Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/645/2012

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč, Nám. sv. Martina 9, proti povinnému: Q. Š., N.. XX.X.XXXX, A. C., Č.. P. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, Ulica 29.aufgusta 2, pod sp. zn. Ex 1585/2012, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 532,90 Eur s prísl. a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia takto

rozhodol:

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 30.3.2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Kamila Líšku, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 532,90 Eur spolu s úrokom vo výške 111,19 Eur, úrokom z omeškania vo výške 705,75 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 650,10 Eur od 28.3.2012 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 2,69 Eur, poplatkom za upomienku vi výške 3,32 Eur a trovami konania vo výške 142,10 Eur, priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu č.k. PEC-U 348/2011 zo dňa12.10.2011 a trov exekúcie.

Súdny exekútor dňa 13.4.2012 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a podobne. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré stanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, presnosti vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V predmetnej veci je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd iba skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky exekučný súd nie je viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno teda uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu č.k. PEC-U 348/2011 zo dňa 12.10.2011, ktorý svoju právomoc na rozhodnutie o žalobe žalobcu odvodil z § 19 Hlavy 14. Záverečné ustanovenia Úverových podmienok, ktoré sú súčasťou Úverovej

zmluvy č. 3802200016 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.2.2008. Súd predmetnú Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, preskúmal a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Že ide o spotrebiteľskú zmluvu nenamietal ani oprávnený a táto skutočnosť bola deklarovaná aj v rozhodcovskom rozsudku.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, Vložka č.: 10130/T, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej Úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle a je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. . Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda nutné okrem ustanovení zmluvy, Všeobecných úverových podmienok, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Hlave 14.Záverečné ustanovenia § 19 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere. Podľa tejto: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname tiež uvedený, a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“

Takto formulovaná rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj pokiaľ ide o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby zásadným spôsobom mohol ovplyvniť ch obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bo vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, a núti ho bezvýhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Exekučný súd takto formulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku podľa , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.