Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-125-2012.pdf
PDF · 118.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ Ing. B. P., rod W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. H., T. XXXX, občan SR, 2/ Ing. F. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. G.., J. XXX/XX, občan SR, 3/ O. O., rod. W., bytom F., D. XX/X, občan SR, všetci navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom M.R. Q. X, N., proti odporcom v rade: 1/ N. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. A. P., A. XXXX/XX, občan SR, 2/ U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. A. P., A. XXXX/XX, občan SR, obaja odporcovia právne zastúpení Advokátska kancelária s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17 Žilina, IČO: 36436640, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/207/2005-326 zo dňa 7. novembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1/ - 3/ rade trovy odvolacieho konania v sume 95,66 € a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokáta, so sídlom M.R.Q. X, N., vedený v T. W. X., a.s., M. ul. č. X, N., č.ú.: XXX XXX XXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že do dedičstva po neb. Q. W., ktorý zomrel XX.X.XXXX, patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území O. A. P. a to novo vytvorená KNC parcela č. 3717/387 - trvalé trávnaté porasty o výmere 399 m2 v podiele 13/80, KNC parcela č. 3717/388 - ostatné plochy o výmere 36 m2 v podiele 13/80, ktoré boli vytvorené na základe GP vypracovaného Ing. F. O. 23.2.2010, overené Správou katastra Kysucké Nové Mesto dňa 9.3.2010 pod číslom 64/10, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 3/ trovy konania vo výške 1.330,89 € a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokáta so sídlom M.R. Q. X, N., vedený v T. W. X., a.s., M. ul. č. X, N., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 129, § 130, § 134 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutočnosti: V prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom
určení a dospel k záveru, že súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo sa zaznamenáva do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností, a teda na strane navrhovateľov je daný naliehavý právny záujem a v tomto spore domáhajú sa ochrany práv právneho predchodcu podaním žaloby mimo konania o dedičstve. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. V prejednávanej veci preto až po určení, že určitá vec patrí do dedičstva je možné v rámci dedičského konania potvrdiť alebo vyporiadať dedičstvo právoplatným rozhodnutím, a tým získa dedič titul pre zápis jeho vlastníckeho práva. V prejednávanej veci vzhľadom na námietku navrhovateľov 1/ až 3/ ohľadom vydržania vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností v podiele 13/80 súd skúmal, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam u odporcov 1/ a 2/ a to k parcela KNC č. 3717/147 - orná pôda o výmere 997 m2 totožná s časťou pkn parcely č. 3880 zapísanej vo vložke č. 320, nakoľko súd je toho názoru, že notárom vydané dňa 19.6.1996 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní dokladá iba to, že takéto vyhlásenie žiadateľa bolo urobené, nie však vlastnícke právo. Pre úplnosť súd poznamenáva, že zo strany notára ako fyzickej osoby, ktorá vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ide len o ďalší druh notárskej činnosti vymedzený v § 3 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. a v predmetnej veci ide zároveň o typický spor vzniknutý medzi subjektmi súkromného práva, ktorého prejednanie je vo výlučnej právomoci súdu a ktorého povinnosťou je žalobu preskúmavať po vecnej stránke. Podľa ustanovení § 63 notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. účinného v čase spísania notárskej zápisnice dňa 19.6.1996), notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí obsahovať vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Z pripojeného obsahu spisu notára súd zistil, že odporcovia 1/ a 2/ odvodzovali vlastnícke právo k parcele KN č. 3717/147 totožných s časťou pkn parcely č. 3880 zapísaných vo vložke 320, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli v roku 1979 od pkn spoluvlastníkov S. M. a B. W. a od uvedenej doby nehnuteľnosti užívali pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoju vlastnú a už právni predchodcovia žiadateľov nehnuteľnosti užívali v takto reálne vydelenom stave v prírode v dávnej minulosti ešte pred rokom 1945 a žiadatelia nehnuteľnosť užívajú od roku 1979, ktorú nadobudli titulom vydržania s tým, že do doby vydržania sa započítava aj práva oprávnenej držby ich právnych predchodcov. Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Zákonným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je existencia oprávnenej držby, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporcovia 1/ a 2/ neuniesli v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 13/80 (B. W.) bremeno tvrdenia a predovšetkým neuniesli dôkazné bremeno. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti (podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov). Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. Okolnosti potvrdzujúce splnenie podmienok vydržania, najmä označenie titulu, od ktorého odvodzujú oprávnenosť svojej držby odporcovia vymedzili veľmi všeobecne, najviac ich tvrdenia sú odporujúce najskôr podiel na nehnuteľnostiach nadobudli právni predchodcovia zmluvou v roku 1961 časť nehnuteľnosti, následne
nadobudli v roku 1979 od pozemnoknižných spoluvlastníkov S. M. a B. W.. Svoje tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázali. Naviac nemohlo zostať bez povšimnutia, že nehnuteľnosť predmet prevodu v roku 1961zapísaná v pozemkovej knihe kat. územie O. A. P. vo vložke 320 ako časť parcely 3880 bola stotožnená s nehnuteľnosťou vedenou v EN ako parcela EN 3672/1 - orná pôda o výmere 330 m2 (4C 355/1989 zo dňa 28.6.1989) a v súčasnosti evidovaný vlastník v 1/1 na základe darovacej zmluvy RI 758/89 zapísaný na LV XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva nepochybne i z identifikácie katastra nehnuteľnosti, pričom v prejednávanej veci navrhovatelia sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva proti odporcom, ktorí sú vedení v katastri nehnuteľnosti ako vlastník na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní ( sp. zn. N 59/96, Nz 59/96), keď podľa PK vložky č. 320 parcele č. 3880 zodpovedá stav podľa údajov registra CKN parc. č. 3717/147 trvalé trávne porasty, časť pozemku a parc. č. 3717/336 ostatné plochy, časť pozemku zapísané na LV XXXX. Odporcovia nemohli byť v dobrej viere, že im označené nehnuteľnosti patria, keď vlastnícke pomery týkajúce sa sporných nehnuteľností, ich evidencia v katastri nehnuteľnosti bola známa (minimálne od roku 1989) a k vydaniu osvedčenia bol priložený výpis zápisu PK vložky č. 320 s konkrétnym spoluvlastníkom, ktorý naviac právnym predchodcom odporcov bol známy. Taktiež vo vyjadrení Mesta Kysucké Nové Mesto nie je uvedené, že žiadateľ vydania osvedčenia je skutočne držiteľom nehnuteľnosti, uvádza sa len potvrdenie, že mesto k danej nehnuteľnosti 3717/147 v zmysle geometrického plánu zo dňa 18.8.1995 nemá užívací ani vlastnícky nárok. V čase rozhodovania súdu sú ako vlastníci nehnuteľnosti v kat. území KNC parcely č. 3717/147 a 3717/366 v kat. území O. A. P. ako vlastníci zapísaní odporcovia 1/ a 2/ na LV XXXX a v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti zo strany odporcov 1/ a 2/ k spoluvlastníckemu podielu 13/80 poručiteľky B. W. (dedil Q. W.) tak ako bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 320 m.č. 3880 pod B24e (1/10) a B28h 5/80 a následne z ktorej boli geometrickým plánom (overený Správa katastra Kysucké Nové Mesto dňa 9.3.2010 pod číslom 64/2010) novovytvorené pozemky a to z KNC parcely č. 3717/147 novovytvorený pozemok KNC parcela č. 3717/387 trvale trávne porasty o výmere 399 m2 a z KNC parcely č. 3717/336 novovytvorená KNC 3717/388 ostatné plochy o výmere 36 m2. Súd je tiež toho názoru, že v konaní ani podmienka nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov splnená nebola, keďže odporcovia 1/ a 2/ sú vedení v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci nehnuteľností na LV XXXX na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 59/96 zo dňa 19.júna 1996 a navrhovatelia v tomto spore domáhajú sa ochrany práv právneho predchodcu podaním žaloby dňa 10.8.2005. Tiež súd je toho názoru, že strata dobrej viery u odporcov 1/ a 2/ ako držiteľa veci nastala okamihom, keď sa im stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u nich dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že im vec (právo) patrí a to už v období roku 1989 vo veci prebiehajúceho sporu 4C 355/1989. Súd s poukazom na vyššie uvedené právne závery a vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, keď v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti zo strany odporcov 1/ a 2/ tak, ako predpokladá ustanovenie § 130 ods.1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov je právne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je geometrický plán vyhotovený v predmetnom konaní Ing. F. O. dňa 23.2.2010 pod číslom 17C 207/2005, ktorý úradne overila Správa katastra Kysucké Nové Mesto dňa 9.3.2010 pod číslom 64/2010. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci navrhovatelia 1/ až 3/ mali voči odporcom 1/ a 2/ plný úspech a teda majú práva na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Právny zástupca navrhovateľov 1/ až 3/ podaním zo dňa 10.11.2011 (č.l.317) špecifikoval trovy konania titulom hotových výdavkov - zaplatený súdny poplatok 16,59 €, identifikáciu parciel zo dňa 23.1.2007 8,30 €, výpis pkn vložky č. 320 zo dňa 13.6.2011 8,- €, zo dňa 4.11.2001 8,- €, LV XXXX zo dňa 10.10.2011 8,- €, preddavková platba na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 399,- €, overenie kópia kúpnej zmluvy a rozhodnutia súdu 3,50 € a titulom trov právneho zastúpenia za 24 úkonov právnej služby sumu 2.471,86 €. Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a priznal titulom náhrady preukázaných hotových výdavkov sumu 451,39 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu 879,50 €. Pri náhrade trov právneho zastúpenia súd vychádzal z predmetu sporu a to o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., o určenie že určitá vec patrí do dedičstva a nebolo možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch a vtedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a) ) a podľa § 13 ods. 2 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20% - s účinnosťou do 31.5.2010, s účinnosťou od 1.6.2010 základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%. Hodnota jedného úkonu právnej služby v roku 2007 predstavovala základ 1371,- Sk a po znížení o 20% predstavuje sumu 36,41 € (1.096,80 Sk). Hodnota jedného úkonu právnej služby v roku 2008 predstavoval základ 1.465,- Sk po znížení o 20% predstavoval 38,90 € (1.172,- Sk). V roku 2009 základ predstavoval 53,49 € po znížení o 20% predstavoval 42,79 €. V roku 2010 základ predstavoval 55,49 € s účinnosťou do 1.6.2010 znížené o 20% 44,39 € a s účinnosťou od 1.6.2010 znížený o 50% predstavoval 27,74 €. V roku 2011 základ predstavoval 57,- € znížený o 50% predstavoval 28,5 €. Súd priznal titulom trov právneho zastúpenia sumu 879,50 € za deväť úkonov právnej služby a to: 1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 12.2.2007,12.3.2007 sumu 109,23 € (3x 36,41) + 5,91 € režijný paušál 2. podanie na súd dňa 19.3.2007 sumu 109,23 € (3x 36,41) + 5,91 € režijný paušál 3. pojednávanie dňa 24.9.2007 sumu 109,23 € (3x 36,41) + 5,91 € režijný paušál 4. podanie na súd dňa 10.4.2008 - odvolanie proti uzneseniu (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny) sumu 58,35 € + 6,31€ režijný paušál 5. porada s klientom (navrhovateľ 1/) dňa 19.10.2008 sumu 38,90 € 5. pojednávanie dňa 20.10.2008 sumu 116,70 € + 6,31 € režijný paušál 6. podanie na súd dňa 2.3.2011 (úprava petitu) sumu 85,50 €+ 7,41 € režijný paušál 7. účasť na pojednávaní dňa 1.6.2011 sumu 85,50 € + 7,41 € režijný paušál 8. účasť na pojednávaní dňa 15.6.2011 (odročené pre neprítomnosť odporcov bez prejednávania veci 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny) sumu 21,37 € + 7,41 € režijný paušál 9. účasť na pojednávaní dňa 7.11.2011 sumu 85,50 € + 7,41 € režijný paušál Súd nepriznal úkony právnej služby: 2. podanie právneho zástupcu navrhovateľa návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 26.2.2007 a 4. pojednávanie dňa 19.3.2007 nakoľko procesné podanie zo dňa 26.2.2007 predložil na začiatku pojednávania, pričom zastúpenie prevzal 12.2.2007, kedy navrhovateľke 1/ už bol oznámený termín pojednávania, preto súd priznal odmenu len za jeden úkon dňa 19.3.2007. Ďalej súd nepriznal odpoveď na výzvu súdu a zaslanie upraveného petitu 29.11.2007, ohliadku na mieste samom dňa 4.9.2009 (v zmysle uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania boli účastníci povinní poskytnúť znalcovi súčinnosť), úprava petitu zo dňa 4.9.2009 (uznesením zamietnutá pre neurčitosť čl. 228), vyjadrenie k znaleckému dňa 23.10.2009 (uznesením zamietnuté čl. 230), návrh na vypočutie znalca, pojednávanie dňa 28.6.2010 (odročené pre procesné podanie navrhovateľov), úprava petitu zo dňa 28.2.2011 doručené súdu 1.3.2011(na nariadenom pojednávaní dňa 2.3.2011 návrh zobratý späť a predložený nový návrh - úprava petitu), podanie na iný orgán návrh na zápis informatívnej poznámky na správe katastra dňa 2.3.2011, porada s klientom dňa 22.10.2009 a dňa 31.5.2010, ktoré úkony súd nepovažoval za účelne urobené úkony právnej pomoci, nakoľko podania nespĺňali náležitosti a podľa názoru súdu ako advokát už prvé podanie mal podať kvalifikovane, navrhnúť petit rozsudku tak, aby bol zrozumiteľný, jasný a vykonateľný a preto súd za tieto úkony právnej pomoci náhradu advokátovi nepriznal, nepovažoval ich za účelné a nemôžu byť na ujmu odporcov. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinných zaplatiť ju advokátovi, súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 3/ trovy konania vo výške 1.330,89 € na účet právneho zástupcu navrhovateľov tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia v 1/ - 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľom uložiť povinnosť nahradiť odporcom trovy konania prvého stupňa vo výške 1.678,88 € priamo na účet právneho zástupcu odporcov - Advokátska kancelária s.r.o., V. Tvrdého 17, Žilina, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v J. I. W. X. a.s., N., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 €. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nerešpektoval
ustálenú súdnu prax, ktorá akceptuje, že v prípade osvedčenia vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice nastávajú konkrétne právne účinky a ich naplnením za zákonom stanovených podmienok vzniká vlastnícke právo. Súd vyhovel viackrát v konaní modifikovanému návrhu navrhovateľov, avšak nevysporiadal sa s otázkami dobromyseľnej držby odporcov a vzniku vlastníctva vydržaním ich právnych predchodcov, najmä kedy sa takáto držba začala, kedy skončila, ako plynula vydržacia lehota, aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby odporcov, či ich právnych predchodcov, vydržací titul, dobromyseľnosť, ako aj ďalšie skutočnosti. Ďalej súd nevzal do úvahy ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., v zmysle ktorého vzniesli námietku premlčania. Tvrdili, že v konaní bolo nesporne preukázané, že v roku 1961 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov U. a Q. M. a to na základe kúpnej zmluvy od právnych predchodcov navrhovateľov. U. a Q. M. časť nehnuteľnosti v roku 1961 formálne zavkladovali v evidencii nehnuteľnosti a to do výmery, ktorá bola v období neslobody prípustná ako výmera prevoditeľná za účelom výstavby rodinného domu. Zvyšok nehnuteľnosti manželia M. rovnako odkúpili a s pôvodnými vlastníkmi sa vysporiadali ústnou zmluvou, pričom došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny. Od roku 1961 U. a Q. M. vstúpili do dobromyseľného užívania svojej nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť užívali až do roku 1989 dobromyseľne, do výkonu ich vlastníckeho práva nik nezasahoval, nijak im neprekážal, a preto pri prevode nehnuteľností, ktorý prevod bol registrovaný darovacou zmluvou R I 758/89 zo dňa 18.7.1989, mali za to, že darujú odporcom aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá nebola formálne na ich meno vedená, avšak ktorú podľa svojho najlepšieho presvedčenia nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1961 spolu s ostatnými nehnuteľnosťami. Keďže nebolo možné nehnuteľnosti zapísať na LV v roku 1961, a teda nehnuteľnosti neboli formálne vedené na ich meno ani v roku 1989, nemohla byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve R I 758/89 uvedená. Preto aj odporcovia, ktorí vstúpili do užívania týchto nehnuteľností, boli dobromyseľní a v súlade s presvedčením, že nehnuteľnosti patria do BSM právnych predchodcov. V roku 1996 si vlastnícke právo vysporiadali osvedčením vyhlásenia o vydržaní notárskou zápisnicou NZ 59/96. Ďalej poukázali na zákon č. 131/1982 Zb., ust. § 135a ods. 2. Z tohto je nesporné, že vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktoré je predmetom sporu, nadobudol Československý štát dňa 1.4.1983 a teda navrhovatelia nie sú vo veci aktívne legitimovaní. Za podstatné však považujú to, že navrhovatelia podali svoj návrh oneskorene a to po uplynutí 10 rokov odo dňa vydania osvedčenia o vlastníckom práve NZ 59/96. Navrhovatelia podali návrh na pojednávaní dňa 19.3.2007, t.j. po uplynutí viac ako 10 rokov odo dňa zápisu vlastníctva odporcov do evidencie nehnuteľností. Ďalej poukázali na chaotické a zmätočné podania navrhovateľov, ktorí neustále menili návrh, pričom súd o niektorých návrhoch rozhodol tak, že ich nepripustil, niektoré pripustil a niektoré opomenul bez rozhodnutia o nich. Konanie teda vykazuje vady, pre ktoré bude možné rozhodnutie napadnúť dovolaním. Pokiaľ sa týka trov konania, súd priznal navrhovateľom nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovatelia mali vo veci plný úspech a teda majú právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Je nesprávny záver súdu, že navrhovatelia mali v konaní plný úspech. Súd nemohol dospieť k záveru, že navrhovatelia mali vo veci plný úspech, ak zohľadní tú skutočnosť, že navrhovatelia sa domáhali aj iných výrokov, tak je nesporné, že podstatný úspech vo veci mali odporcovia. Tvrdili, že sú tu dané aj ďalšie dôvody na to, aby súd nepriznal navrhovateľom nárok na náhradu trov konania a naopak, aby trovy konania priznal odporcom.
K odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odporcom v 1/ a 2/ rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1/ - 3/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 95,66 €. Vo svojom vyjadrení poukázali na to, že nie je správne tvrdenie odporcov v 1/ a 2/ rade, že návrh bol podaný oneskorene. Návrh podali osobne dňa 15.04.2005. Uvedené podanie urobili sami, preto malo právne vady alebo v ňom uvedený sporný pozemok - parcela CKN č. 3717/147, ktorý si odporcovia po podaní návrhu rozdelili na dve parcely, t.j. parcela CKN č. 3717/147 o výmere 732 m2 a parcelu CKN č. 3717/336 o výmere 265 m2. Na základe znaleckého posudku č. 26/09 a jeho doplnku, ktorý vypracoval znalec Ing. F. O., boli z posledných dvoch parciel vytvorené ďalšie dve parcely CKN č. 3717/387 - TTP o výmere 399 m2 a parcelu CKN č. 3717/388 - ostatné plochy o výmere 36 m2, z ktorých podiel 13/80 okresný súd rozsudkom zo dňa 07.11.2011 sp.zn. 17C/207/2005-326 zaradil do dedičstva po zomrelom Q. W.. Predmetný návrh bol podaný včas, t.j. dňa 15.04.2005 v 10-ročnej lehote s poukazom na ust. § 79 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého konanie sa začína na návrh a nie na základe uznesenia okresného súdu (ako mylne tvrdia odporcovia). Nesúhlasili s tvrdením odporcov, že sporný pozemok nadobudli do BSM U. a Q. M. na základe kúpnej zmluvy z roku 1961, pretože oni touto zmluvou kúpili časť pôvodnej PK parcele 3880 o výmere 402 m2, ale o nej rozhodol Okresný súd v Čadca tak, že parcelu N-3672/1 -
orná pôda o výmere 330 m2 rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 28.6.1989 sp.zn. 4C/355/89-21 určil do vlastníctva U. a Q. M.. Zdôraznili, že pozemok - parcela EN č. 3672/1 - orná pôda o výmere 330 m2 nie je totožný s pozemkom, ktorý je predmetom tohto sporu, t.j. parcely CKN č. 3717/387 - TTP o výmere 399 m2 a parcelu CKN č. 3717/388 - ostatné plochy o výmere 36 m2. Nesúhlasili s tvrdením odporcov, že sporné pozemky nadobudli na základe vydržania, pretože ani v jednom z tvrdení odporcov neboli splnené podmienky oprávnenej držby. Poukázali na skutočnosť, že odporcovia si dali vlastníctvo k predmetným pozemkom osvedčiť na seba a to na základe notárskej zápisnice zo dňa 19.06.1996 sp.zn. N 59/96, Nz 59/96, pričom uviedli: „Uvedené nehnuteľnosti nadobudli v roku 1979 od pkn. spoluvlastníkov S. M. a B. W.. Od uvedenej doby nehnuteľnosť užívali pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoju vlastnú.“ Na pojednávaní súdu preukázali, že B. W., ktorá bola sestrou Q. W., ktorý je otcom Ing. P. a starým otcom ostatných navrhovateľov, zomrela už v roku 1959 a po nej zdedil podiel v predmetnom pozemku jej brat Q. W., preto svoj podiel v predmetnom pozemku nemohla predať v roku 1979 odporcom. Keď odporcom, hlavne ich právnemu zástupcovi tvrdenia listinnými dôkazmi vyvrátili, potom tvrdili, že to kúpili v roku 1961 na základe kúpnej zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie odporcov, že predmetné nehnuteľnosti U. a Q. M. darovali darovacou zmluvou zo dňa 18.7.1989, ktorá bola registrovaná pod R I 758/89, pretože sporné pozemky oni v tom čase nevlastnili. Pokiaľ by tvrdenie odporcov bolo pravdivé, potom by si sporné pozemky notárskou zápisnicou neosvedčovali. K údajnej dobromyseľnosti odporcov pri užívaní sporných pozemkov dali súdu do pozornosti uznesenie NS SR 5Cdo 30/2010. Majú za to, že na prevod nehnuteľnosti je potrebná písomná darovacia zmluva, ale odporcovia ju nikdy nemali, pretože ak by ju mali v roku 1996, by ich neosvedčovali. Darovať môže nehnuteľnosť iba občan, ktorý je skutočne vlastníkom nehnuteľnosti v čase jej darovania a v tom istom čase je vedený v katastri ako vlastník, čo odporcovia neboli. Tvrdenie odporcov, že nie sú v tomto spore aktívne legitimovaní, pretože predmetné pozemky na základe § 135a ods. 2 OZ prešli na Československý štát dňa 01.04.1983 je nezmyselné, pretože v katastri a v pozemkovej knihe bol do vydania predmetného osvedčenia o vydržaní uvedený ako spoluvlastník Q. W.. Čo sa týka trov konania, tieto boli okresným súdom správne priznané, pretože za mnoho úkonov právnej služby im okresný súd nepriznal odmenu. Majú za to, že uvedené súdne konanie zapríčinili odporcovia, ktorí neboli ochotní sa s nimi mimosúdne dohodnúť.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že zo strany navrhovateľov v 1/ - 3/ rade bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení v zmysle petitu návrhu v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. a odporcovia v 1/ a 2/ rade neuniesli v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 13/80 bremeno tvrdenia, neuniesli dôkazné bremeno. Nepreukázali všetky skutočnosti potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Okolnosti potvrdzujúce splnenie podmienok vydržania, najmä označenie titulu, od ktorého odvodzujú oprávnenosť svojej držby, odporcovia vymedzili všeobecne, ich tvrdenia sú odporujúce, pretože najskôr mali podiel na nehnuteľnostiach nadobudnúť právni predchodcovia zmluvou v roku 1961 a časť nehnuteľnosti následne nadobudli v roku 1979 od pozemno-knižných spoluvlastníkov S. M. a B. W.. Svoje tvrdenia relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázali. Teda ako konštatoval prvostupňový súd, odporcovia nemohli byť v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria, kým vlastnícke pomery týkajúce sa sporných nehnuteľností, ich evidencia v katastri
nehnuteľnosti bola známa minimálne od roku 1989 a k vydaniu osvedčenia bol priložený výpis zápisu PK vložky č. 320 s konkrétnym spoluvlastníkom, ktorý naviac právnym predchodcom odporcov bol známy. Vo vyjadrení Mesta Kysucké Nové Mesto nie je uvedené, že žiadateľ vydania osvedčenia je skutočne držiteľom nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade k spoluvlastníckemu podielu 13/80 poručiteľky B. W., ktorý podiel dedil Q. W.. Tiež sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nebola preukázaná podmienka nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú vedení v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci sporných nehnuteľností na základe osvedčenia zo dňa 19. júna 1996 a navrhovatelia sa ochrany svojho práva domáhajú podaním návrhu dňa 10.8.2005.
K námietkam odporcov v 1/ a 2/ rade uvedeným v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkom konania meniť návrhy, o ktorých zmenách rozhoduje súd v prípade splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., tak v tomto smere odvolací súd konštatuje, že nárok navrhovateľov v 1/ - 3/ rade na určenie v zmysle petitu návrhu nebol premlčaný s poukazom na podanie návrhu dňa 15.04.2005 a osvedčenie vyhlásenia o vydržaní bolo vydané dňa 19.6.1996. Podiel v predmetných nehnuteľnostiach v súlade s ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka na základe vydržania nenadobudol Československý štát dňa 1.4.1983, v katastri nehnuteľnosti až do vydania osvedčenia o vydržaní bol uvedený ako spoluvlastník Q. W..
Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého prvostupňový súd priznal navrhovateľom v 1/ - 3/ rade náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v sume 1.330,89 € v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľom v 1/ - 3/ rade prináleží náhrada trov konania ako úspešným účastníkom v konaní.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcov v 1/ a 2/ rade, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľom v 1/ - 3/ rade priznal náhradu trov odvolacieho konania ako úspešným účastníkom v konaní. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 95,66 € v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.