Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/832/2010

Potvrdené rozhodnutím 5CoE/54/2012
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1) T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. C. XX, 2) H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, pre vymoženie 3.176,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. novembra 2011 č. k. 6Er/832/2010-33, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinným: 1) T. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Z. na C. č.d. XX, a povinnému 2). H. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. č.d. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.176,69 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

rozhodol:

Súd námietky povinného v rade 2) proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, exekútorský úrad Ružová dolina č. 6, Bratislava, EX XXX/XXXX zo dňa 21.01.2011 doručené exekútorovi dňa 26.01.2011 a námietky proti exekúcii zo dňa 07.01.2011 doručené exekútorovi dňa 10.01.2011 z a m i e t a.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava, Ružová dolina č. 6, pod sp.zn. (EX 984/2010 ) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.09.2010 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3.176,69 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil oprávnený rozhodcovský rozsudok vedený pod sp.zn. vydaný Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 31.08.2009 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2009 a vykonateľnosť dňa 22.09.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.09.2010.

Súdny exekútor požiadal dňa 30.09.2010 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd vydal dňa 06.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*048556 v konaní vedenom pod sp.zn. (EX 984/2010) pre súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa .

Povinný v rade 2). prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.01.2011 a dňa 26.01.2011 doručené na exekútorský úrad Mgr. Drahomíra Kriváňa ( EX 984/2010 ) námietky proti exekúcii , teda povinný v rade 2) podal námietky proti exekúcii v lehote podľa §-u 50 Ex. poriadku . Tiež povinný v rade 2) prevzal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a voči danému upovedomeniu podal dňa 10.01.2011 na exekútorský úrad Mgr. Kriváňa námietky proti exekúcii .

Povinný v rade 2) v oboch námietkach uviedol, že nemá vedomosť o existencii žiadneho rozhodnutia Slovenského arbitrážneho súdu . Tiež namietal že rozhodcovský rozsudok mu nikdy nebol doručený a tiež mu nie je zrejmé z akého dôvodu, titulu by mal pre oprávneného uhradiť istinu a úrok z omeškania a nevie uviesť , či povinná v rade 1). Má dlžobu, nakoľko on v danom vzťahu figuruje ako ručiteľ. Tiež

konštatoval, že ak by mu bol rozsudok arbitrážneho súdu doručený, bol by sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal a podal opravný prostriedok .

Podľa §-u 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať .

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.

Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.

V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku , ktorý bol predmetom základného konania . Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku preto nemožno ani ako námietku pribrať ( R 55/1961 ) .

Súd preskúmaním námietok povinného v rade 2). dospel k záveru, že sú nedôvodné , a to z dôvodu, že povinný v rade 2). nemal zákonný dôvod podať námietky proti upovedomeniu o spôsobe exekúcie predajom nehnuteľností -ktoré podal dňa 07.01.2011 , nakoľko zákon takúto možnosť nepripúšťa . Čo sa týka námietok povinného proti exekúcii samotnej zo dňa 21.01.2011, tak tie súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko z pripojeného spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že povinný v rade 2). prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 16.09.2009, teda jeho tvrdenie o tom, že mu nič nebolo doručené , sa nezakladá na pravde . Preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol .

Dňa 06.12.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie poverenia zo dňa 06.10.2010, v ktorom súdny exekútor uviedol, že žiada, aby súd preskúmal správnosť vydania poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie.

Z predložených dokladov (zmluva o revolvingovom úvere č. 8000059175 zo dňa 29.01.2007 a Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere) zistil súd nasledovné skutočnosti:

Oprávnený poskytol povinnému na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.394,54 Eur (42012,- Sk), s tým, že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému celkovú výšku úveru v 36 mesačných splátkach po 77,47 Eur ( 2.334,- Sk), pri ročnej percentuálnej miere nákladov 70,04 %. Celková výška úveru, ktorá predstavovala celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy, bola v sume 2.789,09 Eur (84024,- Sk).

Podľa spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení , na účely tohto zákona sa rozumie, a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa v znení spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v (s účinnosťou od 2.4.2010 v ). Tento právny predpis v definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý povinnému za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vyššie uvedená zmluva je v zmysle citovaných ustanovení o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia

ods. 2 a 3 o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.

Zmluvné dojednania vzťahujúce sa k príslušnej zmluve o revolvingovom úvere upravujú v bode 18 označenom ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, spôsob riešenia sporov vzniknutých na základe zmluvy medzi zmluvnými stranami.

Podľa bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Bod 18.2 Zmluvných dojednaní je označený ako Rozhodcovská doložka. V rámci tejto rozhodcovskej doložky, podľa bodu 18.2.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: advokát JUDr. Gustáv Ret, advokát JUDr. Ján Smetana, advokátka JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmluvné strany vyhlasujú, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledovným postupom: a) Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu, zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. b) Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 17.2 ods. 17.2.1. písm. f). c) V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. d) Rozhodca je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla Veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. j) V prípade, ak rozhodca po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu v konkrétnom konaní, nebude spôsobilý vykonávať funkciu rozhodcu, (najmä zo zdravotných dôvodov), žalobca bude oprávnený jednostranne rozhodnúť o rozhodcovi (aj takom, ktorý nie je dohodnutý v tejto doložke), ktorý prevezme rozhodovanie v neukončených rozhodcovských konaniach.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

v stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, ide nepochybne o prípad značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení , podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle týkajúcu sa rozhodcovskej doložky ( účinným od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. V zmysle o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov, resp. konania proti nim.

Dobré mravy ako prirodzenoprávna kategória nepodliehajú tak dynamickým zmenám ako pozitívne právo. Prijatie do znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky neboli v rozpore s dobrými mravmi, aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely . Prijatím do dostala len určitá časť dobrých mravov svoju zákonnú definíciu.

Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva okrem iného v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétnych rozhodcov, ktorí mali rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným, s tým, že v prípade, že ani jeden z ním zvolených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ, t.j. oprávnený.

Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je samotný postup v rozhodcovskom konaní, ktorým sa mali zmluvné strany riadiť, keď podľa bodu 18.2 Zmluvných dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhy podávajú takmer výlučne veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pre rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše sám zvolil.

Je síce pravdou, že formálne má spotrebiteľ možnosť vybrať si spôsob riešenia sporov, avšak reálnym faktom zostáva, že žalobcom v prípadoch nesplácania poskytnutých úverov je spravidla výlučne veriteľ (t.j. oprávnený), čo znamená, že pri takto formulovanej rozhodcovskej doložke má nielen vopred vybraných konkrétnych rozhodcov, ale v prípade potreby môže určiť náhradníka on sám. Veriteľ (t.j. oprávnený) takto vedel vopred určiť, ktorý konkrétny rozhodca rozhodne spor s dlžníkom (t.j. povinným). Ak by aj dlžník, t.j. povinný, namietal osobu rozhodcu, resp. všetkých rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke, je výber náhradného rozhodcu znova a výlučne na veriteľovi, t.j. oprávnenom. Pre porovnanie, v súdnom konaní pred všeobecným súdom je zákonný sudca vyberaný náhodným výberom, čím sa má zabezpečiť rovnosť strán, pričom je neprípustné, aby si žalujúca strana zákonného sudcu vyberala sama.

V danom prípade bolo v rámci rozhodcovskej doložky dohodnuté skrátené rozhodcovské konanie sui generis, v rámci ktorého je rozhodca oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca v takomto prípade zašle rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Takýto procesný postup v rámci rozhodcovského konania je nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Je neprijateľné, aby si oprávnený v rámci adhéznych zmluvných podmienok určil taký postup rozhodcu, kedy môže byť vydané rozhodcovské rozhodnutie bez akejkoľvek účasti dlžníka, založené iba na tvrdeniach veriteľa. V mnohých prípadoch spotrebiteľa nemajú dostatočné právne povedomie, aby sa dokázali účinne brániť, pričom v tomto prípade je možné dôvodne predpokladať, že veriteľ sa spoliehal práve na nečinnosť dlžníka, čo by mu zabezpečilo exekučný titul vydaný iba na základe ním predložených tvrdení.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci rozhodcovskej doložky je taktiež dojednanie, podľa ktorého po uplynutí už 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, nesmie žalovaný svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť, čím sa odníma spotrebiteľovi možnosť v prípade vzniku sporu účinne sa brániť. Zároveň je uvedená lehota do značnej miere skrátená napríklad v porovnaní s možnosťou odporcu podať

v lehote 15 dní odpor voči platobnému rozkazu v prípade občianskoprávneho skráteného konania pred všeobecným súdom.

V neprospech spotrebiteľa je aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého je rozhodca oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a to bez ohľadu na bydlisko spotrebiteľa (t.j. povinného). Pre porovnanie, miestna príslušnosť všeobecného súdu v súdnom konaní sa spravuje miestom bydliska odporcu ( a nasl. ). Takéto zmluvné dojednanie nepochybne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože bydlisko povinného môže byť vzdialené od sídla veriteľa desiatky až stovky kilometrov. Ide teda o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle absolútne neplatná.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že alternatíva riešenia sporov (pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom) je len zdanlivá, pretože v prípade sporov medzi zmluvnými stranami je žalobcom takmer výlučne veriteľ (t.j. oprávnený), veriteľ si vie vopred určiť konkrétneho rozhodcu, ktorý bude spor rozhodovať, taktiež si v rozhodcovskej doložke vymienil určitú svojskú formu skráteného konania, čím si dokáže zaobstarať pri zdanlivej rovnosti zmluvných strán veľmi jednoduchým spôsobom právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Zmluvné dojednania povinní reálne ovplyvniť nemohli, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinní ako spotrebitelia mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj predtlačenému zneniu rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a je písaná drobným písmom.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta.

V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval treba mať na zreteli o.i. bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie

priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky. V danom prípade to znamenalo vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, súd bol toho názoru, že exekučné konanie je potrebné vyhlásiť za neprípustné a zastaviť .

O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.