Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/35/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému L. D., stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2012, prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.03.2012, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť obžalovaného L. D.

z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 14.03.2012 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť obžalovaného L. D. o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú odôvodnil poukázaním na nové skutočnosti zistené na hlavom pojednávaní.

Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.01.2012, sp.zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 10.02.2012, sp.zn. z dôvodu uvedeného v s tým, že väzba začala okamihom jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol nariadený v trestnej veci Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. , a to dňa 12.02.20112 o 13.30 hod. a bola nariadená vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.03.2012 sp.zn. bolo rozhodnuté tak, že sa podľa žiadosť obžalovaného L. D. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, nakoľko dôvod väzby podľa naďalej trvá. Podľa sa návrh G. D., bytom F., B. č. X o prevzatie záruky za ďalšie správanie obžalovaného neprijíma a podľa sa písomný sľub obžalovaného L. o nahradenie väzby neprijíma.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný L. D. do zápisnice o neverejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia a následne písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že svedkovia vypovedajúci proti nemu sú osoby drogovo závislé a naviac v stave pod vplyvom drog i vypovedali a naviac nevypovedali pravdu. Má za to, že dôvod väzby u neho nie je daný, pričom poukázal i na procesné nezrovnalosti týkajúce sa trestného stíhania jeho osoby. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie s tým, aby bol prepustený z väzby na slobodu.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom o sťažnosti podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, pokiaľ o žiadosti obžalovaného na prepustenie z väzby rozhodoval v štádiu po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí, pričom podľa umožnil na neverejnom zasadnutí účasť prokurátora, obžalovaného aj jeho obhajcu (obhajca nevyužil svoje právo zúčastniť sa neverejného zasadnutia). Všetky prítomné procesné strany tu mali možnosť vyjadriť sa k podanej žiadosti.

Krajský súd opätovne skúmal, či boli splnené podmienky uvedené v týkajúce sa trestného stíhania osoby, ktorá bola vzatá do väzby. Z doposiaľ zadovážených dôkazov, výsluchov obžalovaných, svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré napokon viedli i okresného prokurátora k podaniu obžaloby na L. D., je preukázané, že skutok, z ktorého je dôvodne podozrivý obžalovaný, sa stal a vykazuje zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k Tr.zák. Doposiaľ vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní nerozptýlili dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným.

Okresný súd správne dospel k záveru, že dôvod väzby v zmysle , pre ktorý bol obžalovaný vzatý do väzby sa nezmenil a trvá v nezmenenom rozsahu tak, ako to konštatoval okresný súd pri jeho vzatí do väzby. Z konania obžalovaného a ďalších konkrétnych skutočnosti vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V tomto smere senát okresného súdu správne poukázal na osobu obžalovaného a najmä skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopúšťali ďalej tak, ako to v písomných dôvodoch vyjadril okresný súd. V tomto smere krajský súd neprijal argumentáciu obžalovaného L. D., kde nepripúšťa vedomosť o svojom trestnom stíhaní pred tým, ako sa dopustiť inej trestnej činnosti. Správne okresný súd poukázal na skutočnosť, že obžalovaný dňa 25.10.2010 bol pre trestnú činnosť, ktorá je predmetom súčasnej obžaloby zadržaný, kde sa musel dozvedieť, že je trestne stíhaný, i keď následne bol zo zadržania prepustený.

Je teda daná i obava, že obžalovaný v prípade prepustenia na slobodu by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Závery okresného súdu vyjadrené v písomných dôvodoch napadnutého uznesenia si v celom rozsahu osvojil i krajský súd.

Dôvodnosť existencie väzby podľa potom okresný súd správne vyjadril výrokmi v napadnutom uznesení, ktorým obžalovanému žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a s ohľadom na osobu obžalovaného, správne neprijal písomný sľub obžalovaného na nahradenie väzby a neprijal návrh G. D. o prevzatie záruky za ďalšie správanie obžalovaného. Ponúknuté záruky na náhradu väzby obžalovaného, jednak dôveryhodnou osobou a písomný sľub obžalovaného, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť, povahu prejednávaného prípadu, ako i na okolnosť, že ide o konzumenta drog, nepovažoval ani krajský súd tieto inštitúty (záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub obžalovaného) za adekvátne a schopné splniť svoj účel.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.