Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/61/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, Bratislava 842 17, IČO: 36 022 047 01, zast.: LAWCORP, s.r.o., Búdková cesta 22, Bratislava 811 04, proti odporcovi: Hydromeliorácie, štátny podnik, Vrakunská 29, Bratislava 825 63, IČO: 35 860 839, zast.: Mgr. Rastislav Domček, advokát, Černyševského 26, Bratislava851 01, o zaplatenie 315.753,83 EUR (9.512.400,- Sk), takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v sume 36.010,31 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2005 domáhal zaplatenia sumy 9.512.400,- Sk (315.753,83 EUR), titulom vyúčtovaného poplatku za odber podzemnej vody.

Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím zakladateľa je správcom vodohospodársky významných a drobných vodných tokov v zmysle o vodách. Odporca v období júl až október 2003 odoberal podzemnú vodu, ktorú následne dodával viacerým poľnohospodárskym organizáciám ako závlahovú vodu. Podľa „Hlásenia o odberoch podzemnej vody v roku 2003 zo dňa 12.2.2004“, ktoré mu odporca doručil, takto v uvedenom období odobral 4.756.200 m3 podzemnej vody. Podľa ustanovenia vodného zákona v spojení s ustanovením a 5 nariadenia vlády podliehali tieto odbery spoplatneniu vo výške 2,- Sk za m3 odobratej vody a odporca bol povinný tieto poplatky zaplatiť navrhovateľovi ako správcovi vodného toku. V súlade s ustanovením nariadenia vlády vyúčtoval odporcovi nedoplatok vo výške 9.512.400,- Sk faktúrou č. 2004600089 zo dňa 10.9.2004 splatnou dňa 24.9.2004. Odporca listom zo dňa 23.9.2004 značky

5515/420/2004 faktúru vrátil ako neopodstatnenú, čo odôvodnil tým, že zmluvné vzťahy, na základe ktorých konečný odberatelia odobrali podzemnú vodu používali na závlahy, neboli pri odčlenení odporcu od navrhovateľa na odporcu delimitované a údajne bolo dohodnuté, že závlahová voda bude v roku 2003 jednotlivým poľnohospodárskym organizáciám (konečným odberateľom závlahovej vody) dodávaná podľa platných zmlúv uzavretých s navrhovateľom ešte pred odčlenením odporcu (odporca bol do 31.6.2003 organizačnou zložkou navrhovateľa). S touto argumentáciou odporcu nesúhlasil, pretože ako vyplýva z predmetu činnosti odporcu uvedeného vo výpise z obchodného registra ako aj zo zakladateľskej listiny odporcu, pri založení odporcu došlo k prechodu majetku a činnosti súvisiacich so

závlahami z navrhovateľa na odporcu, preto listom zo dňa 1.10.2004 značky 7732-210/2004/Dv faktúru opäť zaslal odporcovi na preplatenie. Listom zo dňa 14.10.2004 odporca faktúru opakovane vrátil bez zaplatenia a negatívne reagoval aj na viaceré písomné pokusy o zmier argumentujúc okrem iného aj tvrdením, že nie je v zmysle vodného zákona užívateľom podzemnej vody (užívateľom sú podľa odporcu konečný odberatelia) a preto nie je povinný za odber platiť poplatky podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. Argumentácia odporcu proti plateniu odplát za odber podzemnej vody nemôže vzhľadom na existujúci skutkový stav a zákonnú právnu úpravu obstáť, pričom nie nepodstatným argumentom je aj skutočnosť, že povolenie na odber podzemnej vody v zmysle ustanovenia § 17 vodného zákona nebolo podľa jeho vedomostí vydané žiadnemu z konečných odberateľov podzemnej vody, ale takéto povolenie má iba odporca a na toto povolenie bola podzemná voda odoberaná.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 14.9.2004 mu bola doručená faktúra č. 2004600089 na úhradu sumy 9.512.400,- Sk, ktorú vrátil navrhovateľovi s odôvodnením, že nie je povinným subjektom na uhradenie poplatku za odber podzemnej vody, ale sú nim podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí odoberali podzemnú vodu pre svoje účely, a to zavlažovanie poľnohospodárskych plodín. Navrhovateľ bol od roku 1994 do 30.6.2003 správcom hydromelioračných zariadení a od 1.7.2003 bola táto činnosť prevedená na Hydromeliorácie štátny podnik. Tieto dva štátne podniky na základe zmluvných vzťahov s odbornými právnickými a fyzickými osobami zabezpečovali v roku 2003 prevádzku závlahových systémov. Financovanie výkonov v prevádzkach závlah sa uskutočňovalo na základe zmluvných vzťahov medzi týmito právnickými a fyzickými osobami na jednej strane a regionálnymi odbormi Ministerstva pôdohospodárstva SR na strane druhej bez vstupov navrhovateľa a od 1.7.2003 bez vstupov odporcu. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca v období júl až október 2003 odoberal podzemnú vodu, ktorú následne dodával poľnohospodárskym organizáciám ako vodu určenú na závlahy, pričom v zmysle § 74 ods. 4 zákona o vodách je stanovená povinnosť platiť poplatok za odber podzemnej vody tomu, kto podzemné vody užíval, teda v tomto prípade majú túto povinnosť podnikatelia poľnohospodárstve. Z uvedeného vyplýva, že poplatok sú povinní platiť podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí užívajú podzemné vody a nie odporca, ktorý je iba správcom hydromelioračných zariadení a podzemnú vodu neužíval. O tejto skutočnosti svedčia aj „Oznámenia o odbere podzemných vôd za rok 2003“, v ktorých je odporca uvedený ako oznamovateľ a odberateľom sú konkrétni podnikatelia v poľnohospodárstve uvedení v Hláseniach o odbere podzemnej vody. Uvedené oznámenie odporca poslal navrhovateľovi na základe jeho dožiadania ako bilančný prehľad o odberoch podzemnej vody. V zmysle ods. 4 § 5 vodného zákona odporca splnil svoju povinnosť tým, že na základe podkladov získaných od podnikateľov v poľnohospodárstve nahlásil údaje o odberoch podzemnej vody poverenej osobe, t.j. SHMU. Údaje boli spracované na tlačivách vydaných poverenou osobou a okrem

ostatných informatívnych údajov obsahovali aj údaje o konkrétnych odberateľoch podzemných vôd.

Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že odporca sa mylne domnieva, že užívaním podzemných vôd sa rozumie ich upotrebenie na konkrétny účel, v tomto prípade na závlahu poľnohospodárskych pozemkov. Z ustanovenia § 17 vodného zákona totiž vyplýva, že pre účely spoplatnenia, sa užívaním podzemných vôd rozumie ich odber, pričom následné použitie týchto vôd na konkrétny účel má význam iba z hľadiska prípadného oslobodenia tohto odberu od spoplatnenia, čo však v danom prípade do úvahy neprichádza aj z toho dôvodu, že odbery podzemnej vody na závlahy v rozhodujúcom období od spoplatnenia oslobodené neboli. V danom prípade išlo o tzv. osobitné užívanie vôd v zmysle ustanovenia § 17 vodného zákona, na ktoré bolo podľa ods. 2 tohto zákonného a ustanovenia potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Toto povolenie bolo vydané odporcovi a nie konečným spotrebiteľom odobratej vody, t.j. podnikateľom v oblasti poľnohospodárskej výroby, takže pochybnosti o tom, že odberateľom podzemnej vody bol v tomto prípade odporca nemôžu vzniknúť. Ide tu o analogickú situáciu ako pri používaní vody občanmi v domácnostiach, keď povolenie na odber podzemnej vody je vydané pre Vodárne a kanalizácie a. s., hoci tieto odobratú vodu v podstate nespotrebovávajú, v zmysle zákona sú však rovnako ako odporca užívateľmi odobratej vody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím poverenej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov Z.. R. Z., D.. N.. Š. N. R.., Z.. H. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Odporca v prílohe listu zo dňa 12.2.2004 - Hlásenie o odberoch podzemnej vody v roku 2003 navrhovateľovi zaslal hlásenia o odberoch podzemných vôd na závlahy v povodí Dunaja za rok 2003. Navrhovateľ faktúrou č. 2004600089 zo dňa 10.9.2004 odporcovi vyúčtoval poplatok za odber podzemnej vody v zmysle /vodný zákon/ vo väzbe na nar. vlády č. za obdobie 7. - 10. mesiaca 2003 v sume 9.512.400,- Sk so splatnosťou dňa 24.9.2004. Odporca uvedenú faktúru navrhovateľovi vrátil listami zo dňa 23.9.2004 a 14.10.2004.

Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že predmetom sporu je nezaplatenie vyrubeného poplatku za odber podzemnej vody odobratej odporcom v roku 2003 v žalovanej výške. Bolo preukázané a medzi stranami nie je sporné, že došlo k odobratiu podzemnej vody odporcom, a to v množstve, ktoré vyplýva z hlásenia odporcu zo dňa 12.2.2004. Odporca túto vodu odobral cez svoje hydromelioračné zariadenia, ktoré sú v jeho správe a prešli na neho v rámci delimitačných protokolov. V zmysle v vtedy platného je ten kto odoberá podzemnú vodu na osobitné účely povinný platiť poplatok za odber podzemnej vody. Tento poplatok bol v zmysle zákona povinný vyberať navrhovateľ a bol príjmom do štátneho rozpočtu. V spornom prípade išlo o odber vody na osobitné účely a to na podnikateľské účely. Odporca túto odobratú vodu ďalej distribuoval konečným spotrebiteľom, ktorí sú agropodnikatelia. Tento vzťah možno prirovnať vzťahu medzi BVS a spotrebiteľskými domácnosťami. V zmysle zákona o vodách, je každý, kto odoberá podzemnú vodu na osobitné účely, povinný mať vodoprávne povolenie. Tieto vodoprávne povolenia boli v minulosti vydávané vo vzťahu k objektom hydromelioračných zariadení a v

rámci procesu delimitácie prešli na odporcu. Účelovo sa viažu tieto povolenia na objekty hydromelioračných zariadení. Koneční agropodnikatelia nemali vydané vodoprávne povolenia, tak ako ani domácnosti nedisponujú povoleniami, ale týmto povolením disponuje BVS. Predmetom odberu bola podzemná voda z bagrovísk, štrkovísk a rašelinísk, pričom v rozhodnom období vtedy platným zákonom o vodách došlo k zmene zákonnej definície podzemnej vody a teda o vodu z bagrovísk atď., ktoré sa dovtedy považovali za povrchovú vodu a spadali preto pod iný režim spoplatňovania. O tejto skutočnosti bol odporca upovedomený a to o zmene zákonnej definície podzemnej vody ako aj o potrebe zmluvne si upraviť pokrytie poplatku za odber podzemnej vody s konečnými agropodnikateľmi. Vypovedali o tom pán Z.. T. a pani Z.. D. a vyplýva to aj z listu zo dňa 4.2.2004. Navrhovateľ výšku poplatku stanovil v súlade s nariadením č. 35/1977 a nesúhlasí s tvrdením odporcu, že v tomto období bolo nariadenie neúčinné a neplatné a to preto, že k jeho výslovnému zrušeniu došlo až na základe nariadenia č. 755/2004 a tiež preto, že Ministerstvo ŽPR SR navrhovateľa vo svojom stanovisku zo dňa 4.5.2004 usmernil v tom smere, že toto nariadenie až do prijatia nového nariadenia je stále platné a účinné. Avšak za predpokladu, že sa súd stotožní s tvrdením odporcu, že toto nariadenie v danom čase už nebolo účinné a platné, navrhuje aby zaviazal odporcu zaplatiť žalovanú sumu z dôvodu bezdôvodného obohatenia sa, alebo akejsi analógie k bezdôvodnému obohateniu sa s prihliadnutím na špecifické postavenie účastníkov. Súd by teda mal iba inak právne posúdil spornú vec na základe toho istého skutkového stavu. V súlade doteraz uvedeným žiadame súd, aby vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zaviazal odporcu zaplatiť sumu 315.753,83 EUR s prísl.

Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že s návrh navrhovateľa nesúhlasia, považujú ho za neoprávnený, nakoľko odporca nie je povinný platiť poplatok za odber podzemnej vody za uplatňované obdobie, tak ako ho žaluje navrhovateľ. Odporca nebol odberateľom podzemnej vody, odberateľom podzemnej vody boli jednotliví agropodnikatelia, tak ako nimi boli do vzniku odporcu ako štátneho podniku dňa 1.7.2003. Vznikom odporcu ako štátneho podniku z bývalého odštepného závodu navrhovateľa, teda ako jeho súčasti, štátny podnik získal iba postavenie správcu hydromelioračných zariadení, prostredníctvom ktorých odoberali podzemnú vodu jednotliví agropodnikatelia počas celého obdobia 2003. Prirovnanie postavenia odporcu k BVS je nenáležité, nakoľko odporca vznikol iba na správu hydromelioračných zariadení, a nie na výkon správy odberu podzemnej vody a jej dodávky

jednotlivým agropodnikateľom. Jednotlivé povolenia, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ v súvislosti s nakladaním s podzemnými vodami, neboli v konaní doložené v rozsahu jednotlivých závlahových stavieb, tak ako vyplývajú z prílohy hlásenia o odberoch podzemnej vody v roku 2003 zo dňa 12.2.2004, a teda nie je v konaní preukázané, že takéto povolenia existujú, a že boli delimitované na odporcu. Nenachádza sa žiadna dokumentácia takéhoto charakteru v protokole, na základe ktorého boli prevedené jednotlivé súčasti odštepného závodu Hydromeliorácie do vzniknutého štátneho podniku Hydromeliorácie. Poplatok za odber podzemnej vody mal byť navrhovateľom uplatnený i v druhom polroku v roku 2003 priamo voči jednotlivým agropodnikateľom, tak ako bol uplatňovaný a mal byť uplatňovaný v predchádzajúcom období do vzniku štátneho podniku Hydromeliorácie. Čo sa týka právnej stránky veci poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu ako aj posledne založené rozhodnutie ústavného súdu č. Pl 13/04-9, kde ústavný súd výslovne konštatuje v súvislosti s platnosťou nariadenia vlády č. 35/1979, v kontexte prijatia , že účinnosťou , účinnosť zanikla. Preto dokonca aj sám ústavný súd neposudzoval ústavnosť tohto nariadenia vlády so zákonom

a teda v danom prípade nie je možné na základe neúčinného právneho predpisu stanovovať platbu voči odporcovi, resp. konečným odberateľom. Nesúhlasí ani s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia alebo akejsi neurčitej alebo bližšie navrhovateľom nešpecifikovanej analógie, nakoľko poplatok za odber podzemnej vody je definovaný zákonom, ide o verejnoprávnu platbu a kompetencia a právomoc na jej určenie prináleží výlučne zákonodarným, resp. na základe splnomocnenia výkonným orgánom štátnej moci a nie súdu. Súd aplikuje právo, ktoré prijímajú príslušné štátne orgány. Je to stanovené v článku 120 kde je určené, že na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. Tým, že platné nariadenie na stanovenie výšky poplatku za odber podzemnej vody nebolo vydané, neexistuje možnosť súdu zaviazať na platenie takéhoto poplatku odporcu. Ak by sa pripustila teoreticky právna klasifikácia uplatneného nároku ako bezdôvodné obohatenie, čo kategoricky popiera, tak v danom prípade na strane odporcu k takémuto bezdôvodnému obohateniu nedošlo, a teda neexistuje u neho majetkový prospech, nakoľko odporca žiadnu platbu za odber podzemnej vody od nikoho nezinkasoval. Zároveň nie je naplnená ani jedna skutková podstata bezdôvodného obohatenia stanovená v ustanovení Obč. zák. Na strane druhej, ani navrhovateľa nepovažuje za osobu oprávnenú domáhať sa takéhoto eventuálneho bezdôvodného obohatenia, nakoľko poplatok je súčasťou štátneho rozpočtu prostredníctvom environmentálneho fondu. Ak by sa odporca teoreticky mal obohatiť, mohlo by sa tak stať výlučne na úkor environmentálneho fondu. Bezdôvodné obohatenie, resp. akýkoľvek analogický stav je občianskoprávneho charakteru a platenie poplatku za odber podzemnej vody nie je občianskoprávny vzťahu, ale ide o vzťah k štátnemu rozpočtu a teda o verejnoprávny. Z uvedených dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Svedok Z.. R. Z. k veci uviedol, že v súčasnosti pracuje u navrhovateľa u odštepného závodu Bratislava. Na základe oznámenia odberateľov podzemnej vody boli následne vystavované faktúry, ktorými sa účtoval poplatok za odber podzemnej vody. V roku 2002 došlo k zmene kritérií určovania podzemnej vody, kde boli zaradené aj štrkoviská, čím došlo k rozšíreniu subjektov, ktoré boli povinné poplatky platiť. V roku 2003 došlo k vzniku štátneho podniku Hydromeliorácie, ktorý bol dovtedy samostatným odštepným závodom Vodohospodárskeho podniku. Na začiatku roka 2004 obdržali od odporcu hlásenia o množstve odobratej podzemnej vody, na základe ktorého bola následne vystavená faktúra. V uvedenom období boli v podstate tri spôsoby účtovania poplatku, pričom v súčasnosti platí úprava v zmysle nariadenia vlády č. 755/2005. V zmysle príslušného zákona je odberateľom podzemnej vody ten subjekt, ktorému bolo vystavené povolenie na odber podzemnej vody. V danom prípade bol odberateľom odporca, pričom jednotlivé poľnohospodárske subjekty boli iba koncovými odberateľmi. Ako príklad uviedol jedného z ich najväčších odberateľov a to Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, pričom poplatok sa účtuje uvedenému subjektu a nie koncovým odberateľom v jednotlivých bytoch. Na stretnutí, ktoré sa konalo niekedy v marci alebo vo februári 2003, kedy bol odporca odštepný závod, upozorňovali na aktuálne zmeny v oblasti definície rozšírenia podzemných vôd. Po odštiepení odporcu, zostala správa povrchových vôd u navrhovateľa. Čo sa týka podzemných vôd, tu žiadna delimitácia v podstate nemohla prebehnúť, nakoľko v prípade podzemných vôd sa neuzatvárali žiadne zmluvy a poplatok sa účtoval iba na základe hlásenia množstva odobratej vody od odberateľa.

Svedok D.. N.. Š. N., R.. k veci uviedol, že riaditeľom odporcu bol do apríla 2005. V čase odštiepenia odštepného závodu Hydromeliorácie od navrhovateľa a jeho vzniku ako samostatného štátneho podniku v podstate neexistoval predpis, na základe ktorého

by bolo možné vyberať poplatky za odber podzemnej vody. Neexistoval jednak mechanizmus spôsobu vyberania, a rovnako aj výška poplatkov, tak ako to bolo za účinnosti predchádzajúceho a naradenia vlády č. 35/1979. V novom zákone nebola žiadna zmienka o ďalšej platnosti uvedeného nariadenia vlády. Rovnako neexistovalo ani žiadne usmernenie. Zo strany navrhovateľa im bola v roku 2004 zaslaná faktúra na zaplatenie poplatkov za rok 2003, následne po ich reklamácii im bola predložená ďalšia faktúra, ktorá sa týkala obdobia druhej polovice roku 2003. K tejto faktúre im neboli predložené žiadne prílohy, z ktorých by bolo zrejmé, kto bol odberateľom vody, resp. aká bola výška preddavkov. Podľa jeho názoru museli existovať zmluvy s odberateľmi o odbere podzemnej vody. V rámci delimitácie taktiež neobdržali a neboli im odovzdané žiadne doklady, ktoré by sa mali týkať problematiky odberu povrchovej a podzemnej vody. Dohoda bola taká, že navrhovateľ obdobie v roku 2003 dokončí, nakoľko v tom čase vrcholila závlahová sezóna, ktorá spravidla končí v siedmom, resp. v ôsmom mesiaci. Odporca bol v podstate iba distribútorom vody a správcom vyberania poplatkov bol navrhovateľ. V ich zakladateľskej listine nemali ani uvedené, že by mali vyberať poplatky za užívanie vody pre navrhovateľa a to v podstate ani robiť nesmeli. Odporca vodu neodoberal, túto iba distribuoval jednotlivým farmárom. Časť čerpadiel bola vo vlastníctve odporcu a časť čerpadiel vlastnili jednotlivý farmári. Po 1.7.2003 čerpadlá, ktoré boli v ich vlastníctve, čerpali vodu a tá sa distribuovala niektorým farmárom.

Svedkyňa Z.. H. D. k veci uviedla, že u navrhovateľa pracuje od roku 1992. Pracovala na úseku povrchových vôd a od roku 2002 až 2003 aj na úseku podzemných vôd. Dňa 1.1.2003 došlo k delimitácii odštepného závodu Hydromeliorácie, pričom k 1.7.2003 vznikol samostatný štátny podnik. Následne sa riešil problém, akým spôsobom sa budú robiť zmluvy na odbery vôd. Prijatím zákona sa odbery zo štrkovísk a rašelinísk považovali rovnako za odbery podzemných vôd a na túto skutočnosť odporcu upozornili s tým, že bude potrebné za tieto odbery platiť. V roku 2004 obdržali od odporcu hlásenia o odberoch spolu s priloženou podrobnou tabuľku, kde boli uvedené konkrétne čerpacie stanice, ktoré boli vo vlastníctve odporcu. Za rok 2003 bola odporcovi po následnej úprave vystavená faktúra, ktorá sa týkala obdobia od 1.7.2003 do konca roka. Uvedená voda bola použitá na podnikateľské účely pre agropodnikateľov a z toho dôvodu bola spoplatnená. Prijatím neskoršieho zákona sú vody používané agropodnikateľmi na odber závlahovej vody oslobodené od poplatku. Vodoprávne povolenia na odber vody má vlastník čerpacích staníc, teda odporca. Ten bol rovnako vyzývaný na zaslanie hlásenia o odbere podzemnej vody aj listom zo dňa 4.2.2004. Na spoplatňovanie podzemnej vody zo štrkovísk a rašelinísk bol upozorňovaný aj vedúci prevádzky odporcu pán X.. Akým spôsobom bol účtovaný prvý polrok 2003 uviesť nevie, dostala iba pokyn aby sa faktúra stornovala a vystavila nová. Za rok 2002 nedostali žiadne hlásenie o odbere podzemnej vody zo štrkovísk a rašelinísk. V roku 2002 hlásenia podávali priamo agropodnikatelia na Slovenský vodohospodársky podnik odštepný závod Bratislava. Vlastníkom čerpacích staníc do 1.7.2003 bol Slovenský vodohospodársky podnik odštepný závod Hydromeliorácie. Povrchovú vodu za rok 2003 účtoval navrhovateľ, nakoľko sú to príjmy navrhovateľa. Delimitáciou sa na odporcu ako novovzniknutý štátny podnik prevádzali všetky čerpacie stanice, t.j. tak na povrchovú a podzemnú vodu. K týmto čerpacím staniciam by mal mať vlastník zároveň povolenie na nakladanie s vodami.

Podľa o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu

povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov 1) a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

Podľa , tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich

ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Podľa , tí, ktorí užívajú povrchové vody alebo podzemné vody, a tí, ktorí vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, sú povinní za tieto činnosti platiť.

Podľa , poplatky platia užívatelia vôd za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a za odber podzemnej vody mimo odberu podľa (do 10 l/min. alebo 4 800 m3 ročne, alebo 400 m3 mesačne).

Podľa , poplatky podľa sú príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa s. 1 písm. c) , vláda ustanoví nariadením výšku platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd, druh a rozsah ďalších spoplatnených vodohospodárskych služieb a výkonov,

Podľa , zrušujú sa: zrušujú sa:

1. o vodách v znení , , a

Podľa Čl. IV , tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2002.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy (poplatok za odber podzemnej vody za obdobie júl až december 2003) z ustanovení v znení neskorších zmien vo väzbe na Uvedené nariadenie vlády však bolo v rozhodnom čase neúčinné a z toho dôvodu neaplikovateľné, keďže bolo vydané na základe ( Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť povinnosť platiť odplaty za odber podzemnej vody, ďalej odplaty za zabezpečovanie splavnosti vodných tokov a za používanie vodohospodárskych diel na

plavbu, ako aj za ďalšie úžitky, ktoré vodné hospodárstvo poskytuje.), ktorý však bol zrušený a nahradený s účinnosťou od 1.6.2002, pričom otázka platnosti a účinnosti vyhlášky č. v prechodných ustanoveniach riešená nebola. V období od 1.6.2002 tak neexistoval účinný právny predpis, na základe ktorého by bolo možné ustanovovať výšku poplatkov za odber podzemných vôd, a to až do okamihu nadobudnutia účinnosti Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. dňa 1. januára 2005 (). Stotožňujúc sa tak v tejto otázke s argumentáciu odporcu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyberá:

„Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil (), že ak zákonodarca abroguje zákon alebo ak pri derogácii zruší aj splnomocňovaciu blanketu zákona a aj keď prostredníctvom derogačnej klauzuly výslovne nezruší vykonávacie právne predpisy, dochádza k zániku ich platnosti a účinnosti v dôsledku zániku platnosti a účinnosti zákona, na ktorého vykonanie boli vydané. V súlade s týmto právnym názorom napadnuté ustanovenie nariadenia vlády v dôsledku straty platnosti a účinnosti o vodách na základe ktorého bolo vydané, taktiež stratilo svoju platnosť a účinnosť.

Ústavný súd síce vyslovil, že vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie zákona (takým vykonávacím právnym predpisom nariadenie vlády bezpochyby je) môže slúžiť aj na vykonanie neskoršieho zákona, avšak len vtedy, ak neskorší zákon výslovným ustanovením deklaroval platnosť a účinnosť uvedeného vykonávacieho právneho predpisu. Inak jeho platnosť zaniká dňom vzniku účinnosti neskoršieho zákona (). V danom prípade zákonodarca nedeklaroval výslovne platnosť a účinnosť nariadenia vlády v novom (neskoršom) právnom predpise, z toho dôvodu jeho platnosť a účinnosť v okolnostiach prípadu zanikli dňom nadobudnutia účinnosti „nového zákona o vodách“ - tak, ako to už bolo uvedené.“

Navrhovateľ svoj nárok ďalej odôvodňoval ako bezdôvodné obohatenie. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Ani v tomto prípade by nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia v prospech navrhovateľa.

„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)

Navrhovateľ nemôže byť v konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nakoľko poplatok ( ) je podľa príjmom štátneho rozpočtu, na rozdiel od platieb za užívanie vôd ( ) sú podľa príjmom správcu vodného toku. Zároveň odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko povinnosť platiť platby a poplatky majú tí, ktorí užívajú povrchové a podzemné vody ( ), čo odporca v danom prípade nebol. Navrhovateľom produkované dôkazy vyvodenie opačného záveru neodôvodňujú. V jednotlivých Oznámeniach o odbere podzemných vôd, resp. Hláseniach o odbere podzemnej vody (čl. 26 až 107 spisu) je odporca uvedený iba ako oznamovateľ a nie ako odberateľ. Aj v tomto prípade by preto došlo k zamietnutiu návrhu, keďže účastníci nie sú v konaní vecne legitimovaní, a to navrhovateľ aktívne a odporca pasívne.

Súčasne súd v súlade s ust. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 36.010, EUR (zaplatený súdny poplatok v sume 18.945,23 EUR /570.744,-

Sk/, trovy právneho zastúpenia v sume 17.065,08 EUR [11 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 6.4.2009, 8.10.2009, 10.5.2010 a 2.7.2010, účasť na pojednávaní dňa 9.4.2009, 11.5.2010, 4.3.2010, 14.4.2011, 19.1.2012 a 19.4.2012 - á 1.057,33, 2 krát 2/3 úkonu - ďalšia porada s klientom dňa 6.5.2010 a 28.10.2011 - á 704,89 EUR, 4 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 6.7.2010, 28.10.2010, 25.1.2011 a 27.10.2011 - á 264,33 EUR, 4 krát režijný paušál 6,95 EUR, 7 krát 7,41 EUR, 4 krát 7,41 EUR, 2 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 14.220,90 EUR /11 x 1.057,33 + 2 x 704,89 + 4 x 264,33 + 4 x 6,95 + 7 x 7,21 + 4 x 7,41 + 2 x 7,63/ vo výške 20 % v sume 2.844,18 EUR]).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.