Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. XXXX XXXX/XX, XXX XX C. D., o zaplatenie 5.655,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 89 zo dňa 29. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. – 89 zo dňa 29. mája 2023 potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.655,17 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 14.01.2020 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 6.200 eur, ktorý mala splácať v dohodnutých splátkach, svoj záväzok splnila len čiastočne, dostala sa do omeškania, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 06.10.2021. Do zosplatnenia žalovaná zaplatila 957,03 eura. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 5.655,17 eura, úrokov vo výške 1.245,62 eura, úroku z omeškania z dlžnej istiny od 07.10.2021 do zaplatenia a poplatkov vo výške 45 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 21.12.2022 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej. Vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra na prejednanie ako vecne a miestne príslušnému súdu.

3. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. – 89 zo dňa 29. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.655,17 eura, úrok vo výške 1.245,62 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.655,17 eura od 07.10.2021 do zaplatenia ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky 45 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver; úverovú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal na ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) a špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru obsiahnutú v zákone č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZoSÚ“). Vzhľadom na túto právnu úpravu a zistené skutočnosti mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere; pre nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6.200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 splátkach po 81,20 eura mesačne; dohodnutá bola úroková sadzba vo výške 5,90 % ročne, teda žiadna neprimeraná výška úrokovej sadzby, celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 7.794,82 eura. Žalovaná svoj záväzok splnila len čiastočne, dostala sa do omeškania; žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 09.09.2021 na úhradu dlžnej sumy a upozornil ju na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 06.10.2021, a to listom zo dňa 06.10.2021. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky v zmysle , či bol dodržaný postup podľa , a to najmä doručenie predžalobnej upomienky. Žalobca v konaní preukázal doručenie výzvy zo dňa 09.09.2021 do vlastných rúk žalovanej dňa 14.09.2021; v tom čase bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace a bola jej poskytnutá lehota na plnenie 15 dní. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že k zosplatneniu pohľadávky v tomto prípade došlo, konečná splatnosť úveru nastala k 06.10.2021. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je podľa súdu prvej inštancie jednostranný úkon veriteľa, nemusí byť doručovaný do vlastných rúk, okamih účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je viazaný na deň, ktorý určil veriteľ. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje ust. , pričom z logického výkladu vyplýva, že pred vyhlásením zosplatnenia musí byť splnená podmienka v zmysle ust. . Právo veriteľa podľa v spotrebiteľských vzťahoch koriguje ustanovenie , ktoré veriteľovi umožňuje zosplatniť dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účelom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, preukázal, že žalovanú upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ide o obligatórnu a zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná uhradila sumu 957,03 eura, z čoho žalobca započítal na istinu 544,83 eura, na úroky 349,20 eura, na poplatky a poistné 63 eur. Potom dlžná istina pohľadávky predstavovala sumu 5.655,17 eura ako rozdiel medzi sumou 6.200 eur po odpočítaní sumy 544,83 eura. Na úver mala žalovaná zaplatiť úroky, ktoré v zmysle amortizačnej tabuľky predstavovali sumu 1.594,82 eura vypočítanú ako celkové náklady 7.794,82 eura po odpočítaní istiny 6.200 eur. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavovali nezaplatené úroky sumu 1.245,62 eura, (1.594,82 eura - 349,20 eura). Žalobca si uplatnil aj neuhradené poplatky vo výške 45 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej). Uvedené dlžné sumy vyplývali z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z výpisu z aktuálneho stavu úveru, z ktorého vyplynulo, že žalovaná čerpala sumu 6.200 eur, zaplatila len sumu 957,03 eura. Súd prvej inštancie tak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.655,17 eura, úrok vo výške 1.245,62 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.655,17 eura od 07.10.2021 do zaplatenia ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky 45 eura. Úrok z omeškania súd prvej inštancie žalobcovi priznal s poukazom na ust. , a to vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 07.10.2021 do zaplatenia, pričom počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru, výška úroku z omeškania je v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje Európska centrálna banka.

5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že neumožnil žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach tak, ako si to možno ona predstavovala, hoci to vyslovene na pojednávaní neuviedla. Súd prvej inštancie však zvažoval aj túto možnosť, avšak zistil, že žalovaná poberá invalidný dôchodok vo výške XXX E., životné minimum plnoletej osoby bolo v čase vyhlásenia rozsudku vo výške 234,42 eura, od 01.07.2023 to je suma 268,08 eura, potom by žalovaná mohla dlžnú sumu splácať maximálne v splátkach vo výške cca XX E., a túto sumu súd prvej inštancie vyhodnotil ako príliš nízku s poukazom na dlžnú žalovanú sumu, ktorú by tak žalovaná splácala cca X rokov, čo je podľa neho neprijateľné. Súd prvej inštancie tak žalovanej s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“) neumožnil splácanie dlžnej sumy v splátkach; podľa názoru súdu prvej inštancie doterajšie správanie sa žalovanej, ktorá nevykonala od decembra 2020 žiadnu úhradu, nie je zárukou, že by žalovaná v súčasnej dobe svoj záväzok voči žalobcovi v splátkach uhradila a mesačné splátky, ktoré by žalovaná teoreticky mohla platiť sú neprimerane nízke vo vzťahu k neuhradenému zostatku pohľadávky a plnenie v splátkach by tak zjavne znevýhodňovalo postavenie žalobcu, keďže pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky by časový horizont jej uspokojenia bol neúmerne dlhý.

6. Vo vzťahu k výroku II. o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol podľa , keďže žalobca mal vo veci mal plný úspech. Zároveň uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu, a to s poukazom na ustanovenie .

7. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v celom rozsahu odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ] ako aj z dôvodu, že napadnutý rozsudok považovala za nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnený.

8. V odôvodnení odvolania žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej návrhom na splácanie dlhu. Ďalej uviedla, že vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu nie je v jej silách uhradiť žalovanú sumu, a preto opätovne žiada, aby sa súd vysporiadal s otázkou možnosti jej splácania a aby povolil žalovanú sumu splácať v mesačných splátkach po XX E. až do úplného splatenia dlhu.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tak, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje. Súd prvej inštancie podľa neho vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého vec posúdil správne a zákonne, a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalovaná v odvolaní podľa neho vymedzila iba jeden odvolací dôvod, a to že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ]; v tejto súvislosti namietala výlučne nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a iné pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie neidentifikovala. Vzhľadom na prezentované skutočnosti, žalovaná v odvolaní podľa žalobcu uviedla nesprávny odvolací dôvod, keďže nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom podľa , ale dôvodom podľa . K dôvodom odvolania uvedeným žalovanou žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie zreteľne formuloval dôvody, pre ktoré neumožnil žalovanej splácať pohľadávku v mesačných splátkach vo výške XX E. (čo je bezmála F. čiastky, ktorú uvádza žalovaná v odvolaní). Súd prvej inštancie podľa žalobcu vychádzal z dostatočne zistených pomerov žalovanej, avšak pre jej doterajší pasívny postoj k splácaniu dlhu (neuhrádzala záväzok od decembra 2020) a výšku žalovanej sumy uzavrel, že by vyhovením žalovanej neprimerane poškodil žalobcu. Súd prvej inštancie preto podľa neho postupoval voči žalovanej korektne; všetky relevantné skutočnosti si riadne preveril, svoje právne závery odôvodnil dostatočne a dal odpoveď na všetky podstatné a relevantné otázky.

10. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa Čl. 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

12. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

17. Podľa , na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

22. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

23. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario).

24. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalovanej, k odvolacím námietkam (viď ods. 7. a 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné:

25. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná vymedzila ako odvolací dôvod, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ]. V tomto smere je potrebné čiastočne prisvedčiť argumentácii žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu, že hoci žalovaná vymedzila uvedený dôvod odvolania, obsahom jej odvolania je námietka spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo však nie je odvolací dôvod podľa , ale odvolací dôvod podľa (tzv. iná vada konania). Za určitých okolností je možné nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (a teda jeho nepreskúmateľnosť) subsumovať aj pod odvolací dôvod podľa (porušenie práva na spravodlivý proces) per analogiam k ust. , ako to aj vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) z 31. januára 2019, sp. zn. , podľa ktorého: „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.“ Z uvedeného dôvodu odvolací súd pripustil, že tento odvolací dôvod môže zahŕňať argumentáciu žalovanej o absencii vysporiadania sa s návrhom žalovanej na povolenie platiť dlh v splátkach a podrobil ju odvolaciemu prieskumu.

26. Ako vyplýva z uznesenia NS SR z 31.03.2016, sp. zn. : „Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)... zakotvuje v požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku (uznesenia) uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku (uznesenia) musí byť presvedčivé.“

27. Na strane druhej, ako uviedol vo svojom rozhodnutí v konaní sp. zn. Ústavný súd Slovenskej republiky, „súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

28. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia, ktoré zahŕňalo aj posúdenie možnosti splácať priznanú sumu formou mesačných splátok, nielenže správne vec právne posúdil, ale aj svoj záver náležite odôvodnil. Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením je tak aj určenie možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 7.) celkom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že sa možnosťou splácať dlh v mesačných splátkach žalovanou (napriek tomu, že tento svoj návrh jasne neformulovala) zaoberal, posúdil ho a uviedol, k akému dospel záveru. Zároveň náležite a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo tento návrh žalovanej neakceptoval (majetkové pomery žalovanej, výška žalovanej sumy, doterajší postoj žalovanej k splácaniu dlhu, obdobie, v ktorom by bol pri posudzovanej výške dlh splatený). Odvolací súd sa stotožňuje nielen so spôsobom odôvodnenia záverov súdu prvej inštancie, ale aj s obsahom týchto záverov v plnej miere a na margo odvolania žalovanej uvádza, že z logických dôvodov sa navrhovaná výška mesačnej splátky (v sume XX E.) javí vo vzťahu k žalovanej sume ako nespravodlivá a neprimeraná.

29. Záverom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní vznesie odvolacie námietky, ktorými napáda či už postup alebo závery (skutkové či právne) súdu prvej inštancie, nepostačuje, aby tieto boli iba v rovine všeobecných formulácií, ale je potrebné, aby boli dostatočne konkretizované a jasne formulované, aby ich odvolací súd mohol podrobiť náležitému odvolaciemu prieskumu. Takéto námietky však v odvolaní žalovanej absentovali. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý proces nepochybne patrí právo sporovej strany na preskúmateľné a dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie, s náležitosťami vyžadovanými zákonnou úpravou procesného práva (sp. zn. , ). Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všetky zákonom požadované náležitosti, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument sťažovateľa. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgias c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( ). V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie dostatočne ozrejmil, prečo žalobe vyhovel a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o zodpovednosti žalovanej a dôvodnosti uplatneného nároku a vyjadril sa ku všetkým podstatným a pre posúdenie veci relevantným námietkam; tiež sa vysporiadal s argumentáciou oboch sporových strán, s touto sa zaoberal, zhodnotil ju a dostatočne objasnil dôvody pre svoje rozhodnutie. Odvolací súd tiež dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej strany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (, , , ).

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu výrokom II. tohto rozhodnutia priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.