav, že navrhovateľ nedisponuje priestorovými, personálnymi ani procesnými možnosťami na zabezpečenie kvalitného vzdelania maloletej a s poukazom na osobitnosti výchovno- vzdelávacieho procesu a fyzický a psychický stav, jej vzdelanie v požadovanej kvalite nevie ponúknuť a zabezpečiť a vzdelávanie maloletej v škole navrhovateľa nemôže byť v jej prospech a ani v prospech žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania v škole. Dodal, že zo správ centier poradenstva a prevencií je zrejmé, že v najlepšom záujme maloletej je jej vzdelávanie v špeciálnej základnej škole pre žiakov s poruchami autistického spektra v triede pre žiakov bez mentálneho postihnutia, pričom tento záver potvrdzuje aj obsah odpovede Regionálneho úradu a realita. Namietal, že z uznesenia sa nedozvedel, čo považuje súd prvej inštancie za záujem maloletej a už vôbec nie, či resp. čo bolo prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o návrhu. Navrhovateľ si je vedomý skutočnosti, že pred nariadením neodkladného opatrenia má súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzovať viaceré skutočnosti a dovoľuje si uviesť, že súd síce tieto v uznesení vymenoval, avšak bez náležitého odôvodnenia a súvisu k argumentom uvedeným v návrhu. Je názoru, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je nepochybne osvedčená a zároveň účel sledovaný návrhom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z uznesenia je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil rozhodujúce hľadisko, ktorým sa mal riadiť a to záujem maloletej. Neodkladná úprava pomerov je umocnená tým, že maloletá od svojho príchodu na územie Slovenskej republiky až doposiaľ neplní povinnú školskú dochádzku, pričom na návrhy umožňujúce plnenie povinnej školskej dochádzky v školách, v ktorých sú vytvorené predpoklady, zákonní zástupcovia maloletej nereflektujú, čo preukazuje skutočnosť, že riaditeľka špeciálnej Spojenej školy, J. XX, E. ešte v júli 2022 ponúkla maloletej individuálne vzdelávanie na dve hodiny týždenne s osobným asistentom alebo asistentom učiteľa s tým, že v prípade úspešnej adaptácie nie je vylúčené úplné začlenenie maloletej do kolektívu. Táto ponuka bola otcom maloletej odmietnutá. Uviedol, že súd nevzal do úvahy fakt, že s ohľadom na maloletú ako osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súvislosti s jej právom na výchovu a vzdelávanie má táto právo na využitie špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jej potrebám a tieto jej navrhovateľ nie je schopný pri jej výchove a vzdelávaní bez finančného krytia zabezpečiť a rovnako jej nevie vytvoriť nevyhnutné podmienky, ktoré túto výchovu a vzdelanie umožňujú. Navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, čo je zrejmé z formulácie petitu návrhu, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej v špeciálnej škole do času právoplatného rozhodnutia o prijatí maloletej na vzdelávanie. Vydaním neodkladného opatrenia by bol zachovaný aj princíp proporcionality a právne účinky neodkladného opatrenia by neobmedzili maloletú ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, práve naopak, dosiahol by sa ním, do právoplatného rozhodnutia o prijatí maloletej na vzdelávanie stav, že maloletá by plnila povinnú školskú dochádzku v škole, ktorá najlepšie vyhovuje jej potrebám. Namietal, že súd prvej inštancie uznesením namiesto zabezpečenia plnenia povinnej školskej dochádzky maloletou alibisticky akceptuje existujúci stav, ktorý je nepochybne proti najlepšiemu záujmu maloletej. Maloletá tak na základe uznesenia bude naďalej v právnej neistote čakať na rozsiahlejšie dokazovanie, aby bolo dostatočne a hodnoverne zistené, čo je v jej najlepšom záujme. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a súd zamietnutím návrhu rozhodol nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, že určí pre maloletú plnenie povinnej školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX, a to do času právoplatného rozhodnutia o prijatí maloletej na vzdelávanie, udelí súhlas za otca a matku maloletej so zmenou spôsobu vzdelávania maloletej a súhlas na prihlásenie a zapísanie maloletej do Spojenej školy J. XX, E. a napokon že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že vzhľadom na závery odborného vyšetrenia maloletej by bolo vhodné, aby maloletá navštevovala školské zariadenie zamerané pre deti s poruchou autistického spektra. Podľa správy z diagnostického vyšetrenia je odporúčané, aby sa maloletá vzdelávala v špeciálnej základnej škole pre žiakov s poruchami autistického spektra, v triede pre žiakov bez mentálneho postihnutia. Stotožnil sa i s názorom Regionálneho úradu školskej správy v Bratislave, ktorý určil pre maloletú A. plnenie povinnej školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX, E.. Má za to, že vzdelávanie maloletej v špecializovanom vzdelávacom zariadení bude v najlepšom záujme maloletej.
4. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na stanovisko kolízneho opatrovníka, že vzdelávanie maloletej v špecializovanom vzdelávacom zariadení bude v najlepšom záujme maloletej. Opätovne zdôraznil, že v prípade, ak maloletú nie je možné umiestniť do základne školy navrhovateľa, regionálny úrad určil maloletej plnenie povinnej školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX, E.. Uvedené je zrejmé z písomností odboru metodiky, regionálneho úradu zo dňa 17. augusta 2022 označenej ako „žiadosť o umiestnenie dieťaťa so ŠVVP bez trvalého pobytu na území SR – určenie spádovej školy pre žiaka, ktorý nemá trvalé bydlisko“. Poukázal aj na argumentáciu uvedenú v návrhu i v odvolaní a najmä na skutkový stav majúc za to, že je nad všetku pochybnosť zrejmé, že v najlepšom záujme maloletej je plnenie povinnej školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX, E.. Dal do pozornosti, že i kolízny opatrovník potvrdil argumentáciu navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, napadnuté uznesenie zmenil a do času právoplatného rozhodnutia o prijatí maloletej na vzdelávanie určil pre maloletú plnenie povinnej školskej dochádzky v Spojenej škole, J. XX., E. a za otca a matku maloletej udelil súhlas so zmenou spôsobu vzdelávania maloletej a súhlas na prihlásenie a zapísanie maloletej do Spojnej školy, J. XX, E..
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na vady konania (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) a podanie navrhovateľa odmietnuť (§ 8 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
6. Odvolací súd sa pri prejednaní veci prioritne zaoberal otázkou, ktorú súd prvej inštancie zjavne neriešil a to či navrhovateľovi svedčí účastníctvo.
7. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje (1). V konaniach, ktoré možno začať ja bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (2).
8. Podľa § 8 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne (1). Ak súd z obsahu návrhu uvedeného v ods. 1 zistí, že súd dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu (2).
9. Zákonné vymedzenie účastníkov mimosporových konaní je ovplyvnené verejným záujmom štátu a súčasne oslabením vôle subjektov nielen iniciovať konanie, ale mať postavenie účastníka konania. Postavenie účastníkov v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne postavenie. Účastníkom konania je výlučne len ten, koho zákon za účastníka označuje. S procesným postavením účastníka konania následne úzko súvisí tzv. vecná legitimácia ako stav vyplývajúci z hmotného práva a reflektujúci skutočnosť, že subjekt je nositeľom práv, povinností a právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania. Pri vymedzení decíznej právomoci vo vzťahu k predmetu konania vychádza Civilný mimosporový poriadok z numerus clausus tých vecí, ktoré spadajú pod režim mimosporového súdnictva. Podľa Civilného mimosporového poriadku sa prejednávajú a rozhodujú len veci uvedené v osobitnej časti tohto zákona.
10. Pokiaľ sa navrhovateľ Základná škola G. H., so sídlom I. XX, E., L.: XX XXX XXX domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil pre maloletú miesto plnenia školskej dochádzky Spojenú školu E. a nahradil súhlas oboch rodičov so zmenou spôsobu vzdelávania, a súhlas s prihlásením a zapísaním maloletej do Spojenej školy, E., nie je subjektom oprávneným, nesvedčí mu procesné postavenie účastníka v zmysle materiálneho vymedzenia vyplývajúceho z § 7 Civilného mimosporového poriadku.
11. Podľa § 28 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2).
12. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičom. V rámci mimosporového konania súdy v zmysle vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine rozhodujú len o nezhodách medzi rodičmi, týkajúcich s podstatnej záležitosti osoby maloletého dieťaťa. Aplikácia tohto ustanovenia je vylúčená vo vzťahu k akýmkoľvek iným osobám či organizáciám, keďže právo rozhodovať o dieťati nepatrí žiadnej inej osobe, len rodičovi.
15. Z obsahu spisu vyplýva že navrhovateľ rozhodnutím zo dňa 16.06.2022 rozhodol o neprijatí maloletej na základné vzdelávanie. V dôsledku odvolania otca maloletej I. M. E. – A. F. rozhodnutím zo 16.09.2022 pod č. kV/ŠÚ/3489/2022/19166/IH zrušila rozhodnutie navrhovateľa a vec mu vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhovateľ opakovane rozhodnutím z 15.01.2022 neprijal maloletú na základné vzdelávanie, proti tomuto rozhodnutiu podal 23.02.2023 protest prokurátor. I. M. E. – A. F. rozhodnutím č. kV/ŠK/3121/2023/9825/IM zo 14.04.2023 rozhodnutie navrhovateľa z 15.11.2022 zrušila. Dňa 01. júna 2023 podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného oparenia.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že ak v danej veci podala návrh Základná škola G. H., so sídlom I. XX, E., ktorej nesvedčí účastníctvo podľa § 7 Civilného mimosporového poriadku, teda návrh bol podaný niekým, koho zákon neoznačuje za účastníka konania, bolo dôvodné návrh odmietnuť.
17. Odvolací súd v súvislosti s konaním navrhovateľa pred podaním návrhu vo vzťahu k zápisu maloletej na základné vzdelávanie i s konaním po podaní návrhu, opakovaným neprijatím maloletej na základné vzdelanie, poukazuje i na čl. 1 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania, vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu, upraví zákon. Zákon navrhovateľovi žiadne oprávnenie týkajúce sa zápisu maloletej do inej školy nepriznáva.
18. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vo veci starostlivosti o maloletú začať konanie i bez návrhu.
19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľa odmietol.
20. O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).