Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sp-2-2012.pdf
PDF · 112.67 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sp/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. T., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/XXXX, W., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníka konania Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Žilina, so sídlom Sad SNP 667/10, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. ObPÚ 2011/00003/R2 zo dňa 10.11.2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č.k. ObPÚ 2011/00003/R2 zo dňa 10.novembra.2011 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke a účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Žilina náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporcu č. ObPÚ 2011/00003/R2 zo dňa 10.11.2011 odporca rozhodol tak, že:
1. navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva ani právo na náhradu za nehnuteľnosti kat. úz. T., pk. vl. 660, pkn. parc. č. 808/10 z dôvodu, že nesplnila podmienky v § 2 ods. 1,2 písm. a) - e) zák. č. 503/2003 Z.z.,
2. navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva, ani právo na náhradu za nehnuteľnosť v kat. úz. T. pkn. vl. 662, pkn. parc. č. 808/11, roľa o výmere 3533 m2 z dôvodu, že nepreukázala splnenie podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z., t.j. že pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
V odôvodnení uviedol, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 01.10.1973 bolo zistené, že pôvodný vlastník I. D. odpredal časť pkn. parc. č. 808/11 o výmere 3533 m2 , zapísaná pôvodne v pkn. vl. č. 662 v kat. úz. T., Stredoslovenským pekárňam a cukrárňam, n.p. Banská Bystrica na stavbu Priemyselnej pekárne v Žiline. Kúpna cena bola stanovená podľa vyhl. č. 47/1969 Zb., a to podľa § 14 ods. 1, podľa ktorého za 3000 m2 bola cena 10,- Kčs/m2 a podľa § 15 ods. 1 bola stanovená cena 0,40 Kčs/m2 . Finančná náhrada bola určená v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi. Zmluva nejaví žiadne známky, že by bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Samotná navrhovateľka pred vydaním rozhodnutia predložila dôkazy, z ktorých by malo vyplynúť, že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Mal to byť list otca žiadateľky I. D. zo dňa 15.01.1962. Tento list sa však týka pkn. parc. č. 808/3, kde vlastník vyjadril nesúhlas s ponúknutou cenou 0,60 Kčs/m2 . Táto parcela však bola vyvlastnená rozhodnutím zo dňa 10.09.1962 za účelom výstavby hydinárskeho závodu a o tejto nehnuteľnosti bolo rozhodnuté osobitným rozhodnutím č. ObPÚ 2011/00003/R zo dňa 29.09.2011, právoplatné dňa 02.11.2011, preto správny orgán nepovažoval za
preukázané, že by kúpna zmluva na pkn. č. 808/11 bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Voči uvedenému rozhodnutiu, a to vo vzťahu k výroku 2. podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla v ňom, že jej otec bol prinútený parcelu jednak predať a jednak prijať ponúknutú cenu, pretože nemohol konať inak. Bol považovaný za nepriateľa socializmu a okresný súd rozhodol o jeho vysťahovaní do starej drevenice v Q.. Po náhlom úmrtí prezidenta republiky Gottwalda však dostal amnestiu, avšak v úradnom styku sa i naďalej s nim jednalo ako s človekom, ktorý musí súhlasiť s hocakým príkazom úradov. Bola ochotná vrátiť príslušnú peňažnú čiastku, ktorú jej otec za túto parcelu obdržal za to, že jej bude predmetná parcela vrátená do vlastníctva.
Na výzvu súdu, aby navrhovateľka uviedla, aký konečný návrh robí a čoho sa podaným opravným prostriedkom domáha, navrhovateľka podaním zo dňa 25.01.2012 uviedla, že parcela bola jej otcovi vyvlastnená pre Stredoslovenské pekárne a cukrárne. Vyvlastnenie prebehlo za politického tlaku na jej otca, ktorý musel so všetkým súhlasiť. V súčasnosti pekárne nevyužívajú celú vyvlastnenú plochu a takisto Slovenský pozemkový fond. Namietala, že vtedajšiu vyhlášku o cenách pôdy si vtedajší režim stanovil tak, ako to jemu vyhovovalo a nikto sa proti tomu nemohol postaviť, akýkoľvek nesúhlas by bol jej otca dostal do väzenia, takže takto podpisoval jej otec zmluvu v tiesni. Opätovne navrhla vrátiť jej požadovanú parcelu, ktorá nie je využívaná s tým, že ona vráti finančnú čiastku, ktorú jej otec údajne dostal za predmetný pozemok. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 12.01.2012. Uviedol, že kúpna zmluvy nejaví žiadne známky, že by bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Táto zmluva zároveň vyvracia tvrdenie navrhovateľky, že pôda pre Stredoslovenské pekárne a cukrárne sa vyvlastnila v cene 4,- Kčs/m2 do 3000 m2 a 0,40 Kčs/m2 nad 3000 m2 - uvedené uvádza navrhovateľka v bode 2 žiadosti na uplatnenie reštitučného nároku. Ako dôkazy predkladala napríklad list zo dňa 21.10.1969 - pokus o dohodu vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu, avšak k vyvlastneniu tejto parcely nikdy nedošlo. Žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené v plnom rozsahu.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:
Súčasťou správneho spisu je fotokópia kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi I. D. (otcom navrhovateľky) a Stredoslovenskými pekárňami a cukrárňami, n.p. Banská Bystrica, ohľadne pkn. parc. č. 808/11, zapísanej v pk. vl. č. 662, kat. úz. T.. Kúpna cena bola vo vzťahu k prvým 3000 m2 parcely stanovená na 10,- Kčs/m2 a zvyšných 533 m2 po 0,40 Kčs/m2 , a to podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb., celkovo 30.213,20 Kčs. Zmluva bola uzavretá dňa 01.10.1973 a podpísaná I. D.. Podľa príkazu na úhradu za vykúpené pozemky v kat. úz. W. - T. na stavbu Priemyselnej pekárne v Žiline vo vzťahu k I. D., podľa uzavretej kúpnopredajnej zmluvy sa uhradí I. D. 30.213,20 Kčs.
Zo žiadosti o vykonanie zápisu vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností na novovzniknutú parcelu č. 808/27, kat. úz. W. - T. bolo zistené, že celkovo bolo uzavretých 8 kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých národný podnik Stredoslovenské pekárne a cukrárne nadobudol vlastnícke právo k pôvodným PK parcelám, z ktorých bola podľa Geometrického plánu č. 761-241-72 zo dňa 12.07.1973 vytvorená táto novovzniknutá parcela. Okrem kúpnopredajnej zmluvy s I. D. na PK p.č. 808/11 bola rovnakým spôsobom uzavretá kúpnopredajná zmluva na PK p.č. 808/10, ktorá je taktiež súčasťou správneho spisu. Podľa tejto kúpnej zmluvy uzavretej 01.10.1973 - predávajúci E. Q., R. C., rod. Q., I. H., rod. Q. a E. Q. predali Stredoslovenským pekárňam a cukrárňam, n.p. Banská Bystrica PK p.č. 808/10 vo vl. č. 660, a to za rovnakých podmienok ako I. D., t.j. podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb., prvých 3000 m2 po 10,- Kčs/m2 a zvyšných 643m2 po 0,40 Kčs/m2, celkovo kúpna cena 30.257,20 Kčs.
Podľa rozhodnutia ONV v Žiline č. PLVH-952/1973-212.1/Šk zo dňa 29.11.1973 bola dňom 11.12.1973 bolo trvalo odňatých celkom 3,7319 ha poľnohospodárskej pôdy, a to časti parciel EN 808/26 a 807/1, kat. úz. T. zamerané v prospech novovytvorenej parcely EN č. 808/27 v GP č. 761-241-72 zo dňa
12.07.1973, a to pod výstavbu priemyslovej pekárne - zastavané plochy, vlastník Stredoslovenské pekárne a cukrárne, n.p. Banská Bystrica.
Z výpisu z pk. vl. 662, kat. úz. T. A majetková podstata bolo zistené, že pod radovým číslom 2 nachádza sa parc. č. 808/11 nazvaná Roľa na kúty.
Navrhovateľka preukazujúc uzavretie tejto zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok predložila odporcovi rozhodnutie o vyvlastnení a o náhrade č. Vyst.-3763/1962 zo dňa 10.09.1962, ktoré sa však netýkalo pkn. parc. č. 808/11. Vo vzťahu k I. D. sa týkalo parcely č. 808/3 zapísanej vo vl. č. 662.
Navrhovateľka vo svojej reštitučnej žiadosti zo dňa 29.01.2004 uvádza vo vzťahu k PK parc. č. 808/11, že táto sa vyvlastnila tak, že za 1m2 sa vyplácalo 0,40 Kčs a do 3000 m2 po 4,- Kčs. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľka predložila Pokus o dohodu zo dňa 21.10.1969 zo strany Stredoslovenských pekární a cukrárni, n.p. ohľadne návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy na pozemok I. D. PK p.č. 808/11 kat. úz. T.. Z jeho obsahu vyplýva, že za tento pozemok mu bola ponúkaná v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 47/1969 Zb. náhrada za 1 m2 4,- Kčs do 3000 m2 a 0,40 Kčs/m2 nad 3000 m2.
Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 06.01.2005 ďalej vyplýva, že čo sa týka predmetu reštitúcie (i pkn. parc. č. 808/11), pozemky boli v užívaní JRD. Uvedenú skutočnosť potvrdila navrhovateľka i na pojednávaní konanom dňa 20.04.2012, keď uviedla, že v čase prechodu vlastníckeho práva na Stredoslovenské pekárne a cukrárne jej rodina na tejto roli fyzicky nepracovala, nemali na nej nič nasadené.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovenia tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že predmetom dokazovania v rámci reštitučného konania bola tá skutočnosť, či kúpna zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľky I. D. a Stredoslovenskými pekárňami a cukrárňami, n.p. Banská Bystrica bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán skonštatoval, že tieto podmienky splnené neboli, keďže peňažná náhrada bola určená v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi, zmluva nejaví žiadne známky, žeby bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a samotná navrhovateľka túto skutočnosť nijako nepreukázala. Navrhovateľka vo svojom odvolaní napadla toto rozhodnutie z dôvodu, že podľa nej bola splnená podmienka tiesne, v ktorej mal uzavrieť zmluvu I. D.. K nesplneniu podmienky nápadne nevýhodných podmienok sa nevyjadrila. Krajský súd konštatuje, že na to, aby bol daný reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. musia byť splnené obe podmienky kumulatívne, t.j. súčasne, t.j. aj podmienka tiesne, aj podmienka nápadne nevýhodných podmienok. Ak nebude splnená čo len jedna z nich, správny orgán nemôže priznať vlastnícke právo, ani právo na náhradu. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že svoje rozhodnutie založil na tom, že nebola splnená podmienka nápadne nevýhodných podmienok. Aj keď odvolanie navrhovateľky nenapadlo nesplnenie tejto kumulatívnej podmienky, súd v záujme zistenia skutočného stavu veci podrobil prieskumu pripojený správny spis aj v tomto ohľade, aby zistil, či skutočne kúpna zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
Po vydaní nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/2008 bola prekonaná dovtedy aplikovaná prax, že ak bola kúpna zmluva určená v súlade s právnym predpisom platným a účinným v čase uzavretia zmluvy, nemôže sa jednať o nápadne nevýhodné podmienky. Citovaný nález ústavného súdu v bode 2 uviedol, že tak ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Táto požiadavka môže byť splnená aj v prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom. V odôvodnení uviedol, že
cenová vyhláška č. 47/1969 Zb. svojou koncepciou a konkrétnymi ustanoveniami jednak odrážala delenie vlastníctva na osobné a súkromné ako bolo vytvorené marxisticko-ekonomickou náukou, jednak zásadu vtedajšieho československého práva, že pozemok nemožno kvalifikovať ako predmet osobného vlastníctva, ako vyjadrenie cieľového zámeru, že všetky pozemky majú byť v budúcnosti vlastníctvom štátu. Vyvodzuje z toho dôsledky, ktoré nemôžu byť prijateľné v demokratickej spoločnosti, hlavne tým, že diskriminovala veľmi výrazne dve skupiny vlastníkov, ktorým by inak patrilo rovnaké postavenie a ich vlastníckemu právu rovnaký zákonný obsah. V konkrétnom prípade išlo o pozemky, ktoré boli posúdené ako súkromné vlastníctvo podľa § 15 cit. vyhlášky. Pokiaľ však nejaké pozemky už slúžili alebo mali slúžiť svojim určením na realizáciu osobného vlastníctva, boli posudzované odlišne a vyhláška v § 14 stanovovala cenu za 1 m2 až desať či viacnásobne vyššiu. Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, musí nutne nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako nápadne nevýhodne podmienky pri aplikácii všetkých reštitučných zákonov.
Krajský súd v Žiline v konkrétnej právnej veci, vo vzťahu k takto posudzovanej vtedy platnej právnej úprave stanovujúcej kúpnu cenu, konštatuje, že kúpna cena bola stanovená podľa citovanej vyhl. č. 47/1969 Zb., a to podľa § 14 tejto vyhlášky, teda bola stanovená vo vzťahu k tomu druhu vlastníctva, ktoré bolo ohodnocované vyššie ako pri súkromnom vlastníctve (§ 15 cit. vyhl.). V zmysle citovaného nálezu ústavného súdu je potrebné konštatovať, že vyhláškou zavedený rozporuplný postup k vlastníctvu vo vzťahu ku konkrétnej veci nebol diskriminačný, lebo sa aplikovala právna úprava výhodnejšia pre predávajúceho a bol aplikovaný § 14 citovanej vyhlášky. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy teda bolo zohľadnené, že sa jedná o pozemok v zastavanej časti obce a bola ponúknutá kúpna cena najvyššie možná, keďže podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky bolo možné až výmery 3000 m2 v mestách od 40000 do 100000 obyvateľov určiť náhradu najviac 10,- Kčs. Práve náhrada vo výške 10,- Kčs bola dojednaná a to na maximálne možnú výmeru 3000 m2. O tom, že ohľadne výšky kúpnej ceny nebol Anton Jánošík diskriminovaný, svedčí i to, že najskôr mu bola ponúkaná kúpna cena 4,- Kčs/m2 do 3000 m2 ako to vyplýva z Pokusu o dohodu zo dňa 21.10.1969, avšak v kúpnej zmluve už bola dojednaná suma 10,- Kčs/m2. Teda v zmysle odôvodnenia nálezu ústavného súdu súd konštatuje, že vtedy platná vyhl. č. 47/1969 Zb. bola vo vzťahu ku konkrétnej kúpnej zmluve použitá tak, že nebola daná žiadna diskriminácia voči predávajúcemu I. D. zo strany mocenských orgánov štátu, pretože nebola zohľadnená cena nižšia uvedená v § 15 vyhl., ale naopak cena, ktorá bola najvyššie prípustná.
Existujú i ďalšie kritéria, ktoré treba skúmať pri posúdení, či sa jedná o nápadne nevýhodné podmienky. Rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Sžo-KS 1/2004 uviedol, že pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy starostlivo skúmať, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým. Je potrebné skúmať, či nehnuteľnosť bola vôbec ohodnotená v zmysle vtedy platnej právnej normy a či samotná kúpna cena bola v zmluve uvedená. Krajský súd konštatuje, že posudzovaná kúpna zmluva spĺňa podmienku, že nehnuteľnosti musia byť ohodnotené v zmysle vtedy platnej právnej normy a samotná kúpna cena musí byť v zmluve uvedená. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pkn. parc. č. 808/11 vo výmere ako bola odkupovaná, nachádza sa v uvedenej kúpnej zmluve, výmera bola správne ohodnotená v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Neboli preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúceho, ako by tomu bolo napríklad v prípade neocenenia alebo nesprávneho ocenenia určitej časti výmery pozemku.
S touto podmienkou súvisí tiež vyššie rozoberaná výška kúpnej ceny uvedená v kúpnej zmluve. Krajský súd konštatuje, že kúpna cena ako bola dojednaná, t.j. v najvyššej možnej miere, je skutočnosťou, ktorá bola priaznivá pre predávajúceho I. D. a nijako negatívne sa nevymykala z podmienok vtedy obvyklých, práve naopak. Podmienky, za ktorých boli uzatvárané iné zmluvy, bývali často menej výhodné, keďže na nehnuteľnosti ohodnotenie bol používaný § 15 vyhlášky.
Súd ďalej skúmal, či nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, nebola potrebná na výživu oprávnenej osoby alebo jej právneho predchodcu, a to v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/193/2010, podľa ktorého je potrebné posúdiť, či v danom prípade nebola kúpna zmluva uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok najmä so zreteľom na to, či dotknuté pozemky boli využívané na pestovanie ovocných drevín, z ktorých mala pôvodná vlastníčka zaistený prospech jednak
v podobe úrody pre vlastnú potrebu a jednak v podobe finančnej hotovosti. V danom prípade krajský súd konštatuje, že podľa vyjadrení navrhovateľky, a to či už v písomnej podobe alebo ústnych na pojednávaní, bolo zistené, že pkn. parc. č. 808/11 nebola vo fyzickom obhospodarovaní I. D. alebo navrhovateľky, ktorí na tejto parcele nemali zasadené poľnohospodárske plodiny a parcela neslúžila na ich obživu. Aj z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. 662 ohľadne pkn. parc. č. 808/11, vyplýva, že sa jednalo o roľu a nie o záhradu, pričom roľa bola v tom čase vo všeobecnosti obhospodarovaná JRD alebo štátnymi majetkami. Žiadne benefity z tejto nehnuteľnosti v čase uzavretia posudzovanej zmluvy rodine navrhovateľky neplynuli. So skúmanou podmienkou potreby predávanej nehnuteľnosti na výživu oprávnenej osoby alebo jej právneho predchodcu súvisí otázka, či pôvodný vlastník skutočne užíval nehnuteľnosť v čase uzavretia kúpnej zmluvy, tak ako to nastolil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/164/2010, podľa ktorého pre posúdenie uplatneného nároku aj vo vzťahu k nápadne nevýhodným podmienkam je právne relevantná skutočnosť, kto bol skutočným užívateľom predmetnej záhrady v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, bolo preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy predmetná roľa nebola v užívaní Anton D. ani jeho rodiny, čo vyplýva i z toho, že sa jednalo o roľu a nie o záhradu, preto ani táto podmienka nenaplnila znaky nápadnej nevýhodnosti.
Súd ďalej skúmal, či došlo kúpnou zmluvou k znevýhodneniu právneho predchodcu oprávnenej osoby proti iným pôvodným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov, tak ako to má na mysli rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/31/2011, podľa ktorého nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu a musí objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osobe. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. V prípade I. D. bolo preukázané v listinnými dôkazmi v správnom konaní, a to kúpnou zmluvou uzavretou medzi E. Q., R. C., rod. Q., I. H., rod. Q. a E. Q. ako predávajúcimi a Stredoslovenskými pekárňami a cukrárňami, n.p. ako kupujúcim ohľadne pkn. parc. č. 808/10 v tom istom katastrálnom území, že podmienky na vykúpenie tejto parcely boli totožné s podmienkami, za akých pkn. parc. č. 808/11 predával I. D., t.j. cena do 3000 m2 bola stanovená po 10,- Kčs/m2 a nad 3000 m2 za 0,40 Kčs/m2. Neboli teda preukázané nápadne nevýhodné podmienky prípadného znevýhodnenia oproti iným pôvodným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov.
Súd pri skúmaní všetkých týchto podmienok dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi I. D. a Stredoslovenskými pekárňami a cukrárňami, n.p. nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Preto odvolacím dôvodom uvádzaným navrhovateľkou v odvolaní aj v jeho oprave, že zmluva bola uzavretá v tiesni, nie je potrebné sa zaoberať, pretože nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok
- uvedené vyplýva zo zhromaždených dôkazov v správnom spise. Pokiaľ navrhovateľka preukazovala splnenie podmienky nápadne nevýhodných podmienok pokusom o dohodu zo dňa 21.10.1969, táto listina nápadne nevýhodné podmienky nepreukazuje práve preto, že následná kúpna zmluva bola uzavretá za iných podmienok, a to pre predávajúceho výhodnejších ako bolo uvedené v tomto pokuse, čo svedčí o tom, že prebehol tu určitý dohodovací proces, ktorého záver bol pre predávajúceho I. D. v zmysle vtedajšej právnej úpravy maximálne uspokojivý. Rovnako odvolací dôvod uvedený v opravnom prostriedku, a to nevyužívanie nehnuteľností na účel, na aký bola odkúpená, je irelevantný, pretože táto podmienka vydania nie je stanovená v § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. odvodzoval od toho, že pred uzavretím kúpnej zmluvy došlo k vyvlastneniu týchto nehnuteľností, súd konštatuje, že sa jednalo o vyvlastnenie inej nehnuteľnosti, a to konkrétne pkn. parc. č. 808/3, ktorá nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Nakoniec, ak by došlo k vyvlastneniu tejto nehnuteľnosti, nemohlo by dôjsť následne k jej predaju.
Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil, pričom na odvolacie námietky navrhovateľky nemohol prihliadnuť.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1, prvá veta a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania, z tohto dôvodu jej súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu účastníkovi konania, ktorý si náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.