Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Pc-22-2023.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Subarea
40Pc/22/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci manžela: Q. proti manželke: M.e, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2023 sa navrhovateľ domáha rozvodu manželstva. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvoril s manželkou dňa XX.XX.XXXX v KJ. Manželstvo je zapísané v sérii L.. Posledné spoločné bydlisko s manželkou mali v obci W.. Obaja manželia počas manželstva nadviazali nové známosti, z ktorých sa im narodili deti. Manžel/navrhovateľ je štátnym občanom J., s preukazom na trvalý pobyt vydaným Slovenskou republikou a s platnosťou do 28.12.2031. Navrhovateľ pracuje F., má dve maloleté deti z nového vzťahu. Manželka žije F. so svojim druhom a dvomi maloletými deťmi z nového vzťahu. Obaja sa teda zdržiavajú v zahraničí, rozhodli sa obaja pre právne zastúpenie v danej veci a majú záujem na rozvode už len formálneho zväzku, keďže spolu nežijú, nehospodária spolu a žijú oddelene.
2. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) /ďalej len „Nariadenie Rady (EÚ) 2019/2011“ alebo „Nariadenie“/ - Všeobecná právomoc, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
3. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/2011, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 9 C.s.p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Súd posúdil svoju právomoc podľa Nariadenia Rady EÚ 2019/2011, keď predmetom konania je rozvod manželstva manželov, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ale navrhovateľ je štátnym občanom nečlenskej krajiny Európskej únie, J., s povolením na trvalý pobyt ako rodinný príslušník osoby, ktorá je občanom členskej krajiny Európskej únie, manželky, ktorá je štátnym občanom L.. Manželia mali posledné spoločné bydlisko v obci W., avšak na území Slovenskej republiky v čase podania návrhu nemajú obvyklý pobyt (vylúčenie založenia právomoci podľa článku 3 písm. a) bod i Nariadenia; v mieste posledného obvyklého pobytu manželov nežije ani jeden z manželov v čase začatia konania na súde (vylúčenie založenia právomoci súdu Slovenskej republiky podľa článku 3 písm. a) bod ii Nariadenia); manželka ako odporkyňa nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (vylúčenie založenia právomoci súdu Slovenskej republiky podľa článku 3 písm. a) bod iii Nariadenia); nejde o spoločný návrh manželov (vylúčenie založenia právomoci súdu Slovenskej republiky podľa článku 3 písm. a) bod iv Nariadenia); navrhovateľ nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (vylúčenie založenia právomoci súdu Slovenskej republiky podľa článku 3 písm. a) bod v a vi Nariadenia) a nakoniec účastníci nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky.
7. Preskúmaním procesnej podmienky konania, právomoci súdu Slovenskej republiky, dospel súd k záveru, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc vec prejedať, avšak v zmysle ustanovení všeobecnej právomoci a ustanovení zostatkovej právomoci (ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu) je možné na prejednanie veci ustáliť právomoc súdu inej členskej krajiny Európskej únie (. u manželky ako odporkyne v konaní podľa článku 3 písm. a) bod iii Nariadenia, Q. u manžela ako navrhovateľa podľa článku 3 písm. a) bod v Nariadenia).
8. Súd pri posudzovaní obvyklého pobytu ako bydliska vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 40/2014, v ktorom sa konštatuje, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd podporne vychádzal aj z právnej praxe súdov Českej republiky, ktoré (napr. z uznesení Najvyššieho súdu zo dňa 02.06. 2005, sp. zn. 40C/56/2019 30 Cdo 444/2004, ktoré konštatovalo, že: „...bydlištěm fyzické osoby se rozumí obec, resp. městský obvod, v němž tato osoba bydlí s úmyslem se zde trvale zdržovat. Bydlištěm je zejména místo, kde má fyzická osoba svůj byt, rodinu, popř. kde pracuje, jestliže tam také bydlí.“). V súlade s čl. 3 Nariadenia rady (EÚ) 2019/2011 súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.
9. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd v zmysle generálnej klauzuly § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď neboli vzhliadnuté okolnosti na aplikáciu osobitných ustanovení v § 53 až 55 zákona; návrh na náhradu trov konania účastníkmi ani nebol podaný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).