Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-122-2023.pdf
PDF · 76.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/122/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Tatranský Permon, a. s., so sídlom Pribylina 1486, IČO: 31 664 571, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom C., C. XA, proti žalovanému: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. E. XX, právne zastúpený Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom so sídlom H., U. XX, o vydanie veci, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/49/2023-545 zo dňa 3.8.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo zvyšnej časti (výrok II.)
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením čiastočne vyhovel návrhu žalobcu a nariadil (výrok I.) neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa scudzenia, prenájmu alebo zaťaženia právom tretích osôb vo vzťahu k podrobne špecifikovaným nehnuteľnostiam.
2. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a to ohľadne nehnuteľností, ktoré v čase jeho rozhodovania (a ani v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neboli vo vlastníctve, resp. podielovom spoluvlastníctve žalovaného, resp. vo vzťahu ku ktorým už bolo nariadené neodkladné opatrenie a to uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.3.2023, sp. zn. 4C/8/2023.
3. Okresný súd argumentoval, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha vydania nehnuteľností, ktoré nadobudol žalovaný na základe tvrdených príkazných zmlúv, pričom finančné prostriedky na kúpnu cenu mu za týmto účelom mal poskytnúť žalobca. Predloženými zmluvami o budúcej kúpnej zmluve pritom žalobca preukázal, že vo vzťahu k iným takto žalovaným nadobudnutým nehnuteľnostiam od tretích osôb následne došlo k prevodu ma žalobcu. Zároveň žalobca výpismi z účtu v banke preukázal, že poukazoval finančné sumy označené ako „záloha na pozemky“ na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Medzi stranami sporu boli zároveň dňa 21.4.2023 uzatvorené dve zmluvy o prevode vlastníckeho práva k (iným) nehnuteľnostiam. 4. Uvedenými listinnými dôkazmi podľa okresného súdu žalobca dostatočným spôsobom osvedčil skutkové tvrdenia ohľadne dohodnutého spôsobu nadobúdania nehnuteľností v prospech neho. Okrem toho, táto dohoda strán sporu vyplýva aj z návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj z jeho návrhu na dohodu o urovnaní a nakoniec aj z „jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok“ zo dňa 2. 6. 2023. V tomto štádiu konania je zároveň
dostatočne osvedčené, že žalovaný časť nehnuteľností previedol na tretiu osobu, pričom súčasne ako vlastník nehnuteľností vyzval Roľnícke družstvo F. výzvou zo dňa 10. 9.2022 na vrátenie a prevzatie pozemkov po ukončení nájomného vzťahu s tým, že sa nebráni ani uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, prípadne zámeny pozemkov už v sezóne 2023.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy medzi stranami sporu, keďže konanie žalovaného smeruje k tomu, aby nadobudnuté nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, čo napokon preukazuje aj čiastočné zamietnutie tohto návrhu, keďže v čase rozhodovania súdu bolo už vlastníctvo k väčšine nehnuteľností zapísané v prospech tretej osoby. Z konania žalovaného teda nateraz vyplýva, že sa necíti byť viazaný dohodou strán sporu, pričom samotné preukázanie existencie týchto zmlúv, ktoré boli uzatvorené ústne, preukázanie zloženia preddavkov na kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti ako aj preukázanie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti započítania prípadných vzájomných pohľadávok, bude predmetom dokazovania súdom vo veci samej.
6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny tak, že krajský súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. 7. Odvolateľ namietal, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba akékoľvek časové ohraničenie nariadeného neodkladného opatrenia, čo podľa jeho názoru zakladá jeho formálnu nesprávnosť a neudržateľnosť. Uviedol, že žalobca v predmetnej veci podal i meritórny návrh, ktorým chce upraviť trvalo vzťahy medzi účastníkmi, ale súd tento jeho návrh nebral do úvahy, a to nielen z aspektu časového ohraničenia neodkladného opatrenia, ale ani ako hmotnoprávnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Napádaným rozhodnutím takto súd prvej inštancie zakázal žalovaného nakladať s jeho majetkom bez ohľadu na výsledok meritórneho konania a okrem práva na spravodlivý súdny proces je žalovanému upierané právo vlastniť majetok. 8. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca sa domáha vydania veci/pozemkov, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2017, sp. zn. III. ÚS 87/2017-19, v zmysle ktorého je pre úspešnosť žaloby potrebné, aby vlastník preukázal existenciu vlastníckeho práva, to, že vec sa nenachádza v jeho faktickej moci, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmietla vydať, ďalej, že žalovaný vec protiprávne zadržiava bez existencie záväzkového právneho vzťahu, v čase vyhlásenia rozsudku má vec stále u seba a preto má možnosť vydať vec vlastníkovi. V danej veci považoval žalovaný za preukázané, že žalobca nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, vydania ktorých sa domáha, a to ani spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ sa teda žalobca domáha vydania veci, ktorá nie je v jeho spolu/vlastníctve, súd nemôže jej žalobe vyhovieť. Vadný meritórny návrh, resp. nevykonateľnosť žaloby de facto diskvalifikuje, čo i len teoretickú úvahu o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia. 9. Napokon, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolateľa, nemožno dôvodiť žiaden právny titul, o ktorý by čo i len v teoretickej rovine mohol byť opretý nárok žalobcu. Žalobca síce rozsialo opisuje závery, prostredníctvom ktorých sa snaží konajúci súd presvedčiť o uzavretí príkaznej zmluvy ústnou formou, avšak z podaného návrhu, nie je možné dôvodiť nielen uzatvorenie takejto zmluvy, ale ani jej rozsah a ďalšie podmienky.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. 11. Argumentoval, že časový úsek platnosti a vykonateľnosti neodkladného opatrenia je v tomto prípade daný trvaním konania o žalobe samej, čo vyplýva i z ustanovenia § 335 CSP. V prípade, ak by bolo podanej žalobe vyhovené, tak sa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia stáva nevykonateľným, zatiaľ čo v prípade, ak bude žaloba zamietnutá, tak konajúci súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia aj bez návrhu zruší. 12. Zo skutkového stavu uvedeného v žalobe a preukázaného aj listinnými dôkazmi je ďalej zrejmé, že žalovaný nakladá s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými, hoci nie je ich vlastníkom, scudzuje ich a nakladá s nimi. Nariadeným neodkladným opatrením súd žalovanému iba zakázal s nehnuteľnosťami konať voči tretím osobám, ale neobmedzil právo žalovaného nakladať a užívať predmetné nehnuteľnosti ním samým (i týmto je daná primeranosť a nevyhnutná miera neodkladného opatrenia). Ak by žalovaný predmetné nehnuteľnosti scudzil, sťažilo by to jednoznačne nápravu vzniknutého stavu a spôsobilo následne aj zastavenie konania, keďže by odpadol jeho dôvod a žalobca by sa už svojho práva nedomohol.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov
vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP - z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a nenapadnutý výrok o čiastočnom zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutej časti potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
14. Nenáležitým je tvrdenie odvolateľa o absencii právneho titulu pre nárok uplatnený prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie totiž zodpovedajúco obsahu množstva predložených listinných dôkazov konštatoval dostatočnú osvedčenosť skutkového deja v podobe zmluvného záväzku žalovaného vykonávať činnosť smerujúcu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z tretích osôb na žalovaného a následne na žalobcu. Súčasne je evidentné, že tento vzťah nepokračoval dohodnutým spôsobom, keď napriek preukázateľne uzatvoreným zmluvám o budúcej kúpnej zmluve, žalobca k viacerým nehnuteľnostiam vlastnícke právo nenadobudol, keďže činnosť žalovaného zjavne smeruje k odpredaju žiadaných/dotknutých pozemkov iným osobám. 15. Obdobne bez ďalšieho neobstojí nastolená námietka chýbajúceho časového ohraničenia neodkladného opatrenia. Uvedené totiž korešponduje koncepcii aktuálneho procesného kódexu, ktorý (§ 330 ods. 1 CSP) od takéhoto (automatického/obligatórneho) limitovania inštitútu predbežného (teraz neodkladného) opatrenia upustil. Neodkladné opatrenie podľa CSP tak súd môže podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, pričom sporové strany disponujú explicitnou legitimáciou (§ 334 CSP) podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Odhliadnuc od opísaného za dôvodnú však krajský súd vyhodnotil odvolaciu námietku (bod 8 tohto odôvodenia) o nesprávnom uplatnení meritórneho nároku. Zo skutkového vymedzenia veci samotným žalobcom je totiž evidentné, že žalobca nedisponuje žiadnym titulom vlastníckeho práva (jedine prísľubom jeho budúceho prevodu) k sporným nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu sa nemôže úspešne domáhať vydania veci, ktorá nie je v jeho spolu/vlastníctve. 17. Takto nevhodne (napriek zastúpeniu advokátom) zvolený procesný prostriedok ochrany subjektívneho práva (účinným/efektívnym nástrojom sa v osobitostiach súdenej javí žaloba o nahradenie prejavu vôle - čo však z konštrukcie predostretej žaloby nie je v danom štádiu možné vyvodiť ani postupom v zmysle § 124 ods. 1 CSP) vo svojich dôsledkoch znamená neosvedčenie danosti vecného nároku, čo obligatórne musí viesť zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ide totiž o inštitút, ktorého zmyslom je predovšetkým poskytnúť bezprostrednú ochranu základnému nároku - v okolnostiach súdenej veci to platí o to viac, že návrh na neodkladné opatrenie bol podaný v rámci konania vo veci samej, inak by „závislosť“ od merita veci nemusela vykazovať natoľko určujúci charakter - čo implikuje nemožnosť dosiahnuť procesný úspech pri neodkladnom opatrení za situácie (ako je tomu i v podmienkach danej veci), ak nie je osvedčený nárok základný.
18. Konštatované viedlo odvolací súd k zmene napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie v podobe zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v tomto rozsahu 19. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec dodáva, že pokiaľ po vydaní napadnutého uznesenia žalobca vzal čiastočne žalobcu späť, uvedené sa týka pozemkov, ohľadne ktorých nebolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, t.j. netýka sa predmetu tohto odvolacieho konania.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.