Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-28-2012.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/28/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného : BENCONT INVESTMENTS, spol. s r.o., sídlo: Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o. IČO: 35 940 875 so sídlom Bratislava, Karpatská 189, proti povinnému : L. B., nar. XX.X.XXXX, bydlisko: O. č. XXXX/X, Q., za účasti súdneho exekútora: Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Trnava, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia, pre vymoženie 759,58 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 28. júna 2011 pod č. k. 2Er/230/2011-13, EX 233/2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku (rozsudok sp. zn. WHA0110002 zo dňa 14.10.2010), vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave. Súdny exekútor zároveň predložil súdu prvého stupňa tiež zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi povinným a Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) zo dňa 12.12.2005, ako aj obchodné podmienky pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 (ďalej len „OZ“), čl. 6 ods.1 až 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Súd prvého stupňa zistil, že v zmluve o úvere v obchodných podmienkach v článku 9.2 je upravená rozhodcovská doložka, ktorá upravuje, že v prípade nedosiahnutia dohody klient (povinný) prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., so sídlom v Bratislave podľa jej vnútorných predpisov. V rozhodcovskej doložke je ďalej uvedené, že strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Súd prvého stupňa teda zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 9.2 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom (povinným) individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., v Bratislave. Veriteľ na základe takejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom je, je spotrebiteľ (povinný) nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, teda zisťoval, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl., t. j., či rozhodcovská doložka začlenená nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Predmetnú rozhodcovskú doložku
posúdil súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený oprávneným, povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Pretože súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore v rozpore s príslušnými ustanoveniami OZ ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice č. 93/13/ EHS. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V podrobných písomných dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vyjadril názor, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nie je možné preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Teda je tu prekážka „ res iudicata“. Takýmto konaním súdu podľa názoru odvolateľa dochádza k porušeniu článku 2 ods.2 zák. č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR. Ďalej uviedol, že súdne konanie nie je v zmysle zákona postavené nad rozhodcovské a teda, ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného základného - rozhodcovského konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Dal do pozornosti skutočnosť, že ak je rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd, ktorý nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia. Rovnako aj Súdny dvor EÚ vo veci C-40/08 vyslovil úradnú povinnosť exekučného súdu skúmať, či rozhodcovská doložka medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, je alebo nie je nekalou zmluvnou podmienkou a to v rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá, smie preskúmať práve tú okolnosť, ktorá sa bezprostredne dotýka právomoci rozhodcovského súdu, nie hmotnoprávnych aspektov uplatnenia tejto právomoci. V danej súvislosti poukázal i na fakt, že Súdny dvor EÚ v žiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúc sa výkladu smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil nekalosť takého dojednania per se, ale naopak trvá na tom, že jeho nekalosť môže byť daná len pri splnení konkrétnych podmienok. Nevydanie poverenia alebo zastavenie exekúcie v danom prípade predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú mu čl. 46 ods.1 Ústavy SR ako i čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko sa jeho právo stalo iluzórnym, zbaveným akejkoľvek reálnej a účinnej právnej ochrany. V ďalšej fáze svojho odvolania namietal, že predmetná zmluva (zmluva o úvere) patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov a je ju v danom prípade nutné posudzovať podľa právnych predpisov účinných pred 1.januárom 2008 ( nakoľko nároky zo vzťahov vzniknuté pred týmto dátumom v zmysle prechodných ustanovení je treba posudzovať podľa doterajších predpisov). Nemožno teda na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku po 01.01.2008. V ďalšom podrobne poukázal na judikatúru EÚ, týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ako i judikatúru ČR, pričom vyslovil mimo iného názor, že rozhodcovská doložka, ktorou sa spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie je v zmysle smernice (93/13/EHS) nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a tiež, že bolo vôľou spotrebiteľa uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil aj svojim podpisom. Poukázal i na transparentnosť rozhodcovského konania a jeho rokovací poriadok z ktorého jasne vyplýva, že v danom prípade je zabezpečená prinajmenšom rovnaká úroveň ochrany práv sporových strán (dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc). V závere odvolania oprávnený vyjadril názor, že odmietnutie vydať exekučné poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne meritum veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za správne a odvolaniu nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
Aj odvolací súd tak ako súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ a znenie § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených skutočností mal súd prvého stupňa preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Dojedanie takejto rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi (povinnému) bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenie § 52 a nasl. OZ. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
Aj Európsky súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (Poštová banka, a.s.) ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom na spotrebiteľské vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, podľa akých predpisov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá, a bez ohľadu na to, či došlo k voľbe práva, a teda aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné použiť spotrebiteľské právne normy. Odvolací súd taktiež predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.