Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/222/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. H. Y., štátny občan SR, U. XX, U., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., Partizánska 3, Bratislava, proti odporcovi: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti žalovaného, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2011 sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany proti nečinnosti odporcu, navrhujúc, aby súd zaviazal odporcu konať a rozhodnúť vo veci námietky predpojatosti vznesenej navrhovateľom voči starostovi J. časti U. - D. H. Y. dňa 28.02.2011 v konaní o priestupku vedenom pod č. SU-2010/7297-4001/pk/VL, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.02.2011 mu bolo doručené rozhodnutie č. SU-2010-7297-4001/pk/ VL zo dňa 18.11.2010, ktorým bol Mestskou časťou U. - D. (ďalej len stavebný úrad) uznaný vinným zo spáchania priestupkov, a to že ako stavebník v čase do 14.05.2010 realizoval na pozemku parc. č. 800/9 záhrady v k.ú. D. zapísanom na LV č. XXXX stavbu oplotenia vyhotoveného zo stĺpikov a poplastového pletiva vo výške X,Xm-X,Xm bez ohlásenia stavebnému úradu a na tom istom pozemku v čase do 14.05.2010 zrealizoval rozsiahle terénne úpravy pozostávajúce z navážky veľkého množstva zeminy, ktorá bola rozhrnutá po hornej časti pozemku miestami do výšky 2-3 metre bez predpísaného povolenia stavebného úradu. Zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 250 eur a tiež povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 28.02.2011 stavebnému úradu odvolanie a namietal zároveň predpojatosť starostu Z.. H. Y. a vedúcej stavebného úradu Ľ. T., pričom uviedol dôvody, pre ktoré sú menovaní vylúčení z prejednania veci. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 02.04.2011 mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí námietky predpojatosti voči vedúcej stavebného úradu W.j. O námietke predpojatosti starostu Mestskej časti U.

- D. rozhodnuté podľa navrhovateľa nebolo. Medzitým bolo na základe protestu prokurátora zrušené vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu č. SU-2010/7297-4001/pk/VL zo dňa 18.11.2010 a to samotným stavebným úradom. Následne listom doručeným navrhovateľovi dňa 18.06.2011 stavebný úrad oznámil, že starosta J. časti U. - D. je výkonným orgánom mestskej časti, zastupuje ju navonok, je štatutárnym orgánom mestskej časti v majetkoprávnych vzťahoch, v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom, z čoho vyplýva, že starosta Z.. H. Y. nie je zamestnancom obce ani členom správneho orgánu a preto ho nemožno z rozhodovania vylúčiť.

Navrhovateľ s uvedeným názorom nesúhlasil a mal zato, že právomoc rozhodnúť o námietke predpojatosti starostu v priestupkovom konaní vykonávanom na úseku preneseného výkonu štátnej správy žalovaný má, pretože to vyplýva zo sankčného charakteru priestupkového konania, ktoré je

v zmysle judikatúry ESĽP trestným konaním v širšom zmysle. Navrhovateľ argumentoval, že výklad pojmu „zamestnanec správneho orgánu“ v právnom predpise z obdobia neexistencie kompetencie starostov Mestských častí Bratislava rozhodovať v priestupkovom konaní ako správny orgán je potrebné vykonať v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a SR. Navrhovateľ považoval za neprípustné, aby osoba obvinená z protiprávneho konania nemala právo na prejednanie svojej veci pred nestranným orgánom len pre osobitosť právneho vzťahu medzi vylúčenou osobou a orgánom verejnej správy, kde vylúčená osoba pôsobí. Podľa navrhovateľa ak nie je v zákone vyslovene upravený postup pri rozhodovaní o námietke predpojatosti vedúceho správneho orgánu vzneseného účastníkom konania, avšak je upravený postup pri rozhodovaní o námietke predpojatosti vedúceho správneho orgánu oznámenej samotným týmto vedúcim pracovníkom, je potrebné analogicky postupovať tak, že o námietke predpojatosti má rozhodnúť nadriadený orgán vedúceho správneho orgánu, t.j. v prejednávanom prípade odporca. Odporca ako orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia vedúceho pracovníka podriadeného orgánu oznámené v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 18.11.2010, ako aj v podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, mal o námietke predpojatosti vznesenej navrhovateľom voči starostovi mestskej časti rozhodnúť bezodkladne, prípadne ak by považoval toto rozhodnutie za skutkovo a právne náročné, do 30 dní ( Správneho poriadku), teda najneskôr do 14.07.2011. O námietke predpojatosti však podľa navrhovateľa doteraz rozhodnuté nebolo a to napriek žiadosti o rozhodnutie adresovanej samotnému odporcovi, ako aj jeho nadriadenému orgánu, ktorý mohol vzhľadom na nečinnosť odporcu, povahu veci a uplynutie lehoty ustanovenej v Správneho poriadku sám vo veci rozhodnúť ( Správneho poriadku). Navrhovateľ preto tvrdil, že 14.07.2011 vznikli zo strany odporcu prieťahy v konaní a k porušeniu v spojení s a Správneho poriadku. Dôsledkom tohto nekonania je podľa navrhovateľa bránenie v práve na prejednanie a rozhodnutie veci pred nestranným orgánom a s tým spojená právna neistota navrhovateľa, keď priestupkové konanie voči nemu nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.

Pokiaľ ide o vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, podal navrhovateľ podnet na opatrenie proti nečinnosti na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 19.10.2011 a sťažnosť na nekonanie priamo odporcovi dňa 20.10.2011. Na tieto podnety odporca ani jeho nadriadený orgán žiadnym spôsobom nereagovali.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že starosta obce alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie sú v pracovnom pomere k tomuto orgánu a nevzťahujú sa na nich ustanovenia o vylúčení zamestnanca z prejednávanej veci. Ak dôjde k podozreniu, že starosta, ktorý nie je zamestnancom obce, je vo veci zaujatý, nápravu pri jeho rozhodovaní nemožno dosiahnuť inak, než prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nakoľko ho nemožno z rozhodovania vylúčiť. Vylúčení z prejednávania veci môže byť len zamestnanec správneho orgánu, ktorý vykonáva úkony procesnoprávneho charakteru (vedenie dokazovania, rozhodovanie). Z uvedených dôvodov odporca konštatoval, že pri vybavovaní odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu stavebného úradu č. SÚ-2010/7297-4001/pk/VL postupoval správne a v súlade so zákonom a preto navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. SÚ-2010/7297/4001/pk/VL zo dňa 18.11.2010 uznala J. časť U. - D. ako stavebný úrad navrhovateľa vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a/, b/ Stavebného zákona a uložila mu pokutu vo výške 250 eur. Rozhodnutie mal stavebný úrad za doručené tzv. náhradným spôsobom (§ 24 ods. 2 Správneho poriadku) a podľa doložky vyznačenej na rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. Na základe výzvy na zaplatenie pokuty uloženej vyššie uvedeným rozhodnutím sa navrhovateľ podaním zo dňa 19.02.2011 odvolal proti rozhodnutiu o priestupku z dňa 18.11.2010 a tvrdil, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť pre závadu v doručovaní a namietal tiež predpojatosť starostu mestskej časti Z.. H. Y. a pracovníčky stavebného úradu Ľ. T.. Námietka predpojatosti vedúcej stavebného úradu Z.. W. T. bola rozhodnutím starostu mestskej časti č. SU-4857-1545/2011/ S zo dňa 22.03.2011 zamietnutá. Na základe protestu prokurátora stavebný úrad rozhodnutím č.

SU-9143/2056/2011/VL zo dňa 03.06.2011 a zrušil svoje rozhodnutie č. SU-2010/7297-4001/pk/ VL zo dňa 18.11.2010, ktorým bol navrhovateľ vinným zo spáchania priestupkov. Na základe upozornenia prokurátora bolo odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu č. SU-2010/7297-4001/pk/ VL zo dňa 18.11.2010 predložené Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, ktorý listom zo dňa 31.08.2011 navrhovateľovi oznámil, že preskúmanie a vybavenie jeho odvolania podaného oneskorene proti rozhodnutiu stavebného úradu, ktoré bolo zrušené protestom prokurátora, stratilo opodstatnenie a preto Krajský stavebný úrad nebude postupovať podľa § 60 Správneho poriadku. Na základe žiadosti navrhovateľa o rozhodnutie uvedené stanovisko Krajský stavebný úrad v Bratislave zopakoval v liste zo dňa 14.11.2001, v ktorom zároveň oboznámil navrhovateľa s tým, že starosta J. časti U. - D. Z.. H. Y. je správnym orgánom v administratívnych vzťahoch, nie je zamestnancom obce, ani členom správneho orgánu a preto ho nemožno z rozhodovania vylúčiť.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa ods. 3 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa ods. 4 navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom.

Z vyššie opísaných skutkových zistení a z administratívneho spisu v prejednávanej veci vyplýva, že konanie o priestupkoch navrhovateľa, v ktorom vzniesol navrhovateľ námietku predpojatosti starostu Mestskej časti U. - D. Z.. H. Y., doposiaľ nebolo ukončené, nakoľko rozhodnutie č. SU-2010/7297-4001/ pk/VL zo dňa 18.11.2010 stavebný úrad na základe protestu prokurátora právoplatne zrušil rozhodnutím zo dňa 03.06.2011 a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre nedostatky vo formálnych náležitostiach rozhodnutia. Z obsahu spisu nevyplýva, že by stavebný úrad v ďalšom konaní pokračoval a snažil sa vyššie opísané nedostatky odstrániť, najmä pokiaľ ide o skutkový stav.

Z odôvodnenia podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa nedomáha súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci samej, teda vo veci priestupkov proti stavebnému poriadku, ale namieta nečinnosť žalovaného v súvislosti so vznesenou námietkou predpojatosti starostu mestskej časti, ktorá v predmetnej veci koná ako stavebný úrad pri prenesenom výkone štátnej správy.

Cieľom ustanovení druhého oddielu druhej časti Správneho poriadku o vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu je zabezpečiť nestrannosť rozhodovania vo všetkých štádiách správneho konania. Z prejednávania a rozhodovania veci je v zmysle uvedeného zákona vylúčený každý zamestnanec správneho orgánu, ktorý môže ovplyvniť priebeh a výsledok konania.

Súčasťou ústavného práva jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu ( SR) a všeobecného práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je aj požiadavka na prejednanie jeho veci pred nestranným orgánom. Možno súhlasiť s navrhovateľom, že túto požiadavku nie je možné prehliadnuť len s ohľadom na osobitosť právneho vzťahu medzi vedúcim

správneho orgánu, ktorý je podľa tvrdenia navrhovateľa osobou vylúčenou z prejednania predmetnej veci (v danom prípade starosta mestskej časti) a orgánom verejnej správy, kde vylúčená osoba pôsobí. Súd je toho názoru, že pojem „zamestnanec správneho orgánu“ upravený v § 9 ods. 1 Správneho poriadku je v súvislosti s vylúčením z prejednávania a rozhodovania veci potrebné vykladať širšie tak, aby v praxi dochádzalo k reálnemu naplneniu práva na inú právnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces. Paušálne konštatovanie, že starosta obce (mestskej časti) nie je zamestnancom správneho orgánu (stavebného úradu) a preto neprichádza do úvahy jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci, podľa názoru súdu nie je ústavne konformným výkladom zákona. Namietané pochybnosti o nepredpojatosti vedúceho správneho orgánu, ktorý nie je jeho zamestnancom, je preto vždy potrebné posudzovať individuálne a so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom tak, ako to ustanovuje zákon.

Správny poriadok stanovuje, že vedúci správneho orgánu oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, pričom za takúto skutočnosť je podľa názoru súdu treba považovať aj námietku predpojatosti vznesenú účastníkom konania. O tom, či je namietaný vedúci správneho orgánu vylúčený z prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci, rozhodne vedúci nadriadeného správneho orgánu, bez možnosti podať proti takémuto rozhodnutiu samostatné odvolanie (§ 11 ods. 1, § 12 ods. 1,2 Správneho poriadku).

Z vyššie opísaného priebehu konania o prejednávanej veci je zrejmé, že odporca navrhovateľom vznesenú námietku predpojatosti starostu mestskej časti napokon vybavil a fakticky o nej rozhodol listom zo dňa 14.11.2011 (č. A/2011/1788/KVJ-4), keď navrhovateľovi oznámil, že starosta je správnym orgánom v administratívnych vzťahoch, nie je zamestnancom obce ani členom správneho orgánu a preto ho nemožno z rozhodovania vylúčiť. Napriek tomu, že sa tak nestalo z formálneho hľadiska písomným rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, považoval súd uvedené stanovisko odporcu k otázke namietanej predpojatosti starostu mestskej časti za jasné a konečné. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca ako orgán nadriadený stavebnému úradu bez vážneho dôvodu nekoná o vznesenej námietke predpojatosti starostu mestskej časti, je preto neopodstatnené, nakoľko odporca sa k tejto námietke s konečnou platnosťou vyjadril, hoci tak v rozpore so zákonom neurobil formálnym rozhodnutím (§ 46 Správneho poriadku). Súd je tej mienky, že uvedená skutočnosť nemohla nijakým spôsobom ukrátiť navrhovateľa na jeho právach.

Navrhovateľ je samozrejme oprávnený namietať predpojatosť starostu mestskej časti v prípadnom opravnom konaní voči rozhodnutiu, ktorým sa priestupkové konanie voči nemu meritórne skončí. V takom prípade odvolací orgán preskúma i skutočnosť, či bol namietaný vedúci správneho orgánu vylúčený z prejednania veci alebo nie a aký vplyv mala táto skutočnosť na konanie a rozhodnutie stavebného úradu.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľa o nečinnosti odporcu je neopodstatnené a preto návrh podľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.