Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-42-2011.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu N.. P. E. Q.. XX.X.XXXX, bytom Y. I.. X. Č.. XXXX/XX zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Kákošovou, AK Snina ul. Partizánska č. 1057 proti žalovanému Služobnému úradu Obvodného úradu Humenné, Kukorelliho 1 Humenné o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 28.10.2010 je n e p l a t n é .
Nárok žalobcu o náhradu mzdy v y l ú č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov celého tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.2.2011 domáhal proti žalovanému určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou žalovaného zo dňa 28.10.2010 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy odo dňa kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do času, kedy mu umožní pracovať a pokračovať v práci. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov tohto konania.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, trval na tom, že výpoveď bola daná žalobcovi v súlade so zákonom, táto bola prejednaná aj s odborovými orgánmi. Podkladom pre rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bol personálny rozkaz Ministra vnútra SR Č.. XXX/XXXX, na základe ktorého sa zrušilo s účinnosťou k l.l.2011 7 štátnozamestnaneckých miest a 2 miesta pri výkone práce vo verejnom záujme s účinnosťou k l.l.2011. Následne na to vydal vedúci Služobného úradu Obvodného úradu F. rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest č. 2010/000229 zo dňa 28.10.2010, kde je uvedené, že ku dňu 1.1.2011 sa zrušuje aj štátnozamestnanecké miesto na ktoré je zaradený žalobca. Výpoveď bola prejednaná dňa 28.10.2010 aj s odborovými orgánmi, preto postup žalovaného bol správny.
Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :
Štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol založený rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 9.7.2002, s nástupom do práce 10.7.2002.
Na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby Č. XXX/S zo dňa X.XX.XXXX bol žalobca prijatý do stálej štátnej služby do služobného úradu Krajský úrad v R., s pravidelným miestom výkonu práce Obvodný úrad F., na odbor štátnej služby 2.17 Vnútro, do funkcie odborný radca.
Žalobca bol zaradený na štátnozamestnanecké miesto ID 30085 charakter práce 53444 KZAM 343905, v platovej triede 7, na odbore civilnej ochrany a krízového riadenia.
Tomuto služobnému zaradeniu zodpovedali aj činnosti, ktoré vykonával podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta. Tieto tvrdenia zo strany žalobcu neboli sporné, pretože ich potvrdil aj žalovaný v priebehu konania. Dňa 28.10.2010 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď, na základe ktorej služobný úrad Obvodného úradu F. so žalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa §-u 46 ods. l pís. b) a §-u 47 pís. b Zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe . Výpoveď žalovaný zdôvodnil rozhodnutím Ministerstva vnútra SR personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010 s účinnosťou od 1.1.2011, ktorým zrušil minister vnútra štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bol žalobca zaradený. Žalobca namietal platnosť výpovede a spôsob doručovania výpovede keď uviedol, že dňa 27.10.2010 ešte nič netušil a dňa 28.10.2010 v súlade s pokynmi nadriadeného nastúpil do práce a odišiel vykonať kontrolu na Mestský úrad F. . Pri odchode mu bolo oznámené, že sa má vrátiť späť na pracovisko okolo l0.00 hod. a túto kontrolnú činnosť má na mestskom úrade prerušiť, odovzdať ju inému pracovníkovi. Po príchode na pracovisko okolo 10.00 hod. žalobca spozoroval, že sa niečo deje, i keď nevedel o čo ide. Tvrdil, že prednostu obvodného úradu v uvedený deň videl vo svojom živote po druhý krát. Videl, že od neho odchádzajú pracovníci odborového orgánu a následne bol oboznámený s výpoveďou, ktorá bola odôvodňovaná tým, že štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol zaradený, sa ruší v dôsledku personálneho rozkazu Ministra vnútra SR Č.. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a to s účinnosťou od 1.1.2011. Žalobca v konaní tvrdil, že s touto výpoveďou nesúhlasil, výpoveď si však v uvedený deň prevzal, a zároveň aj podpísal záznam z pohovoru, ktorý sa uskutočnil 28.10.2010 v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, kde boli prítomný aj zástupcovia odborového orgánu a kde bolo konštatované, že pre žalobcu nie je na obvodnom úrade voľné iné miesto. Bolo mu ponúknuté, že môže skončiť štátnozamestnanecký pomer aj dohodou k skoršiemu dátumu, ak nie, tak v danom prípade mu bude doručená výpoveď. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.12. 2010. Potvrdenie o štátnej službe a zápočtový list žalobcovi bol doručený v januári 2011.
Keďže žalobca nesúhlasil s výpoveďou v zákonnej dvojmesačnej lehote podal žalobu na súd a žiadal, aby súd vyslovil, že výpoveď nie je platná. V priebehu konania spochybňoval zákonnosť postupu žalovaného aj v tom, že trval na tom, že nikdy mu nebolo žiadne rozhodnutie, či už personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. XXX/XXXX alebo iné rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta doručené a nebol s ním ani oboznámený. Túto okolnosť namietal aj pri preberaní záznamu z pohovoru so štátnym zamestnancom, ktorý mu nasledujúci deň, teda 29.10.2010 doručili k podpisu a trval na tom, že až do podania žaloby pred súd nebol oboznámený s rozhodnutím o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, čo podľa žalobcu robí výpoveď neplatnou.
Zástupkyňa žalobcu poukazovala tiež na to, že personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol doručený obvodnému úradu mailom a poštou až 5.11.2010, z čoho vyplýva, že žalovaný konal predčasne. Spochybňovala doručovanie rozhodnutia personálneho rozkazu ministra vnútra takýmto spôsobom, považovala ho za neúčinné a následne poukazovala tiež na to, že nebolo vydané žiadne rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, preto nebolo možné v súlade so zákonom dať ani výpoveď a skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.
Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol založený rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 9.7.2002. Na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby Č. XXX/S bol prijatý do stálej štátnej služby do Služobného úradu Krajského úradu v R., s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad F..
Na dôkaz svojich tvrdení predložil do spisu aj rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby ( čl. 19, 20). Svoj postup pri daní výpovede odôvodňoval tým, že z porady vedenia Ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorá sa konala 26.8.2010, vyplynula úloha navrhnúť zníženie počtu štátnych zamestnancov, podľa zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Následne na to bol dňa 14.10.2010 doručený Obvodnému úradu F. list Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, v ktorom bol oznámený záväzný a neprekročiteľný limit mzdových prostriedkov na rok 2011, a zároveň bol Obvodný úrad F. požiadaný o zaslanie návrhu na zníženie počtu funkčných miest a kvantifikáciu finančných prostriedkov. Dňa 19.10.2010 Obvodný úrad F. zaslal Ministerstvu vnútra SR list, v ktorom navrhol vykonať organizačne a systematizačné zmeny na jednotlivých odboroch. Následne na to Ministerstvo vnútra rozhodlo o tomto návrhu a teda o organizačných a systemizačných zmenách v tabuľkách zloženia a počtov vo forme personálneho rozkazu Ministra vnútra SR, ktorý nadobúda platnosť dňom podpisu Ministra vnútra SR a účinnosť dňom vyznačeným na rozhodnutí. Prílohou tohto rozhodnutia bol prehľad o organizačných a systematizačných zmenách na jednotlivých organizačných útvaroch Ministra vnútra SR, vrátane obvodných úradov, ku ktorým dochádza na základe rozhodnutia ministra vnútra. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že toto písomne rozhodnutie, personálny rozkaz ministra vnútra po nadobudnutí platností rozhodnutia bolo s prílohou zoskenované a formou elektronickej pošty zaslané aj Obvodnému úradu F. ako aj ostatným obvodným úradom v rámci Slovenskej republiky. Originál rozhodnutia a príloha rozhodnutia sú archivované na odbore organizácie a systemizácie sekcie personálnych a sociálnych činnosti Ministerstva vnútra SR. Poštou bolo následne doručované Obvodnému úradu F., ktorý toto rozhodnutie v písomnej podobe prevzal 5.11.2010. Postup potvrdilo aj stanovisko MV SR, ktoré si súd v konaní vyžiadal.
Potom, čo obvodný úrad prijal elektronickou poštou rozhodnutie ministra vnútra, na ďalší deň dal výpoveď žalobcovi, spôsobom akým to popisoval žalobca a ako to dokumentujú aj listinné dôkazy. V konaní nebolo sporné, že žalobca nastúpil dňa 28.10.2010 do práce a začal vykonávať činnosť ku ktorej bol poverený a to kontrolu na Mestskom úrade F.. Okolo 10,00 hod. sa vrátil späť na pracovisko, pretože mu bolo povedané, že má túto kontrolnú činnosť prerušiť a dostaviť sa na sekretariát prednostu obvodného úradu. Tam bol oboznámený s tým, že v dôsledku znižovania počtu miest sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto ktoré on zastáva a z tohto dôvodu je mu daná výpoveď. Potvrdil, že zároveň bolo oznámené, že výpoveď bola prejednaná s odborovými orgánmi a Obvodný úrad F. nemá pre žalobcu iné pracovné miesto. Žalobca v konaní uviedol, že ho takýto postup zarazil, najmä po tom, čo svoju prácu vykonával riadne odborne, mal na to všetky zákonné i vzdelanostné predpoklady a cítil sa ukrivdený. Aj keď výpoveď prevzal avizoval, že s ňou nesúhlasí a následne podal žalobu o neplatnosť tejto výpovede. Dožadoval sa, aby mu bolo doručené rozhodnutie o zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta, ale zároveň tvrdil, že rozhodnutie mu nebolo doručené. Poprel, aby Obvodný úrad F. mal k dispozícií v čase dania výpovede rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, ktoré vydal dňa 28.10.2010, pretože sa s týmto rozhodnutím nikdy neoboznámil a tak ako bolo predložené do spisu mu nebolo dané ani k nahliadnutiu, ani nebolo slovne spomínané, čomu nasvedčuje aj to, že vo výpovedí sa uvádza, ako dôvod rozhodnutie Ministra vnútra SR, a nie rozhodnutie Služobného úradu Obvodného úradu F..
Súd vypočul v konaní aj svedkov a to Z.. H. A., D. Ž. a G. F., ktorí sú členmi odborovej organizácie a mali prejednavať výpoveď, ktorá bola daná žalobcovi dňa 28.10.2010 . Všetci svedkovia potvrdili prejednanie výpovede v súlade so záznamom, ktorý bol doložený do spisu ako listinný dôkaz. Potvrdili, že s týmto návrhom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odborová organizácia súhlasila a taktiež tu okolnosť, že dôvodom bolo rozhodnutie ministra vnútra, personálny rozkaz ministra vnútra SR vo forme tabuľky, s ktorou boli členovia odborovej organizácie oboznámení. Zhodne uviedli, že toto bol dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu výpoveďou. Na podrobnosti si vypočutí svedkovia nespomínali, svedkyňa D. Ž. potvrdila to, že pri prejednávaní sa zameriavala odborová organizácia skôr na to, ktorých ľudí sa to týka a konkrétne u žalobcu uviedla, že dospeli k záveru, že žalobca má aj iný príjem, má zaopatrené detí a preto je navrhnutý na ukončenie pracovného pomeru. Na konkrétne listiny si svedkovia nevedeli spomenúť.
Podľa §-u 46 odst. l, pís. b) a §-u 47 pís. b) Zákona č. 400/2009 o štátnej službe účinného ku dňu výpovede žalobcu vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje, alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné štátnozamestnanecké miesto, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uplatňuje svoj nárok na vyslovenie neplatnosti výpovede dôvodne.
Žalobcovi bola daná výpoveď podľa §-u 46 ods. l pís. b) a §-u 47 pís. b) Zák. č. 400/2009 Z.z., pričom z listinných dôkazov, ale aj výpovedí svedkov vyplýva, že dôvodom výpovede bol personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa 27.10.2010, ktorým sa s účinnosťou od l.l.2011 zrušilo aj štátnozamestnanecké miesto, ktoré obsadzoval dovtedy žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalobca počas konania tvrdil a trval na tom, že nebol oboznámený ani s rozhodnutím personálneho rozkazu ministra vnútra ani žiadnym iným, ktoré malo byť podkladom pre výpoveď, súd vyžiadal stanovisko z Ministerstva vnútra SR ku spôsobu doručovania tohto rozhodnutia personálneho rozkazu ministra vnútra, ale aj postupu Obvodného úradu F. v danom prípade. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.3.2012 súd zistil, že spôsob doručenia personálneho rozkazu zo strany Ministerstva vnútra SR obvodnému úradu je bežným spôsobom a bol vykonaný v súlade so zákonom. Rozhodnutie Ministra vnútra SR č. XXX z 27.10.2010 bolo len podkladom pre rozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu F. na základe ktorého rozhodol o zrušení štátnozamestnaneckého miesta. Týmto rozhodnutím prednostu Obvodného úradu F. malo byť rozhodnutie zo dňa 28.10.2010 č. SP 2010/000229 o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonával štátnu službu žalobca. Súd na základe vykonaného dokazovanie ustálil, že takéto rozhodnutie ak bolo vydané, tak s ním žalobca nebol oboznámený, toto rozhodnutie nie je citované ani v zázname o vykonaní pohovoru so žalobcom a odborovými orgánmi, nie je dôvodom ani písomným pre výpoveď, ktorá bola daná písomne žalobcovi, preto možno vyjadriť pochybnosť o tom, či takéto rozhodnutie nebolo vyhotovené dodatočne. Napriek tomu, že táto okolnosť nebola v konaní preukázaná mal súd za to, že až po tomto písomnom rozhodnutí vedúceho Služobného úradu Obvodného úradu F. bolo možné zahájiť rokovania s odborovými orgánmi, prejednávanie výpovede so samotným žalobcom, ktorý sa mimo iného domáhal doručenia takéhoto rozhodnutia a následne mohla byť daná výpoveď . Takýto postup žalovaný nedodržal, čo nepoprel ani vo svojom vyjadrení na poslednom pojednávaní dňa 24.4.2012, pričom obhajoval svoj postup tým, že pokyny o tom, ako má postupovať pri výpovedí a čo tam má byť uvedené dostali od nadriadeného orgánu Ministerstva vnútra SR, odkiaľ dostali aj predtlače ako má výpoveď znieť a z tohto dôvodu uviedli, že podkladom pre výpoveď je personálny rozkaz Ministerstva vnútra SR a nie rozhodnutie vedúceho Služobného úradu Obvodného úradu F..
V tejto súvislosti je právne významné ust. §- 120 ods. l veta práv O.sp., v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vychádzajúc z tohto ustanovenia základným predpokladom úspechu sporu je unesenie dôkazného bremena a vo vzťahu k nim uvádzaným skutočnostiam. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v celom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na splnenie procesnej povinnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automatický unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení uplatneného základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorá to pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
Žalovaný v konaní nepreukázal dostatočne tú skutočnosť, že v čase doručenia výpovede bolo vydané rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, ktoré vykonával žalobca, čo súd považoval za dôvod neplatností výpovede u žalobcu.
Na základe týchto zistených skutočnosti súd žalobe v časti o neplatnosť výpovede vyhovel a zvyšok nároku žalobcu v ktorom žiada náhradu mzdy a ktorú je potrebne aj bližšie špecifikovať vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti konania, avšak aj na žiadosť samotného žalobcu, ktorý v konaní prehlásil, že v prípade úspechu sa bude snažiť o mimosúdnu dohodu so žalovaným o to v časti svojho nároku o náhradu mzdy.
V konečnom rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Podľa §-u 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).