Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/31/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľky: M. H., bytom B., právne zastúpená advokátkou JUDr.

G. I., so sídlom AK B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom

Trenčianska č. 55, Bratislava, za účasti: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom

Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 26.8.2009,

č.j. 6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE v časti výroku B na odvolanie navrhovateľky

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -71 zo dňa 9.11.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-71 zo dňa 9. novembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -71 zo dňa

9.11.2010 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.j.

6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE zo dňa 26.8.2009 napadnutom rozsahu

2

výrokovej časti B vo vzťahu k nehnuteľnosti PK vl.č. X. ako parc. č. X. - roľa o výmere

1104 m2. Zároveň nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom posudzovanej veci bola napadnutá

časť B výrokovej časti rozhodnutia odporcu zo dňa 26.8.2009, teda či v zmysle námietok

navrhovateľky konajúci správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,

či vôbec vykonal dostatočne dokazovanie a z vykonaných dôkazov vyvodil vecne správny

záver ohľadom nesplnenia nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcich

pri uzavretej kúpnej zmluve č. 272 zo dňa 2.10.1995. Zároveň posudzoval či správny orgán

svoje rozhodnutie náležite v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodnil.

Prvostupňový súd zistil, že správny orgán rozhodoval o reštitučnom nároku

navrhovateľky, ktorá si ho uplatnila podľa k pozemkom

v katastrálnom území V. uvedených v PK vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere

1831 m2 a PK vložke č. X. ako parc. č. X., záhrada o výmere 58 m2 vzhľadom k tomu, že ona

spolu so svojimi rodičmi bola pôvodným vlastníkom týchto pozemkov. Reštitučným titulom

mala byť tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorou prešlo

vlastníctvo v časti parc. č. X. o výmere 79 m2 a parc. č. X. o výmere 92 m2 na štát

bez vyvlastnenia.

Správny orgán rozhodol dňa 26.8.2009 rozhodnutím č.j. 6486/2004/PÚ-2,

Zn.: 4244/09/233/07/MBE tak, že v časti A rozhodnutia navrhovateľke ako oprávnenej osobe

priznal právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V. za nehnuteľnosť vedenú v PK

vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere 79 m2 a v časti B rozhodnutia nenavrátil jej

vlastnícke právo a ani jej nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v pôvodnom katastrálnom území V. vedené v PK vložke č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere

536 m2, parc. č. X., roľa o výmere 112 m2 (nenapadnuté opravným prostriedkom) a parc. č.

X., roľa o výmere 1104 m2 z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu

niektorým zo spôsobov uvedených v .

Krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia sa stotožnil s právnym

záverom správneho orgánu v tom, že v súvislosti s kúpno predajnou zmluvou bola preukázaná

tieseň ale nie nápadne nevýhodné podmienky, keď jednak bola pôvodným vlastníkom

vyplatená najvyššia možná kúpna cena 20 Kčs za m2 vyplývajúca z cenového predpisu

3

(vyhl. č. ). Zároveň uviedol, že výsluchom navrhovateľky ani svedkov neboli

preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúcich akoby tomu napr. mohlo byť pri

neocenení alebo nesprávnom ocenení určitej časti výmeru. Súd sa nestotožňuje z námietkou

navrhovateľky, že by odporca vydal rozhodnutie bez súčinnosti s účastníkmi konania

a neumožnil im vyjadriť sa k predmetu konania. Súd naopak zistil, že správny orgán

postupoval v úzkej súčinnosti s navrhovateľkou ako aj zúčastnenými osobami tak pri

zadovážení listinných dôkazov ako aj nariadením ústneho pojednávania za účasti účastníkov

aj svedkov. Odporca vykonal riadne dokazovanie, však navrhovateľka neuniesla dôkazne

bremeno ohľadne existujúcich nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcich pri

uzavretí kúpnej zmluvy. Krajský súd skonštatoval, že správny orgán sa pri vydaní rozhodnutia

riadne a náležite riadil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie obsahu je všetky

predpísané náležitosti, jeho odôvodnenie je jasné preskúmateľné a zrozumiteľné.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa odvolala navrhovateľka

podaním zo dňa 28.12.2010. Vo svojom podaní namietala, že súd síce vykonal dôkazy

vo veci, avšak pri ich vyhodnotení prihliadal iba na tie, ktoré svedčili v neprospech návrhu

navrhovateľky na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Dôkazmi, ktoré súd vôbec nehodnotil

z hľadiska plnenia nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy, bolo

stanovisko navrhovateľky o tom, že nešlo iba o rozpor s cenovými predpismi ale aj

o skutočnosť, že rodina prišla o čiastočný zdroj príjmov. Rovnako nezobral do úvahy

tvrdenie, že kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola vopred určená orgánom štátu a nie

dohodnutá účastníkmi zmluvy. Nápadne nevýhodné podmienky sa môžu prejaviť v tom,

že predávajúci predával vec za cenu nápadne nižšiu, než je cena, za ktorú by ju inak mohol

predať v čase a mieste urobenia právneho úkonu. O nevýhodné podmienky ide vtedy,

ak plnenie ktoré poskytla jedna zmluvná strana je v zjavnom nepomere s plnením, ktoré

obdrží od druhej zmluvnej strany. U odplatných zmlúv ide o nápadne nevýhodné podmienky

vtedy ak neboli plnenia vzájomne ekvivalentné. Okrem zisťovania súladu ceny s cenovým

predpisom má súd prihliadať aj na okolnosti a podmienky prevodu, ako sú charakter

predávanej nehnuteľnosti, jej účelové využitie pre vlastníka a členov jeho rodiny a tiež

posúdiť či by bez tiesne vlastník previedol svoju nehnuteľnosť odplatnou zmluvou

za podmienok určených štátom. Krajský súd iba uviedol, že pokiaľ cena bola v súlade

s cenovým predpisom nebola navrhovateľka pri predaji znevýhodnená. V tejto súvislosti

navrhovateľka vyčítala krajskému súdu, že ako dôkaz nezobral do úvahy výpoveď

navrhovateľky na pojednávaní na správnom orgáne dňa 1.7.2005. Ak súd nevyhodnotil všetky

4

dôkazy ktoré vyšli najavo v priebehu správneho konania, nepostupoval v súlade s ust. § 132

, pretože nevenoval náležitú pozornosť dôkazom svedčiacim opaku skutkového záveru

urobeného správnym orgánom.

Z týchto dôvodov navrhovateľka navrhla rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-71 zo dňa 9.11.2010 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca dňa 24.1.2011. V podaní uviedol, že

súd podrobne preskúmal a posúdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a komplexne

vyhodnotil podmienky za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva. Keďže podľa § 3 ods. 1

písm. j/ sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý

prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok, súd posudzoval obidve podmienky samostatne ako aj

vzájomné súvislosti. S poukazom na nepreukázanie existencie kumulatívne stanovených

podmienok pre uplatnenie reštitučného dôvodu podľa

Z.z. navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 29.6.2011. (, )

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý

potvrdil rozhodnutie odporcu v časti, v ktorej odporca nevyhovel nároku navrhovateľky

uplatneného podľa na navrátenie vlastníctva

k žiadaným nehnuteľnostiam, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako

aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu ako konanie mu predchádzajúce.

Ako vyplýva z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je

administratívny spis odporcu, správny orgán rozhodol dňa 26.8.2009 rozhodnutím

5

č.j. 6486/2004/PÚ-2, Zn.: 4244/09/233/07/MBE tak, že v časti A rozhodnutia navrhovateľke,

ako oprávnenej osobe, priznal právo na náhradu v pôvodnom katastrálnom území V.

za nehnuteľnosť vedenú v PK vl. č. X. ako parc. č. X., roľa o výmere 79 m2 z dôvodu

prekážky vydania podľa , (opravným

prostriedkom nenapadnuté) a v časti B rozhodnutia nenavrátil jej vlastnícke právo a ani

nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pôvodnom katastrálnom

území V. uvedené v PK vl. č. X. .ako parc. č. X., roľa o výmere 536 m2, parc. č. X., roľa

o výmere 112 m2 (nenapadnuté opravným prostriedkom) a parc. č. X., roľa o výmere

1104 m2 z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým

zo spôsobom uvedených v . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola

skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania kumulatívnej

existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpno predajnej zmluvy.

Krajský súd potvrdzujúci rozsudok odôvodnil podľa , keď podľa

jeho názoru rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia

existencie podmienky uzavretia kúpnej zmluvy v tiesni.

Splnenie zákonných podmienok správny orgán aj súd prvého stupňa správne

posudzovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Podmienkou úspešnosti uplatneného nároku je

ich kumulatívne splnenie, pričom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať

oddelene i keď vecne prípadne a skutkovo spolu zväčša úzko súvisia. Hoci ide o zaužívané

pojmy občianskeho práva ( ), ktoré treba aj v prípade reštitučných

zákonov vykladať zásadne zhodne, teda podľa ustálených interpretačných pravidiel, v prípade

reštitučných nárokov je potrebné v každej posudzovanej veci zohľadniť aj účel reštitučných

zákonov.

Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe tiesňou sa rozumie objektívny

hospodársky alebo sociálny, niekedy psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou

závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode

rozhodovania, natoľko že vo vzťahu k svojmu majetku urobí právny úkon, ktorý by inak

neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí

byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala v svoj neprospech. Hrozba

vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo

len o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov.

6

Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej

okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu

spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým

o posúdenie či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer

získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť

o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však

hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien

nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné

podmienky boli všeobecne produktom vtedajšej doby a postihovali rovnako každého kto

vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska

súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu

k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu

nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženými spisovým materiálom krajského súdu

vrátane administratívneho spisu zistil, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nie sú spôsobilé

spochybniť vecnosť správnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd sa

s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,

s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil.

V odvolacom konaní navrhovateľka nepredložila také relevantné dôkazy, ktoré by tieto

závery spochybnili.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci je správny právny záver,

že uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky,

keď pôvodným vlastníkom bola ponúknutá najvyššia možná kúpna suma 20 Kčs za m2

a tá vyplývala z vtedy platného cenového predpisu a to vyhl. č. a tiež neboli

preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúcich akoby tomu bolo napr. v prípade

neocenenia, alebo nesprávneho ocenenia určitej časti výmery, či prípadne znevýhodnenie

proti iným pôvodným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov.

Ako vyplýva z aj keď tieseň a nápadne

nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať oddelene, jedná sa o dva predpoklady pri

ktorých je podmienkou súčasné naplnenie na možnosť uplatnenia reštitučného nároku. Keďže

navrhovateľka nepreukázala ani podľa názoru najvyššieho súdu, že kúpna zmluva bola

7

uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, nebolo možné aplikovať uvedené zákonné

ustanovenie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

ako vo výroku vecne správny podľa § 250ja ods. 3 v spojením s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a 224 ods. 1

v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská