Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-368-2011.pdf
PDF · 104.96 KB
No categories available
14Co/368/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Z. X, štátny občan SR zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, D. Y., I. X, proti žalovanému Mesto Lučenec, Novohradská 1, Lučenec, IČO: 316181 zastúpený JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, W., S.. R. XX, v konaní o zaplatenie 16 596,95 Eur s prísl. na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 12C/209/2010-243 zo dňa 29.9.2011 takto
rozhodol:
Výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 16 596,95 Eur spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od 2.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 995,50 Eur a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Veselému 3 966,10 Eur na jeho účet vedený v G. G., a.s., H., C. D. Y. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým žaloba v časti zaplatenia 10,5% ročného úroku z omeškania počnúc dňom 1.1.2009 zo sumy 16 596,95 Eur bola zamietnutá zostáva nedotknutý.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom trov odvolacieho konania 327,75 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého vedený v G. G., a.s., H. C. D. Y. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 16 596,95 Eur titulom zmluvnej pokuty dohodnutej v zámennej zmluve zo dňa 14.3.2008. Okresný súd po vyhodnotení výsledkov dokazovania považoval navrhovateľa za aktívne vecne legitimovaného, pretože uplatňuje nárok z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy a ktorých je v súčasnej dobe výlučným vlastníkom. Účelom zámennej zmluvy bolo zameniť pozemky s tým, aby žalobca mohol na zamenených pozemkoch podnikať a žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na ktorých začal s výstavbou prístupovej cesty k priemyselnému parku v čase, keď ešte nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. Povinnosť žalovaného vyplývajúca zo zámennej zmluvy - objednanie a zabezpečenie spracovania potrebnej dokumentácie na zmenu územného plánu nebola v zmysle zmluvy podmienená predložením žiadosti žalobcu resp. nejakého projektu. Súd konštatoval, že samotné predloženie a obstaranie zmeny a doplnkov územného plánu vyplýva žalovanému priamo z ust. § 16 a 17 stavebného zákona a určitý podnikateľský zámer žalobcu vyplýval priamo zo zámennej zmluvy. Z tohto dôvodu okresný súd nepovažoval obranu žalovaného, že nenesie zavinenie na nesplnení povinnosti za nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval okresný súd aj námietku žalovaného, že z jeho strany nebola daná vážna vôľa uzavrieť zámennú zmluvu so zakotvenou zmluvnou pokutou pre neho. Výsluchom bývalého primátora mesta, ktorý ako štatutárny orgán zámennú zmluvu podpísal
vyplynulo, že bola daná nutnosť podpísať zámennú zmluvu, aby sa konvalidoval skutkový stav, kedy žalovaný de facto postavil nehnuteľnosti na cudzom pozemku a pre realizáciu prístupovej cesty k priemyselnému parku bol nútený protiprávny stav právne formou uzatvorenej zámennej zmluvy riešiť. Súd konštatoval, že zo strany žalovaného, teda bola vážna vôľa uzatvoriť zámennú zmluvu aj so zakotvenou zmluvnou pokutou pre žalovaného. Zámennú zmluvu považoval okresný súd za platne uzavretú, lebo splnenie záväzku v danom časovom termíne do 31.12.2008 nie je v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný plní aj funkciu orgánu územného plánovania ako takému vyplýva povinnosť na vlastné náklady obstarať územno-plánovaciu dokumentáciu. Okresný súd považoval výšku zmluvnej pokuty za primeranú vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom sa nahradzuje čiastočne aj škoda na strane žalobcu, ktorý jej náhradu zatiaľ nepožaduje. Súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy, lebo neodporuje žiadnemu ustanoveniu O.z. ani inému zákonu, ani nebol zistený rozpor zmluvy s dobrými mravmi. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V prípade ak žalovaný nesúhlasil so zakotvením zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti pre neho, nemal takúto zmluvu podpísať, k uzavretiu tohto právneho úkonu mal pristupovať s väčšou zodpovednosťou a predvídavosťou a preto okresný súd nepovažoval za dôvodné zmluvnú pokutu primerane znížiť. Pretože žalovaný zmluvnú povinnosť nesplnil v stanovenom termíne od 1.1.2009 bol teda povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške a dňom 2.1.2009 sa dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal od uvedeného termínu zaplatiť úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne z priznanej istiny. Návrh o zaplatenie úroku z omeškania 10,5% ročne zo sumy 16 596,95 Eur od 1.1.2009 súd ako nedôvodný zamietol. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 995,50 Eur a trov právneho zastúpenia advokátom 3 966,10 Eur.
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe žalobcu bolo vyhovené odvolaním napadol žalovaný. Žalovaný trval na absencii vážnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že účastníci nevedeli uviesť na základe koho vôle bolo dojednanie o zmluvnej pokute zakotvené do zámennej zmluvy a tiež vzhľadom na skutočnosť, že uloženie takejto sankcie nevyplývalo z uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Lučenec č. 313/2007 z 11.12.2007, ktoré bolo podkladom pre uzavretie predmetnej zámennej zmluvy. Žalovaný ako orgán územného plánovania sa nemohol platne zaviazať na zabezpečenie jeho zákonných povinností sankciou súkromnoprávnej povahy - zmluvnou pokutou. Ďalej trval aj na tom, že nezavinil porušenie povinnosti, ktorej splnenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Uplatňovanie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu bez uplatňovania plnenia zmluvnej povinnosti, na zabezpečovanie ktorej slúžila zmluvná pokuta je potrebné považovať za nekorektný resp. šikanózny výkon práva, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Zmluvnú pokutu považoval žalovaný za neprimeranú, lebo zhotovenie dokumentácie potrebnej na zmenu územného plánu mohlo mať hodnotu maximálne 3 000,- Eur a žalobca nepreukázal akúkoľvek škodu, ktorá by mu bola vznikla z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zámennej zmluvy a tiež aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemohol mať ani skutočný záujem na zmene územného plánu, pretože v minulosti ponúkal jednu z nehnuteľností na M. na predaj. Účastníkom práv a povinností vyplývajúcich zo zámennej zmluvy nebol len žalovaný, ale aj ostatní účastníci zámennej zmluvy, preto navrhovateľ trval na námietke aktívnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd prehodnotil skutkové aj právne závery prvostupňového súdu a prípadne v potrebnom rozsahu na prehodnotenie aj vykonal. Na základe tohto prehodnotenia nech odvolací súd ustáli, že nikto z účastníkov nemal skutočnú vôľu uzavierať zámennú zmluvu s dojednaním o zmluvnej pokute proti žalovanému a preto toto dojednanie je neplatné. V žiadnom prípade nebolo možné platne dojednať zabezpečenie povinnosti vyplývajúce žalovanému ako orgánu územného plánovania priamo zo zákona, lebo proces schvaľovania zmeny územného plánu je presne upravený ustanoveniami stavebného zákona. Žalovaný trval aj na tom, že žalobca dobre vedel, že má žalovanému predložiť projekt, podľa ktorého sa má zmeniť územný plán, čo však nesplnil a v tejto súvislosti poukázal na svoje stanoviská v korešpondencii so žalobcom. Za rozhodujúce považoval žalovaný aj to, že žalovaný ani v čase podania žaloby sám nevedel presne aké zmeny v územnom pláne by chcel realizovať. Žalovaný vyčítal rozhodnutiu okresného súdu, že vôbec sa nezaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty, ktorú považuje za neprimerane vysokú. Splatnosť zmluvnej pokuty nebola výslovne dojednaná a preto jej splatnosť mohla podľa žalovaného nastať až momentom nasledujúcim po výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty. Okrem toho pokiaľ by aj splatnosť zmluvnej pokuty vyplývala z poslednej vety čl. IV. bod 5 zámennej zmluvy, tak žalovaný by sa dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty voči účastníkom zámennej zmluvy a nielen voči žalobcovi. Žalovaný v tom čase nevedel, že jeho veriteľom by mal byť len žalobca, čo začal tvrdiť len koncom roka 2010 a ním
tvrdený prevod práv dokladoval zmluvou zo dňa 9.6.2008 až v mesiaci apríl 2011 v rámci súdneho konania. Preto žalovaný navrhol prehodnotiť aj právny záver prvostupňového súdu o splatnosti zmluvnej pokuty. V súvislosti s navrhovanou zmenou meritórneho rozhodnutia vo veci, aby napadnutý rozsudok okresného súdu odvolací súd zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, navrhol aj zmenu rozhodnutia o trovách prvostupňového konania. V prípade, že by odvolací súd odvolaniu, čo do merita veci nevyhovel odvolaniu žalovaný navrhol, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 150 O.s.p.. Žalovaný zastával názor, že z vyššie popísaných skutočností vyplýva existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov resp. ich zníženie a z priebehu konania vyplýva, že žalobca až v priebehu konania predložil niektoré dôkazy na preukázanie jeho tvrdení hlavne zmluvu, ktorej podpis je uvedený dňa 9.6.2008 a tiež aj skutočnosť, že vzhľadom na nepreukázanú škodu zo strany žalobcu, jeho postup pri uplatňovaní zmluvnej pokuty a tiež možnosť súdu rozhodnúť o znížení zmluvnej pokuty, žalovaný obranu proti žalobe žalobcu neuviedol účelovo. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 214 O.s.p. o odvolaní rozhodol po vypočutí účastníkov konania a na pojednávaní mal možnosť zopakovať resp. aj doplniť dokazovanie. Z dôvodu, že v konaní vystupuje ako žalované Mesto Lučenec, ktoré zároveň vykonáva aj funkciu orgánu územného plánovania a reprezentuje všetkých obyvateľov mesta žalovaný zastával názor, že prejednanie tohto odvolania na pojednávaní vyžaduje aj dôležitý verejný záujem.
V písomnom vyjadrení žalobca považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny, lebo v konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluva je platná a bola uzavretá na základe platnej a slobodnej vôle účastníkov zmluvného vzťahu a dohodnutá zmluvná pokuta v prípade neplnenia záväzkov bola reciprocitná t.j. taká istá zmluvná pokuta bola dohodnutá v prípade porušenia záväzkov zo strany žalobcu. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a práve naopak žalovaný si takéto svoje povinnosti nesplnil a to aj napriek písomnej výzve. Samotná zmluva bola vypracovaná žalovaným, prechádzala určitým spôsobom kontroly, určitým spôsobom bola schvaľovaná a nakoniec bola podpísaná vtedajším primátorom mesta, čo tento potvrdil aj vo výpovedi. Žalobca podotkol, že bolo uskutočnené aj mimosúdne jednanie na Mestskom úrade v Lučenci za prítomnosti zodpovedných pracovníkov mesta, kde v podstate žalovaný uznal porušenie svojich záväzkov a ponúkol mimosúdne vyrovnanie vo výške 1 000,- Eur, čo žalobca rozhodne odmietol a trval na tom, aby v takomto prípade rozhodol súd. Žalovaný si bol vedomý svojho porušenia zmluvných princípov a vzťahov, avšak sporná bola zrejme výška zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá, pričom výšku zmluvnej pokuty pokladá žalobca za objektívnu a primeranú vzhľadom ku všetkým záväzkom a okolnostiam, za ktorých bola uzavretá, keďže on vyšiel v ústrety žalovanému z hľadiska zámeny pozemkov, aby mohol žalovaný realizovať svoje zámery v súvislosti s týmito pozemkami. Žalobca k vyjadreniu pripojil vyčíslenie náhrady trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vypracovanie písomného stanoviska k odvolaniu 320,34 Eur s réžijným paušálom 7,41 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení je obec charakterizovaná ako právnická osoba, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obec pri výkone samosprávy robí úkony súvisiace s hospodárením, s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý jej do užívania prenechal štát. Obec pritom okrem iného vykonáva správu a zabezpečuje výstavbu a údržbu obecných zariadení (miestne komunikácie, verejné priestranstvá, kultúrne a športové zariadenia a pod.) zabezpečuje verejno-prospešné služby, utvára a chráni zdravé podmienky a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Zákon výslovne v § 8 ods. 2 ustanovuje, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce. Podľa § 10 ods. 1 zákon určuje, že orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Obecné zastupiteľstvo je charakterizované ako zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Nariadenia a uznesenia obecného zastupiteľstva podliehajú podpisu starostu (§ 12 ods. 11). Starosta v zmysle § 13 ods. 4 okrem iných vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu. Starosta je štatutárnym orgánom obce (§ 13 ods. 5). Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ukladá obci povinnosť pri hospodárení s majetkom zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať ho. Obec pri hospodárení s majetkom je povinná najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. V zmysle § 8 ods. 1 Zák. č. 369/1990 Zb. majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a výkon samosprávy obce (ods. 4).
Predmetom daného sporu je žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému týkajúca sa zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá pri uzavretí zámennej zmluvy dňa 14.3.2008. Motívom, pre ktorý došlo k uzavretiu zámennej zmluvy bolo zabezpečenie vhodnej prístupovej komunikácie k budovanému priemyselnému parku N. v W.. Za pozemky, ktoré tomuto účelu mali slúžiť a boli v tom čase okrem žalobcu v spoluvlastníctve aj ďalších zmluvných účastníkov označených v čl. I. zmluvy pod bodom 1,2,4,5 žalovaný tieto pozemky zamenil za časť pozemkov tvoriace U. T. v W. tak, ako sú identifikované v čl. II. zmluvy. V čase uzavretia zmluvy spoluvlastníci zamieňaných pozemkov žalobca, Z. F., N. G., I. H., J. X., v zmysle § 139 ods. 1 O.z. tvorili nerozlučné spoločenstvo, pričom z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných nehnuteľností boli oprávnení a povinní všetci spoločne a nerozdielne vo vzťahu k žalovanému. Podľa zmluvy čl. IV. bod 5 sa žalovaný zaviazal na rovnaké plnenie voči spoluvlastníkom, čím na ich strane šlo o aktívnu solidaritu t.j. ktorýkoľvek z nich mohol požadovať celé plnenie s tým, že akonáhle sa mu splní, zaniká záväzok žalovaného vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Aktívna legitimácia navrhovateľa ako zmluvného účastníka označeného v čl. I. pod bodom č. 3 je daná naviac z dôvodu uzavretia zmluvy o kúpe č. V XXXX/XX z 9.6.2008, ktorou ako nadobúdateľ vstúpil do všetkých práv odstupujúcich spoluvlastníkov. Ustanovenie § 516 O.z. sa týka zmeny obsahu záväzku a nie osôb, preto odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nebola dôvodná.
Zmluvnú pokutu si strany môžu dohodnúť a môže sa týkať porušenia akejkoľvek právnej - zmluvnej alebo zákonnej povinnosti.
V danej veci zámennou zmluvou účastníci prezvali na seba záväzky definované v čl. IV. bod 4 a 5, ktorých plnenie sankcionovali recipročne dohodou o zmluvnej pokute.
Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 O.z. je neplatnosťou absolútnou. To znamená, že na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať vždy a to bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v priebehu konania, alebo pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namietal, alebo jeho neplatnosť žiadal vysloviť určovacou žalobou. V konkrétnej veci účastníci si dohodli ako sankciu zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 ods. 1 O.z.. Pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť rôznymi spôsobmi. Zákon maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčuje. V dohode o zmluvnej pokute tiež jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že tieto podstatné náležitosti sú v zmluve, ktorá bola uzavretá 14.3.2008 určite a zrozumiteľne vyjadrené. Žalovaný v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obč. zák. mohol vystupovať v majetkových vzťahoch ako právnická osoba voči fyzickým osobám, pričom s poukazom na ust. § 2 ods. 3 O.z. v rámci zmluvnej autonómie subjekty občiansko-právnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej v zákone pokiaľ to výslovne zákon nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Predovšetkým teda platí to, čo si subjekty dohodli. Právny úkon by bol neplatný len v prípade, ak by sa odchýlili od zákonných ustanovení, ktoré majú kogentnú povahu. V § 2 ods. 2 O.z. je zakotvené rovnaké postavenie účastníkov občiansko-právnych vzťahov bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby, prípadne štát, to znamená, že právne nie sú vzájomne jeden druhému nadriadený ani podriadený. Preto zásadne jeden z nich nemôže jednostranne druhému vnucovať svoju vôľu. Účastníkmi urobené zhodné prejavy vôle smerujúce k vzniku zmluvy sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 O.z. medzi nimi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom
vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. V ust. § 3 ods. 2 a § 43 O.z. je zakotvená prevenčná povinnosť subjektov občiansko-právnych vzťahov vrátane orgánov miestnej samosprávy. Subjekty sú povinné dbať o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občiansko-právnych vzťahov a najmä pri úprave zmluvných vzťahov dbať o to, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalovaný mohol sa zaviazať splniť aj zákonnú povinnosť pod sankciou zmluvnej pokuty, vzhľadom na jeho naliehavú potrebu riešiť prístupové komunikácie k priemyselnému parku, dohodnutá sankcia nie je vylúčená v právnom vzťahu obce a občana. Námietku žalovaného, že pri uzavieraní dohody o zmluvnej pokute absentovala vážna vôľa, považoval odvolací súd za účelovú a nepreukázanú. Nie je možné odvolávať sa zo strany odporcu na dobré mravy, keďže v čase pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii iniciátora, mal možnosť zvážiť prostredníctvom tímu odborných zamestnancov, či uzatvorí zmluvu za podmienok tam uvedených, či je schopný splniť záväzok, ku ktorému sa pod následkom sankcie v danej zmluve zaviazal a musel si byť zároveň vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku. Za právne bezvýznamné bolo treba považovať či mestské zastupiteľstvo dalo súhlas aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. Je povinnosťou každého účastníka zmluvného vzťahu plniť si svoje povinnosti z tohto vzťahu určené, nie je úlohou súdu posudzovať mechanizmus, na základe ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod následkom majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. V určitých smeroch preto pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, veriteľovi potom uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla a nemôže sa brániť ani tým, že zmluvná výška pokuty je v evidentnom nepomere vzniknutej škode. Z tohto dôvodu obrana žalovaného ani v tejto časti neobstojí. Čas plnenia záväzku žalovaného bol určito dohodnutý a bolo len na zodpovedných zamestnancoch a predstaviteľoch Mesta Lučenec posúdiť skôr ako k uzavretiu zmluvy došlo, či je možné záväzok v dohodnutom termíne reálne splniť aj v náväznosti na zákonnú úpravu. V zmluve bolo nad všetky pochybnosti vyjadrené určitým spôsobom na aký účel majú byť zamieňané pozemky využité v budúcnosti. Žalobcovi, ani jeho právnym predchodcom nevyplývala zo zmluvy povinnosť predložiť projekt, na ktorý v odvolaní žalovaný poukazuje. Žalovaný aj napriek vedomosti o sankčných následkoch vo vzťahu k žalobcovi zostal až doteraz nečinný s plnením záväzku, preto ním vznesená námietka o zavinení je bez právnej relevancie.
Pokiaľ ide o poslednú žalovaným vznášanú námietku týkajúcu sa primeranosti výšky zmluvnej pokuty a aplikácie moderačného práva zo strany súdu, odvolací súd v celom rozsahu sa v tomto smere stotožňuje so skutkovými i právnymi dôvodmi uvádzanými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Ako bolo už vyššie spomenuté v zmluve obidve strany prevzali na seba určité záväzky, ktorých splnenie sankcionovali zmluvnou pokutou v rovnakej výške. Vzhľadom na účel a dôvody, pre ktoré k uzavretiu zámennej zmluvy došlo a s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných povinností, považuje aj odvolací súd výšku zmluvnej pokuty za primeranú. V konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by dávali možnosť zníženia zmluvnej pokuty a preto okresný súd správne rozhodol, keď napadnutým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške aká bola dohodnutá.
K porušeniu povinnosti plniť záväzok riadne a včas čo je i tento prípad došlo márnym uplynutím doby jeho splatnosti. Povinnosť splniť záväzok riadne a včas, však v dôsledku jej porušenia a vzniku omeškania, nezaniká a trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo zániku záväzku z iného dôvodu. Účastníci si presne stanovili dobu, v ktorej bol žalovaný povinný splniť záväzok, ktorý na seba prevzal a to bez toho, aby bol na jeho splnenie vyzývaný. Odvolací súd preto nemohol akceptovať námietku žalovaného uvádzanú v odvolaní ohľadom splatnosti zmluvnej pokuty a preto rozsudok okresného súdu aj v časti, ktorou rozhodoval o priznaní úrokov z omeškania považoval za vecne správny.
Odvolací súd poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre záver, aký vyslovil okresný súd v napadnutom rozsudku, sú zrejmé z obsahu spisu a najmä z predloženej zámennej zmluvy a nie je tak možné konštatovať, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca prostredníctvom svojho advokáta uplatnil náhradu trov za poskytnutie právnej služby. Podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. bola priznaná náhrada odmeny za 1 úkon vo výške 320,34 Eur s réžijným paušálom 7,41 Eur.
Žalobcom uplatnená pohľadávka vyplývala zo záväzkového vzťahu, dojednanie o zmluvnej pokute malo len subsidiárny charakter a preto s prihliadnutím aj na to, že v konečnom dôsledku vlastnícke práva k zamieňaným nehnuteľnostiam zostali nedotknuté, odvolací súd nepovažoval za dôvodné nariaďovať vo veci pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.