Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)b76/364229.549153.pdf
PDF · 124.04 KB
No categories available
10Sžr/31/2011
Najvyšší súd 10Sžr/31/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľky: M. H., bytom B., právne zastúpená advokátkou JUDr.
G. I., so sídlom AK B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom
Trenčianska č. 55, Bratislava, za účasti: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom
Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 26.8.2009,
č.j. 6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE v časti výroku B na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/169/2009-71 zo dňa 9.11.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Sp/169/2009-71 zo dňa 9. novembra 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 3Sp/169/2009-71 zo dňa
9.11.2010 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.j.
6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE zo dňa 26.8.2009 napadnutom rozsahu
výrokovej časti B vo vzťahu k nehnuteľnosti PK vl.č. X. ako parc. č. X. - roľa o výmere
1104 m2. Zároveň nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom posudzovanej veci bola napadnutá
časť B výrokovej časti rozhodnutia odporcu zo dňa 26.8.2009, teda či v zmysle námietok
navrhovateľky konajúci správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
či vôbec vykonal dostatočne dokazovanie a z vykonaných dôkazov vyvodil vecne správny
záver ohľadom nesplnenia nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcich
pri uzavretej kúpnej zmluve č. 272 zo dňa 2.10.1995. Zároveň posudzoval či správny orgán
svoje rozhodnutie náležite v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodnil.
Prvostupňový súd zistil, že správny orgán rozhodoval o reštitučnom nároku
navrhovateľky, ktorá si ho uplatnila podľa zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemkom
v katastrálnom území V. uvedených v PK vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere
1831 m2 a PK vložke č. X. ako parc. č. X., záhrada o výmere 58 m2 vzhľadom k tomu, že ona
spolu so svojimi rodičmi bola pôvodným vlastníkom týchto pozemkov. Reštitučným titulom
mala byť tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorou prešlo
vlastníctvo v časti parc. č. X. o výmere 79 m2 a parc. č. X. o výmere 92 m2 na štát
bez vyvlastnenia.
Správny orgán rozhodol dňa 26.8.2009 rozhodnutím č.j. 6486/2004/PÚ-2,
Zn.: 4244/09/233/07/MBE tak, že v časti A rozhodnutia navrhovateľke ako oprávnenej osobe
priznal právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V. za nehnuteľnosť vedenú v PK
vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere 79 m2 a v časti B rozhodnutia nenavrátil jej
vlastnícke právo a ani jej nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v pôvodnom katastrálnom území V. vedené v PK vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere
536 m2, parc. č. X., roľa o výmere 112 m2 (nenapadnuté opravným prostriedkom) a parc. č.
X., roľa o výmere 1104 m2 z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu
niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z..
Krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia sa stotožnil s právnym
záverom správneho orgánu v tom, že v súvislosti s kúpno predajnou zmluvou bola preukázaná
tieseň ale nie nápadne nevýhodné podmienky, keď jednak bola pôvodným vlastníkom
vyplatená najvyššia možná kúpna cena 20 Kčs za m2 vyplývajúca z cenového predpisu
(vyhl. č. 129/1984 Zb.). Zároveň uviedol, že výsluchom navrhovateľky ani svedkov neboli
preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúcich akoby tomu napr. mohlo byť pri
neocenení alebo nesprávnom ocenení určitej časti výmeru. Súd sa nestotožňuje z námietkou
navrhovateľky, že by odporca vydal rozhodnutie bez súčinnosti s účastníkmi konania
a neumožnil im vyjadriť sa k predmetu konania. Súd naopak zistil, že správny orgán
postupoval v úzkej súčinnosti s navrhovateľkou ako aj zúčastnenými osobami tak pri
zadovážení listinných dôkazov ako aj nariadením ústneho pojednávania za účasti účastníkov
aj svedkov. Odporca vykonal riadne dokazovanie, však navrhovateľka neuniesla dôkazne
bremeno ohľadne existujúcich nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcich pri
uzavretí kúpnej zmluvy. Krajský súd skonštatoval, že správny orgán sa pri vydaní rozhodnutia
riadne a náležite riadil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie obsahu je všetky
predpísané náležitosti, jeho odôvodnenie je jasné preskúmateľné a zrozumiteľné.
Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa odvolala navrhovateľka
podaním zo dňa 28.12.2010. Vo svojom podaní namietala, že súd síce vykonal dôkazy
vo veci, avšak pri ich vyhodnotení prihliadal iba na tie, ktoré svedčili v neprospech návrhu
navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Dôkazmi, ktoré súd vôbec nehodnotil
z hľadiska plnenia nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy, bolo
stanovisko navrhovateľky o tom, že nešlo iba o rozpor s cenovými predpismi ale aj
o skutočnosť, že rodina prišla o čiastočný zdroj príjmov. Rovnako nezobral do úvahy
tvrdenie, že kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola vopred určená orgánom štátu a nie
dohodnutá účastníkmi zmluvy. Nápadne nevýhodné podmienky sa môžu prejaviť v tom,
že predávajúci predával vec za cenu nápadne nižšiu, než je cena, za ktorú by ju inak mohol
predať v čase a mieste urobenia právneho úkonu. O nevýhodné podmienky ide vtedy,
ak plnenie ktoré poskytla jedna zmluvná strana je v zjavnom nepomere s plnením, ktoré
obdrží od druhej zmluvnej strany. U odplatných zmlúv ide o nápadne nevýhodné podmienky
vtedy ak neboli plnenia vzájomne ekvivalentné. Okrem zisťovania súladu ceny s cenovým
predpisom má súd prihliadať aj na okolnosti a podmienky prevodu, ako sú charakter
predávanej nehnuteľnosti, jej účelové využitie pre vlastníka a členov jeho rodiny a tiež
posúdiť či by bez tiesne vlastník previedol svoju nehnuteľnosť odplatnou zmluvou
za podmienok určených štátom. Krajský súd iba uviedol, že pokiaľ cena bola v súlade
s cenovým predpisom nebola navrhovateľka pri predaji znevýhodnená. V tejto súvislosti
navrhovateľka vyčítala krajskému súdu, že ako dôkaz nezobral do úvahy výpoveď
navrhovateľky na pojednávaní na správnom orgáne dňa 1.7.2005. Ak súd nevyhodnotil všetky
dôkazy ktoré vyšli najavo v priebehu správneho konania, nepostupoval v súlade s ust. § 132
O.s.p., pretože nevenoval náležitú pozornosť dôkazom svedčiacim opaku skutkového záveru
urobeného správnym orgánom.
Z týchto dôvodov navrhovateľka navrhla rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Sp/169/2009-71 zo dňa 9.11.2010 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca dňa 24.1.2011. V podaní uviedol, že
súd podrobne preskúmal a posúdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a komplexne
vyhodnotil podmienky za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva. Keďže podľa § 3 ods. 1
písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, súd posudzoval obidve podmienky samostatne ako aj
vzájomné súvislosti. S poukazom na nepreukázanie existencie kumulatívne stanovených
podmienok pre uplatnenie reštitučného dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003
Z.z. navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 29.6.2011. (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.)
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý
potvrdil rozhodnutie odporcu v časti, v ktorej odporca nevyhovel nároku navrhovateľky
uplatneného podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva
k žiadaným nehnuteľnostiam, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako
aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu ako konanie mu predchádzajúce.
Ako vyplýva z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je
administratívny spis odporcu, správny orgán rozhodol dňa 26.8.2009 rozhodnutím
č.j. 6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE tak, že v časti A rozhodnutia navrhovateľke,
ako oprávnenej osobe, priznal právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V.
za nehnuteľnosť vedenú v PK vl. č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere 79 m2 z dôvodu
prekážky vydania podľa § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 503/2003 Z.z. (opravným
prostriedkom nenapadnuté) a v časti B rozhodnutia nenavrátil jej vlastnícke právo a ani
nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pôvodnom katastrálnom
území V. uvedené v PK vl. č. X. .ako parc. č. X., roľa o výmere 536 m2, parc. č. X., roľa
o výmere 112 m2 (nenapadnuté opravným prostriedkom) a parc. č. X., roľa o výmere
1104 m2 z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým
zo spôsobom uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania kumulatívnej
existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpno predajnej zmluvy.
Krajský súd potvrdzujúci rozsudok odôvodnil podľa § 250q ods. 2 O.s.p., keď podľa
jeho názoru rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia
existencie podmienky uzavretia kúpnej zmluvy v tiesni.
Splnenie zákonných podmienok správny orgán aj súd prvého stupňa správne
posudzovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Podmienkou úspešnosti uplatneného nároku je
ich kumulatívne splnenie, pričom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať
oddelene i keď vecne prípadne a skutkovo spolu zväčša úzko súvisia. Hoci ide o zaužívané
pojmy občianskeho práva (§ 49 Občianskeho zákonníka), ktoré treba aj v prípade reštitučných
zákonov vykladať zásadne zhodne, teda podľa ustálených interpretačných pravidiel, v prípade
reštitučných nárokov je potrebné v každej posudzovanej veci zohľadniť aj účel reštitučných
zákonov.
Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe tiesňou sa rozumie objektívny
hospodársky alebo sociálny, niekedy psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou
závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode
rozhodovania, natoľko že vo vzťahu k svojmu majetku urobí právny úkon, ktorý by inak
neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí
byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala v svoj neprospech. Hrozba
vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo
len o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov.
Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej
okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu
spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým
o posúdenie či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer
získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť
o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však
hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien
nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné
podmienky boli všeobecne produktom vtedajšej doby a postihovali rovnako každého kto
vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska
súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu
k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu
nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženými spisovým materiálom krajského súdu
vrátane administratívneho spisu zistil, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nie sú spôsobilé
spochybniť vecnosť správnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd sa
s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.
V odvolacom konaní navrhovateľka nepredložila také relevantné dôkazy, ktoré by tieto
závery spochybnili.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci je správny právny záver,
že uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky,
keď pôvodným vlastníkom bola ponúknutá najvyššia možná kúpna suma 20 Kčs za m2
a tá vyplývala z vtedy platného cenového predpisu a to vyhl. č. 129/1984 Zb. a tiež neboli
preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúcich akoby tomu bolo napr. v prípade
neocenenia, alebo nesprávneho ocenenia určitej časti výmery, či prípadne znevýhodnenie
proti iným pôvodným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov.
Ako vyplýva z § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. aj keď tieseň a nápadne
nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať oddelene, jedná sa o dva predpoklady pri
ktorých je podmienkou súčasné naplnenie na možnosť uplatnenia reštitučného nároku. Keďže
navrhovateľka nepreukázala ani podľa názoru najvyššieho súdu, že kúpna zmluva bola
uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, nebolo možné aplikovať uvedené zákonné
ustanovenie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
ako vo výroku vecne správny podľa § 250ja ods. 3 v spojením s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c a 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská