Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-38-2010.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/38/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2012 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd
obžalovaného Q. F. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. W. č. XXX
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 22.12.2008 v čase o 17,02 hodine na ceste II/574 km 005,00 v Ilave na miestnej komunikácii Ul. Pivovarskej, viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, EČV: IL-203 BI smerom od Hornej Poruby do Ilavy, kde pri rodinnom dome č. 420 na rovnom úseku cesty, vo svojom jazdnom pruhu v dôsledku jazdy rýchlosťou 75 km/hod., teda vyššou ako bola v danom úseku cesty v obci povolená maximálna rýchlosť jazdy 60 km/hod, prednou časťou vozidla narazil do chodca Q. W., ktorý sa pohyboval v jazdnom pruhu, následkom čoho bol Q. W. vyhodený do čelného skla, preletel ponad skelet vozidla a dopadol za vozidlom na vozovku, pričom utrpel ťažké zranenia: zlomeninu (roztrhnutie) hrudnej chrbtice s pomliaždením miechy, dvojnásobné roztrhnutie zostupnej časti srdcovnice (aorty) s masívnym krvácaním do dutiny hrudnej, traumatický - hemoragický šok, ktorým zraneniam na mieste nehody podľahol, čím ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. platného v čase skutku,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodená S. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. Q.. C. A., advokátom AK W. A., odkazuje s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní po zrušení vydaného trestného rozkazu z dôvodu podaného odporu obžalovaného nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň po 17 hod. išiel na osobnom motorovom vozidle Škoda Felícia za svojou priateľkou. Vozovka bola mokrá, bola tma. Vie určite, že išiel predpisovo, rýchlosťou 60 km/h, ale na tachometer sa pred zrážkou nepozeral. V jednom okamihu mu vošiel do jazdného pruhu chodec a zrážke s ním už nešlo zabrániť. Robil všetko, čo sa dalo, ale nedalo sa už bezpečne zastaviť. Zostal v šoku, pamätá si len, že volal 112. Po zrážke pribehol k nemu nejaký pán z domu pri ceste a poškodeného sa snažili oživovať. Nevedel určiť, v akej vzdialenosti zbadal poškodeného pred zrážkou.
Znalec z odboru doprava cestná J.. P. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok č. 17/2009. K dopravnej nehode bol privolaný operačným dôstojníkom do hodiny po tom, čo sa stala. Prvotné stopy už boli policajtmi vyznačené. Spolu potom obhliadli miesto dopravnej nehody, aj vozidlo. Chodec bol zrazený v obci a zozadu. Žiadni svedkovia dopravnej nehody zistení neboli. Na základe zadokumentovaných stôp a relevantných dôkazov bol vo veci vypracovaný vyšetrovací pokus, pričom v znaleckom posudku vypracoval dve analýzy nehodového deja. Prvá alternatíva bola najpriaznivejšia pre obžalovaného. Spočívala v tom, že chodec sa priečne premiestnil, pričom technickou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob používania komunikácie chodcom. Obžalovaný by nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode (zastavením pred miestom zrážky) ani pri predpokladanej rýchlosti 60 km/h, teda najvyššej dovolenej. Toto priečne premiestnenie chodca mohlo byť spôsobené stratou stability po požití alkoholu tak, ako sa k tomu vyjadrovali znalci z odvetvia súdneho lekárstva. Reakcia obžalovaného na pohyb chodca bola z technického hľadiska včasná. Druhá alternatíva bola pre obžalovaného nepriaznivá v tom smere, že tento mal možnosť vidieť chodca, ktorý išiel 2 metre od pravého kraja vozovky, v prípade, keď nešlo oproti žiadne iné vozidlo, najskôr (mal najviac času na zabránenie dopravnej nehode). Na základe zistení určil ako predpokladanú rýchlosť vozidla obžalovaného 75 km/h, a to v rozpätí o 5 km/h viac či menej, t.j. v rozmedzí 70 - 80 km/h. Technickou príčinou dopravnej nehody bol v tomto prípade jednak nesprávny spôsob chôdze poškodeného, ktorý ohrozoval všetkých vodičov na ceste, ako aj vyššia rýchlosť vozidla obžalovaného. Ak by obžalovaný v čase pred zrážkou išiel „predpisovo“ rýchlosťou 60 km/h, mohol by na nehodový dej reagovať včas a zrážke zabrániť (zastavením vozidla pred miestom zrážky, príp. vyhýbacím manévrom). V závere znalec dodal, že nie je možné vylúčiť žiadnu z týchto alternatív, ktoré sú rovnako pravdepodobné. Nakoľko počas prípravného konania nedisponoval informáciami o nehode od obžalovaného, ktorý k veci odmietol vypovedať, nemohol ich preveriť s inými dôkazmi, z ktorých už v tom čase pri výkone znaleckej činnosti vychádzal.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, č. 208/2008 vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Q. W. bol so životom nezlučiteľný traumaticko- hemoragický šok (šok z úrazu a krvácania), primárne vyvolaný mohutnou momentovou zadoprednou kompresiou (stlačením) hrudníka, ktorý násilný mechanizmus spôsobil zlomeninu (roztrhnutie) hrudnej chrbtice s pomliaždením miechy v úrovni IX. a X. hrudného stavca a dvojnásobné roztrhnutie zostupnej časti srdcovnice (aorty) s masívnym krvácaním do dutiny hrudnej. Súčasne došlo k roztrhnutiu spojenia krížovej kosti s lopatou panvovej kosti vpravo. Tieto uvedené zranenia podmienili vznik a rozvoj ťažkého poúrazového šokového stavu, nezlučiteľného so životom. V čase vzniku a rozvoja analyzovanej a posudzovanej dopravnej nehody bol poškodený výrazne ovplyvnený požitými alkoholickými nápojmi v hraničnom pásme intoxikácie alkoholom (3,15 promile alkoholu v krvi zomrelého), čo malo bez akýchkoľvek pochybností významne negatívny vplyv na všetky psychické a motorické funkcie poškodeného ešte pred vznikom dopravnej nehody, na ktorej mal účasť ako chodec. Pri takto vysokom stupni opitosti dochádza u ovplyvnenej osoby vo sfére psychickej k významnému zníženiu bdelosti, oslabeniu pozornosti, závažnému predĺženiu reakčného času. Narušenie motorických funkcií sa s istotou prejaví poruchami stability postoja, neistou chôdzou, tackaním sa a úkrokmi do strán, možnými pádmi
- a to aj u osôb privyknutých k opakovanému požívaniu alkoholu. Vychádzajúc z poranení, objektívne zistených na tele poškodeného, znalci biomechanicky inkriminovanú dopravnú nehodu rekonštruovali tak, že v počiatočnej fáze nehodového deja sa pohyboval poškodený vo vzpriamenej polohe a tiež v stave ťažkého ovplyvnenia požitými alkoholickými nápojmi v jazdnej dráhe vozidla obžalovaného, privrátený k prichádzajúcemu vozidlu zadnou plochou tela (chrbtom). Biomechanicky išlo teda o klasický čelno-chrbtový (fronto-dorzálny) typ kolízie vozidla s chodcom. V momente kolízie došlo k
nárazu stredovej prednej časti vozidla oblasťou nárazníka do ľavého predkolenia poškodeného, v momente ktorej kolízie mal poškodený pravú dolnú končatinu veľmi pravdepodobne vo výkrokovom postavení, teda nedokročenú, hmotnosťou tela nespočívajúcu na podložke, pričom hmotnosť tela udržiavala dokročená ľavá dolná končatina. Energia nárazu spôsobila za týchto okolností okamžité prelomenie oboch kostí predkolenia ľavej dolnej končatiny poškodeného. Následne došlo po strate vertikálnej stability chodca (podrazenie pod úrovňou ťažiska tela) k prudkému naľahnutiu, resp. narazeniu poškodeného chrbtovou (zadnou) plochou trupu na stredovú plochu prednej kapoty vozidla. Tak došlo k rozlomeniu chrbtice medzi hrudnými stavcami a taktiež k roztrhnutiu medzihrudnej svaloviny v tomto mieste, ako aj srdcovnice (v hrudnej časti), sprevádzaného okamžitým únikom množstva krvi z poškodenej srdcovnice do dutiny hrudnej. V záverečnej fáze nehodového deja bolo telo poškodeného prudko odhodené na vozovku, kde bola ustálená jeho definitívna poloha.
Zo záznamu dopravnej nehody a zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplynulo, že dopravná nehoda bola oznámená dňa 22.12.2008 o 17.10 hod. a stala sa v obci Ilava na ceste II. triedy č. 574 na km 5,00 na miestnej komunikácii na ul. Pivovarskej pri rodinnom dome č. 420 na rovnom úseku cesty v jazdnom pruhu obžalovaného s maximálnou povolenou rýchlosťou 60 km/h.
Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí vyplynulo, že chodec - poškodený Q. W. zomrel dňa 22.12.2008 o 17.05 hod. na následky poranení pri dopravnej nehode.
Zo zápisu o dychovej skúške vyplynulo, že obžalovaný Q. F. (bez uvedenia dňa a času vykonania skúšky v zápise) nemal v dychu stopy po požití alkoholu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, mal za preukázané, že stíhaný skutok sa síce stal, ale nenapĺňa znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, resp. žiadneho iného trestného činu, a teda stíhaný skutok nie je trestným činom v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.
I keď z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo jeho zmenšenej príčetnosti, z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konal vo forme vedomej nedbalosti, t.j. vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a objektom jeho konania bol ľudský život, nepodarilo sa jednoznačne, bez aj tých najmenších pochybností preukázať naplnenie znakov objektívnej stránky trestného činu - prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.
Objektívna stránka trestného činu charakterizuje spôsob spáchania trestného činu a jeho následky, vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi znakmi sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi nimi. Čo sa týka konania, toto je prejavom vôle vo vonkajšom svete. Následkom trestného činu rozumieme porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, t.j. objektu trestného činu. Kauzálny nexus (príčinný vzťah) je proces vnútorného prepojenia konania s následkom. Pri tom príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal. Trestná zodpovednosť je obmedzená len na tie následky, ktoré páchateľ svojím konaním zavinil.
Z judikatúry je zrejmé, že ak sú dve možnosti skutkového deja, znalci v znaleckom posudku musia zaujať stanovisko a urobiť záver k obom týmto alternatívam. Je však nezastupiteľnou úlohou súdu, aby sám, na základe vlastného vyhodnotenia dokazovania zistil, ktorá z alternatív je v súlade s vykonaným dokazovaním, a tak ustálil skutkový stav. Prijať len jednu z alternatív dvoch možných spôsobov priebehu skutku možno iba vtedy, ak je tento skutkový dej vykonaným dokazovaním jednoznačne a nepochybne preukázaný, kým druhá alternatíva skutkového deja vo vykonanom dokazovaní, hoci bolo realizované v potrebnom rozsahu, nemá oporu. Ak však pretrvávajú pochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu skutku, uplatní sa pravidlo „in dubio pro reo“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Tz/10/2001), vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku.
Z požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú stačiť na uznanie viny obžalovaného a ak nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo). Z toho vyplýva, že dôvodné pochybnosti sa vzťahujú nielen na samo zistenie skutkového stavu, ale aj na možnosť obstarania a vykonania ďalších dôkazov, ktoré by tento skutkový stav, resp. vykonané dokazovanie zmenili.
V predmetnej trestnej veci boli znalcom z odboru doprava cestná poskytnuté dve alternatívne riešenia nehodového deja, pričom súd vykonal všetky dostupné dôkazy, keď neboli ustálení žiadni priami svedkovia dopravnej nehody a vychádzal len z viacerých nepriamych listinných dôkazov zadokumentovaných v trestnom spise, najmä znaleckého dokazovania, ktoré dôkazy bez najmenších pochybností nepreukazovali jednoznačnosť jednej z dvoch poskytnutých alternatív. Súdu sa síce javila vierohodnejšou alternatíva č. 1, ktorej závery boli opreté aj o skutočnosti zistené o fyzickom stave poškodeného, ktorý sa v čase zrážky nachádzal v stave nadmernej a životu nebezpečnej intoxikácie alkoholickými nápojmi a mohol teda vytvoriť obžalovanému náhlu prekážku v cestnej premávke, ktorej by však nemohol zabrániť ani pri rýchlosti 60 km/h, teda najvyššej dovolenej v danom úseku miestnej komunikácie, avšak nebola potvrdená bez tých najmenších dôvodných pochybností. Dôvodnú pochybnosť Tr. poriadok pri tom nijako nedefinuje. Podľa teoretických výkladov treba ňou chápať takú pochybnosť, ktorá spôsobuje, že orgán, ktorý rozhoduje vo veci na základe starostlivého a nestranného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, by bol taký nerozhodný, že by nemohol urobiť záver, že skutočnosť napĺňajúca znak trestného činu sa stala, t.j. nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného.
Taktiež je potrebné zdôrazniť a upriamiť pozornosť na fakt, že bolo bez najmenších pochybností vykonaným dokazovaním preukázané, že poškodený Q. W. ako chodec porušil zákonné povinnosti uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a) a § 52 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase dopravnej nehody, keďže sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne a neprispôsobil správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, ako aj povinnostiam chodca, že má ísť najmä po chodníku, príp. po ľavej krajnici alebo pri ľavom okraji vozovky, čím ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, výrazným spôsobom sa tak pričinil o vznik nehodovej situácie, čo sa mu v konečnom dôsledku stalo aj osudným.
S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, avšak vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného Q. F. v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou poškodenú S. Panáčkovú s takýmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.