Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41CoKR-29-2011.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/29/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava ,IČO: 215 759 proti žalovanému : JUDr. Matúš Bološ, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty Zámocká spoločnosť, a.s. „ v konkurze" Vajanského 16 , 984 01 Lučenec o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky vo výške 456,12 Eur o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbi 45/2010- 51, IČS: 6110225938 zo dňa 6.4.2011 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbi 45/2010-51 zo dňa 6.4.2011 mení tak, že exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 sp.zn. 27 Cbi 13/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2010 a stalo sa vykonateľným dňa 13.7.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.5.2010 sp. zn. 27 Cbi 13/2008 prihlásený do konkurzu vedeného pod sp.zn. 2 K 18/2007 ako pohľadávka proti podstate u správcu konkurznej podstaty v sume 456, 12 Eur je po práve vymáhateľnou pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 27 Cbi 45/2010-51 zo dňa 6.4.2011 žalobu o určenie právneho dôvodu výšky a poradia pohľadávky v sume 456, 12 Eur zamietol, žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 15. 12.2010 domáhal, aby súd určil poradie , právny dôvod a výšku pohľadávky v sume 456, 12 Eur z dôvodu, že v danom prípade ide o exekučný titul a to uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 sp.zn. 27 Cbi 13/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2010 a vykonateľnosť dňa 13.7.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.5.2010 a ktoré bolo prihlásené do konkurzu pod číslom konania 2 K 18/2007 ako pohľadávka proti podstate u správcu konkurznej podstaty v sume 456,12 Eur podľa ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej ZKR ).
Žalobca si prihláškou doručenou žalovanému dňa 25.11.2010 uplatnil pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR z dôvodu , že táto vznikla po vyhlásení konkurzu a jedná sa pritom o pohľadávku trovy štátu vo výške 456, 12 Eur. Ide o trovy svedočného, ktoré vznikli v konaní medzi žalobcom CITY INVEST, s.r.o. Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 736 305 proti žalovanému JUDr. Matúš Boľoš, Horná 23, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty Zámocká spoločnosť, a.s. „ v konkurze“ Vajanského 16, 984 01 Lučenec v konaní o určenie pravosti prihlásených pohľadávok. Uznesenie o trovách nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.5.2010. Predmet sporu pohľadávka žalobcu vo výške 456,12 Eur vznikla v incidenčnom konaní 27
Cbi 13/2008 pričom žalobca nebol ani účastníkom uvedeného konania a je nesporné, že pohľadávka, ktorá vznikla v tomto konaní , trovy svedočného vo výške 456, 12 Eur vznikli až po vyhlásení konkurzu. Ďalej uviedol, že je nesporné , že žalobca si v danom prípade uplatnil u správcu konkurznej podstaty pohľadávku, ktorá mu vznikla po vyhlásení konkurzu. Časové vymedzenie vzniku tejto pohľadávky podľa názoru okresného súdu však nepostačuje na to, aby uvedená pohľadávka mohla byť považovaná za pohľadávku proti podstate. Pre zaradenie uvedenej pohľadávky je nevyhnutné splnenie ďalšej podmienky a to, že je buď pohľadávkou vzniknutou v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, alebo je pohľadávkou, ktorú ZKR taxatívne vymenúva v ust. § 87 ods. 1 a 2 ZKR ako pohľadávku proti podstate. V danom prípade žalobca tvrdil, že trovy svedočného uplatnené prihláškou u žalovaného je potrebné subsumovať pod pojem poplatok a ako poplatok sa predmetná pohľadávka má považovať za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že aj napriek tomu, že táto pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa správy ani speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu a taktiež nepatrí medzi pohľadávky proti podstate , ktoré sú uvedené taxatívnym výpočtom v ust.§ 87 ods. 1 a 2 ZKR. Trovy svedočného nie je možné zaradiť pod pojem poplatok a z toho dôvodu nie je možné uvedenú pohľadávku žalobcu považovať za pohľadávku proti podstate.
Súd prvého stupňa zároveň poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozhodnutí č.k. 25 CoKR 19/2008 zo dňa 30.9.2008 v zmysle ktorého, poplatkom môže byť len taká platba ktorú zákon prehlasuje za poplatok a to napríklad zákon o súdnych poplatkoch alebo zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a ďalšie. Poukázal aj na znenie ust.§ 100 ods. 2 písm.a) z ktorého vyplýva, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade mal zákonodarca na mysli trovy konania podľa ust.§ 137 O.s.p. , a preto v danom prípade sú žalobcom uplatňované také trovy konania, ktoré súd nemohol priznať a preto žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O.s.p. žalobca. Odvolanie podal v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že ust.§ 100 ods. 2 ZKR sa na danú vec nevzťahuje. Zákonné ustanovenie totiž vylučuje z uspokojenia trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Pohľadávka žalobcu vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 pod sp.zn. 27 Cbi 13/2008 v konaní, kde na strane žalobcu vystupoval CITY INVEST s.r.o., Zámocka 30, 811 01 Bratislava a na strane žalovaného vystupoval JUDr. Matuš Boľoš, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť a.s. „ v konkurze“. Na základe tohto rozhodnutia bol žalovaný ( správca konkurznej podstaty ) zaviazaný zaplatiť trovy štátu vo výške 456,12 Eur. Pohľadávka z titulu nezaplatenia náhrady trov konania štátu následne prešla v zmysle zákona č. 65/2001 Z.z. na Krajský súd Bratislava - Justičnú pokladnicu, ktorá spravuje a vymáha súdne pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol účastníkom vyššie uvedeného konkurzného konania a teda nejde o trovy účastníka konania vzniknuté v incidenčnom spore tak, ako to má na mysli citované ustanovenie ZKR. V danom prípade ide o náhradu trov, ktoré nevznikli účastníkovi konania, ale štátu. Žalobca je toho názoru, že okrem tejto skutočnosti aplikácii uvedeného ustanovenia bráni aj skutočnosť, že aj keby išlo o účastníka konania , trovy konania by mu vznikli reálne až zaplatením predmetnej čiastky. To znamená, že v tomto štádiu konania nemožno hovoriť o trovách konania ( trovy konania sú trovy, ktoré účastník v konaní účelne vynaloží , pričom v danom prípade účastník konania žiadne trovy nevynaložil, teda účastníkovi doposiaľ žiadne trovy nevznikli ). Pohľadávka žalobcu sa momentom určenia jej pravosti stane riadnou pohľadávkou proti podstate, ktorú môže správca konkurznej podstaty v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR uspokojiť.
Zdôraznil, že pre zaradenie pohľadávky proti podstate musí byť vždy splnená podmienka , že pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom k tomu, že konkurz bol vyhlásený dňa 8.11.2011, žalobca je toho názoru , že v súvislosti s vyššie uvedeným ide v danom prípade jednoznačne o pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Ďalej žalobca poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí NS SR pod sp.zn. 5 Obdo 2/2010 v zmysle ktorého v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR nie je konečný výpočet pohľadávok proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Dovolací súd je toho názoru , že pohľadávky ktoré sú v § 87 ods. 2 ZKR uvedené za spojkou „ ako“ sú
len demonštratívne vymedzené a ZKR použitím slovného spojenia „ ako“ nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR.
Podľa názoru žalobcu uvedené ustanovenie treba interpretovať z hľadiska jeho účelu a zmyslu a zároveň v kontexte s porovnaním so skoršou úpravou zákona č. 328/1990 Zb. ( ZKV ) v ktorý v ustanovení v druhej vety § 25 ods. 2 ( s prihliadnutím na § 31 ods. 3 písm. a) a § 33 ods. 1 písm. b) upravoval, že poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do podstaty konečnej správy. Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi nákladmi účastníkov konania teda hotové výdavky, ktoré vznikli im osobne a nákladmi ich zastúpenia - tieto sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. To sa však nevzťahuje na poplatky , ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a uspokojujú sa v konkurze. Inak je to s takto vynaloženými nákladmi správcu konkurznej podstaty ako účastníkom konania, čo však nie je predmetom tohto konania. V danom prípade teda nejde o náhradu trov konania inému účastníkovi súdneho rozhodnutia bez ohľadu na označenie poplatkovej povinnosti ale štátu ( ako to vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp.zn. 2 Obo 36/2005 a 2 Obo 236/2006, 3 Obo 111/2009 ) .
Vzhľadom k tomu, že konkurz bol vyhlásený dňa 8.11.2007 podľa názoru žalobcu v tejto súvislosti ide v danom prípade jednoznačne o pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu a ktorú možno zaradiť ako pohľadávku podľa § 87 ods. 2 ZKR. Žalobcom bola teda uplatnená riadne , včas a správne pričom exekučný titul - uznesenie súdu je nespochybiteľný nakoľko nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným .
Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobu nie je možné považovať za žalobu v zmysle § 32 ods. 6 ZKR na ktoré ustanovenie žalobca v žalobe i v odôvodnení poukazuje, ale ide o žalobu v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. Preukazovaním naliehavého právneho záujmu sa žalobca v žalobe nezaoberal. Ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu nepatrí ani do jednej kategórie pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 a 2 ZKR a nejde ani o pohľadávku, ktorú by ZKR v ďalších svojich ustanoveniach prehlasoval za pohľadávku proti podstate. Vychádzajúc z výkladu zákonného textu § 86 ods. 2 a § 100 ZKR účelom zákonodarcu bola ochrana konkurznej podstaty pred platením trov konania. Podľa názoru žalovaného si žalobca môže od úpadcu vymáhať túto pohľadávku po skončení konkurzného konania, ak nedôjde k výmazu spoločnosti úpadcu z obchodného registra.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zmenil podľa ust. § 220 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu ktorým zamietol žalobu o určenie právneho dôvodu výšky a poradia pohľadávky v sume 456,12 Eur.
Podľa ust. § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Podľa ust. § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Podľa ust. § 32 ods. 6 ZoKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa ust. § 100 ods. 2 ZoKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj
a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 8.11.2007 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Zámocká spoločnosť a.s., Lučenec pod sp.zn. 2 K 18/2007. Za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. Martina Ďuranková so sídlom Jesenského 17, 960 01 Zvolen. Následne súd uznesením zo dňa 5. 2. 2008 ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Matúša Boľoša so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica. Žalobca si prihláškou zo dňa 22.11.2010 doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 25.11.2010 prihlásil do konkurzu u správcu konkurznej podstaty vykonateľnú pohľadávku v sume 456,12 Eur ako pohľadávku proti podstate a to podľa § 87 ods. 2 ZKR. Spolu s predmetnou prihláškou zaslal žalobca správcovi konkurznej podstaty exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 sp. zn. 27 Cbi 13/2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.5.2010. Podaním zo dňa 30. 11.2010 doručeným žalobcovi dňa 3.12.2010 správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že predmetnú pohľadávku proti podstate neuznáva a to z dôvodu, že v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm.a) ZKR je pohľadávka vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 2 a § 100 ods. 2 ZKR. Podľa názoru žalobcu sa citované ustanovenie nevzťahuje na pohľadávku žalobcu. Zákonné ustanovenie totiž vylučuje z uspokojenia trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. Pohľadávka žalobcu však vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 pod sp.zn. 27 Cbi 13/2008 v konaní, kde na strane žalobcu vystupoval CITY INVEST s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava a na strane žalovaného vystupoval JUDr. Matúš Boľoš, Horná 23, SKP úpadcu Zámocká spoločnosť a.s. „ v konkurze“. Na základe uvedeného rozhodnutia bol žalovaný zaviazaný zaplatiť trovy štátu vo výške 456,12 Eur. Pohľadávka z titulu nezaplatenia náhrady trov konania štátu následne prešla v zmysle zákona č. 65/2001 Z.z. na Krajský súd v Bratislave - Justičnú pokladnicu, ktorá spravuje a vymáha súdne pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nebol účastníkom vyššie uvedeného konania a teda nejde o trovy účastníka konania vzniknuté v incidenčnom spore tak, ako to má na mysli citované ustanovenia ZKR. V danom prípade ide o náhradu trov, ktoré nevznikli účastníkovi konania ale štátu.
Podľa názoru žalobcu v danom prípade ide jednoznačne o pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu a ktorú možno zaradiť ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZoKR. Žalobcom bola teda uplatnená riadne, včas a správne , pričom exekučný titul - uznesenie súdu je nespochybniteľný , nakoľko nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 87 výslovne označuje, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon ( napr. § 21 ods. 3), dane, clá, poplatky , poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. V ust. § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii však nie je konečný výpočet pohľadávok ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, keďže po texte „pohľadávky proti podstate, sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi „ pohľadávky proti podstate, sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, atď.“, teda príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môžu vzniknúť po vyhlásení konkurzu. Pohľadávky ktoré sú v § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedené za spojkou „ako“ sú len demonštratívne vymedzené a zákon konkurze a reštrukturalizácii použitím slovného spojenia „ako“
nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( 5 Obdo 2/2010).
Nakoľko pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu (konkurz 8.11.2007) ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 pod sp.zn. 27 Cbi 13/2010 v konaní v ktorom vystupovala na strane žalobcu spoločnosť CITY INVEST s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, a na strane žalovaného vystupoval účastník konania JUDr. Matúš Boľoš, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a.s., „v konkurze“, Vajanského 16, 984 01 Lučenec. Na základe tohto rozhodnutia bol žalovaný( správca konkurznej podstaty) povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 456,12 eur. V súlade so zák.č. 65/2001 Z.z. prešla pohľadávka z titulu nezaplatenia náhrady trov konania štátu na Krajský súd Bratislava- Justičnú pokladnicu, ktorá spravuje a vymáha súdne pohľadávky. Z uvedeného dôvodu, nie je možné na daný prípad aplikovať ust. § 100 ods. 2 ZoKR v zmysle ktorého, sú z uspokojenia vylúčené trovy účastníkov konania, pretože v tomto prípade nejde o náhradu trov konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, ale štátu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.2.2010 sp.zn. 27 Cbi 13/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2010 a stalo sa vykonateľným dňa 13.7.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.5.2010 sp. zn. 27 Cbi 13/2008 prihlásený do konkurzu vedeného pod sp.zn. 2 K 18/2007 ako pohľadávka proti podstate u správcu konkurznej podstaty v sume 456, 12 Eur je po práve vymáhateľnou pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu , že si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.