Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/225/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci navrhovateľa: Obec Pastuchov, so sídlom Pastuchov č. 247, Pastuchov, zastúpený: JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom, Nám. M. Benku 12, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, 2/ Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o zaplatenie 20.228,28,-€ s prísl., takto

rozhodol:

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2010, upraveným 20.3.2011, sa navr-hovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť mu náhradu ško-dy 20.228,28,-€ s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania a to titulom zodpovednosti za škodu podľa (ďalej len Obč. zák.) a aj titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa z.č.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je v súlade s z.č. ako správca dane oprávnený ukladať prevádzkovateľom jadrového zariadenia daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachádza zastavané územie obce alebo jeho časť. Navrhovateľ uviedol, že sa nachádza v zónach ohrozenia dvoch atómových elektrární a to: Atómovej elektrárne V-1, prevádzkovateľ: U., a.s., Y. elektrárne V-2, prevádz-kovateľ: SE, a.s. O. z prevádzkovateľov V-X a V-2 je držiteľom povolenia na prevádzku príslušného jadrového zariadenia a v zmysle z.č. sú uvedené atómové elektrárne dve samostatné jadrové zariadenia. V súlade s z.č. Úrad jadrového dozoru SR (ďalej len ÚJD SR) stanovil pre uvedené atómové elektrárne dve samostatné oblasti ohrozenia, ktoré aj keď sú z väčšej časti zhodné, nie sú totožné. Preto v súlade s z.č. a z.č. v znení účinnom do 30.11. 2009, vyrubil prevádzkovateľom JAVYS a SE daň za jadrové zariadenia za r. 2007 a 2008 v plnej výške a to:

- platobnými výmermi č. 2/2008 a 3/2009 z 8.1.2008 a 23.1.2009 vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi JAVYS za r. 2007 a 2008. Dňa 14.1.2008 a 3.2.2009 podal U. voči týmto výmerom odvolanie. T. 24.4.2008 Daňové riaditeľstvo SR (ďalej len DR SR) ako odvolací orgán svojím rozhodnutím zrušilo výmer č. 2/2008 a vec vrátilo na ďalšie konanie. Následne teda 23.1.2009 vydal platobný výmer 1/2009, voči ktorému sa U. opäť odvolal a dňa X.X.XXXX DR SR svojím rozhodnutím

zmenilo tento platobný výmer tak, že zaviazalo prevádzkovateľa na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne. V rovnaký deň zároveň DR SR zmenilo svojím rozhodnutím výmer X/XXXX a taktiež zaviazalo prevádzkovateľa na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne,

- platobnými výmermi č. X/XXXX a X/XXXX z X.X.XXXX a XX.X.XXXX vyrubil daň za jadrové zariadenie prevádzkovateľovi SE za r. XXXX a XXXX. T. XX.X.XXXX a X.X.XXXX sa prevádz-kovateľ proti výmerom odvolal a dňa XX.X.XXXX DR SR svojím rozhodnutím zrušilo platob-ný výmer č. X/XXXX a vec vrátilo na ďalšie konanie. A. teda XX.X.XXXX vydal platobný výmer č. X/XXXX, voči ktorému sa SE opäť odvolal a dňa XX.X.XXXX DR SR svojím rozhod-nutím zmenilo tento výmer č. X/XXXX a zaviazalo prevádzkovateľa na úhradu dane za ja-drové zariadenie pomerne. V rovnaký deň zároveň DR SR rovnako zmenilo aj platobný vý-mer č. X/XXXX a zaviazalo prevádzkovateľa na úhradu dane za jadrové zariadenie pomerne.

T. vyrubil pôvodne platobnými rozkazmi za r. XXXX a XXXX vo výške XX.XXX,XX,-€ roč-ne každému prevádzkovateľovi. V dôsledku protiprávneho konania DR SR došlo k ukráteniu jeho práv tým, že MF SR v súčinnosti s DR SR porušili svoje povinnosti zo zákona č. XXX/XXXX Zb. a spôsobili, že mu ako správcovi dane bolo odňaté právo a aj povinnosť vyrubiť miestnu daň v celej výške tak, ako to stanovuje z.č. XXX/XXXX Z.z., čím mu vznikla škoda, ktorú predstavujú príjmy z daní, o ktoré bol ukrátený a ktoré by mu inak prináležali. J. škoda bola v príčinnej súvislosti s konaním odporcov, ktorí porušili povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na konaní. W. porušenia právnej povinnosti odporcami by nebola spôsobená ujma a mohol by vyrubiť daň v súlade s vtedy platnou legislatívou, pričom zavi-nenie sa podľa § 420 ods. X E.. zák. predpokladá.

A. následne doplnil, že sa nároku nedomáha z dôvodu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ale spôsobenej nesprávnym úradným postupom. E. v 1. rade zaslal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, čo tento potvrdil listom z X.X. XXXX. V zmysle čl. XX ods. X R. SR má každý právo domáhať sa náhrady škody spôsobe-nej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. R. nevylučuje z práva na náhradu škody právnické osoby a teda aj on ako právnická osoba sa tohto môže domáhať, aj keď nebol účastníkom daňového konania. A. úradný postup nie je v z.č. XXX/XXXX Z.z. definovaný, pričom ním môže byť i porušenie § 2 ods. X z.č. XXX/XXXX Zb. E. postupovali v rozpore so z.č. XXX/XXXX Z.z. a z.č. XXX/ XXXX Z.z., čím mu vznikla škoda. S. tvorí ušlý zisk vo výške rozdielu medzi sumou, ktorú vyrubil na uvedenej dani navrhovateľ a sumou, ktorú vyrubil odporca v 2. rade. A. sa nedomáha ako správny orgán, ale ako subjekt - právnická osoba. E. v 2. rade návrh na predbežné prerokovanie nezasielal, nakoľko duplicitne ide o štát.

E. v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. J., že navrhovateľ si uplatnil nárok v zmysle , zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci ale upravuje špeciálny Ani v zmysle z.č. nie sú splnené podmienky na náhradu škody, pretože rozhodnutia DR SR neboli nikdy zrušené a preto nemôžu byť rozhodnutiami nezákonnými. Sám navrhovateľom bol vykonávateľom verejnej moci a nespĺňa podmienku v zmysle z.č. , pretože nikdy nebol účastníkom konania.

Odporca v 2. rade taktiež nesúhlasil s návrhom navrhovateľa. Uviedol, že konanie navrhovateľa ako správcu dane ako prvostupňového daňového orgánu a odporcu v 2. rade ako odvolacieho orgánu v predmetnom daňovom konaní je upravené predpismi daňového práva a to Daňové právo je zaradené do oblasti verejného práva, medzi ním a navrhovateľom nevznikol žiaden súkromnoprávny vzťah a teda nie je možné aplikovať Obč. zák. Z uvedených dôvodov takéto konanie nespadá do právomoci všeobec-ných súdov v zmysle a . Podľa tvrdenia navrhovateľa porušenie právnej povinnosti odporcov sa malo prejaviť vo vydaní nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Pre uplatnenie náhrady škody však absentuje zákonom stanovený predpoklad a to zrušenie alebo zmena rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci, v dôsledku ktorého by sa takéto rozhodnutie považovalo za nezákon- né. Navrhovateľ sa tak v konaní domáha náhrady škody vydaním rozhodnutia odporcu v 2. rade,

ktoré ostalo právoplatné a ktorého platnosť a zákonnosť nebola nijako napadnutá. Na-mietol tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu v prípade posudzovania veci podľa z.č. , keďže nie je ústredným orgánom štátnej správy a tiež namietol aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa, keďže tento nebol účastníkom predmetného konania.

Nakoľko počas konania došlo k zmene právnej úpravy a to prijatím zákona č. 333/ 2011 Z.z., ktorý v § 10 stanovil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 je Finančným riaditeľstvom SR, prechádzajú na neho práva a povin-nosti podľa ods. 2 až 5 ustanovenia § 10 citovaného zákona, a to je podľa § 2 ods. 1 písm. b) predmetného zákona orgánom štátnej správy na úseku daní, poplatkov a colníctva, súd následne v konaní pokračoval s Finančným riaditeľstvom SR ako s odporcom v 2. rade.

V zmysle súd konal a rozhodol v neprí-tomnosti odporcu v 1. rade, ktorý bol o pojednávaní riadne upovedomený, avšak na toto sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil dôvodnými skutočnosťami a nežia-dal o odročenie pojednávania.

Súd po vyjadrení sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporcov v 1. a v 2. rade vyko-nal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: rozhodnutiami ÚJD SR č. 39/2007, 355/2007, platobnými výmermi navrhovateľa č. 1/2008, 2/2008, 1/2009, 2/2009, 3/2009, 4/2009, roz-hodnutiami DR SR z 24.4.2008, z 28.4.2008, zo 7.7.2009, zo 17.7.2009, listom navrhovateľa z 23.3.2010, listami MF SR z 8.4.2010 a 7.11.2008, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 22.3.2006 č. 355/ 2007, schválil pre Slovenské elektrárne, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE W. V-X v tvare kruhu s polomerom XX km so stredom vo ventilačnom komíne pri M. výrobnom bloku JE V-X určenom príslušnými súradnicami. H. zo dňa XX.X.XXXX, č. XX/XXXX, R. SR schválil pre U. vyraďovaciu spoločnosť, a.s. veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením JE-V1 ako okruh s polomerom XX km, pričom stred tohto kruhu označil vo ventilačnom komíne JZ JE V-1.

A. ako správca dane vyrubil platobným výmerom zo dňa X.X.XXXX č. X/XXXX, daňovníkovi - X. elektrárne, a.s., daň za jadrové zariadenie JE V-X za rok XXXX vo výške XXX.XXX,- Sk. E. v 2. rade predmetný platobný výmer zrušil rozhodnutím č. X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r a vec mu vrátil na ďalšie konanie. A. rozhodol o vyrubení dane opätovne dňa XX.X.XXXX a platobným výmerom č. X/ XXXX určil daňovníkovi daň za jadrové zariadenie sumou XX.XXX,XX,-€, ktorý výmer odporca v 2. rade zmenil rozhod-nutím zo dňa XX.X.XXXX a daňovníkovi vyrubil daň pomerne, vo výške X.XXX,XX,-€.

F. výmerom č. X/XXXX z XX.X.XXXX vyrubil navrhovateľ uvedenému daňovní-kovi daň za predmetné jadrové zariadenie za r. XXXX a to vo výške XX.XXX,XX,-€. H. č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo XX.X.XXXX odporca v 2. rade zmenil platobný výmer č. X/XXXX a daň určil vo výške X.XXX,XX,-€.

F. výmerom zo dňa X.X.XXXX, č. X/XXXX navrhovateľ vyrubil ako správca dane daňovníkovi - U., daň za jadrové zariadenie JE V-X za rok XXXX v sume XXX.XXX,- Sk. F. výmer na odvolanie daňovníka zrušil odporca v 2. rade rozhodnutím č. X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. A.-vateľ rozhodol o vyrubení dane opätovne dňa XX.X.XXXX a platobným výmerom č. X/XXXX vyrubil uvedenému daňovníkovi daň za predmetné jadrové zariadenie JE V-X za r. XXXX v sume XX.XXX,XX,-€, ktorý výmer odporca v 2. rade zmenil rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX a daňovníkovi vyrubil daň pomerne, vo výške X.XXX,XX,-€.

F. výmerom č. X/XXXX z XX.X.XXXX vyrubil navrhovateľ uvedenému daňovní-kovi daň za toto jadrové zariadenie za r. XXXX a to vo výške XX.XXX,XX,-€. H. č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo X.X.XXXX odporca v 2. rade zmenil platobný výmer č. X/XXXX a daň určil vo výške X.XXX,XX,-€.

A. listom z XX.X.XXXX požiadal odporcu v 1. rade o predbežné prerokovanie nároku na náhradu.

Na základe žiadosti navrhovateľa zo X.X.XXXX o preskúmanie rozhodnutia DR SR z XX.X.XXXX a XX.X.XXXX mimo odvolacieho konania MF SR listom zo X.XX.XXXX uviedlo, že rozhodnutie DR SR z XX.X.XXXX nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a teda nie sú dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

F. § 2 písm. a/, písm. b/ z.č. XXX/XXXX Z.z. účinného v čase vydania zmeňujúcich rozhodnutí DR SR, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. E. verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

F. § 3 ods. X cit. z.č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

F. ods. X cit. z.č. právo na náhradu škody spôsobenej nezá-konným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa cit. z.č. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa cit. z.č. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , cit. z.č. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa cit. z.č. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa cit. z.č. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislos-tiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako správca dane v zmysle z.č. uložil prevádzkovateľom jadrového zariadenia a daňovní-kom: JAVYS, a.s. a SE, a.s. daň za jadrové zariadenie v oblasti ohrozenia ktorého sa nachá-dzalo zastavané územie navrhovateľa a to vyššie uvedenými platobnými výmermi za r. 2007 a 2008. Uvedené platobné výmery boli zrušené odporcom v 2. rade a vrátené navrhovateľovi na nové konanie, pričom po opätovnom rovnakom rozhodnutí navrhovateľa tieto platobné výmery odporca v 2. rade na základe odvolania daňovníkov zmenil tak, že im vyrubil daň v pomernej výške, t.j. nižšiu oproti pôvodne navrhovateľom vyrubenej dani. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a tiež nebolo sporné, že zmeňujúce rozhodnutia vydané odporcom v 2. rade neboli do rozhodnutia súdu zrušené pre nezákonnosť.

Navrhovateľ sa svojho nároku domáhal titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa z.č. a tiež aj titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle Obč. zák.

K všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej súd uvádza, že táto upravuje systém občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, avšak len za predpokladu, ak na ich zodpovednosť nemožno aplikovať ustanovenia iného upravuje konkrétny osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpoved-nosti za škodu podľa a nasl. Obč. zák. a teda v prípade zodpovednosti za škodu spôso-benú pri výkone verejnej moci je potrebné prednostne aplikovať uvedený zákon. Tento upravuje zodpovednosť štátu v prípadoch, ak pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezá-konného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Z vyš-šie uvedeného vyplýva, že na nárok navrhovateľa nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu.

Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uvedenou účastníkom konania a na základe uvedeného preto posudzoval nárok navrhovateľa v zmysle

V prípade zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup podľa z.č. sa vyžaduje súčasné splnenie nasledovných podmienok:

1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu štátu,

2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, keď neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamiet-nutie celého nároku.

Navrhovateľ uviedol, že sa svojho nároku domáha titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, ktorým bolo porušenie z.č. a tiež z.č. a z.č. zo strany odporcov.

Súd konštatuje, že sa stotožnil s argumentáciou odporcov spočívajúcou v námietke aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní. V zmysle cit. z.č. nie je navrhovateľ vecne aktívne legitimovaný domáhať sa náhrady škody, nakoľko nebol účast-níkom daňového konania, v ktorom dotknuté zmeňujúce rozhodnutia odporcu v 2. rade boli vydané, čo napokon ani sám nerozporoval. V zmysle bol na-vrhovateľ správcom dane a teda bol oprávnený vyrubiť daň za jadrové zariadenie. Táto okolnosť vyplývala aj z ustanovenia o správe daní a po-platkov, ktorý označuje obec spolu s daňovým úradom za správcu dane; správca dane však nie je účastníkom konania, ktorých taxatívne vymedzuje , pričom na uvedené rozhodnutia boli vydané v daňovom konaní, pri aplikácii z.č. , ktoré má charakter správneho konania.

Taktiež sa súd stotožnil s námietkou pasívnej vecnej legitimácie vznesenej odporcom v 2. rade, keď pasívne legitimovaným pokiaľ ide o nároky na náhradu škody uplatňované podľa je vždy štát zastúpený príslušným orgánom v zmysle z.č. Keďže škoda mala navrhovateľovi vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti správy daní, za štát v danom prípade koná Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní a teda je daná pasívna vecná legitimácia len na strane odporcu v 1. rade.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súd uvádza, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Navrhovateľ v konaní namietal nesprávny úradný postup, ktorého sa mali dopustiť odporcovia tým, že platobné výmery ktoré vydal prevádzkovateľom jadrových zariadení za r. 2007 a 2008 v plnej výške odporca v 2. rade zmenil a vyrubil im daň pomerne. Tak ako je vyššie uvedené nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v takom postupe, kto-rý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu kon-krétneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že sa odporcovia nedopustili nesprávneho úradného postupu, keďže postup odporcu v 2. rade, ktorým prehodnotil správ-nosť platobného výmeru navrhovateľa by sa musel evidentne prejaviť v jeho rozhodnutí. Nie je možné ako nesprávny úradný postup uplatňovať také vecné pochybenia v postupe odporcu v 2. rade, ktoré by sa priamo odrazili v jeho rozhodnutiach, keď ich nesprávnosť môže byť vyslovená jedine v správnom konaní a teda nie je možné týmto spôsobom obchádzať zákonne danú dvojinštančnosť daňového konania. Navrhovateľ by teda za daného stavu mohol namie-tať len nezákonnosť rozhodnutí odporcu v 2. rade, avšak v tomto prípade nie sú splnené pod-mienky na konštatovanie nezákonného rozhodnutia, nakoľko ako je vyššie uvedené nie je sporné, že predmetné rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť ako to vyžaduje cit. z.č.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že na návrh navrhovateľa nie je možné aplikovať Obč. zák., ale len z.č. , pričom navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným domáhať sa svojho nároku v zmysle uvedeného zákona a ak by aj bola uvede-ná podmienka aktívnej legitimácie splnená, nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ani nezákonných rozhodnutí, pričom na strane odporcu v 2. rade nepreukázal ani jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd sa ďalej nezaoberal skúmaním ostatných podmienok zodpovednosti štátu za škodu (príčinnej súvislosti a škody) a návrh zamietol.

Na margo argumentácie navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie SR súd uvádza, že jeho právo mu nebolo nijako upreté, nakoľko ho realizoval podaním žaloby na súd. Taktiež nemožno podľa názoru súdu oddeliť jeho postavenie právnickej osoby od správcu dane a domáhať sa svojho nároku ako právnická osoba bez verejnoprávneho postavenia. Na predmetný nárok sa v zmysle posúdenia súdu vzťahuje z.č. , ktorý bližšie defi-nuje ústavné práva účastníkov v tomto smere, pričom tak ako je vyššie uvedené, navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok týmto zákonom vyžadovaných na priznanie uplatneného nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potreb-ných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal nakoľko títo si ju neu-platnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

V Bratislave, dňa 24. apríla 2012

Mgr. Daniela Drnáková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mišovská Jana