Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/54/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1) T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. C. XX, 2) H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, pre vymoženie 3.176,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. novembra 2011 č. k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (exekučný súd) námietky povinného v rade 2) proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, exekútorský úrad Ružová dolina č. 6, Bratislava, EX 984/2010 zo dňa 21.01.2011 doručené exekútorovi dňa 26.01.2011 a námietky proti exekúcii zo dňa 07.01.2011 doručené exekútorovi dňa 10.01.2011 zamietol, exekúciu, vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava, Ružová dolina č. 6, pod sp. zn. (EX 984/2010) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení. Rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil ustanoveniami , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), , -3, , , , , , , o rozhodcovskom konaní, a o spotrebiteľských úveroch, , a zistil, že dňa 06.12.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie poverenia zo dňa 06.10.2010, v ktorom súdny exekútor uviedol, že žiada, aby súd preskúmal správnosť vydania poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v (s účinnosťou od 02.04.2010 v ). Tento právny predpis v definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý povinnému za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Vyššie uvedená zmluva je v zmysle citovaných ustanovení o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Podľa bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení , podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle týkajúcu sa rozhodcovskej doložky ( účinným od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je samotný postup v rozhodcovskom konaní, ktorým sa mali zmluvné strany riadiť, keď podľa bodu 18.2 Zmluvných dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhy podávajú takmer výlučne veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pred rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše sám zvolil. Je síce pravdou, že formálne má spotrebiteľ možnosť vybrať si spôsob riešenia sporov, avšak reálnym faktom zostáva, že žalobcom v prípadoch nesplácania poskytnutých úverov je spravidla výlučne veriteľ (t. j. oprávnený), čo znamená, že pri takto formulovanej rozhodcovskej doložke má nielen vopred vybraných konkrétnych rozhodcov, ale v prípade potreby môže určiť náhradníka on sám. Veriteľ (t. j. oprávnený) takto vedel vopred určiť, ktorý konkrétny rozhodca rozhodne spor s dlžníkom (t. j. povinným). Ak by aj dlžník, t. j. povinný, namietal osobu rozhodcu, resp. všetkých rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke, je výber náhradného rozhodcu znova a výlučne na veriteľovi, t. j. oprávnenom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Podľa ods. l písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii ( Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku). Exekučný súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky. V danom prípade to znamenalo vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, súd bol toho názoru, že exekučné konanie je potrebné vyhlásiť za neprípustné a zastaviť. O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.

Proti uvedenému uzneseniu v rozsahu, v ktorom súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podal včas odvolanie oprávnený, odôvodniac ho poukazom na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní bolo Okresným súdom Komárno vydané dňa 06.10.2010. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. publikovaného pod číslom R 58/1997, formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Súčasnou argumentáciou a za situácie totožnej právnej úpravy v čase vydania poverenia a v čase vydania napadnutého uznesenia tak exekučný súd nielenže popiera vlastný postup, ale v kontexte odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno chápať jeho doterajšiu činnosť ako zákonnú a v súlade s SR. Ku dňu vydania uznesenia nedošlo pritom k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadny dôvod pre zmenu ich výkladu a aplikáciu v tomto prípade, čo sa dôvod nejaví ako svojvôľa v rozhodovacej činnosti súdu. Argumentácia tým, že súd je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Objektívne tak z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady mal a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Za odôvodnenie rozhodnutia zmeniť výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona k predmetnej právnej veci nemožno považovať odcitovanie príslušných zákonných ustanovení, nakoľko ustanovenie aplikované na základe vyžaduje uvedenie právneho posúdenia veci. Súdna prax ustálila, že právne posúdenie veci je interpretácia a aplikácia právnej normy na určitý skutkový stav a teda uvedenie právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia znamená popísanie a zdôvodnenie interpretácie určitej právnej normy a jej aplikácie na posudzovanú vec. Vznikajú tak dôvodné a opodstatnené pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Námietka, že voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne je v rozpore s ustanovením a nasl. ako aj ustanovením . V tejto súvislosti poukazujeme na účelovosť rozhodnutia. Postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy ( a nasl. ). Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia tiež vyplýva, že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou aj tzv. adhéznej zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť sám. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Pokiaľ zovšeobecníme názor súdu o dohode o určení výberu rozhodcov, potom budú za každých okolností a vždy nekalé všetky takéto dojednania aj napríklad v bankových zmluvách alebo akýchkoľvek iných zmluvách, kde určuje na riešenie sporov rozhodcovskú doložku s rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, resp. akékoľvek zmluvy s určením konkrétneho rozhodcovského súdu. V takom prípade sú vždy vopred určení rozhodcovia, a to v zozname rozhodcov daného rozhodcovského súdu. Nie je potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje dohodu strán rozhodcovskej zmluvy o voľbe rozhodcov odchylne od zákona. Návrh (aj v osobách rozhodcov) predsa musí predložiť vždy niektorá strana. Druhá strana alebo návrh akceptuje alebo ho odmietne. Postup pre prípadné určenie náhradného rozhodcu je v súlade s zákona o rozhodcovskom konaní tiež dohodnutý v rozhodcovskej doložke tak, že ho určí veriteľ. Povinný má vždy právo podať návrh podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup súdu v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, kde je účastníkom konania spotrebiteľ, nemožno považovať za postup, ktorý je v neprospech spotrebiteľa. Dôsledky záverov napadnutého uznesenia by potom znamenali, že by sa vylučovala možnosť riešiť spory zo spotrebiteľských zmlúv v rozkazných konaniach podľa . K tvrdeniu súdu o krátkosti lehoty na podanie žalobnej odpovede uviedol, že v prípade zmenkového platobného rozkazu podľa je zákonom stanovená lehota na podanie námietok ešte kratšia, a to tri dni. Na tomto mieste preto vzniká otázka, z akej časti §-u 57 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že exekučný súd túto otázku vôbec nerieši. Bez významu nie je ani to, že rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov (čo exekučný súd paradoxne vyčíta rozhodcovskému konaniu, resp. rozhodcovskej doložke). Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. V uznesení chyba základný fakt, a to je kvalifikované zhodnotenie procesnej pasivity povinného napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu, že tento fakt Súdny dvor Európskej únie a jeho význam v rozhodnutí C 40/08 Asturcom zdôrazňuje, konajúci exekučný súd toto evidentne nepovažuje za nutné. Nakoľko ide o zásadný argument popierajúci postup exekučného súdu, jeho absolútne prehliadnutie vyvoláva oprávnenú pochybnosť o porušení rovnosti účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušiť a oprávnenému priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 163,20 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa a a dospel k tomu, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 27.09.2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. zo dňa 31.08.2009, ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2009 a vykonateľnosť dňa 22.09.2009. V exekučnom titule bola povinným spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.176,69 eura spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.02.2008 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Sk eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných (povinných) zaniká povinnosť druhého žalovaného (povinného) v rozsahu poskytnutého plnenia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v Zákona o rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle SR. Toto konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia , ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, ustanovenie v spojení s Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí zloženie právomoci rozhodcovského orgánu.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach (bod 16 zmluvných dojednaní). V zmysle doložky akékoľvek spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú riešené cestou príslušného súdu rozhodované rozhodcom a to podľa výberu žalobcu. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Odvolací súd v závere uvádza, že sa nestotožňuje s názorom oprávneného v tom, že rozhodcovské konanie, resp. jeho skrátená forma je prijateľná a porovnateľná so skrátenou formou

- rozkazným konaním v riadnom súdnom konaní, pretože zákonodarca aj v tomto prípade pristúpil k zvýšenej ochrane spotrebiteľa keď v stanovil, že ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Obyčajným porovnaním obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku uplatneného v tomto konaní odvolací súd vzhliada zjavne nedostatočne realizovanú ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.