Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/99/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: F.. I. Q., narodená XX. F. XXXX, bytom v Z., O. XX, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. decembra 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. januára 2023, č. k. -302, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 10. januára 2023, č. k. -302, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 18. decembra 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA, ktorým rozhodla podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) tak, že odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 9744-1/2017-NR (ďalej len „pobočka žalovanej“) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30. 09. 2011 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

2. Uvedenému rozsudku krajského súdu predchádzalo rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 24. 08. 2022, sp. zn. , ktorým bol zrušený rozsudok krajského súdu zo dňa 08. 10. 2019, č. k. -202 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

3. Krajský súd po vrátení veci a po preskúmavaní správnej žaloby uviedol, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri určení dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Vychádzal pritom z toho, že žalobkyňa bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenského listu s dňom vzniku oprávnenia 17. 11. 1999 do jeho pozastavenia, t.j. do 01. 05. 2008 s tým, že prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené až do 31. 12. 2012. Súčasne bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť aj na základe

oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to Rozhodnutia Krajského úradu v Nitre číslo zdrav. 97/03920 z 08. 09. 1997 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecné lekárstvo počínajúc dňom 01. 10. 1997 v neštátnom zdravotníckom zariadení - budova Pozemného staviteľstva Čajkovského ulica č. 2, Nitra. Neskôr, dňa 10. 01. 2006 rozhodla Slovenská lekárska komora v konaní č. L1A/NR/0768/05 o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, na žiadosť žiadateľky zo dňa 20. 12. 2005. Následne, dňa 06. 12. 2015 Slovenská lekárska komora, v konaní č. LZA/0768/05 rozhodla v súlade s o zrušení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006, ku dňu 18. 01. 2016 (najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia - 12. 01. 2016). Napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, táto aj po 30. apríli 2008 bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006. Podľa v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

4. Pri posudzovaní krajský súd vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného v rozsudku najvyššieho správneho súdu zo dňa 24. 08. 2022, sp. zn. , pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobkyňa najskôr do dňa 12. 01. 2016 bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/0768/05, ktorá bola zrušená dňa 06. 12. 2015 Slovenskou lekárskou komorou v konaní č. LZA/0768/05 ku dňu 18. 01. 2016 (najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia - t.j. 12. 01. 2016) a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Iný zánik licencie L1A v zmysle vyššie uvedeného žalobkyňa nepreukázala. Z tohto dôvodu bolo potrebné ustáliť, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011 z dôvodu, že v roku 2010 vykazovala príjem uvedený v a a nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A tak bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zárobkovú prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

5. Poukaz žalobkyne na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, či už krajských alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyhodnotil súd ako neopodstatnený, rozhodovaciu činnosť prekonanú, pričom v danej veci bol navyše viazaný právnym názorom vysloveným v konkrétnej veci.

6. V súvislosti k ďalším námietkam žalobkyne správny súd uviedol, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež neukladá povinnosť sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011, ako aj novší rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. 02. 2022).

7. Žalovanej náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania nepriznal.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 13. 02. 2023, Číslo: 44/18/MC prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

9. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na majúc za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobkyňa upozornila, že pobočka žalovanej rozhodla, že jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 08. 2011 (30. 09. 2011, pozn. súdu), pričom ako dôvody rozhodnutia uviedla, že podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podala daňové priznania za rok 2010 vo výške 2.200 eur, čo znamená, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo vynos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnostnou za rok 2010 bol 2.200 eur, čo je suma nižšia ako 3 940,72 eur, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda jej príjem za rok 2010 je v sume nižšej, ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo so súvisiacim podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, pre posúdenie vzniku povinného poistenia, samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. októbru 2011. Pobočka žalovanej svoje rozhodnutie oprela o , pričom podľa žalobkyne z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že účasť na povinnom poistení SZČO sa posudzuje za každé obdobie 12 mesiacov samostatne a až potom, keď splní podmienku dosiahnutia výšky príjmu, je účastná na tomto poistení. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že bol posudzovaný len rok 2010, ktorý bol rozhodný pre účasť na povinnom poistení v roku 2011. Nevyplýva z neho, že sa pobočka žalovanej zaoberala aj inými rokmi, za ktoré podľa jej názoru malo trvať povinné poistenie, pri rozhodovaní o zániku poistenia. V tomto smere je jej rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne.

11. Žalovaná vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí síce už uvádza jednotlivé príjmy žalobkyne z podnikania za jednotlivé roky, ale neuvádza, aká bola minimálna suma stanoveného príjmu za jednotlivé roky, ktorej presiahnutie zakladalo účasť na povinnom poistení. Preto ani toto rozhodnutie nie je preskúmateľné z hľadiska jeho správnosti, aj keby sa obe rozhodnutia brali ako jedno konanie z hľadiska prevládajúceho právneho názoru, už aj z toho dôvodu, že rozhodnutie pobočky žalovanej sa ani pri veľkom sebazaprení nedá považovať za rozhodnutie v zmysle intencií a nasl. Preto nie je možné, ani pri veľkej snahe žalovanej, preskúmavané rozhodnutie považovať za jasné a zrozumiteľné. Neobstojí obvyklá námietka žalovanej, že uvedené, respektíve neuvedené skutočnosti, vyplývajú z právneho prepisu, zo správneho spisu alebo ich má žalovaná (žalobkyňa, pozn. súdu) ovládať. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy má byť jasné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce, aby plnilo aj výchovnú funkciu a účastník konania sa presvedčil o správnosti takéhoto rozhodnutia.

12. Ďalej uviedla, že sa mení pomaly každého štvrťroka, a je asi najviac novelizovaným zákonom, preto je úlohou žalovanej „ako odborného garanta disponujúceho tímom odborníkov, aby pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmov občanov, používala znenie príslušného zákonného ustanovenia v znení, ktoré je platné a účinné pre dané rozhodnutie“. V odôvodnení rozhodnutia pobočky žalovanej je uvedená citácia v znení účinnom od 01. 01. 2011. Rovnako aj žalovaná odkazuje na toto ustanovenie v napadnutom rozhodnutí v znení účinnom od 01. 01. 2011. Pri iných zákonných ustanoveniach však už účinnosť neuviedla. V tejto súvislosti upozornila na vo vzťahu k úpravám účinným od 01. 01. 2011, podľa ktorého „vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010“ .

13. Podľa žalobkyne každé 12-mesačné obdobie povinného poistenia sa posudzuje samostatne a podľa platného predpisu platného v tomto období. Preto, keď teda žalovaná posudzovala podmienky vzniku podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa na dané obdobia nemohlo použiť, ide o protizákonný postup. Takéto jej konanie je v hrubom rozpore aj s ustanovením veta druhá „...rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,....“ čo uvedené rozhodnutie v žiadnom prípade nespĺňa. Ako bolo preukázané, žalovaná posudzovala účasť žalobkyne na povinnom poistení podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, a preto aj jej rozhodnutie je z toho dôvodu nezákonné.

14. Obdobne poukázala na a , na základe ktorých môže v kasačnej sťažnosti fyzickej osoby v sociálnych veciach uvádzať nové dôvody, ktoré neboli v správnej žalobe už aj z dôvodu meniacich sa právnych názorov súdnych autorít. Kasačný súd sa s nimi nemusí zaoberať len v tom prípade, že boli uvedené až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, hoci z dôvodu neformálnosti a neviazanosti dôvodmi žaloby v sociálnych veciach, pokiaľ je s nimi oboznámený, mal by na ne prihliadnuť. Pokiaľ by kasačný súd takéto námietky neprihliadol, došlo postupom kasačného súdu k odmietnutiu spravodlivosti a k hrubému porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 09. 2021, č. k. -9.

15. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila na základe zaslanej výzvy krajského súdu podaním zo dňa 17. 04. 2023, Číslo: 679-25/2023-BA.

17. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi krajského súdu, pričom podanú kasačnú sťažnosť považovala za nedôvodnú. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaná, respektíve krajský súd už nevyjadril. Napadnuté rozhodnutie žalovanej a s ním súvisiace rozhodnutie pobočky žalovanej obsahuje citáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci.

18. V súvislosti s námietkami žalobkyne uviedla, že pobočka žalovanej vzhľadom na podanie daňového priznania žalobkyne za rozhodné obdobie v predĺženej lehote citovala vo svojom rozhodnutí v znení účinnom od 01. 01. 2011, hoci nesprávne označila toto ustanovenie ako (žalovaná už správne uvádzala ). Žalobkyni zaniklo povinné poistenie k 30. 09. 2011, pretože jej príjmy za rok 2010 nepresiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu na vznik povinného poistenia, s uvedením konkrétnej výšky tejto hranice, takéto odôvodnenie plne korešponduje s výrokom rozhodnutia pobočky žalovanej. Dodala, že rozhodnutie pobočky žalovanej spolu s rozhodnutím žalovanej tvoria jeden celok. Pobočka žalovanej, respektíve žalovaná vzhľadom na posudzovanie, či boli splnené podmienky pre zánik povinného poistenia žalobkyne k 30. 09. 2011 (respektíve pre vznik povinného poistenia od 01. 10. 2011), správne orgány uviedli znenie , ktoré bolo účinné v spornom období, t. j. znenie účinné od 01. 01. 2011.

19. Žalovaná zároveň nesúhlasila s uvedenými novými dôvodmi v kasačnej sťažnosti, ktoré boli žalobkyňou vznesené po prvýkrát, čo odvodzovala od v spojitosti s .

20. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

21. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti doručené dňa 19. 05. 2023 na vedomie.

IV.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 18. decembra 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA, ktorým rozhodla podľa tak, že odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 9744-1/2017-NR vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30. 09. 2011 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

29. Podľa , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

31. Podľa , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa , ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.

30. Podľa , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

32. Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

33. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

34. Podľa , organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v a v a .

35. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

36. Podľa , ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že

- pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 9744-1/2017-NR rozhodla, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2011;

- o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA, a to tak, že rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu;

- žalobkyňa predmetné rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom zo dňa 08. 10. 2019, č. k. -202 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie;

- o podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. , a to tak, že zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 08. 10. 2019, č. k. -202 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- následne krajský súd opätovne rozhodol o podanej správnej žalobe žalobkyne, a to tak, že ju zamietol, vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho správneho súdu zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. .

38. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, respektíve pobočka žalovanej správne postupovala, ak rozhodla, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na túto otázku aj vo vzťahu k vzneseným námietkam žalobkyne v kasačnej sťažnosti.

39. Žalobkyňou vznesené námietky v kasačnej sťažnosti smerovali najmä vo vzťahu k posudzovaniu jej príjmov v posudzovanom, respektíve rozhodnom období najmä s poukazom na , a najmä vo vzťahu k rozhodnutiu pobočky žalovanej. Ako poukázala už aj žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne, a s ktorým právnym názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje, rozhodnutie pobočky žalovanej spolu s rozhodnutím žalovanej tvoria jeden celok. Ide o ustálený právny názor, ktorý je prevládajúci medzi súdnymi inštitúciami, pričom aj žalobkyňa si je vedomá tohto právneho názoru. Preto aj v prípade žalobkyne je potrebné na uvedené nahliadať ako na jeden celok aj zo strany pobočky žalovanej aj zo strany žalovanej. Ak by aj rozhodnutie pobočky žalovanej obsahovalo niektoré nejasnosti, respektíve chyby, môžu byť odstránené zo strany žalovanej v rozhodnutí o odvolaní bez toho, aby došlo k samotnému zrušeniu rozhodnutia pobočky žalovanej. Preto vznikol inštitút odvolania, ak by v prípadoch, keď účastník konania nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, mohol podať odvolanie a o ňom rozhodol nadriadený orgán.

40. V súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie pobočky žalovanej odkazuje na nesprávnu právnu úpravu, konkrétne namiesto (odsek 2 v rozhodnutí pobočky žalovanej, pozn. súdu), najvyšší správny súd uvádza, že ide o celkom zjavný preklep v písaní, vzhľadom na to, že citované znenie uvedeného odseku 2 v rozhodnutí pobočky žalovanej nekorešponduje s , ale

s (konkrétne upravujúce situácie, ak samostatne zárobkovo činná osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného prípadu, čo bol aj prípad žalobkyne a táto skutočnosť nebola v samotnom konaní spornou). Odhliadnuc od toho, však rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu odkazuje na aj vzhľadom na znenie, čo mohla žalobkyňa vyvodiť, že vo vzťahu k rozhodnutiu pobočky žalovanej ide o zjavný preklep v písaní (číselnom vyjadrení - namiesto čísla 2 bolo uvedené číslo 1). Preto je túto námietku potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.

41. Žalobkyňa ďalej v kasačnej sťažnosti namietala, že rozhodnutie pobočky žalovanej neobsahovalo príjmy žalobkyne za jednotlivé roky, ktoré odôvodňovali trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne od dátumu, kedy žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku ku dňu 30. 04. 2008. S uvedeným najvyšší správny súd síce súhlasí, zároveň dodáva, že tieto informácie o príjme za jednotlivé roky obsahovalo práve rozhodnutie žalovanej, čo v konečnom dôsledku nerozporuje ani samotná žalobkyňa a sama na uvedené odkazuje. Žalobkyňa tiež namietala, že z rozhodnutia pobočky žalovanej nevyplývalo, že pri rozhodovaní o trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa zaoberala aj ostatnými rokmi s výnimkou roku 2010. S uvedeným sa najvyšší správny súd síce stotožňuje, zároveň však dodáva, že aj keď to priamo z rozhodnutia pobočky žalovanej nevyplýva, neznamená to a nepotvrdzuje to predpoklad žalobkyne, že sa pobočka žalovanej rokmi 2007, 2008 a 2009 vôbec nezaoberala. Napriek tomu, že uvedená skutočnosť nie je zrejmá z rozhodnutia pobočky žalovanej, v rozhodnutí žalovanej tieto informácie neabsentujú. Na strane 4 rozhodnutia žalovanej je celkom jasne konštatované, že žalobkyňa dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2006 až 2009 (konkrétne, za rok 2006 vo výške 1 045 242 Sk, za rok 2007 vo výške 564 657 Sk, za rok 2008 vo výške 117 002 Sk, a za rok 2009 vo výške 4 008 eur), na základe čoho jej aj naďalej trvala účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení. Príjem, ktorý zakladá účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení žalobkyňa nedosiahla až v roku 2010, čo predstavovalo príjem vo výške 2 200 eur, čo vyplynulo z rozhodnutia žalovanej.

42. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou týkajúcou sa príjmov žalobkyne (bod 41), táto ďalej namietala, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej v časti týkajúcej sa príjmov nebola uvedená hranica príjmov za jednotlivé roky, ktorá bola rozhodná na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti nevzhliadol pochybenie zo strany žalovanej v tak závažnej rovine, a to z dôvodu, že napriek absencii uvedenia konkrétneho číselného vyjadrenia hranice príjmu pre rozhodné roky, zo samotného rozhodnutia je zrejmé, vzhľadom na odkazujúcu (aplikovanú) právnu úpravu , konkrétne , že sa jedná o 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v Z uvedeného dôvodu je odôvodnenie žalovanej dostatočne jasné a určité. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené informácie vo vzťahu vymeriavaciemu základu a s tým spojenou hranicou príjmu pre jednotlivé roky Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle. Pričom najvyšší správny súd pripomína, že v zmysle platnej právnej úpravy , konkrétne , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Rozhodnutie žalovanej tieto atribúty spĺňa. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že všetky námietky uvedené v kasačnej sťažnosti sú nové (po prvýkrát uvedené v súdnom konaní po zrušení a vrátení veci najvyšším správnym súdom rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. ), ktoré neboli uplatnené ani v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky žalovanej, ale neboli vznesené ani vo vzťahu k podanej správnej žalobe, vtedy všetky námietky smerovali len vo vzťahu k posudzovaniu licencie L1A. Následne je len ťažko predstaviteľné vyčítať žalovanej, že rozhodnutie o odvolaní (tu preskúmavané rozhodnutie) neobsahuje odpovede na otázky žalobkyne, ktoré boli vznesené po prvýkrát až v súdnom konaní.

43. Žalobkyňa namietala, že v niektorých častiach rozhodnutia žalovanej je priamo uvedené, že žalovaná aplikovala právnu úpravu účinnú od 01. 01. 2011 a na iných miestach už neuvádzala pri jednotlivých ustanoveniach , že ide o právnu úpravu účinnú od 01. 01. 2011. Najvyšší správny súd poukazuje, že táto námietka je len v rovine tvrdenia žalobkyne, pričom nepoukázala na konkrétnu situáciu, v rámci ktorej bola na jej prípad aplikovaná právna úprava inej účinnosti ako od 01. 01. 2011. Zároveň je z prejednávaného prípadu zjavné, že na

prípad žalobkyne sa aplikovala právna úprava účinná pre posudzovanie splnenia podmienok pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (respektíve vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odo dňa 01. 10. 2011), čo vyplýva zo samotného znenia rozhodnutia žalovanej.

44. V súvislosti s predchádzajúcou námietkou (bod 43) žalobkyňa upozornila na vo vzťahu k úpravám účinným od 01. 01. 2011, podľa ktorého „vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010. Zároveň nijako bližšie nekonkretizovala, v čom vidí pochybenie žalovanej, len uviedla, že podmienky vzniku účasti na povinnom poistení boli posudzované podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa nemohlo použiť, a preto ide o nezákonný postup. Žalovaná správne postupovala, ak na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aplikovala právnu úpravu v znení účinnom od 01. 01. 2011, vzhľadom na to, že sa posudzovalo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne aj po 30. 09. 2011. Odkaz žalobkyne na sa viaže k prechodným ustanoveniam k úpravám účinným od 1. januára 2011, konkrétne nové ustanovenia až 293bw na základe novely (a to s účinnosťou od 1. januára 2011). Pričom upravoval situácie, ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011. V prípade žalobkyne sa posudzoval rok 2010, tzn. že v danom prípade sa aplikovala právna úprava do 31. 12. 2010, uvedené ustanovenie by bolo možné použiť, ak by sa posudzovalo obdobie, resp. rok 2011, čo v danom prípade nenastalo.

45. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1 listiny a právo podľa dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -17 zo dňa 08. 03. 2017).

46. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa v spojení s nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z v spojení s .

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.